KSKE 7 CoP 330/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/330/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210214963 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210214963.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. A. nar. X.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: Z. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na W. ul. č. X a X. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na ul. G. č. XX zastúpeného JUDr. Annou Lacovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pražskej č. 4 o určenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 7.9.2011 č.k. 27P 221/2010-31 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu v znení: zveruje mal. X. do osobnej starostlivosti matky a upravuje styk otca s maloletou neobmedzene za účasti matky. Určil vyživovaciu povinnosť na mal. X. od otca 130 € mesačne od 1.9.2011 do budúcna, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že určí výživné 70 € mesačne. Nesúhlasil s určeným výživným, pretože matkine vyjadrenia boli súdom akceptované bez toho, aby predložila doklad o ich pravdivosti. Poukázal na to, že sa podieľal na zabezpečení výbavičky pre maloletú po jej narodení kúpou kočiara, autosedačky a podobne. Nikdy neodmietol matke pomôcť, keď o to požiadala a pri každej návšteve maloletej zisťoval, či jej objektívne niečo nechýba. Je ochotný sa podieľať na jej výchove a uspokojovaní jej potrieb a považuje za potrebné zdôrazniť, že matka maloletú vychováva sama, pretože sa tak sama rozhodla a nie je v ničom ochotná sa podriadiť jeho názoru a manipulačným spôsobom dosahuje splnenie svojich predstáv. Uviedol, že v súčasnosti matka má dostatok finančných prostriedkov, nakoľko nie je ochotná prijať žiadne nosené, no plne funkčné a zachovalé šatstvo pre maloletú, čo je u detí vo veku jedného roka absolútne bežné a logické a maloletú oblieka finančne nákladne. Matka nemá žiadne výdavky so záujmami maloletej, žiadne školské poplatky, dieťa je zdravé a preto určené výživné je neprimerane vysoké. Nestotožňuje sa s jednostranne prezentovaným názorom súdu a má za to, že výdavky na dieťa rastú úmerne jeho veku a vekom sa aj zvyšujú jeho nároky. Vzhľadom na výšku svojho príjmu považuje výživné 70 € za postačujúce, nakoľko nie je vhodné, aby batoľa spotrebovalo výživné, ktoré súdy obvykle priznávajú študentom vysokých škôl. Úlohou súdu je chrániť záujmy dieťaťa, čo v danom prípade bolo od narodenia dcéry prioritou aj otca, no súdne rozhodnutie nemá umožniť matke disponovať otcovým zárobkom a ak súd prizná matke výživné na základe vlastnej úvahy len preto, že subjektívny pocit sudcu je taký, že otcov príjem umožňuje takéto rozhodnutie súdu, však nemôže byť zákonné a správne, nakoľko nezohľadňuje potreby dieťaťa, ani potreby a záujmy otca a celkovú rodinnú situáciu.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa. Potvrdila, že otec jej vychádzal v ústrety kupovaním vecí pre maloletú, avšak len zo začiatku. Uviedla, že nebol ochotný dať peniaze, aby nakúpila všetky potreby maloletej aj v iných obchodoch ako v Tescu. Otec po narodení jej zakúpil niektoré veci, ktoré ona neskôr musela dokupovať napriek tomu, že má nižší plat ako otec. Autosedačku zakúpil maloletej na narodeniny a keďže sa dohodli, že kočiar zakúpil on, ostatné veci musela zabezpečiť sama. Neskôr však musela prispieť na kúpu kočiara polovicou finančných prostriedkov, pretože otec oznámil, že ho nemôže vyplatiť, lebo nebude mať peniaze na darčeky pre rodinu. Počas tehotenstva, keď sa snažila zabezpečiť dieťaťu jeho potreby, otec sústavne argumentoval tým, že čo jej ona vybrala, je finančne nákladné. Poprela, aby manipulovala otcom a jeho názormi, pretože stále sa ho spýtala na jeho názor a dala mu možnosť výberu, čo maloletej zakúpiť. Pokiaľ sa týka použitých vecičiek, ktoré otec doniesol, tak nemohla pre maloletú použiť, pretože otec doniesol veci pre 7-ročné deti a pokiaľ niektoré našla aj primerané veku maloletej, tak boli značne široké a maloletá je útla. Poukázala na svoj zhoršený zdravotný stav v dôsledku ochorenia na celiakiu, čím má zvýšené výdavky. Uviedla, že po uhradení výdavkov a účtov za byt, telefón, internet jej ostane približne suma 100 €, ktorú potrebuje na zabezpečenie stravy pre maloletú, oblečenie a kozmetiku, pričom len za plienky a Sunar platí mesačne 65 €.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o výchove a o styku, ktorými súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, potvrdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že odvolacie námietky otca sú totožné s jeho obranou pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal a aj vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku a preto sú neopodstatnené a otec neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Vo vzťahu k výroku o určení výživného od otca pre maloleté dieťa odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 130 € zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjem otca, pričom na strane matky v dôsledku celodennej starostlivosti o maloletú, keďže je v útlom veku a najmä zhoršenému zdravotnému stavu v dôsledku ochorenia na celiakiu sú podstatne zhoršené jej finančné pomery, preto určené výživné je primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému súdom prvého stupňa. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel dieťaťa na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov a keďže odôvodnené potreby maloletých detí v útlom veku sú spravidla rovnaké, preto ide o skutočnosti všeobecne známe, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, preto odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu otca v toto smere za irelevantnú.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.