KSKE 7 CoP 34/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 34/2012

KS v Košiciach, dátum 28.06.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 34/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210229743 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210229743.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky E. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na R. ul. č. X a vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Mgr. M. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na R. ul. č. X a P. Q. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. na T. ul. č. X zastúpeného JUDr. Janou Liptákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Krmanovej ul. č. 1 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.11.2011 č.k. 27P 461/2010-58 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 12.12.2005 č.k. 25P 233/2005-61 od otca pre plnoletú navrhovateľku E. Q. z 66,39 € mesačne na 120 € mesačne od 1.12.2010 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu a pre mal. M. zo 49,79 € na 80 € mesačne od 1.12.2010 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné pre navrhovateľku za obdobie od 1.12.2010 do 31.10.2011 vo výške 389,71 € zaviazal otca zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné pre mal. M. za obdobie od 1.12.2010 do 31.10.2011 vo výške 238,31 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh navrhovateľky, ako aj matky mal. M. v celom rozsahu zamietol. Namietal, že súd nevykonal úplné dokazovanie, nezohľadnil ním uvádzané tvrdenia a nevenoval pozornosť úplnému skúmaniu skutkového stavu. Zvýšené výživné pre obe deti považuje za nezodpovedajúce jeho pomerom a priam likvidačné. Predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa neprihliadal na jeho plnenia nad rámec stanoveného výživného, nakoľko na úhrade polovice nákladov na stužkovú pre navrhovateľku sa podieľal nielen v roku 2011, ale aj predtým. Rovnako sa podieľal na všetkých nepravidelných jednorazových výdavkoch ako na začiatku školského roka na učebnice, ZRPŠ minimálne v rozsahu 60 €, ale podporoval svoje dcéry pri mimoškolských aktivitách ako lyžiarsky výcvik, škola v prírode, kultúrne podujatia. Uvedené skutočnosti uvádzal aj na pojednávaní, avšak neboli zo strany súdu protokolované, nakoľko ich súd považoval za irelevantné. Takisto poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka bola zárobkovo činná a jej mesačný príjem podstatne prevyšoval určené výživné. Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal. Opakovane poukazuje na to, že na navrhovateľku platí poistku 13,80 € mesačne, ktorá takisto nebola súdom zohľadnená. Pokiaľ ide o mal. M., súd nezohľadnil jeho príspevky uhrádzané mimo výživného, keďže prispel polovicou na

nepravidelné výdaje, pravidelne prispel na tanečný krúžok 8,50 € mesačne, začiatkom školského roka na výdaje na ZRPŠ, školské potreby, učebnice (60 €) . Podporoval ju v školských a mimoškolských aktivitách a záujmoch ako sú lyžiarsky výcvik (63,50 €) , letné tábory s vreckovým 130 €, kultúrne podujatia, kaderníčka, oslavy narodením na babkinej chate s kamarátkami 50 €, taktiež športové aktivity, na ktoré zabezpečil športové potreby (bicykel, kolieskové korčule, výstroj, oblečenie, rukavice, prilba) . Maloletej takisto uhrádza poistku 7,75 € mesačne. Ďalej poukázal na to, že matka detí nedisponuje len príjmom 657,60 €, ale privyrába si vedením mimoškolskej aktivity, za čo obdrží čiastku cca 40 € mesačne a rovnako sa venuje doučovaniu nemeckého a slovenského jazyka, ktorú skutočnosť zamlčala. Súd prvého stupňa tiež neprihliadol na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére pochádzajúcej z terajšieho manželstva, ako aj manželke, ktorá je na materskej dovolenke. Namietal tiež konštatovanie súdu prvého stupňa, že disponuje príjmom zo živnosti, nakoľko ide o príjem z použitia práv priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva, ktoré nie je živnosťou. Z tejto činnosti dosahuje príjem 800 € až 900 € ročne. Nakoľko nedisponuje takými prostriedkami, aby si dokázal kúpiť kompletné technické vybavenie, na každú príležitosť si ho musí vypožičať. Rovnako mu nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že nie všetky jeho výdavky spojené s touto činnosťou sú nevyhnutné, nakoľko účtuje výdavky paušálne. Zdôraznil, že súd prvého stupňa neskúmal výšku jeho nákladov pri vykonávaní tejto činnosti a neskúmal ani dôvod, prečo sú výdavky účtované paušálne. Uviedol, že z tohto príjmu musí uhrádzať daň, ako aj odvody na zdravotné poistenie. Po ich odpočítaní činí jeho čistý príjem z tejto činnosti 346,93 € ročne, čo je približne 29 € mesačne. Poukázal na to, že vzhľadom na jeho zdravotný stav, ako aj starostlivosť o maloleté dieťa nemá možnosť ďalej túto činnosť vykonávať. Opakovane poukázal na svoje príjmy, resp. príjmy svojej rodiny a výdavky, ktoré predstavujú čiastku približne 500 €, pričom v nich nie sú zahrnuté náklady na výživu mal. J. s tým, že v prípade plnenia vyživovacej povinnosti na základe rozsudku súdu prvého stupňa dôjde k situácii, že nebude schopný uživiť seba a svoju rodinu. Ďalej namietal určenie dlžného výživného, pretože svojim dcéram vždy poskytoval maximum, čo mu jeho príjem dovoľoval a preto nemôže súhlasiť ani s tým, že má uhradiť dlžné výživné jednorazovo v lehote troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku, pretože nedisponuje žiadnymi peňažnými prostriedkami ani úsporami. Na základe uvedených skutočností sa domnieva, že súd prvého stupňa neskúmal a správne nevyhodnotil jeho možnosti a schopnosti, nevyhodnotil správne dôsledky vzniku novej vyživovacej povinnosti k mal. J. a voči terajšej manželke, čím sa zásadným spôsobom zmenili jeho pomery, nesprávne vyhodnotil jeho príjmové možnosti, neskúmal príjem matky ani plnoletej navrhovateľky, pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že bola preukázaná potreba zvýšenia výživného o takmer dvojnásobok.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniam otca týkajúcim sa jeho príspevkov na výživu maloletých detí nad rámec určeného výživného uviedla, že z výpisov jej bankového účtu sú zrejmé v období od novembra 2009 do októbra 2011 príspevky spolu v sume 89,80 €. Nakoľko výdavky na stužkovú boli 165 €, z toho polovicu uhradil otec 82,50 €, ostáva z uvedenej sumy 7,30 € na nepravidelné výdavky alebo príspevok z jeho strany na výdavky spojené so začiatkom školského roka v priebehu rokov 2009 až 2011. Na tanečnú prispieval do konca roku 2010 s tým, že dcéra opäť navštevuje tanečnú, ale otec neprispieva vôbec. Podotkla, že výdavky spojené so štúdiom staršej dcéry boli pre ňu najmä v septembri 2011 a 2010 extrémne zaťažujúce, nakoľko značne prevyšovali jej mesačný rozpočet. V spomínaných rokoch otec na školské potreby neprispel vôbec, naviac sa vyjadril, že nevie hospodáriť s výživným. Ostatné vyššie položky ako úhrada školy v prírode, lyžiarskeho výcviku či tábora boli platené na polovicu. Pokiaľ ide o kolieskové korčule, bol to spoločný narodeninový dar oboch rodičov platený na polovicu. Športovú výstroj, oblečenie od neho maloletá nemá. Aj ostatné veci otec riešil ako dar k narodeninám. Nakoľko dcéry dostávali v priebehu rokov narodeninové dary aj od nej, neuvádzala to vo výdajoch, nakoľko to chápe ako bežný rodičovský prístup. Poprela tvrdenia otca, že sa venoval nahrávaniu dva až trikrát ročne. V septembri roku 2010, kedy bola na svete už aj jeho dcéra J., jeho sobotné víkendové stretnutia s dcérami sa presúvali na nedeľu, nakoľko nahrával svadby a rovnako mal. M. ho v jeden piatok stretla na sídlisku ako išiel dohodnúť nahrávanie akcie pre Vietnamcov. Taktiež plnoletá E. niekoľkokrát pomáhala otcovi pri natáčaní svadieb či Hodiny vedy v roku 2011. Pokiaľ otec v odvolaní spomínal jej mimoškolskú činnosť, túto počnúc júnom 2011 skončila, čo uviedla aj na pojednávaní, pričom trvala 10 mesiacov. Jej jednorazové prázdninové a príležitostné doučovanie jazyka je podľa jej názoru finančne neporovnateľné s príjmami za natáčanie. Nesúhlasí s tvrdením otca, že v žiadnom prípade nedošlo k takému zvýšeniu nákladov a odôvodnených potrieb detí, aby bola rozsudkom stanovená spomínaná suma výživného.

Poukázala na vyjadrenie otca k jej návrhu na zvýšenie výživného z 25.3.2011, kde otec uviedol svoje výdaje na mal. J. vo výške 256 €. Považuje za zarážajúce, že ona musí vystačiť pri starostlivosti o dve deti pri jej spoluúčasti so sumou 232,40 € a akceptovať vyjadrenie otca, že deti majú zľaviť zo svojich nárokov. Domnieva sa, že rodič si má plniť svoju vyživovaciu povinnosť v rovnakej miere k všetkým svojim deťom a neupriamovať pozornosť len na výdaje pri starostlivosti o mal. J..

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniam otca v odvolaní uviedla, že všetky výdavky na začiatku školského roka v rokoch 2009 až 2011 jej hradila matka, pričom od otca neeviduje v tomto smere žiaden príspevok 60 €. Potvrdila, že v období júl až august 2010 pracovala po dobu štyroch týždňov v hračkárstve a v januári až v júli 2011 v kultúrnom centre Kulturpark, kde jej celkový príjem podstatne prevyšoval výživné, avšak tým neplánovala pokryť svoje náklady súvisiace so stravou, oblečením, hygienickými potrebami, ale ako väčšina mladých ľudí v jej veku využiť ho na kultúrne akcie, letné festivaly, spoločenské podujatia s priateľmi alebo si urobiť radosť nejakou drobnosťou. Jej hlavnou prioritou bol nákup digitálneho fotoaparátu, na ktorý si postupne šetrila. Nesúhlasí s tvrdením otca, že v žiadnom prípade nedošlo k takému zvýšeniu jej nákladov, ktoré by odôvodňovali takmer dvojnásobné zvýšenie výživného, pretože od posledného zvýšenia výživného navštevuje strednú školu, kde sú podstatne vyššie školské výdaje. Navyše je v maturitnom ročníku, v ktorom sa rozhoduje o budúcom štúdiu na vysokej škole. Nemôže nespomenúť financie súvisiace s podaním prihlášok a vykonaním prijímacích pohovorov na niekoľkých fakultách. Pokiaľ otec v odvolaní tvrdí, že natáčaniu spoločenských akcií sa venuje len príležitostne, sama sa zúčastnila troch konkrétnych svadieb ako jeho výpomoc v roku 2011, takisto spolu natáčali projekt Hodina vedy štyrikrát v roku 2011. Mimo tejto spolupráce ešte filmoval Hodinu vedy aj v roku 2010 a svadby, kvôli ktorým sa nestretávali v sobotu, ale v nedeľu takmer počas celých letných mesiacov v roku 2010. Okrem toho má príjem aj z natáčania tanečného predstavenia Hviezdička raz do roka, rodinných osláv pre Vietnamcov.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, počiatku plnenia takto určeného výživného, ako aj dlžnom výživnom a jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedených ustanovení vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však limitujú

uspokojovanie odôvodnených potrieb detí. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktorú vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Súd prvého stupňa sa teda správne zameral pri zisťovaní skutkového stavu na zmeny, ktoré nastali od predchádzajúcej úpravy výživného s tým, že u každého dieťaťa dochádza k zmene odôvodnených potrieb v súvislosti s vekom, rastom a školskou dochádzkou. V tomto konkrétnom prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že posledná úprava výživného pre deti bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice II z 12.12.2005 č.k. 25P 233/2005-61, ktorým bolo zvýšené výživné pre v tom čase mal. E. z 1.500 Sk na 2.000 Sk mesačne a mal. M. z 1.000 Sk na 1.500 Sk mesačne od 1.9.2005 do budúcna. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od posledného určenia výživného je nesporné, že odôvodnené potreby detí sa vekom, rastom a školskou dochádzkou postupne zvyšovali s tým, že otec sa podieľal na úhrade niektorých jednorazových a nepravidelných výdajoch detí primerane svojim možnostiam a schopnostiam, preto matka nemala dôvod domáhať sa zvýšenia výživného skôr ako podaním návrhu 1.12.2010. Nakoľko predmetom konania je zvýšenie výživného pre deti od podania návrhu, teda od 1.12.2010, sú odvolacie námietky otca týkajúce sa nevykonania dokazovania, prípadne neprihliadania na jeho príspevky nad rámec určeného výživného pred podaním návrhu irelevantné. Naopak súd prvého stupňa správne a zákonne prihliadal na plnenia otca nad rámec určeného výživného v rozhodnom období a odpočítal ich od dlžného výživného. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že dary, plnenia počas styku, prípadne úhrada poistného nemajú charakter výživného, pretože z nich nemôžu byť uspokojované potreby detí týkajúce sa stravy, ošatenia, bývania, školskej dochádzky a podobne, preto ich nie je možné zohľadniť. K ďalšej odvolacej argumentácii otca odvolací súd konštatuje, že z rozsudku súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenia nevyplýva, že by neprihliadal na zmenu počtu vyživovacích povinností otca. Pokiaľ ide o namietaný príjem navrhovateľky z brigádnickej činnosti, je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka sa pravidelne pripravuje na budúce povolanie formou denného štúdia, teda je svojou výživou odkázaná na rodičov a jej krátkodobý príjem z brigádnickej činnosti zásadne nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k nej a nemá ani vplyv na určenie rozsahu výživného, ktoré jej majú rodičia poskytovať, to znamená, že navrhovateľka si môže z týchto prostriedkov zabezpečiť prípadné potreby, ktoré presahujú rámec možností a schopností rodičov. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že výživné určené súdom prvého stupňa zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že jej podiel na výživnom je rozhodne vyšší ako podiel otca, preto je bez právneho významu zisťovanie jej príjmu z mimoškolských aktivít, keďže sa o deti osobne stará a dobrovoľne si k nim plní vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa týkajúcim sa možností a schopností otca dosahovať vyšší príjem, resp. dopĺňať svoj príjem nahrávacou činnosťou, ktorú síce nesprávne označil za živnosť, avšak uvedené pochybenie nemožno považovať za nesprávne skutkové zistenie s tým, že je všeobecne známou skutočnosťou, že paušálny odpis nákladov pre účely zdanenia príjmov sú výhodné len pre daňovníkov, ktorí nemôžu uplatniť náklady na dosiahnutie zdaňovaného príjmu v rozsahu 40 % príjmu. Zjednodušene povedané, nie je logické, aby daňovník, ktorý môže uplatniť náklady napríklad v rozsahu 90 % využil by radšej možnosť paušálneho odpisu nákladov 40 %. Odvolací súd tiež dodáva, že pomery otca detí, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 120 €, resp. 80 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu berúc do úvahy najmä časové obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného a jeho terajší príjem umožňuje aj po odpočítaní relevantných výdavkov súvisiacich so zabezpečením potrieb jeho novej rodiny plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom v rozsahu určenom súdom prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa

výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Zároveň je potrebné poznamenať, že otcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom detí sa zvyšujú ich odôvodnené potreby (teda aj suma potrebná na ich uspokojenie) , preto pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory aj v súvislosti s touto nepochybnou a očividnou zmenou pomerov detí. Súdne zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania o zvýšenie výživného (december 2010) a je nepochybné, že príjmové možnosti mu umožňovali, aby časť príjmu dal na tvorbu úspor, prípadne aby sa pripravil na možnosť zvýšenia výživného pre deti, preto aj vzhľadom na relatívne vysoký dlh na výživnom je od neho možné očakávať splatenie dlhu v zákonnej lehote troch dní a nie je potrebné mu poskytnúť lehotu dlhšiu na splatenie dlhu, ani priznať výhodu splátok s tým, že ani matka pri uspokojovaní potrieb detí nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.