KSKE 7 CoP 341/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/341/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211207402 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211207402.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: 1. N. nar. X.XX.XXXX 2. M. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky B.. K. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na ul. A. č. X za účasti otca C. G. nar. X.X.XXXX bývajúceho v L. na ul. A. č. X prechodne v N. L. na ul. O. č. XX v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.9.2011 č.k. 25P 37/2011-40 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že návrh matky zamieta.

Z r u š u j e výrok rozsudku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od 1.4.2011 od otca pre mal. N. zo 70 € na 90 € mesačne a na mal. M. zo 60 € na 80 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2011 do 30.9.2011 pre mal. N. 120 € a pre mal. M. 120 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu bežným výživným po 20 € pod stratou výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil návrh tak, že ho zamietne. Poukázal na to, že matka podala návrh z toho dôvodu, že nebol schopný po rozvode previesť byt do jej vlastníctva. Nesúhlasil s tým preto, lebo o zveľadenie bytu sa zapríčinil hlavne on. Už výživné 130 € mal problém platiť a nie to ešte o 40 € viac. Uviedol, že má problém nájsť dobre platenú prácu a je rád, že vôbec nejakú prácu má. Nespochybnil výdavky na zabezpečenie potrieb maloletých detí, avšak neprihliadol na jeho situáciu a jeho zhoršený zdravotný stav. Uviedol, že maloleté deti má veľmi rád a aj darčeky, ktoré im zakupuje, si môže dovoliť len preto, že ho podporuje rodina. Poprel tvrdenie matky detí, že dostáva vyšší plat ako je uvedené v listinných dokladoch. Konajúci súd jeho príjem zistil vyžiadaním odpisov mzdovej listiny, z ktorej zistil, že došlo u neho k zvýšeniu príjmu len o 9 €. Poukázal na to, že deťom zakupuje veci, ktoré požadujú a páčia sa im, pretože je zbytočné im zakupovať nejakú lacnú nepotrebnú vec, ktorú by nepoužívali. Nechce deťom spôsobovať trápenie len preto, že sa s ich matkou nevie dohodnúť. Poukázal na celkový problém so zabezpečením si zamestnania, pretože kvôli kríze je málo pracovných ponúk.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že v čase podania návrhu bola nezamestnaná a finančná situácia sa jej zhoršila. V súčasnosti opäť pracuje. Poukázala na to, že syn

študuje na štvorročnom gymnáziu a dcéra na päťročnom bilingválnom gymnáziu. Od predchádzajúcej úpravy prešli tri roky a životné náklady od tohto času vzrástli. Poukázala na to, že otec detí pracuje u svojho otčima, kde v čase spolužitia zarábal 24.000 Sk mesačne a jeho súčasnú mzdu považuje za vykonštruovanú. Dôkazom toho, že zarába viac je skutočnosť, že deťom zakupuje drahé značkové veci a na návštevu za deťmi cestuje do Košíc autom. Má vedomosť o tom, že otec detí býva so svojou priateľkou a jej synom. Poukázala na zvýšené mesačné výdavky pre maloleté deti na stravu, cestovné, lieky, ktoré presne aj vyčíslila.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však neaplikoval správne na zistený skutkový stav a preto nesprávne rozhodol. Predovšetkým jej potrebné zdôrazniť, že zo zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa týkajúceho súčasných pomerov otca maloletých detí, aj s dôsledným porovnaním s pomermi existujúcimi v čase predchádzajúcej úpravy výživného, nevyplýva podstatná zmena jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala výraznú zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o výživnom v dôsledku nepatrného zvýšenia príjmu otca z pôvodných 299 € na súčasných 329 €, pričom má skrátený pracovný čas v dĺžke trvania 6 hodín z dôvodu ekonomických problémov na strane zamestnávateľa na základe § 142 ods. 4 Zákonníka práce. Bez toho, že by matka detí musela dôsledne preukazovať všetky zvýšené odôvodnené potreby maloletých detí je nepochybné, že ich zvýšenie nastalo. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a zistených dôkazov tvoriacich obsah spisu nebola preukázaná podstatná a kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, pretože jeho pomery a teda aj skutkový stav zistený za predchádzajúceho konania o výživnom je v podstate totožný s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania, navyše podľa potvrdenia zamestnávateľa otec pracuje na skrátený pracovný čas od 1.6.2011 v dôsledku zmeny pracovnej zmluvy. Pretože v prípade zmeny rozhodnutia o výživnom na základe rovnakých skutočností, z akých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom by došlo k neprípustnej reparácii už právoplatného rozhodnutia o výživnom, musel odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmeniť a návrh matky zamietnuť.

Odvolací súd zrušil výrok rozsudku o trovách konania účastníkov podľa § 221 ods. 1 písm.i/ O.s.p. ako bezdôvodný, pretože o trovách konania rozhoduje súd na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a v tomto konaní žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.