KSKE 7 CoP 363/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/363/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210223652 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210223652.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. W. nar. X.X.Q. bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov : V. W. nar. XX.X.Q. bývajúcej v F. Z. D. X.. Z.. Z. Č.. XX, t.č. v G. D. B. X.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 V. A. W. nar. XX.X.Q. bývajúcom v G. D. B. X.. Č.. XX, t.č. v G. D. C. X.. Č.. XX zastúpeného JUDr. Sergejom Romžom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Hrnčiarskej č. 5 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 12.10.2011 č.k. 27P 38/2010-147 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dĺžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. W.S. do osobnej starostlivosti matky. Návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého od 1.9.2010 do budúcnosti 300,- € mesačne, ktoré zaviazal platiť matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.10.2011 neurčil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného podala odvolanie matka a navrhla určiť výživné od 28.9.2010 do 17.5.2011 700,- € mesačne a od 18.5.2011 do budúcna 850,- € mesačne. Rozsudok považuje za nesprávny z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. Citovala ust. § 62 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine a konštatovala, že pri určovaní vyživovacej povinnosti rodičov sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Poukázala na to, že otec maloletého na pojednávaní 21.9.2011 uviedol, že na mal. W. prispieva 500,- až 550,- € mesačne, pretože okrem týchto eur, ktoré pravidelne zasiela matka, uhrádza výdavky za byt, v ktorom býva, a to 200,- až 250,- € mesačne a tiež aj osobitné jednorazové výdavky na maloletého. Uviedla, že býva v rodinnom dome s priateľkou U. N., ktorá nemá deti, pracuje ako referent v súkromnej firme a za dom platí mesačne 350,- € za všetky výdavky. Uviedla, že na uvedenom pojednávaní otec tiež uviedol, že v januári 2011 prispel 1.000,- € zubárovi, v septembri 2011 2.000,- € na stroj na biopsiu, v marci 2011 na veľkonočný rekreačný pobyt matky s dieťaťom 500,- €, v septembri 2011 na lieky na obličky 200,- €, v marci 2011 ľudový liečiteľ 400,- €, vo februári 2011 lyžovačka v Taliansku, kde bol s dvoma deťmi za 2.200,- €, na mal. W.S. uhradil ubytovanie 700,- € a 90% oblečenia mu vlastne zakupuje on, pretože ide o drahé oblečenie. Citovala ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, § 153 ods. 1 O.s.p. a poukázala na to, že v konaní žiadala nariadiť znalecké dokazovanie z odboru ekonómie a vyžiadať správu od Slovenskej motocyklovej federácie o tom aké poplatky sú za súťaže, ktorých sa pravidelne otec maloletého zúčastňuje a na akých motorkách na týchto súťažiach jazdí. Navrhla pripojiť dedičský spis nebohej matky otca maloletého, spis Okresného súdu Košice II vo veci sp.zn. 39C 7/2011. Súd však jej návrh zamietol z dôvodu nehospodárnosti. Poukázala na ust. § 120 ods. 2 O.s.p. a na odôvodnenie citovaného rozsudku, v

ktorom konštatuje, že otec so súhlasom brata ako spoludediča pokračuje v podnikaní jeho nebohej matky a zároveň s rovnakým predmetom podnikania si založil s bratom spoločnosť, čím jeho príjem je minimálne v takej výške ako sám zhodnotil a to 1.500,- € mesačne, resp. ešte vyšší vzhľadom na otcom deklarované pravidelné mesačné výdavky. Poukázala na to, že otec v konaní nepreukázal svoj skutočný príjem, a to s poukazom na tú skutočnosť, že z výšky ním uvádzaných výdavkov jednoznačne vyplynulo, že tie vysoko prevyšujú jeho príjem. Z výpovede otca vyplynulo, že na výdavky prevyšujúce jeho príjem využíva prostriedky z predaja nehnuteľnosti. Pri uvádzaní životnej úrovne otca maloletého je však dôvodné predpokladať, že tieto prostriedky museli byť spotrebované, a preto bolo povinnosťou súdu vykonávať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, pretože dieťa má podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Prvostupňový súd jej návrhu v celom rozsahu nevyhovel aj napriek tomu, že jej otec maloletého požadované výživné doposiaľ podľa jej žiadosti a podľa jeho ľubovôle uhrádzal, čo vyplynulo z jeho výpovede. Požadované výživné je nielen odôvodnené zvýšeným potrebám maloletého, ale je nesporne v možnostiach a schopnostiach otca maloletého.

Otec, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o zverejní mal. W. do osobnej starostlivosti matky a zamietnutie návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti neboli v odvolaní napadnuté, nadobudli právoplatnosť a preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.) .

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal vec v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil a preto nevykonal ďalšie dôkazy, preto rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v napadnutých výrokoch zrušil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Z citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými a kultúrnymi. Závisia od veku, zdravotného stavu,

schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba. Medzi odôvodnené potreby však nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napr. tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného alebo s rekreačnými pobytmi. Súd na ne musí prihliadnuť pri určovaní bežného výživného tak, že alikvotná čiastka sa premietne do mesačného výživného. Súd na strane oprávneného tiež skúma jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, teda či existuje stav odkázanosti na výživu. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Súd ďalej skúma faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase súdneho konania a tiež skúma potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, situáciu na trhu práce. Súd je povinný skúmať celkové majetkové pomery a posudzovať ich komplexne. Majetkové pomery zahŕňa jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.) a jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady) . Súd je taktiež povinný skúmať zárobkové možnosti povinného podľa príjmov. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného súd musí postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa preukážu. Pri rozhodovaní o výživnom, pri určení výživného sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zároveň treba mať na pamäti, že v konaní starostlivosti o maloletých platí vyhľadávací princíp, preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci (§ 120 ods. 2, 3 O.s.p.) . Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na menšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti neprihliada len skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje rodič, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. by mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného súd musí postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu, nakoľko v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých platí vyšetrovacia zásada, ktorá znamená, že súd je povinný dôsledne zisťovať skutkový stav, aj keď to účastníci nenavrhli. V týchto konaniach nedochádza ani k deleniu (prenášaniu) dôkazného bremena a súčinne môže bez ďalšieho osvojiť dôkazné tvrdenia účastníkov a aj tieto sú predmetom dokazovania. Konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, pretože súd skutkový stav sám zisťuje. Odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti sa dôsledne neriadil citovaným zákonným ustanovením, aj keď zistil rozsah odôvodnených potrieb mal. W. rozhodne sa nezaoberal možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca, pretože vykonaným dokazovaním dôsledne nezistil jeho skutočné zárobkové možnosti a schopnosti. Uvedené dovoľuje záver, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nevyporiadal sa so všetkými okolnosťami tvrdenými účastníkmi v danej veci a rozhodnutím odvolacieho súdu o vyživovacej povinnosti otca k maloletému na úplne novom skutkovom základy by účastník bol zbavený domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a tiež by bol porušený princíp dvojinštančnosti súdneho konania. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie konštruktívnym, cieleným výstupom rodičov maloletého za účelom zistenia možností a schopností rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k nemu, bude povinnosťou konajúceho súdu doplniť dokazovanie o pripojenie dedičského spisu nebohej matky otca maloletého a spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 39C 7/2011 a vyžiadať správu o Slovenskej motocyklovej federácie o tom, aké poplatky sú za súťaže, na ktorých sa pravidelne otec maloletého zúčastňuje, na akých motorkách na týchto súťažiach jazdí, prípadne aké má náklady s touto činnosťou. Ďalej bude povinnosťou konajúceho súdu zistiť rozsah peňažných a vecných plnení otca voči maloletému až do rozhodovania súdu a ich hodnotu započítať do prípadného dlhu na výživnom s výnimkou príležitostných a vecných plnení, ktoré vzhľadom na spôsob akým boli vykonané, smerovali k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého.

Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil podľa odseku 3 cit. zák. ustanovenia na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a následne nevykonal potrebné dokazovanie. Po vrátení

veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere, prípadne širšom, ak sa ukáže byť potrebným pre zákonné rozhodnutie. Dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami a všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť podľa § 132 O.s.p., takto zistený skutkový stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a rozhodnutie odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.