KSKE 7 CoP 379/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/379/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211203192 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211203192.1

Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú P. E. Š. nar. X.X.M. bývajúcu u matky zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: K. Š. nar. XX.X.M. bývajúcej v J. R. B.. O. Č.. X zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na u. Štúrovej č. 20 a C. Š. nar. X.X.M. bývajúcom v N. R. B.. C. Č.. X t.č. vo Š. D. X M. Z. zastúpeného JUDr. Jozefom Bujňákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na ul. Hlavnej č. 94 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 12.10.2011 č.k. 23P 63/2011-193 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú P. E. do osobnej starostlivosti matky. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 80,- € mesačne od 1.2.2011 do 30.4.2011 a 150,- € mesačne od 1.5.2011 do budúcna, ktoré zaviazal otca uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletej. Zamietol návrh na určenie výživného pre maloletú od 4.6.2010 do 31.1.2011. Vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 1.2.2011 do 30.9.2011 590,- € a povolil ho otcovi splácať v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá práve na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku o určení výživného tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. P. E. 50,- € mesačne. Poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna Q., na výživu ktorého bol zaviazaný prispievať podľa švajčiarskych predpisov 312 švajčiarskych frankov mesačne, čo je podľa platného kurzu 250,- €, ktoré nebol ochotný splácať a preto uhrádza mesačne 50,- € a zvyšok za neho uhrádza Švajčiarsky štát. Neskôr, aby sa vyhol exekúcie a zvýšenia nákladov uzatvoril zmluvu o uznaní záväzku, kde sa zaviazal na základe svojej finančnej situácie platiť výživné 400,- resp. 350,- švajčiarskych frankov. Nižšia hranica výživného, na ktorú bol zaviazaný nemohla byť platená, pretože pracoval na Slovensku a príjem na to nepostačoval. Dal si vypracovať podľa švajčiarskeho práva analýzu, kde mu uviedli jeho existenčné minimum teoretické a zároveň určili koľko môže mesačne pri živote vo Švajčiarsku uhrádzať najviac výživné. Vychádzajúc z týchto podkladov mesačné výživné po zohľadnení skutočných nákladov na bývanie 940,- CHF mesačne mu zostáva na výživné cca 360,- CHF. Vychádzajúc z týchto podkladov, keď vo Švajčiarsku platí najnižšie zákonom možné priznané výživné, aj na Slovensku nemá predpoklady ani možnosti platiť iné ako v súlade so Zákonom o rodine stanovené minimum 30% životného minima, preto vo svojom vyjadrení bol ochotný aj keď má existenčné problémy, platiť 50,- € mesačne. Je potrebné uviesť, že má sezónnu prácu a zamestnávateľ dvakrát ročne podnik zatvára, čo potvrdila aj matka dieťaťa. Podnik je zatvorený od 19.10. do 12.12. a na jar od 10.4. do 14.5. bežného roka. V tom čase, aj keď nemá príjem, ale poplatky, dane, zdravotné poistenia musí uhrádzať.

Analýza výživného podľa švajčiarskych právnikov zároveň svedčí o tom, že podľa švajčiarskych pomerov aj pri určení vyššej vyživovacej povinnosti by túto nemohol ani exekučne plniť. Suma 150,- € je v pomere k švajčiarskym vyživovacím nákladom neprimerane vysoká. Situácia by sa zhoršila, ak by od 12.12.2011 nedostal vo Švajčiarsku prácu a nebol by schopný platiť žiadne výživné.

Pripojil potvrdenie mesta D. aj s prekladom, že na základe finančnej situácie otca súhlasí s mesačným platbami 400,- CHF, ako sa dohodli v prípade, že výnimočné poukáže iba 350,- CHF, nebudú siahať po exekučných opatreniach. Zaslali dve uznania pohľadávok slúžiacich ako prerušenie premlčacej doby.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedla, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o výživnom. V súlade s § 132 vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivosti prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Uviedla, že odvolacie námietka otca sú totožné s jeho obranou pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal a vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku, a preto sú neopodstatnené a otec neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci samej. Ďalej uviedla, že odvolanie nepodala, aj keď jej návrhu súd v celom rozsahu nevyhovel, pretože nemá záujem predlžovať súdne konanie a vyhrocovať aj tak narušené vzťahy s otcom maloletej. Poukázala na to, že výdavky otca na výživné jeho syna sú určené švajčiarskym súdom 320,- CHF v prepočte 250,- €. Pokiaľ odporca uvádza, že uhrádza vyššiu sumu na výživné 400,- CHF, táto skutočnosť nie je relevantná a pripojila dôkaz o tom, ako otec platí výživné na svojho syna. Pokiaľ otec využíva aj právne služby pri riešení tohto sporu, je taktiež zrejmé, že tieto nie sú bezplatné. Podľa jej vedomostí otec bol minimálne po dobu narodenia ich dieťaťa a spoločného spolužitia majiteľom a vlastníkom motorového vozidla C. Z.. Tesne po ukončení ich spolužitia v spoločnej domácnosti sa rozhodol prepísať byt, ktorého bol jediným vlastníkom po dobu niekoľkých rokov, na svoju matku darovacou zmluvou napriek tomu, že k takémuto kroku nemal žiadny dôvod, z čoho vyplýva, že zámerne a účelovo sa zbavuje majetku v neprospech ich dcéry. Z toho dôvodu otec maloletej na Slovensku už nemá žiadnu finančnú povinnosť, keďže byt patrí jeho matke S. Š.. Aj keď otec uviedol, že hradí platby spojené s bytom v úhrnnej sume 117,25 €, je to splátka za pôžičku a ostatné zálohové platby napriek tomu, že nie je vlastníkom bytu a byt nikto neužíva. Je preto nelogické, aby sa platili zálohové platby, preto otec účelovo zavádza súd, aby sa vyhol riadnej vyživovacej povinnosti k maloletej. Otec dieťaťa od mája 2009 až do 14.4.2011 súvisle mal uzavretý riadny pracovný pomer v zaradenej funkcii v spoločnosti R. ako oblastný vedúci a k dispozícii mal služobné motorové vozidlo a služobný mobilný aparát. Vzhľadom k využívaniu týchto firemných prostriedkov aj v tomto čase už boli otcove náklady na bežný život, ako je doprava, telefonická komunikácia značne minimalizovaná a aj napriek tomu neprejavoval vôľu finančne vypomáhať svojej dcére vyšším výživným ako 50,- €. Maloletá ako predčasne narodené dieťa si vyžadovalo zvýšenú finančnú starostlivosť a napriek tomu sa otec obohacoval na jej úkor o daňový bonus celých 11 mesiacov, ktorý mu podľa zákona nepatrí, pretože maloletá s ním nikdy nežila v spoločnej domácnosti a nemala s ním trvalé bydlisko a jedná sa o sumu cca 220,- €. Uviedla, že doposiaľ jej ako nevydatej matke s maloletým dieťaťom neprispel žiadnymi finančnými prostriedkami na jej náklady. Poukázala na to, že otec dieťaťa pracuje v zahraničí v hoteli vo Švajčiarsku, kde s ním v minulosti taktiež pracovala a z toho dôvodu veľmi dobre pozná jeho pomery. Otec si platí samostatne bývanie, kde mu k dispozícii 1 až 1,5-izbový byt so samostatným sociálnym zariadením a kuchyňou. Otec dieťaťa si takto môže minimalizovať svoj nákladný život, pretože hotel ponúka vlastné ubytovanie pre svojich zamestnancov a to rozhodne za omnoho nižšiu finančnú položku ako je 940,- CHF. Otec dieťaťa nemá skoro žiadne výdavky na stravu, pretože zamestnávateľ ponúka trikrát denne stravovanie pre svojich zamestnancov a to dokonca aj v čase pracovného voľna za minimálne finančné položky, zohľadnené vo výplatnej páske. Takisto otec maloletej pri svojom pracovnom zaradení má možnosť veľmi dobrého tringeltu, čoho sama bola dôkazom, keď tam pracovala, ako dobre sa dajú získať bočné čisté finančné príjmy a počas prestávky, kedy je hotel zatvorený pre sezónu, je primerane zamestnanec finančne zabezpečený počas celého obdobia voľna, kým nezačne nová sezóna a v čase 1 až 1,5 mesiaca si môže nájsť iné pracovné zaradenie s ďalším finančným príjmom. Otec maloletej tam už pracoval, má veľmi dobré hodnotenia a vysokú kvalifikáciu, aj jazykové znalosti, preto mu nemôže hroziť žiadne vylúčenie zo zamestnania, práve naopak, je takmer isté, že dosiahne vyšší štatút zaradenej funkcie s vyšším príjmom ako má v súčasnosti. Popiera finančné nevýhodnú pozíciu otca maloletej, pretože bol schopný svojej matke uhradiť týždennú dovolenku vo svojom príbytku v Švajčiarsku, čoho dôkazom je emailová

korešpondencia bývalej exmanželky otca maloletej. Pričom o dcéru sa vôbec nezaujíma, nemôže byť akceptované, aby zo švajčiarskeho príjmu platil len 50,- € výživné so všemožnými argumentami vyhnúť sa finančnej zodpovednosti za dcéru, pričom v jej životnej situácii jej nie je umožnené žiť úplne samostatne s dcérou, ktorá vyžaduje maximálne kľudné prostredie, pretože si to finančne nemôže dovoliť, ani samostatný prenájom, ani kúpu vlastného bytu, pričom otec dieťaťa je zdravý, schopný muž, ktorý má mnoho možností zamestnať sa a tak si zlepšiť svoju celkovú finančnú a sociálnu situáciu. Pripojila k vyjadreniu výpis z katastra nehnuteľností, aj platby výživného pre syna, emailovú komunikáciu.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výroky napadnutého rozsudku, ktorým zveril súd maloletú P. E. do osobnej starostlivosti matky a ktorým súd zamietol návrh na určenie výživného pre maloletú od 4.6.2010 do 31.1.2011 odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť a nemohli byť v odvolacom konaní preskúmavané (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení výživného a dlžnom výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o určení výživného dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje, že posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa za predmetné obdobie správne zistil a následne správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené potreby maloletej P. E. aj s prihliadnutím na to, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o maloletú. Vo vzťahu k výroku o určení výživného od otca pre maloletú, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného s prihliadnutím na príjem otca pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a nákladov na živobytie. K odvolacej námietke otca odvolací súd poznamenáva, že táto je totožná s jeho obranou pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal aj s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť a v odseku 5 tohto zák. ustanovenia je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný

plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v najväčšom rozsahu, o čom svedčí konanie otca, ktorý na Slovensku za trojizbový byt v N. spláca návratnú pôžičku vo výške 129,- € mesačne, do štátneho fondu rozvoja bývania 65,- € a za zálohový predpis platieb 65,- € mesačne. Byt kúpil za 947.000,- Sk a v tomto byte nik nebýva. Na kúpu bytu použil v tom čase zo štátneho fondu rozvoja bývania 500.000,- Sk a nenávratnú pôžičku 150.000,- Sk. Byt v septembri 2010 daroval svojej matke, čo svedčí o tom, že celkové finančné a majetkové pomery otca sú lepšie ako ich sám prezentuje, tieto okolnosti boli známe aj v priebehu prvostupňového konania, pretože ich konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil a na ne aj prihliadal a hodnotil vo vzájomných súvislostiach, preto účastníkmi pripojené listinné dôkazy v odvolacom konaní boli nadbytočné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.