KSKE 7 CoP 381/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 381/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/381/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211216211 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211216211.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o mal. E. V. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: P. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. na U. ul. č. X zastúpenej JUDr. Pavlom Kissom advokátom so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a D. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4.10.2011 č.k. 25P/115/2011-38 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 23P 154/06-82 z 28.2.2007 tak, že zvýšil výživné od otca na mal. E. nar. XX.X.XXXX zo 66,39 € na 86,39 € mesačne od 1.6.2011, ktoré zaviazal otca uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2011 do 30.9.2011 80 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 5 € pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zvýšil výživné na 150,- € mesačne. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal náležite so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pri určovaní výšky výživného v zmysle § 75 a nasl. Zákona o rodine. Uviedla, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom z 28.2.2007 teda od tejto úpravy uplynulo takmer 5 rokov a netreba zdôrazňovať, že 15 ročné dieťa, ktoré je študentom gymnázia má značne vyššie potreby ako žiak 5. ročníka ZŠ v r. 2007. Najmä nástupom na gymnázium od 1.9.2011 sa jeho potreby značne zvýšili a náklady spojené s týmto štúdiom pozostávajú z platenia školného 67,- € ročne, za skrinku na odkladanie vecí v škole 16,50 € ročne, stravné v školskej jedálni 29,67 € mesačne, učebnice anglického jazyka 21.50 € a gramatiky 17 € ročne, učebnica nemeckého jazyka 20,50 €, biblia 13,- €, MHD 9,40 € mesačne, kozmetika na ekzém, ktorým maloletý trpí 16,- € každé dva mesiace, vlasová kozmetika (šampón na šupiny) 8,- € mesačne, letný camp pre 1.ročník 75,- € a poplatky za mobilný telefón. Konštatovala, že sú to len základné a nevyhnutné výdavky na maloletého a je len samozrejmé, že pre 15.ročného chlapca, ktorý je ešte len vo svojom fyzickom vývoji musí denne pripravovať výdatnú stravu, pretože rozhodne mu nestačia obedy v školskej jedálni, musí ho obliekať, chlapec chce ísť občas do kina a na športové podujatia. Otec okrem výživného, ktoré neplatí vždy v stanovených lehotách nejaví o dieťa záujem, neprispieva mu ničím, žije sám u svojich rodičov a teda nemá veľké výdavky na bývanie a stravu. Vyslovila názor, že za tejto situácie, keď výživné bolo zvýšené po takmer 5 rokoch len o 20,- € treba považovať napadnutý rozsudok za nesprávny a z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel v zmysle petitu odvolania.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že na pojednávaní 4.10.2011 preukázal svoj príjem a výdavky ktoré má, avšak nemá iný príjem, ktorý by mu umožňoval splniť požiadavku matky maloletého a platiť viac ako dvojnásobok doteraz určeného výživného. Nesúhlasil s tvrdením matky, že neplatí výživné v stanovených lehotách, v banke má nastavený trvalý príkaz na úhradu výživného k 25. dňu každý mesiac z dôvodu, že príjem dostáva až po 20. dni každý mesiac. Konštatoval, že žije sám so svojou matkou a ako dokladoval prispieva jej na domácnosť, spláca pôžičku a má ešte daňový dlh, ktorý spláca. Uviedol, že matka má len záujem o peniaze a nezaujíma ju , že sa môže dostať do finančných ťažkostí. Jeho príjem nepostačuje na zvýšené výživné a momentálne nemá možnosť vyššieho zárobku za situácie, nedostatok práce lepšie ohodnotenej je veľké riziko.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletého, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca ako aj jeho počiatok, správne vypočítal dlh na výživnom a správne rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1,2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je potrebné zdôrazniť, že miera týchto potrieb detí je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov aj životným štandardom. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za to, že odôvodnenými potrebami detí sú výlučne ich bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho života. Ak sú však možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dieťaťa prospešne pre jeho zdravie, všestranný rozvoj. Zo zásady úmernosti životnej úrovni dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich presahuje vyšší životný štandard možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného čo je v súlade s ďalšou požiadavkou, že dieťa, rodiča ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že pri predchádzajúcej úprave výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice II z 28.2.2007 č.k. 23P 154/2006 - 82 bol mal.E. žiakom 5.ročníka základnej školy a priemerný mesačný

čistý príjem matky predstavoval 437,- € v r. 2005 a od 1.1.2006 predstavoval 464,71 € a príjem otca v mesiaci október, november 2006 predstavoval 248,95 € a 398,32 €. V čase rozhodovania súdu o zmene výživného priemerný mesačný príjem matky bol 623,71 € a otca 335,80 €. Mal. E. je v súčasnosti žiakom strednej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na jeho štúdium, stravu, ošatenie ako aj ostatné výdavky spojené s jeho záľubami a športovými aktivitami. Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnené potreby mal. E. by odôvodňovali vyššie výživné ako 86,39 €, avšak vzhľadom na súčasné schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ktorého čistý priemerný mesačný príjem sa znížil na 335,80 €, z ktorého uhrádza výdavky na bývanie 60 € mesačne, splácanie pôžičky na zariadenie domácnosti 65,- € mesačne, zohľadňujúc aj jeho nevyhnutné mesačné výdavky na ošatenie, stravu a ostatné základné potreby zvýšiť nad 86,39 €. Za takýchto okolností sú aj odvolacie námietky matky, bez právneho významu vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania účastníkov nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.