KSKE 7 CoP 384/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 384/2011

KS v Košiciach, dátum 11.04.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 384/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/384/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611210774 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611210774.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľky M. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. č. XXX zastúpenej JUDr. Mariánom Vojčíkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Mäsiarskej ul. č. 3 proti odporcovi R. M. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v T. č. XXX zastúpenému JUDr. Melániou Kvietkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Dominikánskom námestí č. 13 v konaní o rozvod manželstva o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28.9.2011 č.k. 9C 113/2011-34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil intenzitu rozvratu ich manželstva, keď na jednej strane konštatoval, že návrh na rozvod manželstva bol podaný 16.7.2011 a zistil, že od 11.7.2011 s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, pretože navrhovateľka chcela, aby jej odovzdal kľúče od ich spoločného bytu. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní skutkového stavu nebral do úvahy jeho výpoveď, ale sa v plnej miere stotožnil s tým, čo uviedla navrhovateľka. Prihliadal na lekárske správy, ktoré navrhovateľka predkladala k trestnému oznámeniu, ktoré naňho podala za údajný útok a poškodenie zdravia a to aj napriek tomu, že trestné konanie nie je ukončené, teda nie je preukázané, že navrhovateľkou predložené lekárske správy sú dôvodné a že je dôvodné aj jej tvrdenie o tom, že zranenia jej spôsobil on. Ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa vidí aj v jeho závere, ktorým konštatoval, že bolo preukázané, že starostlivosť o domácnosť bola hlavne na navrhovateľke. Tento záver nemá oporu v ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého o uspokojovanie potrieb rodiny sa starajú obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a nie každý rovným dielom ako sa dá vyvodiť so záveru súdu prvého stupňa. Rovnako nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko vo svojej výpovedi na pojednávaní 28.9.2011 uviedol, že jeho príjem je 299,- € mesačne. Z tohto príjmu platil inkaso v byte, kde spoločne bývali, inkaso v jednoizbovom byte a okrem toho poskytoval polovicu sumy na kúpu prasaťa, 2 x do roka kupoval darčeky pre navrhovateľku, jej dcéru a zaťa. Nie je tam však zachytené, že platil spoločné dovolenky. Rovnako v zápisnici nie je zachytené jeho vyjadrenie na pojednávaní, že fyzicky sa zúčastňoval na stavbe domu a bazénu pre dcéru navrhovateľky a aj finančne prispel na túto stavbu. Domnieva sa, že vzhľadom na svoj zdravotný stav, výšku príjmov a skutočnosť, že prišiel kvôli navrhovateľke o zamestnanie potom, čo vynadala riaditeľovi školy, kde pracoval, staral sa tak po stránke finančnej, materiálnej ako aj fyzickej o rodinu a spoločnú domácnosť podľa svojich možností a schopností. Vyjadril názor, že pokiaľ platil inkaso za spoločný byt,

ktorý je síce na jeho mene, rovnako ho spoločne užívali počas trvania manželstva, čím je vyvrátený záver súdu prvého stupňa, že sa nepodieľal finančne na chode domácnosti. Aj počas rokov, ktoré navrhovateľka uviedla ako harmonické sa podieľal na zabezpečovaní potrieb rodiny a domácnosti, svoje správanie nezmenil ani neskôr, avšak následne to isté správanie už bolo hodnotené ako záporné. Svoje vysťahovanie zo spoločného bytu nevníma ako dobrovoľné ako to vyhodnotil súd prvého stupňa. Ak by nebol navrhovateľke vydal kľúč, bola by vymenila zámok, veď už aj skutočnosť o prevode ich spoločného bytu na jej dcéru za 1 €, ktoré dosiahla nátlakom naňho, pretože inak zabezpečí, aby mu odňali invalidný dôchodok a snaha navrhovateľke o zrušenie vecného bremena - práva doživotného užívania bytu, ktoré je v spoločnom byte zriadené v jeho prospech, ale aj trestné oznámenie za ublíženie na zdraví, ktorého sa nedopustil, svedčí o tom, čo navrhovateľka sledovala a sleduje. Uvedené skutočnosti však pripisuje psychickému zdravotnému stavu navrhovateľky. Trvá na tom, že chce obnoviť spolužitie s navrhovateľkou a pomáhať jej práve v preklenutí jej zdravotných problémov, pretože pri uzatváraní manželstva jej sľúbil zotrvať v manželstve v dobrom i v zlom a jedno malé nedorozumenie vyvolané navrhovateľkou pod vplyvom choroby nemôže zmeniť jeho postoj k nej a nemôže byť ani vyhodnotené ako hlboký a trvalý rozvrat manželstva. V jeho postoji, že manželstvo účastníkov nie je rozvrátené tak, že je potrebné ho rozviesť ho utvrdzuje aj skutočnosť, že 13.10.2011 v ranných hodinách ho navrhovateľka telefonicky zavolala do ich spoločného bytu, kde sa zdržal približne 45 minút. Pri tomto stretnutí sa mu navrhovateľka sťažovala aká je chorá na srdce, plakala, chcela aby ju objímal a utešoval. Uviedla, že nie je vylúčené, že obnovia manželské spolužitie a že povie právnikovi, aby stiahol trestné oznámenie a kľudne mu dá kľúče od spoločného bytu.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že obsahuje opis skutočností, ktoré sa nikdy nestali, polopravdy a účelové tvrdenia, ktorými sa odporca snaží vytvoriť dojem, že je medzi nimi normálny manželský vzťah. Vyjadrila názor, že v rámci konania na súde prvého stupňa uviedla skutočnosti, ktoré dokazujú, že ich manželstvo je trvale a hlboko rozvrátené a neplní svoju spoločenskú funkciu. Z manželstva deti nepochádzajú. V súčasnosti už niekoľko mesiacov spoločne nežijú ani spoločne nehospodária. Na základe udalostí z posledných mesiacov (fyzické napadnutie) , ale nielen na ich základe nie je schopná s odporcom žiť v jednej domácnosti, má z neho strach a cíti k nemu neprekonateľný odpor. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie domnieva sa naopak, že súd správne zistil, že jej vzťah k odporcovi je zdevastovaný správaním odporcu a že tento vzťah nepovažuje za obnoviteľný. Tvrdenia odporcu v odvolaní týkajúce sa spoločného hospodárenia a starostlivosti o domácnosť považuje za nepravdivé, pretože z príjmu 299,- € mesačne nebol odporca schopný platiť inkaso v jednoizbovom byte a polovicu inkasa v byte, v ktorom spoločne žili, darčeky pre ňu, jej dcéru a zaťa, príspevky na nákup mäsa, dovolenky a dokonca aj financovanie stavby rodinného domu s bazénom pre jej dcéru. Poprela tvrdenia odporcu, že mala spôsobiť skončenie jeho pracovného pomeru, práve naopak spolu s odporcom navštívila právnika za účelom získania právnych rád, ako by sa mal odporca proti ukončeniu pracovného pomeru brániť. Tvrdenia odporcu, že sa mu mala vyhrážať odňatím invalidného dôchodku je úplne absurdné a ničím nepodložené. Ďalej nie je zrejmé o akom jej zdravotnom stave odporca písal v odvolaní, nakoľko pred podaním návrhu na rozvod netrpela žiadnymi psychickými poruchami. Mala zdravotné problémy len po incidente, ktorý sa medzi nimi odohral 2.9.2011. Považuje za zarážajúce, že odporca tento incident označuje za malé nedorozumenie, nakoľko následne musela byť lekársky ošetrená a niekoľko dní hospitalizovaná. Zdôraznila, že s odporcom intímne nežijú 10 rokov, čo je vyjadrením jej negatívneho vzťahu k odporcovi. Poprela, že na ich stretnutí 13.10.2011 plakala a chcela, aby ju odporca objímal a utešoval a že pripúšťa obnovenie manželského spolužitia. Na tomto stretnutí sa snažila odporcovi bez prítomnosti tretích osôb vysvetliť, že s ním už nechce žiť, že jej vzťah k nemu nie je zlučiteľný so spoločným spolužitím, že ho nemiluje, že má z neho strach a nikto a nič ju neprinúti k tomu, aby svoje stanovisko zmenila. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že rozsudok súdu prvého stupňa je zákonný a správny, preto navrhuje, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov v súlade s § 23 Zákona o rodine a ide o odôvodnený prípad zrušenia manželstva rozvodom v súlade s § 22 Zákona o rodine. Záujem odporcu o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Manželstvo účastníkov konania nemôže plniť svoj účel aj so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky absolútne vylučujúci obnovenie spolužitia s odporcom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu týkajúcim sa údajnej nesprávnej protokolácie pojednávania 28.9.2011 odvolací súd poukazuje na ust. § 40 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého účastník konania má právo namietať obsah zápisnice, čo však odporca neurobil, preto na tieto námietky odvolací súd nemohol prihliadať a vyhodnotil ich ako účelovú obranu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.