KSKE 7 CoP 39/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 39/2012

KS v Košiciach, dátum 05.02.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 39/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/39/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511216602 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511216602.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Š.: 1/ E. C. nar. XX.XX.XXXX 2/ K. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: C. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Č. č. XXX zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej 20 a A.. E. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. Y. ul. K. č. XXX Č. K. o nariadenie predbežného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 1.12.2011 č.k. 19P 89/2011-11 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutých výrokoch tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. E. C. 1.500 CZK mesačne a mal. K. R. 1.500 CZK mesačne od 9.11.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci matke maloletých detí.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal otca prispievať na výživu mal. E. C. a mal. K.É. R. mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke od 1.12.2011. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec a namietal príslušnosť súdu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože maloleté deti aj matka žijú od roku 2010 v Českej republike, kde sú hlásené k trvalému pobytu. Uviedol, že ako jediný živiteľ on pracuje v Českej republike a tam poberá matka detí aj dávky štátnej sociálnej podpory - a to rodičovský príspevok a prídavky na deti a on si uplatňuje zľavu na dani z príjmu v Českej republike. Uviedol, že obaja majú zriadený spoločný účet, na ktorý sú poukazované všetky príjmy rodiny v Českej republike a matke detí bola vydaná platobná karta k tomuto účtu. Od novembra 2011 na tomto účte vyčlenil čiastku po 1.500 CZK výživné pre mal. E. C. a 1.500 CZK pre mal. K. R.. Poukázal na to, že o trvalom pobyte maloletých detí v Č. sa s matkou detí nedohodli a dlhodobé návštevy manželky a detí v Č. tiež neschvaľoval. Uviedol, že v mesiaci máj ešte celá rodina trávili spoločnú dovolenku vo Vysokých Tatrách a po nej odviezol manželku s deťmi k matke a následne ešte trávili ďalšiu 14-dňovú dovolenku vo Vysokých Tatrách a potom u jeho rodičov v Ostrave. Poprel tvrdenie matky detí o nevhodnosti bytových podmienok v objekte ubytovne jeho zamestnávateľa, kde bývajú aj ďalšie rodiny s maloletými deťmi a kde sa nachádzajú aj detské ihriská, parky, priestory pre prechádzky a sánkovanie. Poukázal na to, že o manželku a deti sa riadne staral, po návrate zo zamestnania im venoval všetok voľný čas. Uviedol, že v súčasnosti matka detí prerušila diaľkové štúdium na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v 3. ročníku a jej záujem začať študovať na Slovensku poprel aj dôvody návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti nie sú vyplácané jemu, ale na spoločný účet.

Matka podaným odvolaním sa domáhala zmeny napadnutého uznesenia tak, že by bol otec zaviazaný prispievať na výživu oboch detí v nevyhnutnej miere po 100 € mesačne od 1.8.2011. Poukázala na výšku minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom súd použil ako meradlo pri stanovení miery nevyhnutnej výživy pre účely nariadenia predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p.. Táto aplikácia ustanovenia právneho predpisu je neprípustná a ide o omyl súdu pri aplikácii predpisu na zistený skutkový stav. Minimálne výživné je zákonom určená objektívna kategória, nevyhnutnou výživou sa rozumie subjektívna okolnosť na strane maloletých detí. Spomínaná okolnosť vyjadruje minimálnu výšku nákladov na zabezpečenie aspoň základných potrieb dieťaťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb a medzi ne patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, náklady spojené s návštevou predškolského zariadenia, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, náklady na komunikovanie detí s otcom, ktorý žije v Českej republike aj so starými rodičmi zo strany otca. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú dieťaťu poskytnúť viac. V tomto smere je nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého uznesenia, keď súd neurčil otcovi povinnosť prispievať na výživu detí po 100 € s odôvodnením, že nemal preukázané, že otec skutočne má mesačný príjem na to, aby v jeho možnostiach a schopnostiach bolo prispievať na výživu detí sumou, ktorou žiadala ona v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Minimálne výživné predstavuje sumu 25,99 € na výživu nezaopatreného maloletého dieťaťa a súd neprípustne využil ako meradlo pri stanovení miery nevyhnutnej výživy. Uviedla, že otec je vysokoškolsky vzdelaný expert, ktorý pracuje v nadnárodnom hospodárskom subjekte, v ktorom je nadštandardne odmeňovaný a v súčasnosti zakúpil na leasing drahé motorové vozidlo, ktoré neslúži potrebám rodiny.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie v plnom rozsahu. Poukázal na to, že matka ich telefonicky kontaktovala, že otec prispel na maloleté deti od mesiaca jún 2011 len dvakrát a to v mesiaci november a december a požiadala ich o pomoc, pretože matka v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov nie je schopná zabezpečiť výživu detí, pretože napriek tomu, že mala možnosť vyberať zo spoločného účtu bankomatovou kartou finančné prostriedky, dňa 29.11.2011 bol na účte zostatok 114 €.

Otec písomným podaním z 9.1.2012 vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu, pretože poprel skutočnosť, že by deti žili v Č. na základe dohody rodičov. Uviedol, že deti majú trvalé bydlisko v Českej republike na adrese K. XXX S. Y., kde majú deti zabezpečené zdravotné poistenie, kde poberá matka rodičovský príspevok a prídavky na deti a kde si on prostredníctvom zamestnávateľa uplatňuje daňové zvýhodnenie na obe maloleté deti.

Matka vo vyjadrení k námietke príslušnosti vznesenej otcom pripojila potvrdenie o trvalom bydlisku maloletých detí v obci Č. č. XXX a pripojila aj uznesenie Okresného súdu Praha - Východ z 12.1.2012, ktorým tento súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a konanie zastavil, pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti bolo zahájené súdom Slovenskej republiky. Ak takéto konanie bolo zahájené na území členského štátu EÚ - Slovenskej republiky, je taký súd v konaní právomocný a príslušný v zmysle čl. 12 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003. Slovenský súd, ako to vyplýva z návrhu, upravil aj dočasné pomery maloletých detí predbežným opatrením, preto konanie nemôže byť zahájené v ďalšom členskom štáte EÚ. V zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. pre nedostatok právomoci českých súdov konanie zastavil pri zamietnutí návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým s ohľadom na predchádzajúce rozhodnutie slovenského súdu otec neosvedčil naliehavosť rozhodnutia v inom členskom štáte EÚ.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že mal. E. C. od 23.1.2012 býva s ním v Českej republike a podal Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v Brne žiadosť o navrátenie oboch detí do Českej republiky. Poukázal na to, že v 9. a 10. mesiaci mala matka detí prístup k finančným prostriedkom a následne od novembra prispieva po 1.500 CZK na výživu maloletých detí. Poukázal na to, že deti majú zdravotné poistenie hradené štátom a matka bez jeho vedomia deti prihlásila do materskej školy v Košiciach napriek tomu, že nepracuje a s deťmi je na materskej dovolenke a nerozlišuje odôvodnené

potreby ročného a trojročného dieťaťa. Dňa 1.7.2011 zakúpil na úver ojazdenú Škodu Octaviu combi r.v. 1999 a slúži pre potreby celej rodiny.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je sčasti opodstatnené.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade táto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné skúmať všetky dôsledky, ktoré by nariadením predbežného opatrenia mohli pre účastníka konania nastať. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je existencia naliehavosti tejto predbežnej úpravy, ktorá vyplýva z okolností konkrétneho prípadu. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či ohrozenia iného závažného dôvodu je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci.

Danosť nároku a potreba určiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom v súlade s ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p. vyplýva zo zistenia, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom doteraz nebola určená a otec si vyživovaciu povinnosť pravidelne neplní. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom, ale nesprávne určil jej rozsah, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí po 1.500 CZK, pretože matka maloletých detí v dôsledku starostlivosti o ne výkonom osobnej starostlivosti celodenne, je bez príjmu, pretože poberá len rodičovský príspevok a otec dobrovoľne, aj keď nepravidelne od novembra prispieva na maloleté deti po 1.500 CZK mesačne. Definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom určí konajúci súd v konečnom svojom rozhodnutí tak, aby výživné zodpovedalo zákonným kritériám, odôvodneným potrebám maloletých detí a skutočným schopnostiam a možnostiam otca. Práve preto, že ide iba o predbežnú úpravu výživného, nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa odvolacími námietkami otca a matky, pretože tieto sa prakticky týkajú už veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie.

K odvolacej námietke otca, že v danom prípade nie je daná medzinárodná príslušnosť súdu Slovenskej republiky rozhodovať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom odvolací súd poznamenáva, že maloleté deti sú štátnymi občanmi SR, narodené na jeho území a prihlásené k trvalému pobytu v O. č. XXX a podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenie, vrátane ochranných opatrení, ohľadne osôb alebo majetku v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Podľa ods. 2 citovaného článku nariadenia platnosť opatrení uvedených v ods. 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia vyžadované situáciou.

Pretože nejde o rozhodnutie konečné, keďže súd prvého stupňa bude ďalej vo veci konať, nebolo potrebné rozhodovať ani o trovách odvolacieho konania. O prípadných trovách odvolacieho konania rozhodne súd až v rámci rozhodovania o trovách konania v konečnom rozhodnutí v zmysle ust. § 145 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.