KSKE 7 CoP 391/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/391/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711210480 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7711210480.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľky maloletej Y. R. nar. X.X.XXXX bývajúcej v H. X. B. N.. Č.. X zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce proti odporcovi v 1. rade H.. H. R. nar. 2.6.1974 bývajúcemu v H. X. B. N.. Č.. X zastúpenému JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. Osloboditeľov č. 25 a odporkyni v 2. rade A. R.C.F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. X. B. N.. Č.. X zastúpenej JUDr. Ľudmilou Kavuličovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Humennom na ul. 26. novembra 1510/3 v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva o odvolaní odporkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 10.11.2011 č.k. 20C 121/2011-30 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu maloletej navrhovateľky Y. R. nar. X.X.XXXX, pripustil, aby mal. Y.C. R. nar. X.X.XXXX podala návrh na zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi v 1. K. H.. H. R. nar. X.X.XXXX voči maloletej navrhovateľke Y. R. nar. X.X.XXXX a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme mal. Y. nar. X.X.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Rozhodol tak na základe návrhu z 20.7.2011 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce ako súdom ustanoveného opatrovníka maloletej navrhovateľky na začatie konania o prípustnosť zapretia otcovstva odporcu v 1. rade voči maloletej navrhovateľke, ktorý odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Michalovce z 12.5.2011 č.k. 15P 59/2011-7 bol ustanovený za opatrovníka mal. Y. R. na procesný úkon - podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva a to z toho dôvodu, že otcovi maloletej, t.j. odporcovi v 1. rade uplynula trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Maloletá navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou - odporkyňou v 2. rade a maloletým bratom R.. Styk odporcu v 1. rade s maloletými deťmi je upravený neobmedzene a podľa vyjadrenia odporkyne v 2. rade sa odporca v 1. rade stretával s maloletými deťmi raz za dva - tri mesiace.

Konajúci súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine musia byť pri rozhodovaní o prípustnosti zapretia otcovstva na návrh dieťaťa súčasne splnené dve hmotnoprávne podmienky a to, že zapretie otcovstva si vyžaduje záujem dieťaťa a rodičom dieťaťa už uplynula zákonom stanovená lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Poukázal na čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a vyslovil názor, že v danom prípade je v zmysle citovaného Dohovoru

o právach dieťaťa v prvom rade a najmä v záujme maloletého dieťaťa, nielen v záujme otca - odporcu v 1. rade, aby došlo k preukázaniu tej skutočnosti, či odporca v 1. rade je alebo nie je biologickým otcom maloletej. Preto mal za dostatočne preukázané splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o preukázanie splnenia druhej hmotnoprávnej podmienky, t.j. preukázanie uplynutia zákonom stanovenej lehoty rodičom maloletého dieťaťa, konštatoval, že v danom prípade je nepochybné, že otcovi - odporcovi v 1. rade (rovnako ako matke - odporkyni v 2. rade) už uplynuli zákonom stanovené lehoty na zapretie otcovstva k maloletej Y. v zmysle § 86 ods. 1 a § 88 ods. 2 Zákona o rodine. Uviedol, že možnosť dieťaťa podať návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva nie je časovo obmedzená, domáhať sa zapretia môže aj plnoleté dieťa. Keďže v danom prípade rodičom maloletej už uplynuli zákonné lehoty na zapretie otcovstva, možnosť na podanie návrhu už má iba maloletá, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom. Konštatoval, že v danom štádiu konania už teda súd neskúma tú skutočnosť, prečo otec - odporca v 1. rade nevyužil v zákonom stanovenej trojročnej lehote možnosť zapretia otcovstva. Nestotožnil sa s tvrdením právnej zástupkyne odporkyne v 2. rade ohľadne skutočnosti, že opatrovník maloletej nepodal návrh na začatie konania o prípustnosti zapretia otcovstva v súlade so zákonom, keďže neuviedol dôvod, prečo je podaný návrh v záujme maloletého dieťaťa. Uviedol, že skúmanie podmienok prípustnosti zapretia otcovstva, teda záujem dieťaťa a uplynutie zákonom stanovených lehôt rodičom dieťaťa na zapretie otcovstva je predmetom samotného súdneho konania. Ak má súd preukázaný záujem dieťaťa a zistí, že márne uplynuli zapieracie lehoty, vysloví prípustnosť zapretia. Zdôraznil, že v danom prípade má dostatočne preukázané splnenie oboch hmotnoprávnych zákonných podmienok na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva odporcu v 1. rade voči maloletej navrhovateľke. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania, keďže ide o záujem maloletého dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa v 2. rade a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo zmenil tak, že návrh na pripustenie zapretia otcovstva zamietne. Uviedla, že prvou fázou návrhu na zapretie otcovstva na návrh dieťaťa je konanie o prípustnosti zapretia otcovstva. Aktívne legitimované na podanie návrhu je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Súdom ustanovený opatrovník je povinný pred podaním návrhu v mene dieťaťa skúmať, či podanie návrhu a zosúladenie matričného a biologického stavu je v záujme dieťaťa, či podanie takéhoto návrhu nemôže ohroziť jeho citový vzťah k otcovi a vzhľadom na jeho vek a rozumové schopnosti nemôže ohroziť jeho ďalší psychický vývin a nabúranie jeho morálnych hodnôt a vzťahu s matkou, jeho ďalšími súrodencami, poprípade starými rodičmi a pod. Opatrovník je zároveň povinný skúmať, či podnet zo strany otca nie je iba účelový, so snahou zbaviť sa do budúcnosti platenia výživného a či v predchádzajúcom období počas spoločného života manželov pred rozvodom, v čase po rozvode, namietal svoje otcovstvo alebo sa správal tak, že toto otcovstvo popiera. Predmetom skúmania opatrovníka by mali byť aj vzťahy medzi otcom a dieťaťom, ku ktorému popiera otcovstvo, ako aj celá rodinná anamnéza, ako sú vzťahy matky a otca dieťaťa, resp. súrodencov navzájom, ako aj starých rodičov z oboch strán. V prípade potreby, ak je to vzhľadom na vek dieťaťa vhodné, vypočuť citlivo dieťa k otázkam jeho vzťahu k otcovi, citovým väzbám a pod. Konštatovala, že opatrovník maloletej sa však vyššie uvedenými zásadami pri podaní návrhu neriadil, vypočul iba matku a otca maloletej, nevykonal žiadne iné šetrenia ohľadne vzťahu maloletej k otcovi, žiadne psychologické vyšetrenia dôsledkov takéhoto konania na jej zdravotný stav a aj keď to nie je v záujme maloletej, podal návrh o prípustnosť zapretia otcovstva v zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedla, že ich manželstvo bolo v r. 2007 na podnet manžela rozvedené, avšak dôvodom rozvodu neboli nevery, ale bolo rozvedené po vzájomnej dohode z dôvodu, že si prestali rozumieť a nechceli naďalej žiť v spoločnom vzťahu. Následne prebehli konania o určenie výživného, avšak otec dieťaťa v žiadnom z týchto konaní nenamietal, ani sa nezmienil o tom, že sa necíti byť otcom dieťaťa. Počas trvania manželstva, po rozvode, a teda aj v súčasnej dobe sa správal k dcére ako milujúci otec a snažil sa stretávať s ňou i synom, ako mu to pracovné povinnosti umožňovali. Poukázala na prax odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR pri prejednávaní sporov o prípustnosť zapretia otcovstva a konštatovala, že aj pri zohľadnení čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa treba mať pri rozhodovaní v takýchto veciach na zreteli, či otec dieťaťa využil možnosť zaprieť otcovstvo v lehotách ustanovených Zákonom o rodine, či sa až do rozvodu manželstva správal ako rodič so všetkými právami a povinnosťami a vytváral dobré rodinné zázemie pre dieťa, či v čase predchádzajúcom podaniu podnetu namietal svoje otcovstvo a v súlade s tým zmenil svoje rodičovské práva a povinnosti i správanie

voči dieťaťu, či záujem dieťaťa na udržaní rodinných väzieb vytvorených po rozvode manželov medzi ním a jeho otcom prevažuje nad záujmom otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou, dosah zmeny rodinných väzieb a vzťahu k otcovi na psychiku a zdravý vývin dieťaťa a či návrh nie je účelový. Konštatovala, že konajúci súd sa však vyššie uvedeným pri prejednávaní a rozhodovaní tohto sporu neriadil. Zdôraznila, že v danom prípade je posúdenie ďalšieho psychického a zdravotného vývinu dieťaťa v prípade podania návrhu komplikovanejšie o tú skutočnosť, že maloletá je zdravotne postihnutá a trpí chorobou - Downov syndróm. Deti s touto chorobou sú citlivejšie, empatickejšie, menej samostatné a viac odkázané na iných ľudí a tým, že by sa narušilo vnímanie rodiča, mohlo by dôjsť k zmene vzťahu a ohrozenia ďalšieho sociálneho, emocionálneho a intelektového vývinu dieťaťa. Napokon uviedla, že konajúci súd sa bez akéhokoľvek dokazovania stotožnil s návrhom opatrovníka maloletej i otca dieťaťa a skonštatoval splnenie oboch hmotnoprávnych podmienok potrebných na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva odporcu v 1. rade voči maloletej navrhovateľke. V samotnom odôvodnení rozhodnutia konštatuje preukázanú existenciu záujmu dieťaťa na určení otcovstva, avšak ako dospel k takémuto záveru, bez akéhokoľvek dokazovania z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé.

Odporca v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne v 2. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne v 2. rade ohľadom tej skutočnosti, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce ako opatrovník maloletej pred podaním návrhu nedostatočne skúmal či je daný záujem maloletého dieťaťa, aké sú vzťahy medzi otcom a dieťaťom, ako aj ďalšie rodinné vzťahy, či podnet zo strany otca nie je iba účelový. Uviedol, že k tomuto tvrdeniu by mal zaujať stanovisko v prvom rade opatrovník maloletej, ale podľa jeho názoru, opatrovník maloletej postupoval pred podaním návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva správne a v zákonom stanovených medziach, t.j. preštudovaním a oboznámením sa s obsahom súdnych spisov týkajúcich sa maloletej. Uviedol, že záujem maloletého dieťaťa je daný, pretože každé dieťa má právo poznať svojho biologického otca, a to aj vzhľadom na zdravotné a majetkové aspekty. Konštatoval, že skutočnosť, že mal. Y. je zdravotne hendikepovaná nijako neoslabuje jej záujem ako záujem maloletého dieťaťa, aby poznala svojho biologického otca tak, ako to uvádza Dohovor o právach dieťaťa. To, či je dieťa zdravotne hendikepované je irelevantné pri posudzovaní jeho záujmu na poznaní biologického otca. Zdôraznil, že sa nikdy nevyhýbal plateniu výživného, svoju vyživovaciu povinnosť si stále plnil a naďalej plní vždy včas a v takom rozsahu, ako bola stanovená rozhodnutím súdu, a preto domnienka odporkyne o tom, že sa chce vyhnúť plateniu výživného do budúcna, je absolútne neopodstatnená. Ďalej poukázal na to, že počas manželstva mu odporkyňa viackrát pri hádkach vykričala, že nie je otcom ich maloletých detí, čo následne potom vždy poprela. Táto skutočnosť vzbudzovala v ňom pochybnosti, pretože takéto veci, pokiaľ sa nezakladajú na pravde, sa len tak medzi manželmi nehovoria, pretože ide o vážne skutočnosti. Keďže tieto skutočnosti vzbudzovali v ňom pochybnosti o jeho otcovstve, odhodlal sa k tomu, že dal sebe i mal. Y. urobiť analýzu DNA, výsledkom ktorej bolo, že jeho otcovstvo k mal. Y. je vylúčené. Túto skutočnosť, že na základe analýzy DNA nie je biologickým otcom maloletej uvádzal už od začiatku súdneho konania pri podaní podnetu na ustanovenie opatrovníka maloletej. Tento listinný dôkaz chcel predložiť až v samotnom konaní o zapretí otcovstva, ale keďže odporkyňa neustále uvádza, že on nemá pochybnosti o svojom otcovstve k maloletej a že jeho návrh je len účelový, predložil k odvolaniu fotokópiu vyjadrenia znalkyne v odbore genetika K.. C. Y. k DNA analýze za účelom zistenia otcovstva z 12.4.2011. Napokon uviedol, že jeho vnútorný vzťah k mal. Y. sa vo svetle informácie, že nie je jej biologickým otcom zmenil, napriek tomu nezmenil svoje správanie k maloletej a neurobil tak preto, lebo nechce svojím negatívnym alebo odmietavým postojom ublížiť mal. Y., a preto ho zaráža fakt, že to, že sa snažil správať tak, aby citovo neublížil maloletej, sa mu zo strany odporkyne dáva za vinu a za prejav toho, že jeho návrh je len účelový. Do budúcna sa nebráni stretávaniu s maloletou, avšak chce, aby došlo k zosúladeniu právneho vzťahu so skutočnosťou, že nie je biologickým otcom maloletej.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1. rade navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a dôvodný.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3

O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine v znení účinnom do 7.9.2011 manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, v znení účinnom do 7.9.2011, dávalo možnosť manželovi matky zaprieť otcovstvo k dieťaťu, ktoré jeho manželka porodila. Uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať aj v prípade, ak medzičasom došlo k rozvodu manželstva rodičov dieťaťa. Lehota na zapretie pre manžela matky bola tri roky a plynula odo dňa keď sa manžel dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa. V zmysle § 88 ods. 2 Zákona o rodine patrí právo na zapretie otcovstva manžela aj matke dieťaťa, jej však plynie lehota troch rokov odo dňa narodenia dieťaťa. Treťou osobou, ktorej patrí právo zaprieť otcovstvo je dieťa v zmysle § 96 Zákona o rodine, ak je to potrebné v jeho záujme. Toto právo môže dieťa uplatniť ak už rodičom uplynula lehota ustanovená zákonom na zapretie otcovstva. Nie je časovo obmedzené, okrem podmienky, že musí žiť aspoň ešte jeden z matrikových rodičov. V danom prípade je však podstatná tá skutočnosť, že Ústavný súd SR 20. apríla 2011 rozhodol, že ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Citovaným nálezom Ústavného súdu SR ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine stratilo účinnosť uverejnením v Zbierke zákonov č. 94/2011 dňom 8.9.2011. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o prípustnosti zapretia otcovstva 10. novembra 2011 už nebolo účinné ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, v dôsledku čoho nebola splnená druhá hmotnoprávna podmienka pri rozhodovaní o prípustnosti zapretia otcovstva vyplývajúca z ust. §96 ods. 1 Zákona o rodine, a to uplynutie zákonom stanovenej lehoty rodičom dieťaťa na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietol.

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že stratou účinnosti ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine môže sa manžel matky (aj bývalý) domáhať zapretia otcovstva postupnom podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.