KSKE 7 CoP 397/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/397/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211212926 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211212926.1

Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: 1. C. L.. X.X.Z. 2. C. L.. XX.X.Z. bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky Ľ. D. nar. XX.X.Z. bývajúcej v T. L. A.. G. Č.. XX za účasti otca I. D. nar. XX.X.Z. bývajúceho v T. L. A.. G. Č.. XX zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Bajzovej č. 2 o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.10.2011 č.k. 25P 84/2011-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od 1.5.2011 na mal. C. z 99,58 € na 150,- € mesačne a na mal. C. zo 66,38 € na 130,- € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2011 do 31.10.2011 pre mal. C. 302,50 € a pre mal. Maroša 381,70 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným pod následkami straty výhod splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, pretože napadnutý rozsudok považuje po stránke vecnej i právnej za nesprávny, teda za nezákonný a so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu nesúhlasí. Odvolanie dôvodil ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. Poukázal na to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho právne závery sú nesprávne, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že napadnutý rozsudok nie je riadne zdôvodnený, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, tzv. zmätočnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, dôvody nie sú špecifikované na skutkové okolnosti prípadu a súd len odkazuje na určité časti zákonov. Uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia súd cituje ust. § 62 Zákona o rodine a konštatuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Bližšie tento právny názor nerozvádza a nie je zrejmé ako ho aplikoval. V odôvodnení sa zaoberá tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a z akého dôvodu posúdil, že úver a výdavky na poistenie osôb a majetku nie sú nutnými výdavkami a prečo u matky je, keďže matka uvádza tiež výdavky na spotrebné úvery a poistenie nezdôvodňuje. Nevie prečo sa súd striedavou starostlivosťou nezaoberá, keď v odôvodnení hovorí o striedavej starostlivosti a určovaní výživného počas tejto úpravy. Uviedol, že nie je podnikateľ, žiadne riziká na seba neberie a to že s matkou maloletých detí vzali počas trvania manželstva hypotekárny úver, nie je neprimeraným rizikom. Posledná úprava výživného bola v r. 2009, kedy mu bola určená vyživovacia povinnosť na mal. C. 99,58 € , mal. Mareka 66,38 € a maloletá dcéra I. bola týmto rozsudkom zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná prispievať na jej

výživu 82,98 €. Konajúci súd zisťoval jeho priemerný čistý príjem od septembra 2010 do septembra 2011 a zistil ho v sume 1.098,-€, avšak takto zistená výška jeho čistého mesačného príjmu nie je správna, pretože z odpisu mzdových listov vyplýva, že príjem, ktorý dostáva na účet po vykonaní povinných zrážok, ako sú odvody do Sociálnej poisťovne, zákonné zrážky a iné predstavuje 895,90 €. Mesačne spláca hypotekárny úver, pričom matka sa podieľala na splatení len štyroch splátok a potom prestala splácať. Tento úver bol poskytnutý počas trvania manželstva a z tohto úveru zaplatili predchádzajúce úvery, urobili úpravy v spoločnom byte, kúpili hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú u matky a užívajú ich mal. C. a mal. C.. Záložnou zmluvou dali do zálohy spoločný byt a zostatok úveru je vysoký, má ho splácať 20 rokov a nie je možné dohodnúť nižšie splátky. Pri poskytovaní úveru vznikla mu povinnosť platiť poistenie bytu ročne 83,- € a mesačne 43,- € poistenie osôb, pretože poistenie osôb a bytu bolo podmienkou poistenia úveru. Štvrťročne platí poistné na synov C. a C. 66,59 €, vrátane dcéry I. a v prospech neho. Toto životné poistenie bolo súčasťou poskytnutia hypotekárneho úveru. Matka nesúhlasí s názorom súdu, že tieto výdavky nepovažoval za nevyhnutné. Uviedol, že pracuje na zmeny, jeho zadelenie opravára hutníckych zariadení je po fyzickej stránke namáhavé a z toho dôvodu má zvýšené výdavky so stravou, cestovným do zamestnania, zdravotným stavom a dopláca na lieky proti vysokému krvnému tlaku. Súd nevzal do úvahy výdavky, ktoré má s mal. I. až doposiaľ. V máji 2011 ukončila Obchodnú akadémiu v T., mala zvýšené výdavky na učebnice, zavedenie internetu, stužkovú slávnosť a pod. I. si hľadala zamestnanie a až teraz sa jej podarilo zamestnať a prvý príjem dostala v decembri. Na jej výživu matka prispievala 83,- €, čo vôbec nezabezpečilo výdavky v príslušnom školskom roku. So zavŕšením stredoškolského štúdia dcéry mal výdavky a musel si požičať od priateľky na splátku úveru 200,- €, čím chce uviesť, že sa dostal do situácie, kedy mal vyššie výdavky ako príjmy a priateľka mu prispela na úver, čo však nie je totožné s konštatáciou rozsudku, že mu priateľka prispieva na domácnosť 200,- €, pretože nežije natrvalo s ním. Pod vplyvom matky jeho deti od júna minulého roku neprejavujú záujem stretnúť sa s ním. Podľa zistenia súdu matka detí má príjem 686,71 €, odpadá jej vyživovacia povinnosť k dcére I. a dala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti a splátky úveru má nižšie ako on, pričom má vedomosť o tom, že matka je schopná splácať mobilný telefón u dvoch operátorov. Zákon umožňuje považovať osobnú starostlivosť matky ako spôsob plnenia vyživovacej povinnosti ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je podstatne nižšia než životná úroveň druhého rodiča a súd pri stanovení výšky povinnosti plniť výživné na maloleté deti musí túto výšku náležite odôvodniť.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poprela nižšiu životnú úroveň otca ako jej, pretože za posledné tri roky zvyšovanie jeho platov bolo minimálne na úrovni 5%, čo sa premietlo nielen do základného príjmu, ale aj do 13. a 14. platu. Otec sa s deťmi nestýka, lebo nemá o to záujem. Keď deti boli u neho, požíval alkoholické nápoje aj v ich prítomnosti a neslušne sa o nej vyjadroval, dokonca ich vyhadzoval z bytu aj v neskorých večerných hodinách. Aby sa vedeli dostať bezpečne domov, museli si zavolať na odvoz taxík, nakoľko ona bola na nočnej zmene. Dcére zakazoval ju navštevovať a chodila k nej iba potajomky. Počas rokov od rozvodu manželstva dcére kupovala oblečenie a obuv podľa svojich finančných možností. Šaty na stužkovú slávnosť si kúpila dcéra z peňazí zarobených na letnej brigáde. Odporca synom nič nekúpil, ani neprispel ani z príležitosti začiatku školského roka. Mobilný telefón má od jedného operátora P.-C., čo je normálny štandard. Druhý musela predať z finančných dôvodov. Uviedla, že pracuje na zmeny, má výdavky na cestovné a ich syn C. tiež každý deň cestuje do školy. Výdavky na stravu, lieky vo veku synov sú značne vysoké. Priateľka otca detí sa nasťahovala do spoločnej domácnosti k nemu a ona so synmi býva v podnájme, nakoľko spoločný byt nemôžu využívať, pretože ešte neprebehlo majetkoprávne vysporiadanie. Spoločný byt musela opustiť, pretože otec detí ju fyzicky napádal a z bytu vyhadzoval. V predmetnej veci sa obhajuje sama, nakoľko si nemôže dovoliť za takéto služby platiť obhajcu, ako to robí otec detí, ktorý sa odvoláva na zlú finančnú situáciu.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúc za následok iné rozhodnutie o znížení výživného. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. povinného alebo oprávneného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmané schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti, ako aj počiatok plnenia zvýšeného výživného a správne vypočítal dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny a dodáva, že súd prvého stupňa správne porovnal pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu na zvýšenie výživného (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a podľa zákonných kritérií určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom dospel k záveru, že došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, pretože mal. C. navštevuje 2. ročník strednej školy a mal. C. 4. ročník základnej školy, preto bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného aj s prihliadnutím na zaniknutie vyživovacej povinnosti rodičov k I. D. nar. XX.X.Z., ktorá v máji 2011 ukončila štúdium a stala sa schopnou sama sa živiť. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že matka maloletých detí zabezpečuje plnenie výživného aj osobnou starostlivosťou o ne. V čase predchádzajúcej úpravy výživného mal. C. navštevoval základnú školu, v súčasnosti je študentom 2. ročníka strednej školy a mal. C. v čase predchádzajúcej úpravy navštevoval prvý stupeň základnej školy, v súčasnosti je žiak 4. ročníka. Najmä mal. C. je vo veku intenzívneho fyzického a duševného dospievania, kedy je nepochybné, že jeho odôvodnené potreby sú značne zvýšené. Prvostupňový súd pri porovnávaní pomerov rodičov správne postupoval pri zisťovaní ich schopností a možností vyžiadaním odpisov mzdových listín od ich zamestnávateľov, preto odvolacie námietky otca sú neopodstatnené. Keďže súd prvého stupňa správne vyčíslil aj dlžné výživné a pri rozhodovaní o spôsobe jeho zaplatenia zohľadnil zárobkové schopnosti a možnosti otca a výšku dlhu v súlade so zákonom odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Na záver odvolací súd poukazuje na Zákon o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) , ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto sú odvolacie námietky otca súvisiace s jeho výdavkami irelevantné.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov nenavrhol rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.