KSKE 7 CoP 61/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111200233 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111200233.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky C. V. rod. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v M. na B. ul. č. XX proti odporcovi U. V. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v M. na B. ul. č. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom R. V. nar. XX.X.XXXX a U. V. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 18.10.2011 č.k. 35C 7/2011-33 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre maloleté deti R. V. a U. V. na čas po rozvode, trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Maloleté deti R. V. a U. V. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s právom ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal na čas po rozvode prispievať na výživu mal. R. 120 € mesačne a mal. U. 100 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stýkať sa s deťmi neobmedzene. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 19 ods. 1, ods. 2 vety prvej, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva v plnom rozsahu vyhovel, pričom za príčinu rozvratu manželstva považoval dlhoročný alkoholizmus odporcu, čo spôsobilo narušenie vzťahov v manželstve a rodine a spôsobilo vážny rozvrat medzi manželmi. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode prihliadal na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a tiež na právo druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté deti v osobnej starostlivosti na pravidelné stretávanie sa s nimi. V záujme najpriaznivejších podmienok pre celkový úspešný vývoj maloletých detí, ako aj ich psychickú pohodu zveril deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s právom ich zastupovať a spravovať ich majetok. Ohľadom výroku o neobmedzenom styku otca s maloletými deťmi vychádzal zo súhlasných vyjadrení účastníkov konania, ktorí sa dohodli v zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine a táto dohoda sa stala súčasťou výrokovej časti rozhodnutia. Danú úpravu považoval za vyhovujúcu a logickú najmä z toho pohľadu, že účastníci konania stále žijú v jednej domácnosti a taktiež táto je v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o výšku výživného, k dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, preto súd po dôslednom zvážení všetkých okolností prípadu určil výživné vo výške 120 € mesačne na mal. R. a 100 € mesačne na mal. U., pričom vychádzal z oprávnených potrieb maloletých detí a zo schopností, možností a majetkových pomerov odporcu, pričom tieto súd nemohol posudzovať podľa príjmu vykázaného či

už z jeho mzdových listov, prípadne daňového priznania, nakoľko odporca svoje príjmy súdu nijako nezdokladoval aj napriek dvom písomným výzvam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzal z výpovede učinenej na pojednávaní, avšak neuveril jeho vyjadreniam, že nemá žiaden príjem, resp. že jeho príjem z výkonu taxi služby činí 9,50 € mesačne, nakoľko nie je možné, že by z výkonu tejto činnosti odporca nemal vôbec príjem a preto tieto tvrdenia považoval za tendenčné a účelové s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, resp. ju minimalizovať vo svoj prospech. Z uvedeného dôvodu preto vychádzal z vyjadrenia navrhovateľky, ktorá vypovedala, že odporca jej prispieva na domácnosť minimálne sumou 300 € až 400 € mesačne, čo odporca potvrdil. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že odporcov reálny príjem je oveľa vyšší, zrejme aj v sumách, ktoré prvotne uviedol (500 €, 800 €, 1.200 € mesačne) , pretože nemalé množstvo finančných prostriedkov míňa na alkoholické nápoje a len zvyšok dáva pre potreby svojej rodiny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za dôvodné, spravodlivé a primerané zaviazať odporcu na platenie výživného v sumách uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko je to v schopnostiach a možnostiach otca a zároveň to plne korešponduje s odôvodnenými potrebami maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 144 vety prvej O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca proti výroku o určení výživného s odôvodnením, že určené výživné je pre neho vysoké, ako aj z dôvodu, že sa nachádza vo výkone väzby, dva roky je bez zamestnania a nepoberá žiadne finančné príspevky. Poukázal na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu súhlasila so znížením výživného a ponechala rozhodnutie o výške výživného na štát z dôvodu, že jej bývalý manžel je od 26.10.2011 vo výkone väzby.

Kolízny opatrovník telefonicky oznámil 23.1.2012, že odporca je vo výkone väzby a preto súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani pre jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak: f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutom výroku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania odporcu dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav ku dňu vyhlásenia rozsudku, vec správne právne posúdil, ale vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali až po vyhlásení rozsudku (vzatie odporcu do väzby) s tým, že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom predmetom konania je určenie výživného pre maloleté deti na čas po rozvode, je nevyhnutné vykonať dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodnúť o výživnom pre maloleté deti od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva do budúcna. Obmedzenie osobnej slobody odporcu má zásadný vplyv na posúdenie jeho možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom, pričom je tiež potrebné zistiť, pre aký skutok je odporca stíhaný a vyhodnotiť, či nejde o skutok spáchaný na osobách, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, pretože v takomto prípade by nešlo o okolnosť, ktorá mu objektívne bráni plniť si vyživovaciu povinnosť (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) . Pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na prípadne úplne novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania, čím by došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode do budúcna podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p., ako aj trovách konania a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať nové dokazovanie na zistenie podstatných zmien pomerov u rodičov, ako aj maloletých detí po vyhlásení jeho rozsudku a opäť rozhodnúť o výživnom pre maloleté deti od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva do budúcna.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.