KSKE 7 CoP 70/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/70/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511211967 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511211967.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imrich Volkaia v právnej veci navrhovateľa Š. D. nar. X.XX.A. bývajúceho v obci D. proti odporcovi I. D. nar. XX.X.A. bývajúcemu T. R.J. A./X D. časť H. v konaní o znížení výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 10.11.2011 č.k. 18C 185/2011-14 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že znižuje výživné od navrhovateľa pre odporcu naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie z 23.7.2008 č.k. 9P 329/2007-42 zo 132,77 € na 100,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od navrhovateľa pre odporcu naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie z 23.7.2008 č.k. 9P 329/2007 počnúc dňom 18.7.2011 na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa, podaného 18.7.2011, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči odporcovi, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 9P 329/2007 vo výške 132,77 € z dôvodu, že je toho času vo výkone trestu a pred nástupom do výkonu trestu dlhodobo nepracoval nie z vlastnej viny. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ je otcom odporcu, jeho vyživovacia povinnosť k synovi, ktorý je v súčasnosti už plnoletý, bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 9P 329/2007 z 23.7.2008, právoplatným 12.8.2008 v sume 4.000,- Sk. V čase rozhodovania vo veci bol navrhovateľ vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Y.-Š.. Podľa jeho prednesu na pojednávaní vo výkone trestu je za trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti od januára 2011 a tento by mu mal skončiť v júli 2012. Z oznámenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody súd zistil, že navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody od 15.1.2011, predpokladaný koniec trestu je 15.7.2012. Pracovne je zaradený, jeho hrubá mzda je 296,60 € mesačne. Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že pracovný pomer, v ktorom naposledy pracoval v O..G..G. Y. ukončil dohodou k 31.12.2007. Ako odstupné mu bola vyplatená suma 800.000,- Sk, ktorú údajne použil na splatenie pôžičiek a na svoje živobytie. Nemá žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, ani úspory, vo výkone trestu zarobí mesačne ani nie 100,- €. Odporca vo výpovedi uviedol, že je študentom 4. ročníka Strednej školy R.. Žije s matkou, mladšou sestrou a starým otcom v rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je v súčasnosti jeho matka. Matka je na úplnom invalidnom dôchodku, poberá dôchodok vo výške 300,- € mesačne, okrem toho iný príjem nemá. Otec platil na neho výživné len prvé tri mesiace po rozhodnutí súdu, potom neplatil vôbec. Všetky jeho potreby zabezpečuje matka. V súvislosti so stužkovou má zvýšené výdavky, na samotnú stužkovú sa zbierali po 150,- €, oblek na stužkovú mu kúpila matka za 50,- €. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4

Zákona o rodine a konštatoval, že v prejednávanej veci bolo zistené, že účastníci konania sú otec ako navrhovateľ a síce plnoletý, ale nezaopatrený syn, študent strednej školy, ktorý okrem občasných brigád počas letných prázdnin, nemá príjem. Všetky jeho potreby zabezpečuje matka z invalidného dôchodku. Navrhovateľ je vo výkone trestu pre neplnenie vyživovacej povinnosti, je pracovne zaradený a jeho hrubý príjem je 296,60 €, podľa vlastného vyjadrenia čistý príjem dostane asi 100,- €. Vychádzajúc z citovaných ustanovení berúc do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ je vo výkone trestu, zaviazal ho súd na platenie výživného v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima, čím znížil jeho vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 9P 329/2007. S poukazom na ust. § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného. Konštatoval, že súd si je vedomý toho, že určené výživné nemôže pokryť potreby odporcu, ale v súčasnosti nie je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa (vzhľadom na výkon trestu) platiť vyššie výživné. Pretože navrhovateľovi ani odporcovi v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k nemu vo výške 100,- € mesačne, najskôr od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že výživné, ktoré mu súd priznal, nestačí na jeho živobytie. Jeho ako aj sestru W. vychováva ich matka, žijú len z jej invalidného dôchodku, a to na hranici životného minima. Obaja študujú na stredných školách a ich matka nie je schopná finančne zabezpečovať živobytie, školské náklady a voľnočasové aktivity. Musí si preto požičiavať, aby ako tak vyžili. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd aj napriek tomu, že otec nepracuje, určil mu vyživovaciu povinnosť 100,- € mesačne a matka je len invalidná dôchodkyňa a musí celé ich živobytie zabezpečiť sama. Otec má predsa tiež povinnosti a mal myslieť na nich aj vtedy, keď dostal odstupné v r. 2007 vo výške okolo milión korún, z ktorých im nedal ani korunu, ale všetko minul len na seba. Domnieva sa, že to nemôže mať také jednoduché len preto, že je nezodpovedný, neplní si svoje povinnosti voči vlastným deťom. Nech si požičia, rovnako ako jeho matka a nech to neskôr vráti. Navrhovateľ však vôbec nemá záujem pracovať, lebo vie, že keď pracovať nebude, nebude musieť platiť ani výživné. Výživné za neho platí štát, pričom aj jeho živí štát. Preňho ako mladého človeka, ktorý vstupuje do života, je to všetko nepochopiteľné. Zároveň žiadal, aby výživné bolo znížené od právoplatnosti rozhodnutia a nie spätne od 18.7.2011, ako žiadal otec, pretože výživné na neho platí štát a výživné, ktoré mu už bolo vyplatené, minul na svoje živobytie a nemá z čoho spätne vracať už vyplatené výživné. Upozornil, že otec nemá trvalý pobyt vo D. T. R.Ô. A./X, ale súčasná adresa je Obec D..

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, zmena alebo zrušenie výživného je možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 cit. zák. ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa odseku 4 cit. zák. ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 cit. zák. ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, avšak nesprávne právne posúdil vec. Zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1 až 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že posledná úprava výživného pre odporcu od navrhovateľa bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie z 23.7.2008 č.k. 9P 329/2007-42, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.8.2008 a ktorým súd schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného tak, že otec sa zaviazal prispievať na výživu, v tom čase maloletého odporcu, 4.000,- Sk mesačne a mal. W., nar. XX.X.A. 3.000,- Sk mesačne, vždy do 30-teho dňa v mesiaci vopred matke detí, počnúc od 1.1.2008. Zo skutkového stavu zisteného v rámci predchádzajúceho konania o zvýšení výživného vyplynulo, že navrhovateľ od januára 2008 nežil s matkou detí v spoločnej domácnosti, býval v podnájme v Y., za ktorý platil 3.500,- až 4.000,- Sk mesačne. Posledný pracovný pomer v spoločnosti O..G..G. s.r.o. skončil dohodou, pričom tam pracoval 20 rokov, už ho to nebavilo a bolo to aj z organizačných dôvodov, ako uviedol vo svojej výpovedi. Od 1.1.2008 bol evidovaný na úrade práce a za obdobie január až jún 2008 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti 22.000,- Sk, potom 18.000,- Sk. Nikde nepracoval, hľadal si prácu, v decembri 2007 mu bolo bývalým zamestnávateľom vyplatené odstupné, z tejto sumy si kupoval byt a to 1-izbový byt v Y. T. Ž., uzavrel aj kúpnu zmluvu a kúpna cena bola 650.000,- Sk. Zatiaľ nie je zapísaný na liste vlastníctva, splatil aj pôžičky, ktoré mali spolu s matkou detí a to spolu 280.000,- Sk. Konajúci súd v rámci konania o návrhu navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti k odporcovi, resp. jej zrušenia nakoľko navrhovateľ na pojednávaní 10.11.2011 upresnil svoj návrh tak, že žiadal vyživovaciu povinnosť zrušiť, zistil, že navrhovateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody pre neplnenie vyživovacej povinnosti od januára 2011 a tento by mu mal skončiť v júli 2012, je pracovne zaradený, jeho hrubá mzda je 296,60 € mesačne. Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že naposledy pracoval v O..G..G. Y., pracovný pomer ukončil dohodou k 31.12.2007. Odstupné, ktoré mu bolo vyplatené, údajne použil na splatenie pôžičiek a na svoje živobytie. Nemá žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, ani úspory, vo výkone trestu zarobí mesačne ani nie 100,- €. Odvolací súd posúdením terajších pomerov navrhovateľa ich dôsledným a podrobným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného dospel k záveru, že nebola preukázaná podstatná zmena jeho pomerov, odôvodňujúca zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom pre odporcu. Odvolací súd pri posudzovaní možností a schopností navrhovateľa plniť si vyživovaciu povinnosť k odporcovi, nemohol prihliadať na skutočnosť, že navrhovateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody, čím boli jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť obmedzené vzhľadom na to, že do výkonu trestu odňatia slobody sa dostal práve z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti k odporcovi, teda jeho konanie je potrebné posudzovať v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku a majetkového prospechu. Navrhovateľ síce poukazoval na skutočnosť, že aj pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, nebol dlhodobo zamestnaný, resp. nepracoval od skončenia pracovného pomeru v O..G..G. Y. v decembri 2007. Avšak aj uvedené konanie navrhovateľa, ktorým sa vzdal pravidelného príjmu z pracovného pomeru bez zabezpečenia si adekvátneho príjmu z inej činnosti, nemohol súd vyhodnotiť ako objektívne dôvody, ktoré mu bránia plniť si vyživovaciu povinnosť a rovnako konanie navrhovateľa, ktorým finančné prostriedky získané z odstupného vo výške 1,004.113,- Sk (opis mzdového listu navrhovateľa č.l. 25 spisu 9P 329/07) za situácie, že si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť k odporcovi, považoval za rizikové správanie, tak ako vyplýva z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené, teda neboli splnené predpoklady pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, avšak vzhľadom na odvolací návrh

odporcu, ktorým je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 153 ods. 2 O.s.p., zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. tak, že znížil výživné od navrhovateľa pre odporcu zo 132,77 € mesačne na 100,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.