KSKE 7 CoP 78/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 78/2012

KS v Košiciach, dátum 30.07.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 78/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611213004 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611213004.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. Č. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade pracovisko Levoča dieťaťa rodičov W. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. G. I. Ž.Č. U.. Č.. XXX/X a X. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. Ľ.U. I. Y. U.. Č.. XXXX/XX v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17.1.2012 č.k. 13P 303/2011-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. F. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na jej výživu 50,- € mesačne, ktoré je povinná platiť otcovi maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu počnúc právoplatnosťou rozsudku. Upravil styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená stretávať sa s dcérou každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 20.00 hod. s tým, že maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na jej výživu 50,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že otec sa o ich dcéru nestaral už v útlom veku, pretože sa odsťahoval zo spoločnej izby, keď mala dcéra dva roky s odôvodnením, že nemôže spať, pretože s dcérou chrápu. Keď maloletá začala navštevovať škôlku a ona nastúpila do zamestnania, musela ráno skoro vstávať, aby stihla dcéru odniesť do škôlky, pretože otec sa potrebovať vyspať. Niekedy ich dcéru odniesla do škôlky babka. Aj keď bol otec maloletej práceneschopný, nebol schopný sa o svoju dcéru postarať ani v prípade, ak bola chorá maloletá dcéra a ona potrebovala ísť do práce. Maloletá preto bola u jej sestry alebo brata. Ďalej uviedla, že maloletá nechcela písať domáce úlohy so svojím otcom, lebo jej nadával, že načo chodí do školy, keď nič nevie, preto radšej písala úlohy so svojou babkou alebo čakala na ňu, kým sa vráti z práce. Stále ju psychicky týral, aj dcéru, preto to už ďalej nezvládla a 10. júla 2011 sa odsťahovala ku svojej kamarátke do Y.. Keď to otec maloletej zistil, vnikol do bytu jej kamarátky a začal na nich kričať. Vytiahol na seba nôž so slovami, že ak sa nevráti domov, tak sa zabije. S dcérou a manželom sa vrátili do Starej Ľubovne, kde išli na políciu, odkiaľ ju odviezla hliadka k jej sestre do I. Ľ.. Následne ju opäť zastrašoval telefonicky, ktoré konanie oznámila na polícii. V ten deň bol na odporúčanie psychiatrického lekára odvezený policajnou hliadkou na psychiatrické oddelenie v B., kde sa liečil asi dva týždne. Keď zistil, že má priateľa, povedal jej, že sa má o seba postarať a on jej neprispeje ani cent, nedal jej ani rodinné prídavky, pretože ich údajne potreboval. Otca nezaujímalo, že dcéra nastúpila do školy a nemala žiadne školské potreby, ani školskú

aktovku. Maloletá každoročne chodí do kúpeľov, v r. 2011 tam bola od 15. septembra do 13. októbra. Za pobyt v kúpeľoch uhradil jej priateľ 46,48 €. Za dcérou bol otec trikrát, pričom predošlé roky za ňou neboli ani raz. Podotkla, že po odsťahovaní sa od otca sa maloletej v škole nezhoršil prospech, maloletá má všetko čo potrebuje k zdravému vývoju. Keď sa dcéry pýtala na to, či chce, aby bola zverená otcovi podľa rozsudku okresného súdu alebo aby to bolo tak, ako doposiaľ, že bola počas týždňa u nej, navštevovala by školu, do ktorej chodí a od piatka po vyučovaní až do nedele večera by bola s otcom a babkou, odpovedala, že nevie. Dospela k názoru, že počas styku otca s dcérou ju otec prehovára, aby šla k nemu.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Ku skutočnostiam uvedeným matkou v odvolaní dodal, že o ich dcéru sa staral od útleho detstva, z izby sa odsťahoval vo veku štyroch rokov dieťaťa z dôvodu, že má slabý spánok a manželka má problémy s chrápaním s tým, že ako samostatne zárobkovo činná osoba, od začiatku roka 2007 začal pracovať v nočných zmenách a bolo podľa neho rozumnejšie spávať vo vedľajšej izbe, aby manželku a dcéru nebudil a zároveň aj preto, aby nemal prerušovaný spánok pred ďalšou nočnou zmenou. Dcéru nemohol odprevádzať do škôlky a neskôr do školy, pretože na dennú zmenu odchádzal o 5.15 hod., pričom najčastejšie dcéru odprevádzala do škôlky, aj školy jeho matka, teda stará matka maloletej. Manželka začala dcéru odprevádzať do školy častejšie ako zvyčajne až posledný polrok, približne od februára 2011. Taktiež nie je pravda, že sa nechcel postarať o svoju dcéru keď bola chorá, pretože sa vždy o maloletú starala stará matka a len raz sa stalo, že počas choroby bola u manželkinej sestry v Novej Ľubovni a to z dôvodu, že obaja s manželkou pracovali a jeho matka bola v Prahe. Na druhej strane v januári 2010 si zobral 5- dňovú práceneschopnosť vystavenú obvodnou detskou lekárkou X.. Z., aby sa mohol starať o dcéru. Bol s dcérou minimálne štyrikrát u kožnej lekárky v Košiciach. Poprel tvrdenia matky, že by dcére nadával a nebol ochotný sa s ňou pripravovať na školské vyučovanie. Podotkol, že veľmi často varil doma sám, hlavne vtedy, keď jeho manželka pracovala dlhšie. Nikdy manželku neokrikoval, vôbec nie je pravda, že si nebol schopný ohriať jedlo. Poprel tiež tvrdenia matky, že ju psychicky týral, pretože by o tom musela vedieť jeho matka, s ktorou žili v spoločnej domácnosti 14 rokov a určite by si s dcérou v súčasnosti tak dobre nerozumel a nechcela by uňho bývať, ako sa vyjadrila 1.1.2012 na polícii a 2.1.2012 na ÚPSVaR v M. Ľ., ako aj na súde 17.1.2012. Je pravdou, že po nečakanom odchode manželky a dcéry z domácnosti sa snažil urobiť všetko pre to, aby zistil prečo odišla, a to aj za pomoci polície. Uvedenú skutočnosť nahlásil polícii 14.7.2011, kde mu povedali, že ak má podozrenie kde by sa mohli nachádzať, môže ísť za nimi, ale je povinný ich o priebehu informovať, čo aj dodržal. Hneď ako sa dozvedel kde sa manželka s dcérou nachádza, oznámil túto skutočnosť polícii v M. Ľ.. K manželkinej kamarátke prišiel bez násilia, pričom do bytu ho vpustila, až potom sa ho spýtala či má zbraň a on jej odpovedal, že má nožík, ktorý jej aj odovzdal. Dcéra bola príjemne prekvapená, že prišiel a s manželkou sa rozprával asi dve hodiny, avšak do ich rozhovoru stále vstupovala kamarátka. Keďže nestihol posledný vlak, musel sa vrátiť späť do vchodu, kde sa zdržiavala manželka a prespal tam pri výťahu. Neskôr ho manželka vpustila do bytu a povedala, aby prespal v kuchyni. Následne sa dohodli, že pôjdu na políciu a oznámia skončenie jej nezvestnosti. Tam sa však stalo niečo, čo nečakal, pretože manželka vo vedľajšej miestnosti kam odišla s policajtom, zvyšovala hlas a následne povedali, že ona s ním nechce odísť a že ju odvedú aj s dcérou napriek tomu, že dcéra povedala, že s matkou odísť nechce. Rozhodol sa, že manželku opäť vyhľadá, pretože chcel vysvetlenie. Na ceste do Popradu mu manželka zatelefonovala a napísala SMS, že sa má vrátiť domov a o všetkom sa porozprávajú. Po príchode domov chodila manželka z izby do izby, približne po troch minútach vošiel policajt a následne rýchla záchranná pomoc pod zámienkou, že sa údajne chcel zabiť. Osobne nikdy nikomu nič také nepovedal a nikdy nad samovraždou v živote neuvažoval. Zrejme nesprávne sformuloval vetu, že život bez nich nemá preňho cenu. Podotkol, že nebol vyšetrený psychiatrom a až následne súhlasil s odborným psychiatrickým vyšetrením, aby dokázal, že je v pohode a nemieni sa zabiť, ako uviedla manželka. Počas hospitalizácie v B. na psychiatrickom oddelení absolvoval viacero ústnych aj písomných testov a po necelých 12 dňoch bol štandardne prepustený. Nevie z akých zdrojov má jeho manželka informácie, že z psychiatrie utiekol, pretože s ňou nebol po prepustení v žiadnom kontakte. Uviedol, že uvedené údaje sa dajú overiť jednoducho. Potvrdil, že spočiatku manželke neprispieval výživným, pretože nemal dostatočné množstvo finančných prostriedkov ani na svoje živobytie a výživné začal platiť až v novembri a pokiaľ ide o rodinné prídavky, manželka si ich dala prepísať na seba v októbri ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Podotkol, že počas kúpeľnej liečby maloletej zistil, že matka zakázala personálu, aby umožnil ich stretnutie z obavy o únos dieťaťa, avšak kládol dôraz na to, že neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie. Stretnutie s dcérou mu bolo umožnené za prítomnosti vychovávateľky. Dcéra mu vtedy povedala, že matka jej oznámila, že sú rozvedení a dcéra sa mu zdôverila, že sa nechce vrátiť do Levoče, ale chce s ním bývať, pretože

mama sa stretáva s cudzím ujom a chcú bývať spolu. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie matky, že dcére nekúpil školské potreby. Dcére nakupoval školské pomôcky v rôznych obchodných reťazcoch a mala ich toľko, že by jej vystačili do ukončenia základnej školy. Vzhľadom na tvrdenia matky chce požiadať súd o vypočutie ich dcéry psychológom, aby sa k daným okolnostiam sama vyjadrila a bolo rozhodnuté v jej záujme, pretože dcéra je šikovná, rozumná a veľmi silná osobnosť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na nové skutočnosti, ktoré uviedla matka v odvolaní a taktiež na vyjadrenie maloletej F. na ich úrade 3.2.2012, že chce ostať u matky. Konštatoval, že matka dieťaťa zabezpečuje maloletému dieťaťu riadnu výchovu a celkovú starostlivosť. Doposiaľ nebolo tunajšiemu úradu signalizované zanedbávanie starostlivosti o maloletú zo školy, zdravotníckeho zariadenia a iných inštitúcií.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zvýraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.) , že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že rodičia s dieťaťom bývali v spoločnej domácnosti u otcovej matky v M. Ľ., kde maloletá navštevovala aj základnú školu. Matka spolu s maloletou v júli 2011 opustila spoločnú domácnosť bez súhlasu otca, pokiaľ ide o zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, momentálne žije s priateľom v M. G., maloletú prehlásila do Základnej školy v M.. V konaní bola vypočutá maloletá F. na pojednávaní 17.1.2012 a z jej výpovede vyplynulo, že preferuje výchovné prostredie u otca, viac sa jej tam páči, má tam kamarátov, babku, svoju izbičku a za mamkou by chodila na víkendy. Uviedla, že mamka sa veľmi zmenila odkedy sa odsťahovali, už sa jej tak nevenuje. Škola v M. sa jej páči, má tam aj kamarátov a chodí tam vlakom, najprv ju matka nevyprevádzala k vlaku, až teraz tak začala robiť. V izbe spí spolu s mamkou a ujom J., niekedy je tam sama, pretože mamka s ujom J. sú v garáži a keď prídu neskôr, zapália svetlo a zobudia ju, naposledy hrali stolné hry a zobudili ju. Uviedla, že sa učí dobre, ale v M. Ľ. mala lepšie známky, nevadilo by jej, keby opäť zmenila školu a vrátila sa do Starej Ľubovne. Po novom roku išla k mamke 3.1. lebo tak chcela mamka, neostala už na prázdninách pri ockovi, odvtedy u ocka nebola. Mamka ju tiež málo umýva, mala by sa však kúpať, pretože má ekzém. Keď bola v kúpeľoch, mamka jej zakazovala stretnúť sa s otcom v kúpeľoch, lebo sa bála, že ju otec unesie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zisťoval názor maloletého dieťaťa v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a to v súlade so spôsobom vyplývajúcim z ust. § 100 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu

alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Odvolací súd dospel k záveru, že maloletá vzhľadom na svoj vek a dostatočné rozumové schopnosti bola spôsobilá prejaviť svoj názor, preto súd prvého stupňa správne vychádzal z jej vôle zotrvať v rodinnom prostredí otca, na ktoré je odmalička zvyknutá, kde má vytvorený adekvátny priestor pre štúdium, hru, ako aj celkový rozvoj osobnosti s tým, že aj v minulosti na jej výchove participovala stará matka zo strany otca, ktorá sa v tejto domácnosti zdržiava. Naopak, prostredie matky je zatiaľ provizórne a viacmenej pre dieťa zaťažujúce. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že maloletá má pozitívny vzťah k obidvom rodičom, nechce zo svojej blízkosti vylúčiť ani jedného z nich, a preto je potrebné apelovať na rodičov, aby nezaťahovali dieťa do vzájomných partnerských nezhôd, pretože dieťa tým len zneistia a v dôsledku toho sa môže správanie rodičov odraziť v psychickom stave dieťaťa v budúcnosti. Odvolací súd považoval za vhodnejšie výchovné prostredie otca aj z dôvodu, že matka v čase, kedy zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa, mala snahu vylučovať otca z výchovného pôsobenia na dieťa obmedzovaním styku, prípadne zákazom stretnutí otca s dieťaťom počas jeho pobytu v kúpeľoch, čo potvrdila aj maloletá vo svojej výpovedi. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd podotýka, že väčšinou poukazuje na údajné epizódy zo spolužitia rodičov, prípadne po jej odchode zo spoločnej domácnosti, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala a ostali len v rovine tvrdení. Navyše z odvolania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o výchove maloletého dieťaťa, nakoľko z odvolania matky vyplýva, že keď sa dcéry pýtala či chce, aby sa realizoval rozsudok súdu prvého stupňa alebo, aby všetko ostalo tak, ako doposiaľ, dcéra sa vyjadriť nevedela, preto ani nie je zrejmé na akú zmenu pomerov poukazoval kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky a o aké vyjadrenie maloletej na ich úrade išlo 3.2.2012. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že permanentné ovplyvňovanie dieťaťa rodičmi za účelom dosiahnutia zmeny názoru maloletého dieťaťa, nie je v záujme psychického zdravia dieťaťa a len samotná skutočnosť, že sa matka s dieťaťom dostavila na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a dieťa uviedlo, že chce zostať u matky, nemožno považovať za relevantný prejav vôle dieťaťa aj vzhľadom na jednoznačný postoj dieťaťa prezentovaný na pojednávaní súdu, z ktorého by vyplývala potreba zmeny rozhodnutia o výchove dieťaťa.

Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol aj o výživnom a úprave styku matky s maloletou, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo všetkých jeho výrokoch, ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.