KSKE 7 CoP 8/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211216805 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211216805.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. E. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky X. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na ul. G. č. X za účasti otca G. T. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v T. na ul. P. č. X zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom ml. advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Slovenskej jednoty č. 8 o zvýšenie výživného o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.11.2011 č.k. 25P 119/2011 - 133 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. E. zo 125,- € na 150,- € mesačne od 1.6.2011, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2011 do 31.10.2011 125,- € zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom aby odvolací súd ho zrušil alternatívne zmenil tak, že zvýši výživné na 280,- € mesačne. Poukázala na to, že s rozsudkom nesúhlasí pretože otec maloletej žije nadpriemerne, je majiteľom taxi služby po dobu 18 rokov a sústavne podáva daňové priznania o tom, že jeho firma je v strate preto žije iba z úspor. Manželka otca je živnostníčka, ktorá obchoduje so zvieratami a zvieracími potrebami a v podnikaní má úspech. Uviedla, že má vedomosť o tom, že otec maloletej žije nadpriemerne preto usudzuje, že súd neúplne zistil skutkový stav a na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Otec podaným odvolaním sa domáhal zrušenia rozsudku alternatívne jeho zmeny tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne. Rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne aplikoval ust. právneho predpisu pri právnom posúdení veci. Z odôvodnenia rozsudku nadobudol dojem, že k zvýšeniu výživného došlo z dôvodu, že maloletá už nenavštevuje základnú školu ale strednú a z odôvodnenia nevyplýva ako sa prvostupňový súd vysporiadal s jeho výdavkami v nadväznosti na doterajšie výživné a ako posúdil zníženie jeho príjmu od predchádzajúcej úpravy výživného a akým spôsobom sa vysporiadal s jeho námietkou, že došlo k zmene majetkových pomerov výlučne na strane matky. V konaní namietal, že z predchádzajúcich konaní o výživnom vyplýva, že matka maloletej bola od jej narodenia nezamestnaná a jej jediným príjmom bola dávka v hmotnej núdzi 160,- €, z čoho platila svojej matke s ktorou býva v spoločnej domácnosti 100,- € a preto nemala finančné prostriedky na zabezpečenie výživy maloletej, preto túto mal zabezpečovať on. Dňom 18.5.2011 uzavrela pracovný pomer z ktorého má pravidelný mesačný príjem 468,- €, teda jej vznikla zákonná povinnosť na zvýšené náklady a na výživu maloletej, pričom v súčasnosti prispieva svojej matke na spoločné bývanie 150,- €, na stravu 200,- €, pričom ohľadne svojho tvrdenia nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Prvostupňový súd sa však touto

skutočnosťou nezaoberal a v rozsudku sa s tým nevyporiadal. Matka pravidelné výdavky na maloletú špecifikovala v úhrnnej sume 150,- € a to výdavky na školné a školské pomôcky 85,- € mesačne, stravu 20,- €, MHD 10,- €, mobil 14,- €, hygienické potreby 20,- €, kozmetiku 15,- €. To znamená, že matka prispieva okrem výdavkov na raňajky a večere maloletej na jej potreby len sumu 150,- € mesačne, pričom na jej strane došlo k zmene jej majetkových pomerov od predchádzajúcej úpravy a zvýšeniu príjmu o viac ako 290,- €. Poukázal na to, že on v súčasnosti nevykazuje zvýšenie príjmu a preto nie je odôvodnená taká zmena pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Stav jeho príjmov je natoľko nepriaznivý, že napriek potrebe obnovy jeho vozového parku s poukazom na zvyšovanie konkurencie na trhu taxi služieb v r. 2010 a 2011 kúpil len dve ojazdené motorové vozidlá, čo znižuje jeho konkurencieschopnosť a tým je mu znemožnené dosahovať zvýšené príjmy. Do r. 2009 nakupoval výlučne nové vozidlá, čo mu zabezpečovalo aj zvýšené príjmy, pričom v súčasnosti s poukazom na zníženie jeho príjmov to už nie je možné, preto prvostupňový súd pri skúmaní zmeny v jeho príjmoch nesprávne vyhodnotil tieto skutočnosti, ktoré preukázateľne vyplynuli z konania. Konštatoval, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj príjem jeho súčasnej manželky, ktorý nie je 600,- € mesačne ale 140,84 € z čoho vyplýva, že nie je možné vyhodnotiť, že na jeho strane došlo k takej zmene pomerov od poslednej úpravy, ktorá by umožňovala zvýšenie výživného, nakoľko príjem jeho manželky sa od predchádzajúcej úpravy takmer nezvýšil, pričom prvostupňový súd sa nezaoberal ani výdavkami vynakladanými na spoločnú domácnosť aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na jeho syna G., ktorý sa pripravuje na štúdium na vysokej škole, čím sa jeho výdavky zvýšia. Vzhľadom na túto skutočnosť, že prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné mal za to, že rozhodol v konaní nesprávne, pretože nesprávne vyhodnotil skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním najmä s prihliadnutím na tú podstatnú okolnosť, že za posledné dva roky vykazuje stratu z podnikania pri súčasnom znížení jeho výdavkov. Rozhodnutie súdu o zvýšení výživného v časti spätného zvýšenia od podania návrhu je nepreskúmateľné, pretože súd považoval návrh na zvýšenie výživného od 20.6.2011 za dôvodný, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že k nároku na zvýšenie výživného došlo až od mesiaca september 2011, kedy mal. E. nastúpila na štúdium na súkromnom konzervatóriu v Košiciach na Kmeťovej ul. 23, pričom z napádaného rozsudku nevyplýva, z čoho súd vychádzal pri rozhodnutí o zvýšení výživného od mesiaca jún 2011, kedy maloletá strednú školu ešte nenavštevovala.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z citovaného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane povinného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými a kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba. Medzi odôvodnené potreby však nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného alebo rekreačnými pobytmi. Súd na ne musí prihliadnuť pri určovaní dlžného výživného tak, že alikvotná čiastka sa nepremietne do mesačného výživného. Súd na strane oprávneného taktiež skúma jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu. Na strane povinného prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Súd ďalej skúma faktické príjmy povinného ktoré dosahuje v čase súdneho konania a taktiež skúma potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí ale aj to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalitu práce, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné schopnosti a situáciu na trhu práce. Súd je povinný skúmať celkové majetkové pomery a posudzovať ich komplexne. Majetkové pomery zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a podobne) a jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady) . Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. V prípade rozhodovania o návrhu na zmenu výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné porovnať pomery, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu a rozhodnutia o novom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Treba mať zároveň na pamäti, že v konaní starostlivosti o maloletých platí vyhľadávací princíp, preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci (§ 120 ods. 2, 3 O.s.p.) . Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností.

Z ust. § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, kedy súd mal povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca významnými pri rozhodovaní o jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Vykonaným dokazovaním riadne nezistil jeho potencionálne zárobkové schopnosti a možnosti ani osobné a majetkové pomery.

Pretože súd prvého stupňa vydal rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, odňal tým účastníkom v tomto konaní možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a takýmto spôsobom odňal účastníkom konania ich procesné práva. Vady zakladajúce zmätočnosť konania aj súdneho rozhodnutia zavinené súdom, jeho procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom na uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Pretože súd prvého stupňa vydal rozhodnutie vo veci samej na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere, teda náležite zistiť skutkový stav, nielen vo vzťahu k pomerom maloletého, ale dôsledne zistiť možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca vrátane potencionálnych v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, porovnať podnikanie otca v roku 2009 so súčasnými pomermi, pretože z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nie je zrejmé, či ide o živnosť, prípadne o obchodnú spoločnosť, zistiť, akým spôsobom prevádzkoval činnosť otec, keď používal 5 motorových vozidiel a ako rozširoval vozový park, to znamená, či sú vozidlá prenajímané, či zamestnáva osoby v pracovnom pomere a podobne a bude jeho povinnosťou predložiť o tvrdených skutočnostiach listinné dôkazy, ktoré bude potrebné verifikovať s výpoveďou otca, že kupuje ojazdené vozidlá. Bude potrebné zistiť životnú úroveň otca, na ktorú matka poukazuje a dôsledne preveriť, či chatu, ktorú otec vlastní na aký účel užíva, či pre súkromný alebo na rekreačnú činnosť a vykonať všetky relevantné dôkazy na objasnenie skutočnosti nevyhnutných pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného, prípadne vykonať dokazovanie aj v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným pre zákonné rozhodnutie, všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť podľa § 132 O.s.p., takto zistený skutkový stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a rozhodnutie odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Na záver odvolací súd poukazuje na ust. 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. o trovách konania účastníkov, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. To znamená, že ak nebol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, nie je daný zákonný predpoklad na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal, je výrok o náhrade trov konania v tomto prípade bezdôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.