KSKE 7 CoP 85/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 85/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711214702 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7711214702.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. S. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: matky T. K. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. č. XX a otca X. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v C. č. XXX na návrh D. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v V. č. XX zastúpenej JUDr. Ľudmilou Vasiľovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí Osloboditeľov č. 81 v konaní o zrušenie ústavnej starostlivosti o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 20.12.2011 č.k. 2P 274/2011-31 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na zrušenie ústavnej starostlivosti zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie jej návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti. Vyslovila názor, že sú splnené všetky predpoklady v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine na zrušenie ústavnej starostlivosti a zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Konštatovala, že je v záujme maloletej, aby žila v rodinnom prostredí medzi svojimi príbuznými a nie v ústave. Interakčný proces pestúnskej starostlivosti k maloletej vedený v roku 2011 bol ukončený v neprospech maloletej a táto bola vrátená do ústavnej starostlivosti. Matka maloletej žijúca v jej domácnosti súhlasí so zverením maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti a aj maloletá chce žiť s nimi. Spĺňa všetky zákonné predpoklady na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, má spôsobilosť na právne úkony, má zdravotné, osobné a morálne predpoklady a jej osobný život je zárukou dobrej starostlivosti o maloletú. Je vytvorené vzájomné citové puto medzi ňou a maloletou, pretože bola u nej na návšteve už ako 4-ročná a následne návštevy boli 2.3., 22.7., 26.8., 27.12. v roku 2011, kedy maloletú s jej matkou navštívila a informovala sa o jej zdravotnom stave aj telefonicky. Počas letných aj zimných prázdnin v roku 2011 bola maloletá u nej, neskôr prevádzala rôzne rekonštrukčné práce aby splnila podmienku primeraného bývania pre náhradnú osobnú starostlivosť. Maloletá žila v minulosti v rodine v V. od júna 2009 do júla 2010, kde bolo vedené interakčné konanie smerujúce k pestúnskej starostlivosti, teda život v rodine pozná, je adaptabilná na život detského domova a pokiaľ bola schopná žiť u celkom cudzích ľudí bez predchádzajúcej dlhodobej psychologickej prípravy a poznania profilu rodičov bez negatívneho vplyvu na jej psychiku celý jeden rok, nemôže mať negatívny vplyv na jej psychiku život s jej príbuznými, teda vlastnou tetou a matkou, ktorých pozná dlhodobo. Uviedla, že medzi ňou a maloletou je vytvorené pevné citové puto, maloletá sa k nej počas návštev túli a zverila sa, že chce bývať s ňou a matkou radšej ako v detskom domove, pretože tam ju deti bijú a jej otec prichádza na návštevy pod vplyvom alkoholu.

Kolízny opatrovník podal správu o šetrení pomerov, v ktorej konštatoval, že dôvodom nariadenia ústavnej starostlivosti bola neschopnosť oboch rodičov postarať sa o dieťa. Maloletá V. je hlásená ako dieťa, ktorému je potrebné zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť a v poslednom období sa zrušenia ústavnej starostlivosti dožadoval otec aj teta maloletej D. K.. Zo správy psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb vyplynulo, že medzi tetou maloletej a dieťaťom nie je vytvorená dostatočná citová väzba. Maloletá je adaptovaná na prostredie v ktorom žije, preto psychologička v súčasnosti doporučila nadviazať čo najužší kontakt maloletej s tetou a vytvoriť si vrelý citový vzťah a silné puto. Psychologička predpokladá, že maloletá V. po opakovaných stretnutiach a neskôr návštevách v rodine sa môže ľahšie adaptovať na rodinné prostredie. Za uplynulé obdobie šetrením rodinných pomerov u oboch rodičov bolo zistené, že bytové pomery u otca sa od jej umiestnenia do detského domova nezmenili. Otec žije v dome svojho otca v staršom rodinnom dome v obci C., kde majú k dispozícii jeho zadnú časť. V rodinných pomeroch u matky bolo zistené, že teta maloletej aj matka naďalej žijú v spoločnej domácnosti, podarilo sa im vylepšiť si úroveň bývania. Aj naďalej obývajú starší prízemný dom, kde majú k dispozícii dve izby v prednej časti domu. Zadnú časť domu obývajú príbuzní tety dieťaťa, dom však poskytuje dostatok súkromia pre tetu aj matku maloletej. Izby sú zariadené ako kuchyňa a detská izba a bola v nich vykonaná rekonštrukcia. Spôsob bývania hodnotia ako dobrý, sú v ňom vytvorené vhodné miesta na spánok, nechýba kuchynské zariadenie, chladnička, mraznička a izby sú vytápané tuhým palivom. Sociálne zariadenie chýba, je však zabezpečená náhrada v podobe väčšej vaničky, slúžiacej na kúpanie a na dvore je zabezpečená latrína. Teta maloletej poberá dôchodok 225 € a matka dávku v hmotnej núdzi 125 €. Náklady spojené s bývaním činia 101,50 € za elektrinu a plyn. Zo správy detského domova bolo zistené, že matka s tetou maloletú naposledy navštívili 26.8.2011 a otec 8.11.2011.

Rodičia sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a dôvodný.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie a v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a dodáva, že zo zákonných kritérií ust. § 45 Zákona o rodine vyplýva, že pre odňatie dieťaťa z ústavnej starostlivosti a následne jeho zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti musia byť naplnené všetky predpoklady, ktorými sú nevyhnutnosť a teda možnosť nariadiť len vtedy, ak je vytvorená dostatočná citová väzba medzi maloletou a navrhovateľkou a maloletá je adaptovaná na nové rodinné prostredie po vytvorení aj vhodných bytových podmienok, v ktorých bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je faktickým zásahom do výkonu rodičovských práv. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že zrušiť ústavnú starostlivosť a vyhovieť návrhu navrhovateľky nie je možné v súčasnosti, nakoľko napriek tomu, že spĺňa základné podmienky ako uchádzačka o náhradnú osobnú starostlivosť a má už vytvorené aj sociálne podmienky, v súčasnosti zrušenie ústavnej starostlivosti by bolo predčasné, pretože v danom prípade je prvoradý záujem maloletej v tomto konaní a nakoľko vzťah medzi navrhovateľkou a maloletou nie je ešte natoľko blízky aby bolo vytvorené citové puto medzi nimi aj s poukazom na tú skutočnosť, že maloletá bola na návšteve u navrhovateľky v jej domácom prostredí pred štyrmi rokmi, kedy mala maloletá len 4 roky a vzhľadom k útlemu veku prostredie si nemôže pamätať a aj v skutočnosti, že posledná návšteva maloletej navrhovateľkou bola v auguste v roku 2011, pričom ani telefonicky maloletú nekontaktuje,

čoho dôkazom je, že zrušenie ústavnej starostlivosti by bolo v danom prípade v tomto štádiu konania predčasné a nie v záujme maloletej. Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľky právne irelevantné, nakoľko sú totožné s jej stanoviskom v priebehu prvostupňového konania a s týmito sa súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku náležite vysporiadal a vychádzajúc z uvedeného odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletej V. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia pretože navrhovateľka ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.