KSKE 7 CoP 91/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209221579 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209221579.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. M. nar. XX.X.XXXX a B. M. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Mgr. I. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na Q. ul. č. X zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 a B. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. na Q. ul. č. X v konaní o určenie výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 30.11.2011 č.k. 23P 293/2009-273 v spojení s opravným uznesením z 30.11.2011 č.k. 23P 293/2009-278 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že otec je povinný prispievať v období od 1.9.2009 do 21.12.2010 na výživu mal. B. M. nar. XX.X.XXXX mesačne 130 € a mal. B. M. nar. XX.X.XXXX mesačne 120 € vždy do 15. dňa v mesiaci matke maloletých detí dopredu.

Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2009 do 21.12.2010 pre mal. B. M. v sume 1.500 € a mal. B. M. v sume 1.340 € je otec povinný zaplatiť matke maloletých detí do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. B. M. za obdobie od 1.9.2009 do 16.6.2011 výživným vo výške 150 € mesačne a mal. B. M. 120 € mesačne. Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.9.2009 do 16.6.2011 voči mal. B. M. vo výške 2.045 € a voči mal. B. M. vo výške 1.415 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu matky doručeného súdu 24.9.2009, ktorým žiadala určiť od otca výživné pre mal. B. 150 € a mal. B. 150 € mesačne od júla 2009 do budúcna. Návrh odôvodňovala tým, že otec s nimi nežil v spoločnej domácnosti, ona spolu s deťmi bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou, ktorým prispievala na náklady na bývanie, hradila výdavky detí, ktoré nemohli navštevovať záujmové krúžky pre nedostatok finančných prostriedkov, keďže otec na ich výživu neprispieval žiadnou formou, pričom pracoval v U.S.Steel Košice. Otec súhlasil s určením výživného pre obe maloleté deti po 70 € mesačne s odôvodnením, že jeho príjem bol 564 €, z čoho hradil náklady na bývanie 6.200 Sk, splácal pôžičky 3.600 Sk mesačne, životnú poistku 800 Sk mesačne, povinné poistenie motorového vozidla 1.400 Sk mesačne, daň k bytu a nehnuteľnosti 1.200 Sk ročne, hradil náklady na dopravu do zamestnania 800 Sk mesačne a poplatok za telefón 500 Sk mesačne. Ostatok finančných prostriedkov používal na bežné potreby. Namietal, že príjem matky bol v tom čase 18.800 Sk, boli jej vyplácané rodinné prídavky na obe deti a daňový bonus, pričom jej paušálnymi výdavkami bola pôžička 2.000

Sk mesačne, školné a stravné dvoch detí 1.400 Sk mesačne a podnájom u matky 1.500 Sk mesačne. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, pričom súbežne s týmto konaním bolo vedené konanie o rozvod manželstva rodičov pod sp.zn. 28C 72/2009, v ktorom bol vyhlásený rozsudok 21.10.2010 a v dôsledku odvolania otca proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode rozhodoval Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30.5.2011 sp.zn. 8CoP 4/2011, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode, určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode a to mal. B. 130 € mesačne a mal. B. 120 € mesačne, ako aj o úprave styku otca s maloletými deťmi. Konajúci súd poukázal na odôvodnenia uvedených rozhodnutí a skutkové zistenia, z ktorých vyplynulo, že otec bol a je zamestnancom U.S.Steel Košice a dosahoval príjem od 1.8.2009 do 30.9.2010 763,90 €, matka pracovala ako učiteľka základnej školy, za posledných 12 mesiacov pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, t.j. v mesiacoch september 2009 až august 2010 bol jej príjem 622,49 €. Rodičia prerušili spolužitie v septembri 2009, odkedy starostlivosť o deti zabezpečovala matka sama, pričom bývala u svojej matky na Azovskej ul. č. 6 v Košiciach, za užívanie bytu prispievala svojej matke 100 € mesačne. Zároveň pravidelne uhrádzala splátky spotrebného úveru použitého za trvania manželstva na kúpu motorového vozidla po 66,39 €, cestovné MHD 18,25 €, poplatok za telekomunikačné služby 9 € mesačne, poplatok za internetové pripojenie 17,19 € mesačne, za svoje stravovanie u zamestnávateľa 20 € mesačne a poistné a úrazové poistenie 25,12 €. Otec býval v 3-izbovom byte účastníkov konania, za užívanie ktorého hradil 173,04 €, splátky spotrebného úveru použitého za trvania manželstva na kúpu motorového vozidla 116,18 €, za internetové pripojenie 17,92 €, poistné za úrazové poistenie 19,98 €, štvrťročne uhrádzal poistné na zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 38,44 € a ročne hradil poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad 31,35 €. Maloletý B. bol žiakom 8-ročného gymnázia, kde mu matka hradila ročné školné 70 € a ďalej hradila poplatky 15 € ročne ako príspevok do triedneho fondu a ZRPŠ, taktiež stravné v školskej jedálni 20 € mesačne, cestovné MHD 9,10 € mesačne, náklady za telekomunikačné služby 10 € mesačne. V letných mesiacoch sa venoval vodnému lyžovaniu, s čím mala matka spojené výdavky okolo 100 € mesačne. Maloletý B. nemal zdravotné problémy. Maloletý B. bol žiakom 2. ročníka základnej školy, v súvislosti s čím mu matka uhrádzala ročné školné 70 € a ďalšie poplatky 15 € ročne ako triedny fond a príspevok ZRPŠ. Mesačne mu hradila stravné v školskej jedálni 20 €, poplatok za MHD 9,10 €, náklady na telekomunikačné služby 9 € mesačne. Ďalej matka hradila B. poistné 14,11 €. Maloletý B. nemal zdravotné problémy. Obe deti mali rôznorodé záľuby (výpočtová technika, plávanie, korčuľovanie) , navštevovali kultúrne podujatia (kino, karneval) . Zapájali sa aktívne do školských a mimoškolských aktivít (škola v prírode) . Konajúci súd ďalej dokazovaním zistil, že matka bola od 25.8.2005 do 31.8.2009 pracovníčkou Základnej školy v Seni, kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 596,60 €, ktorý ukončila dohodou. Od 1.9.2009 do 7.9.2009 bola pracovníčkou Súkromnej základnej školy v Košiciach na Starozagorskej 8, kde dosiahla príjem 99,16 €, pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe. Od 8.9.2009 do 30.6.2010 bola zamestnaná v Základnej škole Ľ. Podjavorinskej, kde dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 628,68 €. Pracovala na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú. Následne u tohto zamestnávateľa pracovala i naďalej a to od 1.7.2010 do 31.12.2010 a dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 680,94 € a následne aj od januára do júla 2011, kde dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 618,17 €. Maloletý B. počas celého sporného obdobia navštevoval Základnú školu na Dneperskej ulici, rovnako ako aj mal. B.. Matka obom deťom hradila v škole školné 200 € mesačne, keďže išlo o súkromnú základnú školu. Za obedy platila 20 € mesačne za každé dieťa. Mladší syn navštevoval družinu, za čo platila predpísané úhrady. Mala ďalšie výdavky na učebnice, zošity, na účasť detí na pobytoch v škole v prírode, školských výletoch, aktivitách organizovaných školou, čo bolo konštatované i v rozhodnutí súdu o rozvode manželstva rodičov. Po prechode maloletého od 1.9.2010 na Súkromné gymnázium na Dneperskej ulici spočiatku za maloletého nemusela hradiť mesačný poplatok 30 €, tento poplatok platila len vo výške 1 € mesačne. Vzhľadom na záujmy maloletého bola matka nútená sprevádzkovať počítač, s čím súviseli v spornom období výdavky na komponenty do počítača, výdavky na knihu o práci s počítačom v hodnote 50 €, na kábel 30 € a ďalšie. Spätne pred rokom u mal. B. začali problémy s alergickou nádchou, preto začal navštevovať alergologickú poradňu a s tým začali súvisieť výdavky na lieky okolo 20 € štvrťročne. V prípade bežných ochorení matka vydáva na lieky okolo 10 € mesačne. V spornom období otec prispel na potreby detí v novembri 2009 70 €, v decembri 2009 60 €, v roku 2010 od januára do mája vrátane po 60 € mesačne spolu na obe deti, v mesiaci jún prispel 50 € na obe deti a v mesiacoch júl a august po 60 € mesačne spolu na obe deti, v septembri neprispel žiadnou čiastkou, v októbri sumou 60 €, v novembri a decembri 250 €. V roku 2011 v januári prispel 250 €, v mesiacoch február, marec, apríl, máj prispieval spolu na obe deti po 250 € mesačne a v júni 250 € na obe deti. Inými formami sa na úhrade potrieb detí v spornom období nepodieľal. Matka odôvodňovala

návrh na určenie spätného výživného od 1.7.2009 tým, že v rodine sa situácia veľmi rýchlo vyvíjala, čas bežal, ona mala mnoho povinností a podanie návrhu riešila až po porade s kolíznym opatrovníkom, iné dôvody pre spätnú úhradu výživného neuviedla. Konajúci súd ďalej konštatoval, že otec detí, ako je uvedené aj v rozhodnutí o rozvode manželstva, bol počas celého sporného obdobia zamestnancom U.S.Steel Košice s.r.o., kde dosahoval príjem v roku 2008 27.936 Sk, v roku 2009 744,84 €, v roku 2010 750,40 € a od začiatku roku 2011 do konca sporného obdobia 768,76 €. Počas celého obdobia obýval byt rodiny, v súvislosti s užívaním ktorého hradil poplatky tak, ako bolo konštatované v rozsudku o rozvode manželstva. Vo svojej výpovedi namietal, že mal vysoké výdavky, keďže kompletne držal domácnosť, v ktorej býval v spornom období sám. Z výpovedí rodičov vyplynulo, že otec v spornom období predal spoločné auto rodičov Škodu Fabiu niekedy v máji 2011 a k tomu uviedol, že takto získané finančné prostriedky použil na splácanie debetných zostatkov na spoločných dlhoch vrátane spoločných pôžičiek rodičov a podobne. Matka detí založila do spisu celý rad pokladničných dokladov o nákupoch do domácnosti, ku ktorým konajúci súd konštatoval, že ide o preukázanie bežných všeobecne známych výdavkov na potreby maloletých detí a rodiny v dnešnej dobe. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 62, § 63, § 65, § 75, § 77, § 78 Zákona o rodine a konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zaviazal otca prispievať počas celého obdobia od 1.9.2009 do dňa predchádzajúceho právoplatnosti rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov, t.j. do 16.6.2011 na mal. B. sumou 150 € mesačne a mal. B. 120 € mesačne, keďže vzhľadom na vykonané dôkazy dospel k jednoznačnému záveru, že takto určeným výživným otec mohol počas celého sporného obdobia prispievať na výživu svojich detí bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, stravovaním a ošatením, ako aj výdavky súvisiace s ich vzdelávaním a kultúrnym a športovým vyžitím po zohľadnení pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o ne, ako aj zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, taktiež po zohľadnení zárobkových možností a schopností na stranách oboch rodičov a dospel k záveru že takto stanovené výživné, ktoré napokon bolo stanovené i v rozhodnutí o rozvode manželstva bolo za celé sporné obdobie primeraným. Zároveň vyčíslil dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2009 do 16.6.2011 u mal. B. vo výške 2.045 € a mal. B. 1.415 €, pri výpočte ktorého zohľadnil u každého dieťaťa polovicu príspevkov otca na výživu oboch detí v tomto období po 1.105 €, pričom konštatoval, že v mesiaci jún 2011 bolo otcom zaplatené súdom stanovené výživné za celý mesiac riadne, teda mu dlh na výživnom nevznikol a zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného za obdobie od 1.7.2009 do 31.8.2009 zamietol, pretože neuviedla žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätnú úpravu výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletých detí v období od 1.9.2009 do 16.6.2011 pre mal. B. 130 € mesačne a mal. B. 120 € mesačne a dlžné výživné za uvedené obdobie pre mal. B. 1.625 € a mal. B. 1.415 € mu povolí splácať po 30 € mesačne pre každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Poukázal na jeho príjmy a výdaje, tak ako ich zistil súd prvého stupňa, avšak namietal tvrdenia matky o výdavkoch na školné pre deti, pretože pri osobnom stretnutí s riaditeľom školy bol oboznámený s faktom, že matka mal. Milošovi spočiatku platila len symbolické 1 € polročne, teda 2 € za celý školský rok, neskôr v školskom roku 2010/ 2011 len 10 € za celý školský rok. Preto nemôže súhlasiť s tvrdením, že uhrádzala školné 200 € mesačne. Okrem toho po rozhovore s triednymi učiteľkami detí zistil, že voľnočasové aktivity v podobe záujmových krúžkov, ktoré deti navštevujú, sú bezplatné a nie sú s nimi spojené žiadne finančné výdavky. Pokiaľ ide o členstvo mal. B. vo vodnolyžiarskom klube Trixen Košice, zistil, že lyžoval len v letných mesiacoch, v zimnej príprave v školskom roku 2010/2011 nepokračoval, pretože o to stratil záujem. Uviedol, že medzičasom došlo k vyporiadaniu ich BSM s bývalou manželkou, pričom spoločný 3-izbový byt odstúpil v prospech matky a detí. Vzhľadom na to, bol nútený vyriešiť svoju bytovú otázku a do osobného vlastníctva kúpil 1-izbový byt za 44.350 €. Na časť kúpnej ceny čerpal úver na bývanie, ktorý spláca po 304 € mesačne. Jeho pravidelné mesačné výdavky spojené s bývaním sú 130 €. Vzhľadom na to, že jeho finančná situácia mu v súčasnosti neumožňuje splatiť dlžné výživné jednorazovou platbou, tak ako rozhodol súd prvého stupňa, navrhuje, aby mohol splácať dlžné výživné v splátkach spolu s bežným výživným.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že obsahom odvolania otca je v rozhodujúcej miere len opätovné poukazovanie na skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúco vysporiadal a rozsudok náležite odôvodnil. Domnieva sa, že súd nemôže prihliadať na výdavky povinného rodiča mimo vyživovacej povinnosti, ktoré bol povinný vynaložiť, pretože s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a súd nemôže brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pokiaľ otec poukazoval na údajné odstúpenie bytu v jej prospech v rámci vysporiadania BSM, ide o zjavne zavádzajúce tvrdenie, pretože zabudol uviesť, že mu v rámci vyporiadania BSM na vyrovnanie hodnoty, ktorú nadobudla vo väčšom rozsahu, bola vyplatená suma 30.000 €, na vyplatenie ktorej si zobrala hypotekárny úver vo VÚB a.s.. Nepravdivé sú tiež tvrdenia otca, že deti nemali záujem o mimoškolské aktivity, pretože rozsah týchto aktivít bol vždy limitovaný nedostatočným plnením si vyživovacej povinnosti zo strany otca.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, aj keď nadbytočne citoval ust. § 63 a § 78 Zákona o rodine, ktoré nemali žiaden súvis s predmetom konania, keďže rodičia nemajú príjmy z inej než závislej činnosti (§ 63) a nešlo o zmenu rozhodnutia o výžinom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78) , čo by však samo osebe nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale určil nesprávny rozsah výživného pre mal. B. a nesprávne vymedzil predmet konania, keď rozhodol o výživnom do 16.6.2011. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že pomery rodičov, ako aj maloletých detí v preskúmavanom období boli totožné s pomermi existujúcimi v čase vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva rodičov detí (21.10.2010) , čo nepochybne vyplynulo z dokazovania v tomto preskúmavanom

prípade a jeho porovnaním s dokazovaním vykonaným v konaní o rozvod manželstva rodičov. Súd prvého stupňa síce skonštatoval, že určil výživné v rovnakom rozsahu ako bolo určené rozsudkom o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, s čím možno súhlasiť v prípade mal. B., avšak v prípade mal. B. bolo určené výživné na čas po rozvode v rozsahu 130 € mesačne a v tomto konaní na čas do rozvodu manželstva rodičov v rozsahu 150 € mesačne bez preukázania akýchkoľvek iných pomerov, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v tomto preskúmavanom období vo väčšom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o určení počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom od 1.9.2009, teda od 1. dňa mesiaca, v ktorom bol návrh na určenie výživného podaný, pretože matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie výživného spätne pred podaním návrhu. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispieval na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu. Matkou uvedené dôvody, pre ktoré nepodala návrh na určenie výživného ihneď po zistení, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, sú zjavne aktuálne a uplatňované prakticky v každom obdobnom prípade, preto ich posúdením ako dôvodu hodného osobitného zreteľa by sa minula účinku obmedzujúca klauzula ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa vyplýva z ust. § 28 ods. 1 písm.a/ Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Pochybením súdu prvého stupňa však bolo, že vymedzil predmet konania, teda určenie výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, t.j. do 16.6.2011. Nadobudnutie právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva má ten následok, že všetky rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu strácajú účinnosť a to bez ohľadu na to, či rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť aj vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (R 31/68) Zjednodušene povedané, v konaní o určenie výživného na čas do rozvodu môže byť výživné určené len do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, v tomto prípade do 21.12.2010, pretože výživné určené rozvodovým rozsudkom pre maloleté deti na čas po rozvode je potrebné plniť od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti ostatných výrokov rozsudku a teda aj výroku o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode. Uvedený záver nepochybne vyplýva aj zo samotnej podstaty konania o rozvod manželstva, s ktorým je zo zákona spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov (§ 113 ods. 1 O.s.p., § 24 ods. 1 Zákona o rodine) . Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a zaviazal otca prispievať na výživu mal. B. 130 € mesačne a mal. B. 120 € mesačne od 1.9.2009 do 21.12.2010, nakoľko rozsudok o rozvode manželstva vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 22.12.2010 s tým, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (ako vyplýva z výroku rozsudku súdu prvého stupňa) je nadbytočné vzhľadom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorým je nepochybne aj konanie o určenie výživného pre maloleté deti.

Odvolací súd v dôsledku zmeny rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov vypočítal dlžné výživné za obdobie od 1.9.2009 do 21.12.2010, t.j. za 16 mesiacov, nakoľko výživné za december 2010 bolo splatné do 15.12.2010 u mal. B. 1.500 € a mal. B.Š.X. 1.340 € s tým, že zohľadnil plnenia otca v tomto období, teda do konca decembra 2010 u každého dieťaťa po 580 €, ktoré povolil otcovi zaplatiť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd dospel k záveru, že lehota 60 dní na zaplatenie dlžného výživného je primeraná,

pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobným pomerom otca nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože otcovi muselo byť od začatia konania zrejmé, že vyživovacia povinnosť mu určená bude a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, ktoré by mu umožnili splniť si dlh na výživnom v čo najkratšej dobe, pričom ide o výživné, ktoré už malo byť uhradené, preto aj vzhľadom na relatívne vysoký dlh na výživnom je od neho možné očakávať splatenie dlhu v stanovenej lehote. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ani matka maloletých detí pri uspokojovaní potrieb detí nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech detí.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.