KSKE 7 Ntok 3/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Ntok/3/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011010009 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011010009.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpáková a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci U. K. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. i/ Tr. zák. a iné, o návrhu krajského prokurátora na povolenie obnovy konania v neprospech obvineného v trestnej veci sp. zn. 2 T 10/04 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 5. marca 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. z a m i e t a návrh krajského prokurátora na povolenie obnovy konania v neprospech U. K. nar. 1. 4. XXXX, v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2 T 10/04, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 T 10/04 zo dňa 3. mája 2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 21/2007 zo dňa 1. apríla 2009 boli N. T. a U. K. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. č. 141/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 oslobodení spod skutku obžaloby kvalifikovaného u N. T. ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. i/ Tr. zák. a u U. K. ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, X písm. i/ Tr. zák. vo viacčinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že

v presne nezistenej dobe v roku 2002 a na nezistenom mieste sa spolčili za účelom usmrtenia I. M., nar. XX. 6. XXXX, vzájomne dohodli prípravu a postup uskutočnenia svojho plánu, čím vytvorili organizovanú skupinu, ktorej činnosť koordinoval obžalovaný U. K., pričom po vzájomnom rozdelení si úloh obžalovaný U. K. v presne nezistenej dobe, na doposiaľ nezistenom mieste a nezisteným spôsobom zaobstaral pre obžalovaného I. Y. hromadne účinnú strelnú zbraň, samopal vzor 61, tzv. škorpión, výrobného čísla U 6526 s tlmičom a troma zásobníkmi s minimálne 20 kusmi nábojov, hoci ani jeden z nich nebol držiteľom zbrojného preukazu oprávňujúceho k držaniu takej zbrane a ktorú obžalovaný I. Y. u seba prechovával po dobu najmenej 30 dní pred spáchaním činu. Na základe rozdelenia si úloh obžalovaný N. T. v presne nezistenej dobe v roku 2002 a s použitím doposiaľ nezisteného osobného motorového vozidla ukazoval potom obžalovanému I. Y. v I. miesta pobytu a pohybu I. M., najmä dom, v ktorom poškodený býval, espreso C. , ktorého bol spolumajiteľom, benzínové čerpadlo, ktoré vlastnil, ako i osobné motorové vozidlo, ktoré poškodený vlastnil.

Na podklade takto získaných informácií od obžalovaného N. T., predchádzajúcej prípravy a prehľadu pohybu poškodeného za sústavnej finančnej a inej podpory zo strany obžalovaného U. K., jeho neustáleho podnecovania na vykonanie tohto činu, obžalovaný I. Y. spolu s C. M., nar. XX. XX. XXXX prišiel 3. novembra 2002 z D. nad U. na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 205, EČV XX-XX SU do I., kde sa stretol s obvineným N. T. a následne odišiel s vozidlom k espresu C. na ulici V. I. Q. v I..

Vozidlo okolo 21.30 hod. 3. 11. 2002 zaparkoval na neďaleké parkovisko za budovu trafostanice a C. M., ktorý o uvedenom spolčení a prípravách na tento čin nemal žiadnu vedomosť, prikázal, aby zostal vo vozidle a čakal na neho.

Obžalovaný I. Y. spod svojho sedadla vodiča vybral samopal vzor 61 s tlmičom a odišiel k espresu C. , kde po chvíli okolo 21.40 hod., keď videl vychádzať zadným vchodom espresa na ulicu V. I. Q. poškodeného I. a G. C., nar. XX. 3. XXXX, s úmyslom usmrtiť I. M. a G. C. ako nepohodlného svedka, vystrelil na nich z uvedenej zbrane najmenej dve dávky, pričom 8 ranami, z toho dvoma z bezprostrednej blízkosti výstrelom do hlavy, hrudníka a brucha zasiahol I. M. a jeho viaceré pre život dôležité orgány, ktoré poranenia s následným rozvojom šoku a krvácania ako smrteľné pre všeobecnú povahu viedli k smrti poškodeného a X vystrelenými strelami na G. C. tomuto spôsobil 2 zástrely brušnej dutiny s priestrelom hrubého čreva, zlomeninu priečneho výbežku 4. driekového stavca, priestrel hornej a dolnej časti ľavého stehna, zástrel ľavého stehna, zástrel ľavého predlaktia, nástrel penisu a a nástrel ľavého ramena, čím mu spôsobil ťažké a život ohrozujúce zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 65 dní.

Po čine obžalovaný I. Y. nasadol do svojho vozidla a C. M. prikázal, aby o tom, čoho bol svedkom nikomu nič nehovoril a aby radšej spálil svoj odev a obuv a potom rýchlou jazdou so zhasnutými svetlami s vozidlom unikal po ulici O. smerom na ulicu H., pričom počas jazdy nárazom na nezistenú prekážku spôsobil defekt pravého predného kolesa, čím sa vozidlo stalo nepojazdným. Obžalovaný I. Y. vozidlo odstavil na parkovisku na R. ulici pred blokom č. 55 a mobilným telefónom zavolal obžalovaného N. T., ktorému oznámil, že robotu vykonal a požiadal ho z dôvodu nepojazdnosti svojho vozidla o urýchlený odvoz do miesta bydliska. Obžalovaný N. T. prišiel za obžalovaným I. Y. s motorovým vozidlom zn. Mercedes EČV MI-XXXAG, ktoré je vlastníctvom jeho otca a týmto odviezol obžalovaného I. Y. a C. M. do D. nad U.. Za vykonanie činu obžalovaný I. Y. dostal od obžalovaného U. K. finančnú odmenu vo výške asi 200.000.- Sk,

pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchali obžalovaní.

Tým istým rozsudkom Krajského súdu v Košiciach a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obžalovaný I. Y. uznaný vinným pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. 12. 2005 sčasti v štádiu dokonania a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. vo viacčinnom súbehu trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenej dobe v roku 2002 a nezisteným spôsobom za účelom usmrtenia I. M. si zabezpečil hromadne účinnú strelnú zbraň, samopal vzor 61, tzv. Škorpión, výrobného čísla O s tlmičom a troma zásobníkmi s minimálne 20 ks nábojov, hoci nebol držiteľom zbrojného preukazu oprávňujúceho k držaniu takej zbrane. Následne prišiel dňa 3. 11. 2002 na svojom osobnom motorovom vozidle do I., kde vozidlo okolo 21.30 hod. zaparkoval na neďaleké parkovisko za budovou U., pričom C. M., ktorý o jeho úmysle na tento čin nemal žiadnu vedomosť, prikázal, aby zostal vo vozidle a čakal na neho. Obžalovaný I. Y. spod svojho sedadla vodiča vybral samopal vzor 61 s tlmičom a odišiel k J. C., kde po chvíli okolo 21.40 hod., keď vychádzal zadným vchodom espresa na ulici V. I. Q. poškodeného I. M. a G. C. s úmyslom usmrtiť I. M. a G. C. ako nepohodlného svedka, vystrelil na nich z uvedenej zbrane najmenej dve dávky, pričom ôsmimi ranami, z toho dvoma z bezprostrednej blízkosti výstrelom do hlavy, hrudníka a brucha zasiahol I. M. a jeho viaceré pre život dôležité orgány, ktoré poranenia s následným rozvojom šoku a krvácania ako smrteľné pre všeobecnú povahu viedli k smrti poškodeného a ôsmimi vystrelenými strelami na G. C. tomuto spôsobil dva zástrely brušnej dutiny s priestrelom hrubého čreva, zlomeninu priečneho výbežku 4. driekového stavca, priestrel hornej a dolnej časti ľavého stehna, zástrel ľavého stehna, zástrel ľavého predlaktia, nástrel penisu a nástrel ľavého ramena, čím mu spôsobil ťažké a život ohrozujúce zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti do 30. apríla 2003.

Za to mu bol podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do tretej nápravnovýchovnej

skupiny. Súčasne mu bol podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený trest prepadnutia samopalu vzor 61 s príslušenstvom.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1. apríla 2009.

Krajský prokurátor dňa 16. 11. 2011 podal návrh na povolenie obnovy konania v neprospech U. K.. V svojom návrhu uviedol, že odsúdený I. Y. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Leopoldove, odkiaľ 30. 11. 2010 adresoval Krajskej prokuratúre v Košiciach list, v ktorom označil za objednávateľa vraždy I. M. U. K. a W. G. z I.. Podľa neho bol to práve U. K., ktorý mu zaobstaral strelnú zbraň, zabezpečil finančné prostriedky a informácie o I. M. a podrobnosti o účasti U. K. na spáchaní skutku je ochotný uviesť na verejnom zasadnutí krajského súdu. Prokurátor ďalej uviedol, že v doposiaľ vykonanom dokazovaní na základe podanej obžaloby zo dňa 16. 9. 2003 odsúdený I. Y. U. K. neusvedčoval a popieral jeho účasť na spáchaní skutku. Podľa názoru prokurátora list odsúdeného I. Y. z 30. 11. 2011 je takou skutočnosťou, súdu skôr neznámou, ktorá by mohla v spojení s už vykonanými dôkazmi v tejto trestnej veci odôvodniť iné rozhodnutie súdu o vine U. K., pričom obnova konania v jeho neprospech nie je vylúčená.

Navrhol preto, aby senát krajského súdu predvolal a vypočul odsúdeného I. Y. v konaní o povolenie obnovy konania a v prípade potvrdenia ním uvádzaných skutočností v zmysle § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 T 10/04 v časti týkajúcej sa oslobodzujúceho výroku u U. K..

Na návrh prokurátora na povolenie obnovy konania reagoval U. K. prostredníctvom svojho obhajcu. Vo vyjadrení zo dňa 1. februára 2012 uviedol, že s týmto návrhom na povolenie obnovy konania nesúhlasí vzhľadom k tomu, že tvrdenie odsúdeného I. Y. je účelové a nezakladá sa na skutočnostiach a doteraz vykonaných dôkazoch. Odsúdený I. Y. poprel, aby s usmrtením I. M. a postrelením G. C. mal niečo spoločné U. K.. Podľa jeho názoru počas trestného konania sa nepreukázala žiadna jeho spojitosť s predmetným skutkom, neexistujú žiadne priame dôkazy a ani motív spáchania skutku a taktiež nemožno brať do úvahy zmenu výpovede odsúdeného ako okolnosť spôsobilú odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Poukázal na to, že odsúdený počas konania uvádzal, že skutok mal spáchať muž menom M. a právoplatným odsudzujúcim rozsudkom a výpoveďami svedkov sa vylúčilo, že by z miesta činu utekalo viac osôb, teda má zato, že u odsúdeného je zjavná tendencia klamať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd v zmysle § 399 ods. 2 Tr. por. návrh na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania.

Krajský súd na podklade takto podaného návrhu nariadil verejné zasadnutie, na ktorom oboznámil obsah spisu sp. zn. 2 T 10/04, predvolal a vykonal výsluch odsúdeného I. Y. k jeho podaniu, ktoré bolo podkladom pre podanie návrhu zo strany prokurátora, vypočul U. K., v ktorého neprospech bol návrh podaný a dospel k záveru, že nevyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi mohli viesť k inému rozhodnutiu súdu o vine a treste.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Krajský súd vypočul na nariadenom verejnom zasadnutí ako svedka už odsúdeného I. Y., ktorý sa podrobne vyjadril k oznámeniu, ktoré bolo podkladom pre návrh prokurátora na obnovu konania v neprospech U. K..

V svojej výpovedi uviedol, že na svojom písomnom oznámení trvá a že skutočnosť, že objednávateľom vraždy bol U. K. oznámil prokurátorovi až po 7 rokoch preto, lebo boli dohodnutí, že K. bude podporovať jeho a jeho rodinu, čo však nesplnil a finančne nepodporoval ani jeho, ani jeho družku. Na dopisy, ktoré mu písal z výkonu trestu nereagoval.

Svedok uviedol, že v tom čase nemal finančné prostriedky a zbrane mu zabezpečil K. postupne asi 6 mesiacov pred skutkom. Odkiaľ zbrane pochádzali nevie s tým, že zbraň, ktorú mal zabezpečiť K. ako prvú, nebola využiteľná na tie podmienky, kde sa zdržiaval nebohý M.. K odstreľovačke bol jeden zásobník a k samopalu dva zásobníky. Svedok ďalej uviedol, že K. mu ukazoval aj miesta, kde sa nebohý M. pohyboval s tým, že N. T. nemal s vecou nič spoločné a v tejto súvislosti nie je pravdou, čo tvrdila v pôvodnom konaní svedkyňa R.. Rovnako nie je pravdou, že ako odmenu dostal sumu 200.000.- Sk, pretože dostal odmenu vo výške 100.000.- Sk, ktoré mal schované v dome u svojej babky.

Svedok zároveň uviedol, že nevie uviesť žiadne osoby, ktoré by mohli potvrdiť jeho výpoveď, aby bola vylúčená pochybnosť o tom, že jeho výpoveď na verejnom zasadnutí je len odplatou U. K..

Ďalej sa svedok vo svojej výpovedi vyjadroval k zbraniam, ktoré mu mal K. zabezpečiť, k skúšobnej streľbe s tým, že všetko ohľadom použitia zbraní mu K. poukazoval.

U. K. na verejnom zasadnutí uviedol, že zo strany I. Y. ide o účelovú výpoveď. V celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení vo vzťahu k podanému návrhu na obnovu konania a uviedol, že v celom rozsahu trvá aj na svojich vyjadreniach v pôvodnom konaní tak na krajskom, ako aj na Najvyššom súde SR. I. Y. pozná od detstva a písal mu aj predtým, že ak mu nebude pomáhať, tak si vymyslí nejakú rozprávku, aby ho obvinil a výslovne od neho žiadal, aby mu finančne pomáhal. Predtým mu aj finančne pomáhal, nakoľko bol nezamestnaný, stále si chodil požičiavať peniaze s tým, že niečo mu aj vrátil a následne si zase niečo požičal. Odkedy je vo výkone trestu nepomáhal ani jemu, ani jeho rodine, lebo nemal a nemá dôvod mu pomáhať.

Z výpovede odsúdeného I. Y. je zrejmé, že tento označil v rámci svojej výpovede o návrhu na povolenie obnovy konania U. K. ako osobu, ktorá zaobstarala zbraň, celú činnosť koordinovala a zároveň mu mala ako odmenu vyplatiť sumu vo výške 100.000.- Sk.

U. K. v celom rozsahu skutočnosti uvádzané odsúdeným I. Y. poprel, zotrval na svojich výpovediach a vyjadreniach tak, v pôvodnom konaní, ako aj vo vzťahu k podanému návrhu a konanie I. Y. označil ako odplatu za to, že jemu a jeho rodine finančne nevypomáhal vo výkone trestu.

Z hľadiska posúdenia splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania je potrebné v predmetnej trestnej veci poukázať aj na skutočnosť, že z trestného spisu sp. zn. 2 T 10/04 je zrejmé, že s určitými nepresnosťami skutočnosti uvádzané odsúdeným I. Y. uviedla v pôvodnom konaní už družka I. Y., svedkyňa I. R.. V tejto súvislosti je zároveň podľa názoru krajského súdu potrebné poukázať na skutočnosť, že výpoveď tejto svedkyne bola z dôvodov, na ktoré krajský súd a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach podrobne poukázali, vyhodnotená ako výpoveď nepoužiteľná pre procesné pochybenia a zároveň ako výpoveď nedôveryhodná, nemajúca oporu v ďalších vo veci vykonaných dôkazoch.

Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a následne zisťuje, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi, môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolenie obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu.

I. Y. v pôvodnom konaní v predmetnej trestnej veci vypovedal v procesnom postavení obvineného. Následne so značným odstupom času (cca 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia a cca 10 rokov od spáchania skutku) prokurátorovi oznámil skutočnosti, ktoré boli podkladom pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania a na verejnom zasadnutí ako svedok po obsahovej stránke vypovedal úplne ináč s tým, že obsah jeho výpovede je, až na niekoľko nepresností, zhodný s výpoveďou svedkyne I. R., ktorej výpoveď bola vzhľadom na závažné procesné pochybenia vyhodnotená rozhodnutiami krajského a Najvyššieho súdu SR ako nepoužiteľná a ktorej obsah bol tak vzhľadom na procesný postup pri vykonávaní jej výsluchu, ako aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy vyhodnotený ako nehodnoverný. I. Y. ako dôvod zmeny svojej výpovede uviedol skutočnosť, že U. K. nesplnil podmienky, ktoré mu boli sľúbené a to, že sa postará oňho a jeho rodinu počas výkonu trestu.

V nadväznosti na vyššie uvedené krajský súd zdôrazňuje, že účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a podobne. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní.

V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že zmenená výpoveď odsúdeného I. Y. nie je sama osebe a ani v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi takou skutočnosťou, resp. dôkazom, ktorá by mohla odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na to, že súdy sa v pôvodnom konaní skutočnosťami vyplývajúcimi z výpovede odsúdeného I. Y. už zaoberali, keďže z hľadiska obsahovej stránky je výpoveď I. Y. v podstate zhodná s výpoveďou svedkyne I. R., teda s výpoveďou, ktorá bola vyhodnotená ako procesne nepoužiteľná a z hľadiska obsahu aj nehodnoverná. Dôvodom jej nepoužiteľnosti a nehodnovernosti je v podstate spôsob vykonania úkonu - výsluchu tejto svedkyne v prípravnom konaní spôsobom, ktorý ani podľa názoru Najvyššieho súdu SR nebolo možné v pôvodnom konaní akceptovať. V nadväznosti na to nemožno nespomenúť, že odsúdený I. Y. obsah tejto výpovede ako procesná strana v predmetnej trestnej veci dobre poznal, čo zároveň môže vzbudzovať pochybnosti aj o hodnovernosti jeho výpovede na verejnom zasadnutí. Navyše v tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné podotknúť, že I. Y. okrem skutočností, ktoré boli v podstate zo spisu známe, nevedel uviesť žiadneho ďalšieho svedka, resp. žiadny iný ďalší dôkaz, ktorý by jeho výpoveď objektivizoval. Za takýchto okolností tak nemožno ponechať bez povšimnutia ani pochybnosť vyplývajúcu z vyjadrenia U. K., že zo strany I. Y. ide o odplatu zato, že jemu a ani jeho rodine finančne nepomáhal počas výkonu trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Krajský súd po preskúmaní podaného návrhu a po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že zmena výpovede odsúdeného I. Y. nie je takou novou skutočnosťou alebo dôkazom, súdu

skôr neznámou, ktorá by mohla samo osebe alebo v spojitosti s dôkazmi už známymi odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu.

Preto krajský súd návrh prokurátora na povolenie obnovy konania v neprospech U. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch)

dní odo dňa jeho oznámenia na Najvyšší súd Slovenskej

republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Košiciach.