KSKE 7 S 13906/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/13906/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010234142 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010234142.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobkyne JUDr. Melánie K n o p o v e j , advokátky AK Košice, Štúrova č. 20, proti žalovanému Predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory so sídlom Bratislava, Kolárska č. 4, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. 04. 2009 sp. zn.: P-59/09:216/2009 takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 20. 04. 2009 sp. zn.: P-59/09:216/2009 žalovaný podľa § 59 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii) s použitím § 33 písm. c) disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory (SAK) zmenil rozhodnutie IV. disciplinárneho senátu zo dňa 28. 04. 2009 sp. zn. DS IV-54/09:216/2009 a žalobkyňu uznal za vinnú z toho, že napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/9/2005 zo dňa 08. 04. 2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. 04. 2008 sp. zn. 15C/90/2005 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/148/2008 z 12. 09. 2008 bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľke O. F. sumu 7.300,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom vrátenia časti zálohy na trovy obhajoby, takto nespravila, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Podľa § 56 ods. 1 písm. c) citovaného zákona jej bola uložená peňažná pokuta vo výške 200,-- eur.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v rámci odvolacieho konania zistil, že prvostupňový disciplinárny senát správne zistil skutkový stav veci, vykonal procesne správne dokazovanie a vo veci prijal aj správny právny záver, ktorý rezultoval vo výroku o uznaní viny. Odvolací orgán považoval za potrebné opraviť výrok o uznaní viny a preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa aj v tomto výroku zmenil. Považoval za jednoznačne preukázané, že disciplinárne obvinená v lehote stanovenej v rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 08. 04. 2008 sp. zn. 15C/90/2005 v spojení s opravným uznesením, ako bolo vyššie citované a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 09. 2008 sp. zn. 6Co/148/2008 nevrátila sťažovateľke sumu 7.300,-- Sk titulom vrátenia časti zálohy na trovy obhajoby. Týmto konaním porušila povinnosť advokáta stanovenú v § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Konštatoval, že disciplinárne obvinená priznala, že 242,30 eura (7.300,-- Sk) sťažovateľke vrátila až 26. mája 2009, t. j. po vyhlásení prvostupňového rozhodnutia. Po uvedenom vyhodnotení skutkového stavu dospel žalovaný k záveru, že disciplinárne obvinená sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii. Výrok rozhodnutia disciplinárneho

senátu SAK o uložení peňažnej pokuty vo výške 2.000,-- eur považoval žalovaný za neprimerane prísny, s prihliadnutím na podmienky stanovené v § 56 ods. 3 zákona o advokácii a preto tento výrok zmenil a disciplinárne obvinenej uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 200,-- eur. Toto považuje za primerané s prihliadnutím na rozsah a povahu porušenej povinnosti, ako aj na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.

Včas podanou žalobou zo dňa 07. 08. 2010 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukázala na to, že odvolací orgán si odporuje, ak na jednej strane tvrdí, že prvostupňový disciplinárny senát správne zistil skutkový stav a vykonal procesne správne dokazovanie a vo veci prijal aj správny právny záver, ktorý rezultuje do výroku o uznaní viny a na druhej strany považoval za potrebné upraviť výrok o uznaní viny. V tejto súvislosti bola uznaná vinnou za porušenie povinnosti advokáta stanovenej v § 18 ods. 3 zákona o advokácii na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia, kde bola uznaná vinnou pre porušenie povinnosti stanovenej aj v ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia. Predsedníctvo SAK dospelo k záveru, že sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii. Záver jeho rozhodnutia o uloženej pokute vo výške 2000,-- eur, ktorý považuje za neprimerane prísny s prihliadnutím na podmienky stanovené v § 56 ods. 3 zákona o advokácii, je podľa názoru žalobkyne v kontraste s pôvodným návrhom predsedu revíznej komisie aj výrokom prvostupňového rozhodnutia, s čím sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a preto považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vyslovila pochybnosť o kompetentnosti orgánov SAK zaoberať sa sťažnosťou O. F. zo dňa 16. 01. 2009, keďže táto bola adresovaná predsedovi Okresného súdu Košice I. Menovaná sa nesťažovala na žalobkyňu z dôvodu, žeby porušila nejaké povinnosti, vyplývajúce s príkazného vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o právnej pomoci zo dňa 19. 04. 2001, ale sťažovala sa na ňu, že si dovolila nerešpektovať právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a nesplnila si povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia.

Podľa názoru žalobkyne žalovaný správny orgán vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď v čase vydania napadnutého rozhodnutia čiastka 242,30 eura, nezaplatením ktorej titulom vrátenia časti zálohy na trovy obhajoby žalobkyňa mala vážne porušiť povinnosti advokáta v zmysle § 18 ods. 3 zákona, teda pri výkone advokácie mala znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu, bola už dávno zo strany žalobkyne sťažovateľke uhradená, a to ešte pred doručením nezákonného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dňa 26. 05. 2009, keď žalobkyňa ešte nepoznala odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa neuznáva, žeby išlo o peňažnú čiastku, na ktorú by mala sťažovateľka nárok z príkazného vzťahu a už vôbec nie o finančné prostriedky čo do výšky a dôvodu údajného nároku sťažovateľky. O jeho neexistencii bola sťažovateľka uzrozumená a preto pohľadávku nevymáhala prostredníctvom súdneho exekútora.

Sťažnosť, ktorú sťažovateľka adresovala predsedovi Okresného súdu Košice I zaslala SAK iba na vedomie a táto jej prostredníctvom predsedu revíznej komisie a následne prvostupňovým zmätočným rozhodnutím, ako aj napadnutým rozhodnutím Predsedníctva SAK proti jej oprávneným záujmom ako záujmom členky, vyhovela a dala jej za pravdu, že môže zasahovať do profesionálnej cti advokátky, ktorá si vždy riadne plnila a plní povinnosti pri výkone advokácie tak, ako jej to ukladá zákon o advokácii a ďalšie predpisy komory. Týmto postupom bola hrubo diskriminovaná v súvislosti s ústavnou zásadou objektívnosti postupu správnych orgánov v rozhodovacom procese vylučujúcom svojvôľu týchto orgánov. Zastáva názor, že v disciplinárnom konaní nebolo nepochybne preukázané, že skutok, ktorý bol predmetom návrhu na začatie disciplinárneho konania je skutočne disciplinárnym previnením v zmysle § 56 ods. 1 zákona o advokácii a že žalobkyňa zavinene porušila povinnosti vyplývajúce zo zákona o advokácii, konkrétne z § 18 ods. 3 , keď pri výkone advokácie znižovala dôstojnosť advokátskeho stavu. Voči sťažovateľke si plnila všetky povinnosti pri poskytovaní právnych služieb a rozhodne dbala na to, aby pri výkone advokácie nepostupovala tak, žeby znižovala dôstojnosť advokátskeho stavu a dodržiavala pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určujú predpisy komory. So sťažovateľkou bola v zmluvnom vzťahu, ktorý musel byť z jej iniciatívy ukončený, pričom vec bola sťažovateľke dňa 16. 12. 2004 riadne vyúčtovaná a voči vyúčtovaniu sťažovateľka nemala žiadne námietky.

Žalobkyňa poukázala tiež na to, že pod tlakom zmätočného rozhodnutia 4. disciplinárneho senátu SAK zo dňa 28. 04. 2009 sa rozhodla ešte pred doručením rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nepoznala uhradiť sťažovateľke čiastku 242,30 eura, takže v tomto smere je vôbec diskutabilné, či predmetný priestupok spáchala, pretože v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia už bola čiastka sťažovateľke uhradená. Je preto sporné, či sa vôbec stal skutok, ktorý bol predmetom návrhu a že ho spáchala obvinená. Zastáva názor, že pri aplikácii § 57 ods. 7 zákona o advokácii bolo potrebné uplatniť zásadu účinnej ľútosti zo strany žalobkyne, aj keď rozsudky všeobecných súdov i naďalej považuje za nezákonné.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu a za nezákonný považuje aj postup odvolacieho orgánu, ako aj prvostupňového orgánu, ktorý rozhodnutiu predchádzal a s ktorým boli porušované príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Žalovaný nemohol na zistený skutkový stav aplikovať § 24 ods. 1 disciplinárneho poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom návrhu a že ho spáchala disciplinárne obvinená a predovšetkým, že tento skutok možno považovať za disciplinárne previnenie, tzn., že ide o zavinené porušenie povinnosti, vyplývajúce z § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Rozhodnutie žalovaného vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V písomnom vyjadrení zo dňa 31. 08. 2010 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v jeho napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.

K námietke žalobkyne týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť, nesplnenie ktorej bolo predmetom disciplinárneho konania uviedol, že do právomoci orgánov SAK nepatrí hodnotiť dôvodnosť týchto rozhodnutí, pričom každá fyzická aj právnická osoba, ako aj samosprávne a štátne orgány sú povinné právoplatné rozhodnutie súdu rešpektovať.

K námietke týkajúcej sa nekompetentnosti orgánov SAK zaoberať sa sťažnosťou žalobkyne, keďže táto bola adresovaná predsedovi Okresného súdu Košice I žalovaný poukazuje na ust. § 3 disciplinárneho poriadku (DP) SAK, v zmysle ktorého revízna komisia SAK je povinná vykonať šetrenie o každom disciplinárnom previnení advokáta, o ktorom sa dozvie. Sťažnosť bola sťažovateľkou na vedomie zaslaná SAK a preto bolo povinnosťou predsedu revíznej komisie túto sťažnosť dať prešetriť. Ak revízna komisia po prešetrení sťažnosti zistila, že advokátka sa dopustila disciplinárneho previnenia, bolo povinnosťou jej predsedu podľa § 5 ods. 1 DP SAK podať na začatie disciplinárneho konania.

K námietke, že po vypovedaní plnej moci sťažovateľkou už nebola v príkaznom vzťahu so sťažovateľkou a preto svojím ďalším konaním sa nemohla dopustiť disciplinárneho previnenia v súvislosti s výkonom advokácie žalovaný uviedol, že aj keď zastupovanie klientky sa skončilo, žalobkyňa nesie zodpovednosť za následky svojho nesprávneho postupu spočívajúceho v tom, že dobrovoľne nerešpektovala právoplatné rozhodnutia súdov. Zdôraznil, že disciplinárna zodpovednosť advokáta sa nemôže skončiť samotným faktom ukončenia zastupovania. Ak by tento názor bol považovaný za správny, advokát by sa mohol za akékoľvek nesprávne konanie vyhnúť svojej zodpovednosti tým, žeby klientovi vypovedal plnú moc a bol tak disciplinárne nepostihnuteľný.

K námietke, že žalovaný proti oprávneným právam svojej členky vyhovel a dal za pravdu sťažovateľke, čím sa nezastal žalobkyne, uviedol, že SAK má zároveň aj povinnosť postihovať konanie advokátov, ktoré nie je v súlade so zákonom a stavovskými predpismi. Poukázal na to, že keď spoločnosť si utvára názor na advokátsky stav podľa konania jeho členov pri výkone jeho advokácie, pri zastupovaní klientov a poskytovaní právnej pomoci, je SAK povinná postupovať proti takým konaniam, ktoré znižujú dôstojnosť advokátskeho stavu. Žalovaný pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia zohľadnil to, že žalobkyňa po vyhlásení rozhodnutia IV. disciplinárneho senátu súdom uloženú povinnosť splnila a preto pri ukladaní disciplinárneho opatrenia výšku pôvodne uloženej peňažnej pokuty znížil. Túto okolnosť však nemohol vyhodnotiť tak, že k porušeniu povinnosti advokátky neprišlo.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/90/2005 dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spisu i citovaného spisu Okresného súdu Košice I súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 08. 04. 2008 č. k. 15C/90/2005-91, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 09. 2008 č. k. 6Co/148/2008-122 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke O. F. sumu 8.700,-- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 4. 11. 2008.

Podaním zo dňa 16. 01. 2009 adresovaným predsedovi Okresného súdu Košice I JUDr. G. J., O. F. podala sťažnosť na žalobkyňu, ktorá aj napriek právoplatnému a vykonateľnému predmetnému rozhodnutiu všeobecného súdu nesplnila povinnosť uloženú jej citovaným rozsudkom. Sťažnosť dala na vedomie aj SAK.

Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že žalobkyňa sa k predmetnej sťažnosti na základe výzvy predsedu Revíznej komisie (RK) SAK vyjadrila podaním zo dňa 16. 02. 2009, kde podrobne popísala konanie, ktoré vydaniu vyššie citovaných rozhodnutí všeobecných súdov predchádzalo, ako aj priebeh týchto konaní konštatujúc, že rozsudky všeobecných súdov považuje za nezákonné a preto sa rozhodla podať Generálnemu prokurátorovi SR podnet na podanie mimoriadneho dovolania a na odklad vykonateľnosti nezákonného rozsudku. O uvedenom postupe bola oboznámená aj sťažovateľka, ktorá jej robí problémy aj na okresnom súde. Požiadala o poskytnutie pomoci pri ochrane jej základných práv, ktoré jej garantuje právny poriadok.

Na základe návrhu predsedu RK SAK zo dňa 06. 03. 2009 bolo voči žalobkyni začaté disciplinárne konanie, ktorá napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 08. 04. 2008 sp. zn. 15C/90/2005 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. 04. 2008 sp. zn. 15C/90/2005 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 09. 2008 bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľke O. F. sumu 7.300,-- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku titulom vrátenia časti zálohy na trovy obhajoby, takto nespravila, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. zákona o advokácii, pretože závažným spôsobom porušila povinnosť advokáta uloženú § 18 ods. 1 a 3 cit. zákona, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný, o tom klienta vhodným spôsobom poučí. Ďalej advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. Predmetná vec bola na prerokovanie pridelená IV. disciplinárnemu senátu na ďalší postup v zmysle § 16 disciplinárneho poriadku SAK.

Návrh na začatie disciplinárneho konania bol žalobkyni doručený a táto sa k nemu vyjadrila podaním zo dňa 27. 03. 2009, v ktorom zhodne ako vo vyjadrení k sťažnosti vyslovila svoj nesúhlas s rozhodnutím všeobecných súdov Ich rozhodnutia považuje naďalej za nezákonné a preto disciplinárne previnenie, ktoré jej je kladené za vinu nespáchala a jej správanie sa v predmetnej veci bolo plne v súlade s platnou právnou úpravou. Preto nemohla naplniť znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia tým, že závažným spôsobom porušila povinnosti pri výkone advokácie voči sťažovateľke. V spore, v ktorom sa sťažovateľka voči nej domáhala vrátenia sumy 10.000,-- Sk z dôvodu, že s ňou údajne nemala uzavretú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ani dohodu o plnomocenstve, už nevystupovali v pozícii advokátky a klientky, teda v uvedenom spore už voči nej nemusela plniť povinnosti ako pri výkone advokácie. Poukázala na to, že sťažovateľka má právo domáhať sa vymoženia pohľadávky exekúciou, čo však doposiaľ neurobila. Taktiež oznámila, že voči sťažovateľke podala trestné oznámenie a že zvažuje možnosť podať návrh na začatie konania a ochranu osobnosti v súlade s obsahom jej sťažnosti.

Zo zápisnice z disciplinárneho pojednávania pred správnym orgánom prvého stupňa zo dňa 28. 04. 2009 vyplýva, že žalobkyňa ako disciplinárne obvinená poukázala na to, že je advokátkou už 19 rokov

a že očakáva zo strany komory hájenie záujmov advokátov a nie snahu ísť proti advokátom a dávať zadosťučinenie klientom, ktorých sťažnosti sú neopodstatnené. Uviedla, že podľa jej názoru nebolo preukázané naplnenie znakov skutku uvedeného v návrhu na začatie disciplinárneho konania a trvá na tom, že rozsudky, na základe ktorých bolo začaté toto konanie sú neopodstatnené a nezákonné. Považuje to za šikanovanie a má za to, že v čase rozhodovania súdu nebola v žiadnom vzťahu s klientkou ako advokátka a nevystupovala v pozícii advokátky. Zdôraznila, že s klientkou mala podpísaná plnú moc a dohodnutú paušálnu zmluvnú odmenu a preto jej nevznikla povinnosť sumu, ktorá jej bola poskytnutá klientkou vrátiť. Uviedla tiež, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť v októbri 2008 a predložila podanie, adresované Okresnej prokuratúre Košice II zo dňa 27. 04. 2009, ktorej oznámila skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že O. F. bol spáchaný trestný čin vydierania a na základe uvedeného žiadala pojednávanie prerušiť. Uviedla tiež, že podľa nej ide o pomstu zo strany súdu a bezprecedentný postup celého tohto konania. Uviedla tiež, že sa jej veľmi dotkol postoj komory, pretože rozsudky nie sú zákonné. V konaniach na okresnom a krajskom súde vystupuje ako občan a nie ako advokát a preto nemohla porušiť povinnosť podľa § 18 zákona o advokácii. Má za to, že jej doposiaľ nebolo preukázané, že konala ako advokátka. Taktiež uviedla, že podala podnet na Generálnu prokuratúru SR na mimoriadne dovolanie vo vzťahu k týmto rozsudkom.

Rozhodnutím IV. disciplinárneho senátu SAK zo dňa 28. 04. 2009 sp. zn. DS IV-54/09:216/2009 podľa § 24 ods. 1 DP SAK v platnom znení bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania disciplinárneho previnenia na skutkovom základe uvedenom v návrhu revíznej komisie SAK, teda že napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice I v spojení s opravným uznesením tohto súdu a rozsudkom Krajského súdu Košice, ako boli vyššie špecifikované, bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľke O. F. sumu 7.300,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom vrátenia časti zálohy na trovy obhajoby, takto v uvedenej lehote nespravila. Za to jej podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii v platnom znení bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 2.000,-- eur. Zároveň bola podľa § 57 ods. 5 cit. zákona zaviazaná zaplatiť komore okrem peňažnej pokuty aj náhradu paušálnych trov konania v sume 295,42 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so sťažnostným a disciplinárnym spisom, ako aj vypočutím disciplinárne obvinenej, disciplinárny senát zistil skutkový stav tak, ako bol špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom žalobkyňa žalovanú sumu nezaplatila sťažovateľke ani ku dňu konania disciplinárneho pojednávania. Z dôvodov citovaných súdnych rozhodnutí vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo nespochybniteľne preukázané, že účtovala odmenu za poskytnutie právnej pomoci v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátovi, pričom išlo o zastupovanie v trestnom konaní a vystupovala v právnom vzťahu k sťažovateľke ako advokátka. Podľa názoru IV. disciplinárneho senátu, vzhľadom na charakter poskytnutia právnej služby v trestnom konaní, na postavení disciplinárne obvinenej je zarážajúci jej postoj, obrana a dôvody nezaplatenia priznanej sumy, ktorou mala byť skutočnosť, že právoplatné rozhodnutia považuje za neopodstatnené, nezákonné, v dôsledku čoho nemohla porušiť svoju povinnosť ako advokátka, pretože ako taká nevystupovala, ale iba ako občan. Citujúc ust. § 18 ods. 1, 3 zákona o advokácii disciplinárny senát dospel k jednoznačnému záveru, že disciplinárne obvinená ako osoba zapísaná v zozname advokátov SAK, ktorá prevzala za poskytovanie právnej služby odplatu inak ako advokátka vystupovať nemohla. Vo výrokovej časti opísaným konaním závažným spôsobom porušila povinnosti advokáta uložené v § 18 zákona o advokácii a znížila dôstojnosť advokátskeho stavu a preto bola uznaná za vinnú z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia vzal senát do úvahy všetky okolnosti prípadu, samotný postoj disciplinárne obvinenej k plneniu si svojich povinností, ktoré k postaveniu ako advokátka chce rozlišovať na poskytovanie právnych služieb ako advokát a niekedy ako občan a ako občan účtovať odmenu a konať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, ktorými sa necíti byť viazaná. Podľa § 56 ods. 2 písm. c) je možné uložiť ako disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu až do výšky 100-násobku minimálnej mesačnej mzdy stanovenej osobitným predpisom.

Včas podaným odvolaním zo dňa 31. 08. 2009, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby sa žalobkyňa domáhala zrušenia citovaného rozhodnutia IV. disciplinárneho senátu. Poukázala na to, že celé konanie pred disciplinárnym senátom sa viedlo za použitia zásady prezumpcie viny, pričom zistenie,

že existuje právoplatný rozsudok všeobecného súdu, ktorý ju zaväzuje na úhradu istej sumy v prospech sťažovateľky ešte nedokazuje, žeby sa dopustila skutku, ktorý možno považovať za disciplinárne previnenie podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii. Uviedla, že si nie je vedomá zavineného porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona o advokácii alebo s predpisu komory. Opakovane popísala okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré sa týkali jej vzťahu so sťažovateľkou O. F.. Považujúc rozhodnutia všeobecných súdov za nezákonné aj keď právoplatné, poukazujúc tiež na to, že vo veci podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ako aj opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 25. 08. 2009, jej nebolo zrejmé, ako mohla tým, že neuhradila sumu, na ktorú sťažovateľka nemala nárok, závažným spôsobom porušiť povinnosti advokáta vyplývajúce jej z § 18 zákona o advokácii a tým naplniť znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia a ešte aj znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu. Ohradila sa voči tvrdeniu IV. disciplinárneho senátu, že v postavení advokátky sa snaží rozlišovať poskytovanie právnych služieb raz ako advokátka a niekedy len ako občan a účtovať si za to odmenu, pretože právne služby od roku 1990 mimo výkonu advokácie nikdy neposkytovala a nikdy neúčtovala odmenu ako občan. V dotknutom prípade nepostupovala v rozpore s platnou právnou úpravou. Celé disciplinárne konanie považuje za zásah do profesionálnej cti a pokus o jej morálne poškodenie v konfrontácii so záujmami bývalej klientky. Poukázala tiež na procesné pochybenia v priebehu konania pred IV. disciplinárnym senátom, ktorý okrem iného nebol ochotný oboznámiť sa s dôkazmi, ktorými preukazovala odôvodnenosť svojho postupu pred všeobecnými súdmi, ktoré boli pripojené k mimoriadnym dovolaniam. Ani s jedným z týchto dôkazov sa disciplinárny senát nevysporiadal. Pod tlakom nespravodlivého rozhodnutia IV. disciplinárneho senátu zo dňa 28. 04. 2009 sa rozhodla ešte pred doručením napadnutého rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nepoznala uhradiť bývalej klientke pani F. čiastku 242,30 eura, aj keď neuznala, že ide o peňažnú čiastku, na ktorú by mala táto mať nárok. S uvedeným bola menovaná uzrozumená.

Z podania žalobkyne zo dňa 03. 06. 2009, adresovaného O. F. vyplýva, že táto jej oznámila, že na jej adresu uhradila sumu 242,30 eura tak, ako jej to ukladali právoplatné a vykonateľné rozhodnutia všeobecných súdov ako boli vyššie špecifikované, čo však neznamená, že by voči nej uznala svoj údajný dlh. Zdôraznila, že právnu pomoc jej poskytla na základe zmluvného dojednania a za prácu si dojednala zmluvnú odmenu, takže nešlo o žiadnu zálohu na trovy obhajoby, ako to začala tvrdiť v odvolacom konaní pred všeobecným súdom. Poukázala na to, že na jej úkor sa menovaná obohatila.

Ako to vyplýva z podania Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 14. 07. 2009 sp. zn. KC 155/09-11, žalobkyni bolo oznámené, že z poverenia generálneho prokurátora boli preskúmané rozhodnutia všeobecných súdov ako boli vyššie špecifikované a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a neboli zistené dôvody na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p.

Súčasťou administratívneho spisu je aj opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 25. 08. 2009. Ako aj faktúra č. 1KN 3/01 zo dňa 16. 12. 2004, nečitateľný príjmový pokladničný doklad, výzva O. F. adresovaná žalobkyni na vrátenie peňazí zo dňa 14. 01. 2005.

Dňa 14. 01. 2010 sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie za prítomnosti žalobkyne, na ktorom bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie. Z obsahu zápisnice vyplýva, že žalobkyňa navrhla v postavení svedkyne vypočuť jej súčasnú kolegyňu H.. D. F., ktorá je švagrinou sťažovateľky a ktorá môže potvrdiť okolnosti dohody o odmene za obhajobu sťažovateľky a navrhla rozhodnutie IV. disciplinárneho senátu, napadnuté odvolaním, zrušiť a oslobodiť ju spod návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože nebolo preukázané, že sa dopustila zavineného porušenia povinnosti advokáta a že sa stal skutok, pre ktorý bol návrh podaný.

V súdnom konaní, na pojednávaní dňa 13. 06. 2012, žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe z dôvodov v nej obsiahnutých. Uviedla, že podľa konštatovania IV. disciplinárneho senátu sa mala dopustiť až troch disciplinárnych previnení a to podľa § 18 ods. 1 - 3, aj keď porušenie podľa § 18 ods. 2 náležitým spôsobom odôvodnené nebolo. Rozhodnutie tohto disciplinárneho senátu ju šokovalo, pretože podľa jej názoru urobila všetko preto, aby jej klientka v trestnom konaní, v ktorom ju zastupovala, bola spod obžaloby oslobodená, tzn., že jej maximálne pomohla. Suma, ktorá jej bola sťažovateľkou poskytnutá nebola zálohou na trovy právneho zastupovania, ale bola predmetom zmluvnej odmeny, na

ktorej sa so sťažovateľkou dohodla. Poukázala tiež na to, že sťažovateľka vydierala nielen ju, ale aj vyšetrovateľa a vyhrážala sa im. Preto sa rozhodla sumu, ktorú bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľke O. F. rozhodnutím všeobecného súdu, tejto vrátiť. Poukázala na rozdielnosť pri posudzovaní jej konania IV. disciplinárnym senátom a Predsedníctvom SAK, kde disciplinárny senát jej kládol za vinu porušenie povinnosti uvedenej v § 18 ods. 1, 3 a predsedníctvo SAK iba porušenie povinností stanovených v § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Poprela, že by sa snažila znížiť vážnosť advokátskeho stavu, pretože svoj postup a konanie vo vzťahu k sťažovateľke považovala za súladné so zákonom. Uviedla tiež, že sťažovateľka sa na ňu sťažovala trikrát, avšak ani v jednom prípade nebola jej sťažnosť považovaná za odôvodnenú. V tomto prípade nenaplnila znaky žiadnej skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia a pokiaľ aj Predsedníctvo SAK dospelo k záveru, že znižovala dôstojnosť SAK v zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona o advokácii, malo možnosť vzhľadom na jej doterajšie pôsobenie uložiť jej aj nižšiu sankciu. Do pozornosti súdu dala aj to, že pri rôznych disciplinárnych previneniach kolegov, ktoré boli aj závažnejšieho charakteru, týmto boli uložené miernejšie sankcie, čím sa cíti byť diskriminovaná. Podľa jej názoru SAK má chrániť oprávnené záujmy svojich členov a nevystupovať proti nim. Postup SAK v súvislosti s uvedeným považuje za snahu o napĺňanie rozpočtu Slovenskej advokátskej komory. Vo vzťahu k O. F. neporušila žiadnu svoju povinnosť.

Zástupca žalovanej zotrval na písomných podaniach, ktoré boli súdu doručené a v ich zmysle navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Postup disciplinárneho senátu, ako aj Predsedníctva SAK považoval za súladný so zákonom. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. K argumentácii žalobkyne v priebehu pojednávania uviedol, že v danom prípade je nesporné, že skutok, ktorý zakladá disciplinárne previnenie žalobkyne sa stal, že táto bola všeobecnými súdmi právoplatným rozhodnutím zaviazaná na zaplatenie predmetnej sumy a že táto si povinnosť vyplývajúcu jej z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia riadne a včas nesplnila. Toto konanie bolo posúdené ako disciplinárne previnenie, pretože išlo o zavinené porušenie povinností uvedených v § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Takéto konanie je spôsobilé znížiť vážnosť advokátskeho stavu, lebo advokát je povinný rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia všeobecných súdov aj v prípade, že má odlišný právny názor, ako je názor týchto súdov. Keďže žalobkyňa sumu, ktorá jej bola uložená ako povinnosť zaplatiť sťažovateľke rozhodnutiami všeobecných súdov zaplatila po rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, došlo zo strany odvolacieho orgánu k zníženiu pokuty na sumu 200,-- eur tak, ako to vyplýva z odôvodnenie rozhodnutia. Názor, že takéto konanie je spôsobilé znížiť vážnosť advokátskeho stavu je podporený aj stanoviskami Českej advokátskej komory, výber z ktorých bol súdu predložený. Zdôraznil, že v danom prípade je potrebné dať do pozornosti, že je rozdiel medzi výkonom advokácie a poskytovaním právnych služieb, kde advokát je povinný rešpektovať aj zásady etické vyplývajúce zo zákona o advokácii. Potvrdil, že SAK má chrániť práva a oprávnené záujmy svojich členov, avšak na druhej strane, ako to vyplýva aj z platnej právnej úpravy, táto zahŕňa aj disciplinárne previnenia a disciplinárne konanie, tzn., že počíta aj s alternatívou, že členovia sa môžu dopustiť správania, ktoré je v rozpore s touto právnou úpravou, za ktoré môžu byť postihnutí. V rámci procesného postupu majú členovia SAK v prípade rozhodnutia o disciplinárnych previneniach možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním opravných prostriedkov na súde. Vzhľadom na uvedené považoval všetky námietky žalobkyne za irelevantné.

Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

Podľa § 56 ods. 1 cit. zák. disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo predpisu komory.

Podľa ods. 2 písm. c) cit. zák. ustanovenia za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu až do výšky 100-násobku minimálnej mesačnej mzdy stanovenej osobitným predpisom.

Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, IV. disciplinárneho senátu SAK, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade žalobkyňa skutok, kladený jej za vinu spáchala, pretože nerešpektovala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu a povinnosť ním uloženú v určenej lehote nesplnila. Tento skutok však bol správnymi orgánmi odchýlne právne posúdený. Preto bolo rozhodnutím žalovaného, podľa názoru súdu správne, zmenené rozhodnutie IV. disciplinárneho senátu v časti týkajúcej sa špecifikácie disciplinárneho previnenia (porušenie povinnosti stanovenej v § 18 ods. 3 zákona o advokácii) . Ak si advokát nesplní svoj záväzok vyplývajúci mu z právoplatného rozhodnutia, zakladá to disciplinárne previnenie v zmysle citovanej právnej úpravy. Na správanie a konanie advokáta pri výkone advokácie sú kladené ďaleko prísnejšie morálne a etické kritériá, než v bežnom živote. Preto tento postup žalobkyne bolo potrebné považovať za postup, ktorým vážnym spôsobom znižuje dôstojnosť advokátskeho stavu a dopúšťa sa tak disciplinárneho previnenia.

Keďže citované rozhodnutie všeobecného súdu nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným a toto do rozhodnutia súdu v tejto veci nebolo zrušené ani na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, je ním súd viazaný a nie je oprávnený posudzovať a hodnotiť jeho zákonnosť.

Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade rozhodnutím všeobecných súdov nešlo o uloženie povinnosti fyzickej osobe, ale o uloženie povinnosti advokátovi v súvislosti s výkonom advokácie. Aj keď žalobkyňa povinnosť, uloženú jej rozsudkom všeobecného súdu, dodatočne po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa splnila, stotožňujúc sa s názorom žalovaného, nie je túto situáciu možné hodnotiť tak, že k porušeniu povinnosti zo strany žalobkyne nedošlo. Uvedené iba mohlo byť a aj bolo, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, zohľadnené pri ukladaní sankcie.

Pokiaľ žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o pokute, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný posúdil skutok uznaný ako disciplinárne previnenie žalobkyne miernejšie, svojím rozhodnutím znížil sankciu, čím nedošlo k ukráteniu žalobkyne na jej právach. Iný dôvod nepreskúmateľnosti v tejto súvislosti žalobkyňa nenamietala.

Tvrdenie žalobkyne, že nezákonný bol aj procesný postup vo veci konajúcich správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí má iba všeobecný charakter, preto sa ňou súd, preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie v medziach podanej žaloby, nezaoberal. Navyše pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu môže súd prihliadnuť len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.) .

Námietku týkajúcu sa povinnosti SAK chrániť záujmy svojich členov považoval súd z hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia za právne bezvýznamnú.

Námietka týkajúca sa odlišnosti posudzovania disciplinárnych previnení vo vzťahu k iným advokátom nebola obsiahnutá v žalobe ani v podanom odvolaní, preto sa súd touto námietkou zaoberať nemohol. V zmysle platnej právnej úpravy a judikatúry by súd týmto suploval rozhodnutie odvolacieho orgánu, čo je neprípustné. Na posúdenie veci nemá vplyv.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami žalobu žalobkyne podľa § 250j ods. 1 O. s. p., pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol.

Žalobkyni súd právo na náhradu trov konaní nepriznal, pretože táto v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. úspešná nebola a žalovanému v zmysle cit. zák. ustanovenia náhrada trov konania neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.