KSKE 7 S 13921/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/13921/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010234307 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010234307.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu P.. D.. A. F., B. F. D., Q. Č.. XX, zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, AK Košice, Štúrova č. 20, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Bratislava, Vazovova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica, zo dňa 02. 07. 2010 č. I/223/11850-76009/2010/991545-r takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 02. 07. 2010 č. I/223/11850-76009/2010/991545-r Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice I zo dňa 08. 02. 2010 č. 695/321/9961/2010, ktorým bolo podľa § 25 ods. 1 písm. f) citovaného zákona zastavené daňové konanie vo veci námietky zo dňa 11. 07. 2006, podanej žalobcom proti postupu zamestnancov správcu dane.

Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt podal dňa 11. 07. 2006 do zápisnice z ústneho pojednávania č. 709/320-254554/06/Kle, spísanej na exekútorskom úrade Košice II námietku podľa § 15 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. Námietka bola podaná v čase keď u daňového subjektu boli začaté daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobia február - december 2001, január 2002, december 2000. Daňový subjekt neumožnil vykonanie daňových kontrol, preto správca dane prešiel z výkonu daňových kontrol do procesu určenia dane podľa pomôcok v súlade s § 15 ods. 2 a § 29 ods. 6 cit. zákona. Tento proces bol ukončený vyhotovením protokolov o určení dane podľa pomôcok a ich prerokovaním dňa 31. 10. 2006. Následne boli vo veci vydané platobné výmery o určení dane podľa pomôcok na DPH za uvedené zdaňovacie obdobia. Zdôraznil, že námietku podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov v znení platnom do 31. 08. 2007 môže daňový subjekt podať proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietka podaná počas daňovej kontroly predovšetkým plní funkciu osobitnej sťažnosti, v tomto prípade špeciálne zameranej na vyjadrenie nespokojnosti daňového subjektu s postupom konkrétne označeného zamestnanca správcu dane, tzn., že môže smerovať len voči takým nedostatkom v daňovej kontrole, ktoré majú priamu spojitosť so správaním tejto konkrétnej osoby a očakávaným výsledkom je alebo náprava v jej správaní nadriadeným orgánom, alebo výmena na tomto poste. Nápravný charakter a poslanie námietky potvrdzuje § 15 ods. 8 cit. zákona, ktorý odníma osobe podávajúce námietku právo na odvolanie. Námietka podľa cit. zák. ustanovenia je procesný inštitút zameraný na nápravu procesných chýb, v danom prípade v daňovej kontrole spojený s činnosťou konkrétneho zamestnanca správcu dane. Vzhľadom na to, že v čase,

keď bol správcovi dane doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/67/2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o predmetnej námietke žalobcu zo dňa 07. 08. 2006, už daňové kontroly neprebiehali a bol ukončený proces určenia dane podľa pomôcok, správca dane daňové konanie vo veci podanej námietky proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly zastavil podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona o správe daní a poplatkov, pretože odpadol dôvod konania. Rozhodovanie o merite podanej námietky ako to požaduje daňový subjekt by už nesplnilo svoj účel. Do pozornosti dal rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/99/2008, kde súd v súvislosti s námietkou podanou podľa § 50 cit. zákona vyslovil právny názor, že pokiaľ správca dane dôjde k záveru, že zákonné podmienky pre podanie námietky nie sú splnené, nie je povinný zaoberať sa meritom predmetnej námietky. Odvolací orgán zastáva názor, že uvedené možno obdobne aplikovať aj na daný prípad. Podľa výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia správca dane zastavil daňové konanie vo veci podanej námietky proti postupu zamestnancov správcu dane v daňovej kontrole zo dňa 11. 07. 2006. V odôvodnení rozhodnutia popisuje správca dane skutkové okolnosti, za ktorých bola námietka podaná, ako aj dôvody, pre ktoré nemôže o námietke meritórne rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia správca dane síce uviedol, že proti rozhodnutiu daňového úradu Košice V zo dňa 07. 08. 2006, ktoré krajský súd zrušil rozsudkom sp. zn. 6S/67/2006 bola podaná žiadosť o obnovu konania, ale uvedené nemení nič na tom, že z kontextu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že sa vzťahuje k predmetu daňového konania uvedeného vo výroku. Preto námietku daňového subjektu týkajúcu sa zmätočnosti vydaného rozhodnutia pre údajný rozpor medzi výrokom a odôvodnením nepovažuje za opodstatnenú.

Včas podanou žalobou zo dňa 23. 09. 2010 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p., pretože toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že samotné rozhodnutie nemá náležitosti uvedené v § 30 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, predovšetkým nezodpovedá jeho odseku d) . S poukazom na ust. § 1a zákona o správe daní a poplatkov, jeho písm. d) uviedol, že daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. V zmysle písm. c) tohto zák. ustanovenia je súčasťou správy daní daňové konanie aj daňová kontrola. Zdôraznil, že daňová kontrola nie je daňovým konaním a nie je ani jeho súčasťou. Pokiaľ z ust. § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov vyplýva, že ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 cit. zákona sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu znamená to len to, že v daňovej kontrole možno využiť inštitúty uvedené v označených ustanoveniach zákona o správe daní a poplatkov. Neznamená to však, žeby sa týmto odkazom daňová kontrola stala daňovým konaním a preto ani rozhodovanie o námietke daňového subjektu nie je daňovým konaním. Ak teda správca dane zastavil daňové konanie vo veci podanej námietky a žalovaný to potvrdil, nekonal v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov. Navyše v ust. § 15 ods. 16 cit. zákona absentuje odkaz na § 48 zákona o správe daní a poplatkov. Ak teda žalovaný rozhodol rozhodnutím podľa § 48 ods. 5 cit. zákona, postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal tiež na to, že už citované ust. § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov odkazuje na ust. prvej časti § 32, 34 a § 41 primerane. Ak by zákonodarca chcel v predmetnej veci v daňovej kontrole využiť inštitút zastavenia konania o rozhodnutí, o ktorom je s výnimkou § 25 ods. 1 písm. a) , b) zákona o správe daní a poplatkov možné podať odvolanie, odkaz v § 15 ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov na primerané použitie cit. zákona, jeho ustanovení vzťahujúcich sa na daňové konanie by nepochybne obsahovalo aj odkaz na tie ustanovenia predmetného zákona, ktoré upravujú daňové konanie. Jediným možným vysvetlením je, že ust. § 15 ods. 8 cit. zákona neustanovuje odkaz na ustanovenia vzťahujúce sa na odvolacie konanie, pretože zákonodarca nezakotvil možnosť zastavenia konania o námietke daňového subjektu. Citované zákonné ustanovenie definuje dva spôsoby rozhodnutia o námietke daňového subjektu a síce, že správca dane môže vyhovieť námietke kontrolovaného subjektu, alebo tomuto oznámi písomne dôvody, pre ktoré námietke vyhovieť nemožno. So zreteľom na vyššie cit. zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach o predmetnej námietke doposiaľ rozhodnuté nebolo a preto správca dane bol povinný postupovať v súlade s § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov a o predmetnej námietke rozhodnúť spôsobom tam uvedeným.

V písomnom vyjadrení zo dňa 08. 11. 2010 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. S poukazom na odlišnosť argumentácie žalobcu obsiahnutej v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a v podanej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR, kým v odvolaní žalobca namietal nesprávne zloženie kontrolnej skupiny a

nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly s poukazom na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 118/08-61 zo dňa 10. 12. 2009 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. č. 6S/67/2006-58, na nečinnosť správcu dane a tiež na to, že o podanej námietke nebolo vecne rozhodnuté, v žalobe sa zaoberá definíciou pojmov daňová kontrola, daňové konanie a spôsob riešenia námietky podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa názoru žalovaného z formulácie ust. § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov jednoznačne vyplýva, že v daňovej kontrole možno primerane použiť všetky ustanovenia prvej časti zákona bez ohľadu na to, že zákonodarca ich detailne nevymenúva a z ostatných častí zákona len § 32, 34 a § 41. Zastavenie daňového konania je upravené v prvej časti zákona a preto je možné ho primerane použiť aj v daňovej kontrole. Týmto odkazom sa daňová kontrola nestáva daňovým konaním a v tejto možno len primerane použiť vyššie uvedené ustanovenia zákona. Ustanovenie § 25 cit. zákona nebolo použité na daňovú kontrolu ako celok, ale bolo použité na konanie začaté podaním námietky proti postupu zamestnancov správcu dane. Išlo o konanie v rámci daňovej kontroly, ale bolo to samostatne začaté konanie, ktoré bolo zastavené. Podľa názoru žalovaného nemožno z toho vyvodiť záver, že týmto postupom správcu dane sa daňová kontrola stala daňovým konaním, ako to uvádza žalobca. Žalovaný ďalej konštatoval, že námietka musí byť podaná počas výkonu daňovej kontroly a aj počas výkonu daňovej kontroly vyriešená, aby splnila svoj účel nápravného prostriedku v zmysle cit. zák. ustanovenia. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa už daňové kontroly neprebiehali, pričom žalobca neumožnil vykonať daňové kontroly a preto správca dane dňa 11. 07. 2006 prešiel z výkonu daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok a tento proces bol ukončený vyhotovením protokolov o určení dane podľa pomôcok, ktoré s ním boli prerokované dňa 31. 10. 2006. Týmto dňom bola súčasne ukončená aj služobná cesta zamestnancov Daňového úradu Prešov I, ktorú vykonávali v pôsobnosti Daňového úradu Košice V. Ďalšou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na postup správcu dane bolo delegovanie miestnej príslušnosti žalobcu z Daňového úradu Košice V na Daňový úrad Košice I s účinnosťou od 20. 03. 2007. Ak by mala byť námietka riešená spôsobom podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov aj po zrušujúcom rozsudku súdu, potom by daňová kontrola ešte musela prebiehať (v procese určenia dane podľa pomôcok nie je možné podať námietku podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov) , zamestnanci Daňového úradu Prešov I by ešte museli byť poverení výkonom kontroly, rozhodnúť o námietke by musel riaditeľ Daňového úradu Košice V, pretože len ten mohol podľa interných pokynov riadiť zamestnancov vyslaných na služobnú cestu do pôsobnosti úradu, ktorý riadi. Predmetné rozhodnutie musí vydať miestne príslušný daňový úrad, pričom ku dňu doručenia rozsudku súdu dňa 17. 10. 2007 ani jedna z vyššie uvedených podmienok na to, aby mohlo byť vydané rozhodnutie podľa § 15 ods. 8 cit. zák. splnená nebola. Ak by aj riaditeľ Daňového úradu Košice V formálne vydal rozhodnutie o námietke, pretože išlo o rozhodnutie tohto daňového úradu, ktoré bolo zrušené, takéto rozhodnutie by už vzhľadom na zmenu miestnej príslušnosti bolo neplatné. Obdobne ani Daňový úrad Košice I už ako miestne príslušný daňový úrad žalobcu nemohol vydať rozhodnutie podľa § 15 ods. 8 cit. zákona, pretože daňové kontroly už neprebiehali, proces určenia dane podľa pomôcok bol ukončený a zamestnanci Daňového úradu Prešov I neboli vyslaní na služobnú cestu do pôsobnosti Daňového úradu Košice I a riaditeľ Daňového úradu Košice I nemal kompetencie o týchto zamestnancoch rozhodovať. Preto jediným riešením bolo zastavenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Vydanie rozhodnutie podľa § 15 ods. 8 cit. zákona si vyžaduje vecné vysporiadanie sa s dôvodmi uvedenými v námietke, čo znamená, že kontrola musí prebiehať a zamestnanec, proti ktorému námietka smeruje, musí byť v kontrole aktívny. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR, v ktorých bol vyjadrený právny názor na použitie inštitútu námietky a jej riešenie, sp. zn. 5Sžf/119/2009, 5Sžf/99/2008 a 5Sžf/29/2009. Ak žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti podľa § 30 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, bližšie však nešpecifikoval, aké náležitosti tomuto rozhodnutiu chýbajú. Rozhodnutie má všetky obsahové a formálne náležitosti v zmysle cit. zák. ustanovenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Žalovaný tiež poukázal na to, že daňové povinnosti žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia február - december 2001, január 2002, december 2000 boli uzavreté vydaním platobných výmerov o určení dane podľa pomôcok, pričom odvolania proti platobným výmerom žalovaný zamietol podľa § 48 ods. 4 cit. zákona. Rozhodnutia žalovaného v týchto veciach boli napadnuté žalobami o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, rozhodnutie o zastavení daňového konania vo veci podanej námietky proti postupu zamestnancov správcu dane v daňovej kontrole, je rozhodnutím procesnej povahy, ktorým nedošlo u žalobcu k ukráteniu na jeho právach. Ku kráteniu na jeho právach môže dôjsť až meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie február, marec, jún, september, október, december 2001 aj január 2002, o ktorých ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že daňový subjekt dňa 11. 07. 2006 do zápisnice z ústneho pojednávania č. 709/320/25454/06/KLE podal námietku podľa § 15 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov proti postupu zamestnancov správcu dane - Daňového úradu Prešov I D.. G.H., D.. F. T. D.. A. pri výkone daňových kontrol za zdaňovacie obdobie 1/2002, 2 - 12/2002 a opakovanej daňovej kontroly za 12/2000, začatých dňa 25. 05. 2005. Námietka žalobcu sa týkala nerešpektovania povinnosti zamestnankýň správcu dane ukončiť daňové kontroly v maximálnej lehote 12 mesiacov stanovenej v § 30a ods. 7 a 8 cit. zákona, čo spôsobovalo neoprávnený zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

O žalobe podanej proti cit. rozhodnutiu správcu dane rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 13. 09. 2007 č. k. 6S/67/2006-58, ktorým napadnuté rozhodnutie správcu dane podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožňujúc sa s výkladom žalovaného, že lehoty uvedené v § 30a ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. sú iba poriadkovými lehotami zakotvenými v zákone na zabezpečenie opatrenia proti nečinnosti správcu dane. Konštatoval, že tieto lehoty sú procesnými lehotami, ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly, počas plynutia ktorých je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane ustanovené daňovému subjektu v § 15 ods. 6 cit. zákona. Podľa názoru súdu výklad žalovaného vedie k záveru, že už začatá daňová kontrola môže vzhľadom na poriadkový charakter lehôt prebiehať u daňového subjektu neobmedzene, pričom táto predstavuje zásah do súkromno-právnej sféry subjektu a preto tento zásah sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality a stanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 11. 2007.

Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Košice sp. zn. VI/230/64/697/2007 zo dňa 28. 02. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 03. 2007 bola podľa § 4 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. delegovaná miestna príslušnosť na správcu dane daňového subjektu z Daňového úradu Košice V na Daňový úrad Košice I.

Dňa 23. 10. 2008 bolo Daňovému úradu Košice I doručené upozornenie prokurátora podľa § 28 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov zo dňa 15. 10. 2008 za účelom odstránenie porušovania ust. § 30a ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ktoré spočívalo v nečinnosti správcu dane, čím došlo k porušeniu zákona.

Dňa 04. 09. 2006 boli pod č. 709/320/29604/2006, č. 709/320/29605/2006 a č. 709/320/29606/2006 vyhotovené protokoly o určení dane podľa pomôcok za predmetné zdaňovacie obdobia, ktoré boli s daňovým subjektom prerokované dňa 31. 10. 2006, ako to vyplýva z jednotlivých protokolov, resp. zápisníc o ústnom pojednávaní z uvedeného dňa.

Rozhodnutím zo dňa 08. 02. 2010 č. j. 695/321/9961/2010 Daňový úrad Košice I podľa § 25 ods. 1 písm. f) zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zastavil daňové konanie vo veci podanej námietky daňového subjektu - žalobcu proti postupu zamestnancov správcu dane zo dňa 11. 07. 2006 s odôvodnením, že opakovaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie december 2000 a daňové kontroly za zdaňovacie obdobie január 2002, február - december 2002 boli ukončené 31. 10. 2006 a za jednotlivé zdaňovacie obdobia boli správcom dane vydané dodatočné platobné výmery, ktoré nadobudli právoplatnosť. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt môže uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Z dôvodu, že už neprebieha daňová kontrola, správca dane nemôže túto námietku riešiť a tým odpadol dôvod konania.

V odvolaní zo dňa 06. 04. 2010, doplnenom podaním zo dňa 07. 05. 2010 žalobca nesúhlasil so zastavením predmetného konania a s poukazom aj na právny názor obsiahnutý v náleze Ústavného súdu SR II ÚS 118/08-61 zo dňa 10. 12. 2009 i na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/67/2006-58 a tiež na nečinnosť správcu dane namietal nesprávne zloženie kontrolnej skupiny, nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Namietal tiež, že o námietke proti postupu zamestnancov správcu dane nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a preto žiadal napadnuté rozhodnutie o zastavení konania zrušiť. Vyslovil názor, že v danom prípade bolo povinnosťou správneho orgánu, resp. správcu dane po zrušení pôvodného rozhodnutia o predmetnej námietke vydať nové rozhodnutie, pričom pri jeho vydaní je rozhodujúci skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 07. 08. 2006. Poukázal na to, že správca dane je viazaný právnym názorom krajského súdu obsiahnutým v citovanom rozhodnutí. Poukázal tiež na zmätočnosť rozhodnutia správcu dane spočívajúcu v tom, že odôvodnenie tohto rozhodnutia nekorešponduje s výrokom rozhodnutia.

O tomto odvolaní rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím.

Podľa § 25 ods. 1 písm. f) zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov) ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak odpadol dôvod konania.

Podľa § 1a písm. d) citovaného zákona daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

Podľa § 15 ods. 8 citovaného zákona kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 15 ods. 13 cit. zákona daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Podľa ods. 16 cit. zák. ustanovenia, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

V danom prípade vychádzajúc z § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov o námietke kontrolovaného daňového subjektu vznesenej v priebehu daňovej kontroly bolo možné rozhodnúť dvoma spôsobmi, a síce nadriadený zamestnanca, voči ktorému námietky smerujú mohol námietke vyhovieť a zabezpečiť nápravu, alebo kontrolovanému daňovému subjektu písomne oznámiť dôvody, pre ktoré námietke vyhovieť nemožno. Druhá alternatíva do úvahy neprichádzala s poukazom na už vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR i s poukazom už na ustálenú súdnu prax v tejto problematike. Podľa názoru súdu však nebolo možné rozhodnúť ani podľa prvej alternatívy, tzn., vyhovieť námietke daňového

subjektu, lebo sa nedá spätne odstrániť závadný stav (nezákonná daňová kontrola - namietaný postup zamestnancov miestne nepríslušného správcu dane) , existujúci v čase podania námietky, keďže žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v čase, kedy už predmetná daňová kontrola neprebiehala a tento závadný stav už netrval. Takéto rozhodnutie by sa míňalo účelu citovanej právnej úpravy, na ktorý v rámci svojho vyjadrenia poukázal aj žalovaný. V zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Využitím právnej analógie podľa názoru súdu prichádza do úvahy aplikácia ust. § 25 ods. 1 písm. f) zákona o správe daní a poplatkov, keďže odpadol dôvod konania o námietke.

Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že zastavenie daňového konania v zmysle § 25 zákona o správe daní a poplatkov je upravené v 1. časti tohto zákona a preto je možné ho primerane použiť aj v daňovej kontrole, resp. na konanie v rámci daňovej kontroly, ktoré bolo začaté na základe námietky ako samostatné konanie o námietke. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy miestne príslušný správca dane, na ktorý bola delegovaná miestna príslušnosť ani nebol oprávnený rozhodnúť o námietke podanej proti postupu zamestnancov iného správcu dane, keďže podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov námietky prislúcha vybavovať zamestnancovi správcu dane, najbližšie nadriadenému tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že predmetné námietky vznesené voči postupu zamestnancov vecne nepríslušného správcu dane boli súčasťou žalobných námietok v žalobách, podaných proti rozhodnutiam odvolacieho orgánu, vydaným na základe odvolania žalobcu podaného proti rozhodnutiam správcu dane o uložení daňovej povinnosti za jednotlivé zdaňovacie obdobia a súd sa s nimi pri preskúmavaní týchto rozhodnutí v merite veci vysporiadal, resp. má povinnosť sa vysporiadať.

Súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pomerom hlasov 3:0, žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.