KSKE 7 S 146/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/146/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201042 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201042.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: X. Z., I. O. K. XX, súkromný podnikateľ, občan SR, zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č.4, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul.63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.9.2011, č. I/223/18063-97173/2011/999608-r, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou, došlej súdu dňa 29.11.2011, sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/223/18063-97173/2011/999608-r zo dňa 28.9.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Rožňave č. 728/230/18443/11/Haj zo dňa 4.7.2011, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2005 v sume 4108,94 Eur.

Žalobca v žalobe tvrdil, že odvolací správny orgán pochybil, keď na základe ním podaného odvolania nerozhodol podľa navrhovaného petitu. Odvolací orgán aj na základe pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky negoval tvrdenia a námietky žalobcu, a tak skutkový stav postavil jednostranne, neobjektívne, prihliadajúc len k jedinému dôkazu (tvrdenie pána S.) . Vykonanie opakovanej daňovej kontroly nemá oporu v zákone. Poukázal na ust. § 15b, písm.a/, b/, c/ zákona o správe daní. V úvode preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zhrnul výsledky pôvodnej daňovej kontroly, týkajúcej sa výpovede R. S., dožiadania OR PZ Rožňava, výsluchu žalobcu, opakovanej žiadosti o vypočutie uvedeného svedka, pričom ani pri týchto dôkazoch námietky žalobcu neboli vyvrátené. Správca dane jednoznačne pochybil, keď prevzal ničím neverifikované, klamlivé a zavádzajúce tvrdenia dodávateľa R. S.. V rámci opakovanej daňovej kontroly správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, a to žiadosťou o poskytnutie informácie na OR PZ Nové Zámky. Zistené výsledky však nemajú žiaden vplyv na ustálenie skutkového stavu, resp. jeho právne posúdenie. Dôležité z tohto pohľadu je naopak vypočutie pani S., ktorej meno sa vyskytuje na faktúrach ako meno osoby, ktorá faktúry vystavovala. Správca dane nevykonal ďalšie dokazovanie na identifikáciu pani S.. Na základe výzvy správcu dane žalobca dňa 4.11.2010 doručil prezenčné listiny, ktoré obsahovali mená pracovníkov, ktorí mali predmetné práce vykonávať. I v tomto prípade však správny orgán tieto vyhodnotil tak, že v niektorých prípadoch obsahovali nečitateľné mená pracovníkov, nepresné adresy. Správca dane nepostupoval správne, ak nepredvolal tých pracovníkov, ktorých mená boli čitateľné, navyše v prípade, že adresy niektorých už neboli aktuálne, nič nebránilo v tom, aby lustráciou tieto zistil. Vyššie uvedené skutočnosti sú také, ktoré majú za následok, že skutkový stav veci nebol spoľahlivo zistený a bol vyhodnotený len v neprospech

žalobcu. Nesprávnym smerom bolo vykonávané dokazovanie aj v tom, že správca dane požadoval od žalobcu oprávnenia školiteľa BOZP, nakoľko táto okolnosť je vo vzťahu k predmetu daňového konania úplne irelevantná. Správca dane vec nesprávne posúdil, ak z predloženej zmluvy o vykonaní prác v lesníckej činnosti vyvodil záver, že nie je jasné, že sa jedná o dočasné pridelenie zamestnancov. Rozhodujúca je tá skutočnosť, na čom sa žalobca s dodávateľom ústne dohodol. Žalobca tvrdí, že pán S. najprv potvrdzoval poskytnutie zamestnancov, potom to poprel, čiže z toho je možné vyvodiť, že tento subjekt iba klamal a nesplnil si následne svoje povinnosti vo vzťahu k daňovým orgánom. Daňový úrad Rožňava nakoniec deklaruje, že netvrdí, že práce neboli vykonané, ale neboli vykonané R. S.. Poukazuje ďalej na čestné prehlásenie R. S., ako aj na záver správcu dane, že R. S.Ť. nemal vo svojich daňových priznaniach zahrnuté príjmy od žalobcu a tieto neuznal z dôvodu neuskutočnenia dodania dodávateľom, ktorým by mal byť R. S.. Zistenia ÚJKP OR PZ Rožňava vychádzajú tiež len a len z jeho vyjadrenia, nie sú ničím potvrdené, a tak zostávajú len v rovine tvrdení, keďže údajnú stratu nikde nenahlásil (doklady ako aj pečiatku stratil pri sťahovaní v mesiaci december 2005, stratené faktúry boli podpísané a opečiatkované, ale boli prázdne) . V tejto súvislosti Najvyšší súd SR uviedol, že za situácie, kedy svedok R. S. poprel uskutočnenie zdaniteľných plnení a vystavenie daňových dokladov, nakoľko žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával a žiadnych zamestnancov nemal a tiež svoje účtovné doklady s pečiatkou stratil, bolo potrebné vykonať dokazovanie v súvislosti s ust. § 29 ods.2 zákona o správe daní. R. S. zomrel, preto na strane žalobcu je dôkazná povinnosť obmedzená. Aj napriek uvedenému žalobca tvrdí, že dôkazné bremeno uniesol. R. S., ako dodávateľovi služby, vznikla daňová povinnosť podľa § 49 ods.1 zákona č.222/2004 Z.z., preto žalobca tvrdí, že ním uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH je správny.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.7.2012 uviedol, že na základe vykonaných dokazovaní aj v intenciách Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci opakovanej kontroly správca dane zohľadnil všetky výsledky riadnej daňovej kontroly, vykonanej u žalobcu v dňoch 26.5.2006 až 23.4.2007. Správca dane, pokiaľ ide o vystavené faktúry, kde na faktúre je uvedené meno S. požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nových Zámkoch listom č.728/320/961/11/Kol zo dňa 12.1.2011 o bližšiu identifikáciu menovanej. Podľa obsahu poskytnutej informácie nepodarilo sa stotožniť osobu, ktorá pod menom S. vystavovala predmetné faktúry a príjmové pokladničné doklady. S uvedenou osobou v rámci odvolacieho konania nemal možnosť sa skontaktovať.

Inštitút opakovanej kontroly je zakotvený v § 15b ods.1 zákona o správe daní, podľa ktorého opakovanou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu, u ktorého už bola vykonaná daňová kontrola. Jednou z podmienok na výkon opakovanej kontroly je podnet Daňového riaditeľstva (odvolacieho orgánu) . Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že odvolací orgán v súlade s ust. § 48 zákona o správe daní je oprávnený vrátiť správcu dane do opakovanej daňovej kontroly. V tomto prípade nejde o preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných v zmysle odseku 3 písm.a/ zákona o správe daní. Pokiaľ ide o prázdne faktúry, vystavené R. S., žalovaný poukazuje na výpoveď tohto subjektu na Úrade justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Rožňave, kde uviedol, že pri sťahovaní v mesiaci december 2005 stratil podpísané, opečiatkované prázdne faktúry. R. S. dňa 11.11.2006 zomrel. Pokiaľ ide o popieranie vykonaných prác s R. S., jeho čestné prehlásenie neobsahuje žiadne skutočnosti o uskutočnení deklarovaného obchodu, ktoré by bolo možné následným dokazovaním overiť. V čestnom prehlásení absentujú informácie o tom, kedy, kým a čím mali byť vykonané lesnícke práce. Žalobca tiež nepreukázal hodnovernými dokladmi prevzatie týchto prác (napr. preberací protokol) .

Správca dane, ktorý je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vykonal aj dokazovanie, týkajúcej sa osoby, ktorá je uvedená na sporných faktúrach. Identifikáciu pani S. sa mu nepodarilo zistiť. Pre správcu dane bolo podstatné to, že R. S. podával negatívne daňové priznanie, z čoho vyplýva pre neho, že v zdaňovacích obdobiach nedošlo k účtovným prípadom, o ktorých by bolo potrebné v súlade so zákonom o účtovníctve účtovať, a teda nie je predpoklad, že pani S. bola účtovníčkou pána S.. Sám daňový subjekt X. Z. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 11.8.2006 odpovedal, že jednal osobne s R. S. a pravdepodobne s jeho účtovníčkou. Jeho tvrdenie, uvedené v citovanej zápisnici, je v rozpore s vyjadrením v odvolaní, kde uviedol, že v prípade pani S. nemá vedomosť o koho sa jedná a ani on sám nevie zabezpečiť jej účasť. V tomto prípade žalobca preniesol dôkazné bremeno na správcu dane.

Pokiaľ ide o preukazovanie oprávnení na školenie BOZP pracovníkov v dňoch 8.8.2005, 9.8.2005 a 25.8.2005, prezenčné listiny v niektorých prípadoch obsahovali nečitateľné mená pracovníkov a nepresné adresy nepreukazovali skutočnosti, ktoré by ovplyvnili vyhodnotenie dôkazov v prospech žalobcu. Tieto prezenčné listiny boli z obdobia (15.9.2005, keď medzi žalobcom a R. S. na uvedené obdobie zmluva uzavretá nebola) . Ani predložené zoznamy pracovníkov z augusta 2005 nepreukázali, že išlo o zamestnancov R. S.. Pokiaľ ide o obsahovú stránku ústnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a R. S., k uvedenému žalovaný uvádza, že sám žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 11.8.2006 uviedol, že sa jednalo o požičanie pracovníkov. Na základe tohto vyjadrenia správca dane uviedol skutočnosti, za ktorých sa považuje dočasné pridelenie zamestnancov za uskutočnené. Keďže zmluva predložená žalobcom nemala znaky dočasného pridelenia zamestnancov, správca dane posudzoval predmet zmluvy (aj s prihliadnutím k obsahu faktúr) podľa jej obsahu, t.j. ako prevedenie prác v lesníckej činnosti) . Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti, rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods.6 zákona o správe daní) .

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 247 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za obdobie prvý štvrťrok 2005 a júl november 2005. O výsledku zistenia daňovej kontroly bol vyhotovený protokol z 23.4.2007 č.728/320/11517/07/Hef. V protokole sa konštatuje, že žalobca za zdaňovacie obdobie november 2005 nepodal dodatočné daňové priznanie. Žalobca ku kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu predložil okrem iného aj doklady vystavené daňovým subjektom R. S., W..Z.. B. XX, K. G., a to faktúru č.02511 zo dňa 27.11.2005 za vykonané práce v lesníckej činnosti, faktúra znela na sumu 386.791,- Sk, z toho 19 % DPH v sume 61.788,57 Sk a faktúra č.03511 zo dňa 30.11.2005 za vykonané práce v lesníckej činnosti na sumu 388.297,- Sk, z toho 19 % DPH v sume 61.997,- Sk. V protokole sa konštatuje, že na základe vyjadrenia daňového subjektu žalobcu išlo o požičanie zamestnancov, ktorí mali vykonávať lesnícku činnosť. Na dožiadanie správcu dane Daňový úrad Nové Zámky zistil, že daňový subjekt R. S. bol platiteľom dane od 15.7.2005, v roku 2005 nebol registrovaný na dani zo závislej činnosti na Daňovom úrade Nové Zámky, neodvádzal žiadnu daň zo závislej činnosti za zamestnancov, nepodával žiadne prehľady o zamestnancoch a hlásenia o zrazení preddavkov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobia rokov 2005 a 2006, daňové priznanie na DPZ za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok a štvrtý štvrťrok 2005 a daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2005 podal negatívne. Preverením záznamov sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky bolo zistené, že nebol registrovaný ako platiteľ poistného na sociálne poistenie ako zamestnávateľ. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt R. S. dňa 11.11.2006 zomrel. Dožiadaný Daňový úrad Nové Zámky vypočul R. S., ktorý uviedol, že nevykonáva žiadnu činnosť, resp. činnosť nemá v predmete činnosti a ani ju nevykonáva, žalobcu nepozná a v Rožňave nikdy nebol. Tiež uviedol, že pečiatka na dokladoch vyzerá byť jeho, ale že ju stratil niekedy začiatkom decembra 2005.

Správca dane požiadal o prešetrenie obchodných aktivít aj orgány Policajného zboru v Rožňave, ktoré na základe šetrenia zistili, že doklady, ako aj pečiatka na meno R. S.Ť. daňový subjekt stratil pri sťahovaní v mesiaci december 2005, stratené faktúry boli podpísané a opečiatkované, ale boli prázdne. Osobu žalobcu daňový subjekt R. S. nepozná a služby uvedené o dokladoch nevykonal. Vykonané práce na základe sporných faktúr ako aj zmlúv boli uskutočňované len na základe telefonických dohovorov, resp. ústnych pokynov bez preukazovania školenia o BOZP. Žalobca ak predložil správcovi dane prezenčné listiny, tieto prezenčné listiny nepreukazovali v súlade s platnou právnou úpravou identifikáciu subjektov, ktorých sa lesnícke činnosti týkali, teda správca dane nemal možnosť preveriť uskutočnenie zdaniteľných plnení, pretože tak identifikácia pracovníkov, ktorí vykonávali tieto lesnícke práce, ako aj samotné fakturovanie týchto prác prostredníctvom údajne pani S. nebolo zistiteľné ani v opakovanej daňovej kontrole. Žalovaný pri ďalšom rozhodnutí sa mal riadiť právnym záverom Najvyššieho súdu, na základe ktorého žalovaný mal napraviť vytýkanú procesnú vadu pri prerokovaní protokolu, a riadne sa vysporiadať so skutočnosťami tvrdenými a predloženými žalobcom. Žalovaný mal pristúpiť k vypočutiu nových svedkov. Napr. spomínaná účtovníčka R. S.. Po takto vyhodnotenom skutkovom základe pristúpiť k právnemu hodnoteniu vykonaných dôkazov.

Žalovaný v ďalšom konaní procesné vady odstránil a pokiaľ ide o vykonané dôkazy, o vypočutie nových svedkov, ktorým mala byť účtovníčka S., uvedené sa ani v ďalšom konaní žalovanému nepodarilo odstrániť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o preukazovanie dôkazov v daňovom konaní, žalobca bol v dôkaznej núdzi, avšak žalovaný sa snažil uvedené dôkazy zadovážiť, na základe dožiadania prostredníctvom Policajného zboru, lenže pani S. sa nepodarilo zidentifikovať.

Podľa ust. § 49 ods.1 zákona o DPH vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods.2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:

a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b/ ním uplatnená zo služieb a z tovarov, dodaných inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň,

c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods.1 písm.a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 29 ods.8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázane bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Je potrebné zdôrazniť, že v podnikateľskej oblasti platí zásada písomnosti, iba vo výnimočných prípadoch sa uzatvárajú zmluvné vzťahy ústnym spôsobom, tam kde to zákon povoľuje. V danom prípade, ak sa prevádzali lesnícke činnosti len na základe ústnych pokynov a telefonických jednaní, je ťažko preukázať dôvod splnenia dodávok od dodávateľa, najmä v takom prípade, ak sa žalobca domnieva, že R. S. v celom daňovom konaní klamal (poznámka súdu: mohlo ísť o zavádzanie, avšak práve v takých prípadoch nastáva ťažká dôkazná povinnosť na strane daňového subjektu voči splneniu vlastných daňových povinností) . Žalobné námietky žalobcu spočívali v tom, že uniesol svoje tvrdenia, s ktorými sa žalovaný náležitým spôsobom nevysporiadal. Pri preukazovaní splnenia uskutočnených, resp. neuskutočnených dodávok dostáva sa daňový subjekt v daňovom konaní do dôkaznej núdze, pretože sám nevie preukázať, že kým boli dodávané práce splnené. Samozrejme, že žalobca sa pravdepodobne poznal s R. S., ale v akom rozsahu dojednával uskutočnenie prác podľa ním predložených zmlúv, v akom rozsahu prebehli fakturované práce, ktorými pracovníkmi, v uvedenom rozsahu žalobca naozaj neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca predsa nemôže očakávať od správcu dane, aby ich tento vyhľadával, keď ani jeden z nich nebol identifikovateľný.

Zákon č.222/2004 Z.z. v ustanoveniach § 49 výslovne požaduje od daňového subjektu splnenie zákonných povinností a v prípade, ak predkladané dôkazy žalobcom neboli v súlade s touto platnou

právnou úpravou, žalovaný nemohol akceptovať daň uvedenú v daňovom priznaní v sume 6.015,- Sk, pričom rozdiel dane predstavoval 123.786,- Sk, t.j. 4.108,94 Eur..

Správca dane i žalovaný preto postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, keď žalobcovi odpočet dane za november 2005 neuznali. Z uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný, s poukazom na § 250k ods.1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.