KSKE 7 S 152/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/152/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201066 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201066.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu J.E.. P. F. I. Y. M. W. F. L. F. K. , bytom X., K. J. Č.. XX, zast. advokátkou JUDr. Slavomírou Huszthyovou, AK Košice, Dominikánske nám. č. 41, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Košice, Kuzmányho č. 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 10. 2011 č.: KRPZ- KE-VO-376-004/2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2011 č.: KRPZ-KE-VO-376-004/2011 žalovaný podľa § 243 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (PZ) , Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie - personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva (OR) PZ v Košiciach zo dňa 28. 07. 2011 č. 477, ktorým žalobca v stálej štátnej službe, preložený personálnym rozkazom Ministerstva vnútra SR č. 307 zo dňa 25. 07. 2011 na OR PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva (KR) PZ v Košiciach, bol podľa § 33 ods. 1 zákona dňom 01. 08. 2011 ustanovený do funkcie starší referent - poverený policajt (15477) Obvodného oddelenia (OO) PZ Košice - Západ, odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach, služobného úradu KR PZ v Košiciach a podľa § 85 ods. 1, 5 cit. zákona bol zaradený do 04. platovej triedy a bol mu priznaný rizikový príplatok podľa § 88a cit. zákona a čl. 4 ods. 5 a 8 N MV SR č. 17/2008 v sume 33,50 eura.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a súvisiaceho spisového materiálu zistil, že odvolateľovi pri ustanovení do funkcie starší referent poverený policajt OO PZ Košice - Západ, odboru poriadkovej polície OR PZ Košice bol prehodnotený osobný príplatok, ktorý mu bol priznaný na predchádzajúcej funkcii a tento mu nebol priznaný z dôvodu, že od 01. 08. 2011 bude vykonávať inú funkciu s inou náplňou činnosti. Zároveň bolo poukázané na § 91 ods. 2 zákona, podľa ktorého možno osobný príplatok priznať s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť. Nadväzne na to odôvodnenie obsahuje záver, že tieto kritériá nemožno hodnotiť pri ustanovení policajta do funkcie, ale až po určitom čase jej výkonu.

S poukazom na ust. § 91 ods. 2 cit. zákona žalovaný konštatoval, že osobný príplatok možno priznať, ide teda o nenárokovú pohyblivú zložku služobného príjmu policajta. V zmysle čl. 6 ods. 1 nariadenia MV (N MV) SR č. 17/2008 osobný príplatok priznáva nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť

alebo vymenovať do funkcie. Pri každej zmene zaradenia do funkcie nadriadený podľa čl. 6 ods. 5 cit. nariadenia prehodnotí osobný príplatok, ktorý má policajt priznaný na predchádzajúcej funkcii. V odôvodnení uvedie konkrétne dôvody priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku dňom zaradenia do novej funkcie, pričom nie je možné policajtovi priznať vyšší osobný príplatok v eurách, aký bol priznaný na predchádzajúcej funkcii. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodovanie o osobnom príplatku patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného, ktorý nemá povinnosť vychádzať z dôvodov, pre ktoré bol osobný príplatok policajtovi priznaný na predchádzajúcej funkcii. Je teda iba na príslušnom nadriadenom, či pri prehodnocovaní osobného príplatku bude prihliadať na množstvo, zložitosť, náročnosť a kvalitu plnenia úloh policajtom na predchádzajúcej funkcii, resp. či bude vychádzať z posledných služobných hodnotení. Od toho závisí potom aj potreba uvedenia podkladov a z nich vyplývajúcich záverov do odôvodnenia rozhodnutia v súlade s § 241 ods. 3 zákona.

V danom prípade osobný príplatok sa nepriznáva z dôvodu, že od 01. 08. 2011 bude odvolateľ vykonávať inú funkciu s inou náplňou činnosti, a že kritériá, na ktoré sa prihliada pri priznávaní osobného príplatku nemožno hodnotiť pri ustanovení do funkcie, ale až po určitom čase jej výkonu. Uvedené považoval odvolací správny orgán za dostatočné odôvodnenie nepriznania osobného príplatku. Preto námietky odvolateľa súvisiace s aplikáciou § 91 ods. 2 zákona podľa jeho názoru nemajú opodstatnenie.

K námietke odvolateľa týkajúcej sa zásahu do jeho základného práva na služobný plat a platobný postup v štátnej službe podľa § 48 ods. 1 písm. b) zákona a ústavou garantovaného práva na spravodlivú odmenu za prácu podľa čl. 28 Ústavy SR žalovaný uviedol, že Ústava SR v čl. 36 písm. a) zakotvuje právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby umožnila zamestnancom dôstojnú životnú úroveň. Toto právo je koncipované v spojitosti s umožnením dôstojnej životnej úrovne. Právo na odmenu za vykonanú prácu v tomto zmysle sa zabezpečuje prostredníctvom zákonov a podzákonných noriem, ktoré upravujú pracovno-právne vzťahy a v rámci nich osobitne konkretizujú odmeňovanie. Medzi ne patrí aj zákon o štátnej službe č. 73/1998 Z. z. Právo na odmenu za vykonanú prácu v miere, ktorá by bola dostatočná na to, aby zamestnancovi umožnila dôstojnú životnú úroveň štát garantuje právnym uzákonením minimálnej mzdy. K námietke odvolateľa, že nepriznaním osobného príplatku bolo zasiahnuté do jeho základného práva na služobný plat a platový postup považoval žalovaný za potrebné uviesť, že podľa platnej právnej úpravy je osobný príplatok nenárokovou pohyblivou zložkou služobného príjmu policajta. Vzhľadom na uvedené považoval napadnutý personálny rozkaz prvostupňového správneho orgánu za súladný so zákonom.

Včas podanou žalobou zo dňa 06. 12. 2011, osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 06. 12. 2011, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov, uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) , c) a d) O.s.p. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán rozhodol v predmetnej veci na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a svojím postupom odňal žalobcovi právo na konanie a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Keďže tento nedostatok neodstránil ani žalovaný ako odvolací správny orgán, týmto postupom bol žalobca ukrátený na svojich právach.

Poukázal na to, že je obvyklou praxou, že sa jednotlivé kritériá pri zmene zaradenia policajta do funkcie hodnotia a na základe týchto sa policajtovi spravidla priznáva osobný príplatok pred začatím výkonu novej funkcie policajtom. Tak tomu bolo aj v doterajšom kariérnom postupe žalobcu. Táto prax zodpovedá čl. 6 ods. 5 N MV, podľa ktorého nadriadený pri zmene zaradenia policajta prehodnotí osobný príplatok, ktorý mal policajt priznaný na predchádzajúcej funkcii. Mal by preto vychádzať najmä z písomných hodnotení policajta, jeho disciplinárnych odmien, opatrení a predchádzajúcich dôvodov, na základe ktorých bol policajtovi priznaný zvýšený alebo znížený osobný príplatok, prípadne ďalších podkladov z osobného spisu. Podľa názoru žalobcu preto neobstojí dôvod uvedený v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, že tieto kritériá nemožno hodnotiť pri ustanovení do funkcie. Podľa jeho názoru práve naopak, tieto kritériá je nadriadený povinný hodnotiť pri každej zmene zaradenia.

Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán sa pri svojej rozhodovacej činnosti vôbec neoboznámil s množstvom a kvalitou plnenia doterajších úloh žalobcu, ich zložitosťou a náročnosťou. V rozpore s § 27 ods. 1 cit. zákona o štátnej službe nevychádzal z platného služobného hodnotenia žalobcu, ktoré má byť základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov a neobstaral si ani aktuálne písomné záznamy o priebežnom hodnotení žalobcu. Služobné hodnotenie

žalobcu zo dňa 24. 09. 2008 bolo preňho pozitívne, pričom v priebežnom hodnotení zo dňa 29. 03. 2011 bol žalobca vyhodnotený ako jeden z najaktívnejších pracovníkov s veľkou snahou dopracovať sa k výsledku. V priebehu trvania jeho 19-ročného služobného pomeru bola pravidelne zvyšovaná výška jeho osobného príplatku z dôvodov sústavného dosahovania vynikajúcich pracovných výsledkov, kvalitného plnenia zložitých a náročných úloh, iniciatívneho a rozvážneho prístupu k plneniu služobných úloh, neustáleho zvyšovania kvalifikácie, zodpovedajúcej aj vyšším funkciám, do akých bol žalobca zaradený. Preto bol opakovane zvyšovaný osobný príplatok aj na poslednej funkcii pred zmenou jeho zaradenia. Správny orgán sa neoboznámil ani s predchádzajúcou pracovnou náplňou žalobcu, ktorá bola takmer totožná s jeho náplňou činnosti po zmene zaradenia. Funkciu obsahovo zhodnú s funkciou staršieho referenta povereného policajta na OO PZ už vykonával v období rokov 1993 - 2000 a pri výkone tejto funkcie bol nadriadeným hodnotený ako jeden z najlepších na oddelení. Žalovaný odvolacím dôvodom žalobcu nevenoval dostatočnú pozornosť a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, na základe akých podkladov bol osobný príplatok žalobcu prehodnotený.

Konštatoval, že žalovaný si nesprávne vyložil ust. § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe, keď bez použitia na to nadväzujúcich právnych noriem dospel k záveru, že rozhodovanie o osobnom príplatku a o použití podkladov potrebných pri rozhodnutí je výlučne na nadriadenom. Aj keď osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou platu, jeho priznanie, ako aj odňatie sa vy zmysle čl. 6 ods. 1 nariadenia ministra riadi všeobecnými zásadami a nemôže byť založené na ľubovôli služobného úradu. V tejto súvislosti poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/13/2011. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe správneho uváženia, vybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V danom prípade bolo povinnosťou žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu preskúmať, či žalobca spĺňa kritériá pre priznanie osobného príplatku v zmysle všeobecných zásad jeho priznania a nesplnením si tejto došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v pracovno-právnych vzťahoch v neprospech žalobcu stanovenú v čl. 2a ods. 2 zákona o služobnom pomere. Výška osobného príplatku nebola prerokovaná s príslušným odborovým orgánom v čase pred jeho odňatím, ale až následne 03. 08. 2011. Napadnuté rozhodnutia neobsahujú všetky obsahové a formálne náležitosti tak, ako to vyžaduje § 241 zákona o štátnej službe, pretože vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia chýba uvedenie, že sa žalobcovi nepriznáva osobný príplatok a neobsahuje ani ustanovenie, o ktoré sa ustanovenie opiera v tejto časti.

V písomnom vyjadrení zo dňa 11. 01. 2012 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Zastáva názor, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa pri prejednávaní personálnych záležitostí žalobcu vychádzali z dostatočne zisteného stavu veci, rozhodnutie náležite odôvodnili a ich postupom nedošlo k odňatiu práva žalobcovi na konanie, ako sa mylne domnieva. V danom prípade nejde o konanie vo veciach klasickej štátnej správy . Postavenie subjektov rozhodujúcich vo veciach štátnej správy sa tak odlišuje od postavenia správnych orgánov pri rozhodovaní vo veciach štátnej správy. Z toho dôvodu bola zákonom č. 201/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 73/1998 Z. z. vypustená subsidiarita zák. 71/1967 Zb. správneho poriadku v znení neskorších predpisov. Zmyslom tejto novely bolo, aby v záujme istoty príslušníkov PZ sa rozhodovalo vo veciach ich služobného pomeru čo najrýchlejšie, čo pri dôslednom dodržiavaní inštitútov správneho poriadku nie je vždy možné. Uvedené bolo zdôraznené aj zákonom č. 513/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zák. 73/1998 Z. z., podľa ktorého sa explicitne ustanovuje, že okrem výkonu rozhodnutia sa na konanie podľa zákona o štátnej službe nevzťahuje správny poriadok. Preto tvrdenie žalobcu ohľadom vád postupu prejednávania osobného príplatku žalovaným považoval za vágne, keďže jeho domnienku odňatia práva na konanie nemožno náležite odôvodniť právnym predpisom, ktorým by žalovaný bol pri prejednávaní záležitostí týkajúcich sa služobného pomeru viazaný. V zmysle § 91 ods. 2 a 4 cit. zákona o štátnej službe, ako aj čl. 6 ods. 5 nariadenia MV SR č. 17/2008 pri každej zmene zaradenia policajta do funkcie nadriadený prehodnotí osobný príplatok, ktorý mal policajt priznaný na predchádzajúcej funkcii. V odôvodnení uvedie konkrétne dôvody priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku dňom zaradenia do novej funkcie, pričom nie je možné policajtovi priznať vyšší osobný príplatok, aký bol priznaný na predchádzajúcej funkcii. Prílohou č. 2 k cit. nariadeniu sú všeobecné zásady priznávania osobného príplatku. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný pri prehodnocovaní jeho osobného príplatku nebral do úvahy ust. cit. právnych predpisov sa nezakladá na pravde a na znalosti interných predpisov upravujúcich danú problematiku. Do pozornosti dal Nariadenie ministra vnútra SR č. 96/2011 o hodnotiacom systéme v PZ a o doplnení niektorých interných aktov riadenia, ktorým došlo k zmene postupu prehodnotenia osobného príplatku u niektorých príslušníkov PZ od

01. 07. 2011, keďže predmetné nariadenie mení a dopĺňa N MV v čl. 6 bod 3 tak, že dôvodmi na priznanie, zníženie, zvýšenie alebo odňatie osobného príplatku sú pre policajta na útvare PZ, na ktorom sa vedie hodnotiaci systém v PZ, výsledky hodnotenia policajta podľa interného aktu riadenia, vzor všeobecných zásad priznania osobného príplatku uvedený v prílohe 2 tohto nariadenia sa nepoužije. Interným predpisom určujúcim útvary je Nariadenie Prezidenta PZ č. 17/2011 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníkov PZ, ktoré vo svojich čl. 1 a 2 určuje služby PZ, ktorých policajti sú hodnotení podľa interného aktu riadenia a udáva, že určenou službou PZ okrem iných je aj služba poriadkovej polície. Žalobca bol personálnym rozkazom č. 307 zo dňa 25. 07. 2011 odvolaný z funkcie starší referent špecialista - 4. inšpekčné oddelenie odboru inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR a dňom 01. 08. 2011 bol rozkazom riaditeľa OR PZ v Košiciach č. 477 zo dňa 28. 07. 2011 ustanovený do funkcie starší referent - poverený policajt OO PZ Košice - Západ odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach. Teda do novej funkcie bol ustanovený v čase účinnosti Nariadenia Prezidenta PZ a to do odboru poriadkovej polície, teda útvaru, na ktorý sa vzťahuje hodnotenie príslušníkov PZ a vzhľadom na vyššie uvedené pri priznávaní osobného príplatku sa neuplatňujú všeobecné zásady priznávania osobného príplatku podľa prílohy 2 N MV. Z uvedeného logicky vyplýva, že rovnako sa neuplatňuje ani pokyn riaditeľa OR PZ v Košiciach č. 1/2009 o osobnom príplatku príslušníkov PZ upravujúcich zásady priznávania osobného príplatku v rámci útvarov OR PZ v Košiciach. Preto tvrdenie žalobcu o ich absencii sa nezakladá na pravde. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal žalobca pojednáva o obdobnom prípade, ale vychádza z iného skutkového základu. Žalovaný preto zastáva názor, že dostatočne vysvetlil, prečo pri rozhodovaní o osobnom príplatku žalovaného nebol nútený použiť ustanovenia všeobecných zásad, resp. zásad priznania osobného príplatku na príslušnom útvare.

Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal aj na to, že v hodnotení zo dňa 24. 09. 2008, na ktoré poukázal žalobca okrem ním uvedených skutočností je uvedené aj to, že žalobca je v práci síce iniciatívny, no uložené úlohy nie sú vždy splnené včas a na požadovanej úrovni. Zlým rozvrhnutím a ľahkovážnym prístupom k organizácii pridelenej práce dochádza k nie vždy najefektívnejšiemu využívaniu fondu pracovnej doby, čo potom vedie k práci po pracovnej dobe, aj keď bez nároku na služobné voľno. Služobné hodnotenie je podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov a toto sa vykoná najmenej raz za 5 rokov. Priebežné hodnotenia, na ktoré žalobca poukazoval nie sú súčasťou jeho osobného spisu a preto nie je zrejmé, o aké hodnotenia sa má jednať. Ide iba o pomocný materiál vedený nadriadeným k hodnoteniu práce žalobcu na predchádzajúcej funkcii. Platné služobné hodnotenie žalobcu neobsahuje ustanovenia, ktoré by určovali povinnosť vykonávať priebežné hodnotenia, z čoho je možné usúdiť, že žalobcom uvádzané priebežné hodnotenia nie sú ani priebežnými hodnoteniami vykonávanými v zmysle § 32 ods. 2 zákona o štátnej službe. Prijatím Nariadenia ministra vnútra o hodnotiacom systéme služobné hodnotenie nie je obligatórnou súčasťou podkladov pri prehodnocovaní osobného príplatku príslušníkov PZ, keďže podľa jeho čl. 11 ods. 2 písm. a) sú základným predpokladom na priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku závery štvrťročného hodnotenia. Žalobca bol personálnym rozkazom odvolaný z funkcie, ktorej prislúcha 07 platová trieda a ustanovený do funkcie so zaradením do 04 platovej triedy. Vzhľadom na charakteristiku platových tried príslušníkov PZ bol zo strany služobného úradu pri priznávaní osobného príplatku žalobcovi nutné vziať do úvahy aj diferenciáciu činností, ktoré žalobca vykonáva na novej funkcii. Pri prehodnocovaní osobného príplatku bol dodržaný postup podľa § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe. Prvostupňový správny orgán prehodnotil osobný príplatok žalobcu pri zmene jeho funkčného zaradenia a skonštatoval, že po určitom čase výkonu funkcie žalobcu možno opätovne pristúpiť k jeho prehodnoteniu. Priznanie, resp. nepriznanie osobného príplatku bolo prvostupňovým správnym orgánom prejednané s príslušnými odborovým orgánom, ktorý sa stotožnil so záverom, že tento príplatok sa nepriznáva.

Je pravdou, že prvostupňový orgán neuviedol explicitne vo výroku skutočnosť týkajúcu sa osobného príplatku žalobcu ,ale stalo sa tak z toho dôvodu, že orgán konajúci na prvom stupni vo výroku uviedol taxatívne len príplatok, ktorý bol žalobcovi priznaný a v odôvodnení pojednával o skutočnostiach nepriznania osobného príplatku, pričom táto skutočnosť nie je vecným nedostatkom rozhodnutia. Preto odvolací správny orgán nemal dôvod napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Napadnuté rozhodnutie nemá po obsahovej a formálnej stránke žiadne právne vady, a je vecne správne. Zdôraznil, že podľa platnej právnej úpravy je osobný príplatok nenárokovou pohyblivou zložkou služobného príjmu policajta a že právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby umožnila zamestnancom dôstojnú životnú úroveň sa zabezpečuje prostredníctvom zákonov a podzákonných noriem, ktoré upravujú pracovno-právne vzťahy a v rámci nich osobitne konkretizujú odmeňovanie. Medzi takéto zákony patrí aj zák. č. 73/1998 Z. z.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 307 zo dňa 25. 07. 2011 bol žalobca podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov preložený dňom 01. 08. 2011 ako príslušník v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista 4. inšpekčného oddelenia odboru inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR služobného úradu MV SR - miesto výkonu štátnej služby Košice na OR PZ v Košiciach, služobného úradu KR PZ v Košiciach a súčasne dňom 31. 07. 2011 bol odvolaný z doterajšej funkcie. Zároveň mu bol odňatý odznak kriminálnej polície č. 2137.

Personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Košiciach zo dňa 28. 07. 2011 č. 477 bol žalobca v stálej štátnej službe - preložený personálnym rozkazom ministra vnútra č. 307/2011 ku OR PZ v Košiciach, služobného úradu KR PZ v Košiciach podľa § 33 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, dňom 01. 08. 2011 ustanovený do funkcie starší referent - poverený policajt (15477) OO PZ Západ - odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach služobného úradu KR PZ v Košiciach. Podľa § 85 ods. 1 a 5 cit. zákona bol zaradený do 04. platovej triedy. Menovanému bol podľa § 88a cit. zákona a čl. 4 ods. 5 a 8 N MV č. 17/2008 priznaný rizikový príplatok vo výške 33,50 eura. Z odôvodnenia tohto rozkazu vyplýva, že menovaný bol ustanovený do voľnej funkcie, pre ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady, pričom bol u neho prehodnotený osobný príplatok, ktorý mu bol priznaný na predchádzajúcej funkcii a tento mu ustanovením do novej funkcie nebol priznaný z dôvodu, že od 01. 08. 2011 bude vykonávať inú funkciu, s inou náplňou činnosti. V zmysle § 91 ods. 2 cit. zákona možno osobný príplatok priznať za množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, ktoré kritériá nemožno hodnotiť pri ustanovení policajta do funkcie, ale až po určitom čase jej výkonu.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O odvolaní bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného.

Zo záznamu OR PZ v Košiciach zo dňa 28. 07. 2011 vyplýva, že osobný príplatok žalobcu bol z dôvodu prevedenia na inú funkciu prerokovaný s príslušným odborovým orgánom v súlade s čl. 6 ods. 9 N MV SR č. 17/2008 v znení neskorších predpisov o čom bol vyhotovený tento záznam.

Súčasťou administratívneho spisu je služobné hodnotenie príslušníka PZ - žalobcu zo dňa 25. 09. 2008, na ktoré poukazoval žalobca a ktoré doplnil žalovaný v písomnom vyjadrení. Z jeho obsahu vyplýva, že žalobca znalosti právnych predpisov získané štúdiom i vlastnou iniciatívou uplatňuje vo výkone štátnej služby na úseku svojho služobného zaradenia, má dobrú znalosť všeobecných právnych predpisov, ako aj interných predpisov upravujúcich činnosť poriadkovej polície najmä na úseku dokumentovania priestupkov a plnenia úloh základných útvarov PZ. Vykonáva samostatné odborné činnosti pri príprave plánovacích dokumentov, spracovávaní rozborov analýz správ a informácií, ako aj kontrolnú a metodickú činnosť na odboroch poriadkovej polície okresných riaditeľstiev PZ a obvodných oddeleniach PZ v rámci kraja hlavne vo vzťahu k referentom špecialistom. Koordinuje a usmerňuje činnosť funkcionárov obvodných oddelení PZ na úseku činnosti služby poriadkovej polície. V práci je iniciatívny, no uložené úlohy nie sú vždy splnené včas na požadovanej úrovni. Zlým rozhodnutím a ľahkovážnym prístupom k organizácii pridelenej práce dochádza nie vždy k najefektívnejšiemu využívaniu fondu pracovnej doby, čo potom vedie k práci po pracovnej dobe aj keď bez nároku na služobné voľno. Dodržiava zásady služobnej zdvorilosti, je priateľskej, rozvážnej povahy. Zo strany občanov nebola na jeho správanie zaznamenaná žiadna sťažnosť. Nemá sklony k porušovaniu disciplíny a za svoju prácu bol viackrát disciplinárne a personálne ocenený.

Súčasťou administratívneho spisu je aj popis služobnej činnosti policajta - žalobcu, a to v pôvodnom pracovnom zaradení starší referent špecialista zaradený na MV SR sekcii kontroly a inšpekčnej služby odboru inšpekčnej služby 4. inšpekčného oddelenia, kde bol zaradený do 07. platovej triedy, pričom ide o popis služobnej činnosti policajta zo dňa 01. 03. 2009 a tiež popis služobnej činnosti policajta zo dňa 01. 08. 2011 po jeho zaradení do funkcie starší referent poverený policajt OR PZ v Košiciach so

zaradením do 04. platovej triedy. Z obsahu popisu tejto služobnej činnosti je zrejmé, že nejde o totožnú činnosť, odrazom čoho je aj zaradenie do nižšej platovej triedy.

Keďže účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň riadne písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa, a keďže títo svoj súhlas vyjadrili navrhovateľ podaním zo dňa 3. 2. 2012 a odporca podaním zo dňa 11. 1.2012 ( § 250f ods. 2 O. s. p. ), postupoval súd podľa § 250f ods. 1 O. s. p. a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. policajtovi v stálej štátnej službe okrem príslušníka PZ v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria podľa písmena g) aj osobný príplatok.

Podľa § 91 ods. 1 cit. zák. policajtovi v stálej štátnej službe okrem príslušníka PZ v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení a) vo výkone do výšky 100 % b) mimo výkonu do výšky 70 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia príslušníkovi PZ v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výške 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.

Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia policajtovi v stálej štátnej službe zaradenému podľa ods. 1 písm. b) možno v osobitných prípadoch priznať osobný príplatok až do výšky 100 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa ods. 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa ods. 3 minister, súbeh osobných príplatkov podľa ods. 1 a 3 nie je možný.

Podľa čl. III Nariadenia ministra vnútra SR č. 96/2011 o hodnotiacom systéme v PZ a o doplnení niektorých interných aktov riadenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01. 07. 2011, bolo doplnené NMV SR č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom PZ v znení neskorších predpisov v čl. 6 ods. 3 pripojením vety: Dôvodmi na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku sú pre policajta na útvare Policajného zboru, na ktorom s vedie hodnotiaci systém v Policajnom zbore, výsledky hodnotenia policajta podľa interného aktu riadenia / čl. 10 ods. 2 písm. a/ a ods. 4 N MV č. 96/2011 /; vzor všeobecných zásad priznania osobného príplatku uvedený v prílohe č. 2 tohto nariadenia sa nepoužije .

Podľa čl. 1 písm. a/ nariadenia Prezidenta PZ č. 17/2011,účinného od 1. 7. 2011 toto nariadenie určuje služby PZ, ktorých policajti sú hodnotení podľa interného aktu riadenia, ktorým je podľa odkazu č. 1 pod čiarou vyššie citované nariadenie.

Podľa čl. 2 naposledy cit. nariadenia určené služby PZ sú okrem iných aj služba poriadkovej polície.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Tieto rozhodnutia nie sú v rozpore so zákonom aj po formálnej stránke.

Osobný príplatok v zmysle cit. zákonného ustanovenia je fakultatívnou dávkou, preto úlohou súdu v danom prípade je preskúmať, či napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesno-právnym postupom. Neposudzuje jeho účelnosť ani vhodnosť.

Aj keď osobný príplatok je nenárokovateľná zložka platu, jeho priznanie, ako aj odňatie sa musí riadiť určitými zásadami. V tomto prípade tieto zásady boli obsiahnuté v Nariadení Ministerstva vnútra SR č. 96/2011 o hodnotiacom systéme v PZ a o doplnení niektorých interných aktov riadenia, ktorými sa dopĺňa aj Nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 17/2008 čl. 6 bod 3. Vychádzajúc z uvedeného, tak, ako to konštatoval aj žalovaný v písomnom vyjadrení, nie je možné pri posudzovaní tohto nároku žalobcu vychádzať zo vzoru všeobecných zásad priznania osobného príplatku uvedeného v prílohe 2 Nariadenia č. 17/2008. V tomto prípade bolo potrebné aplikovať Nariadenie Prezidenta PZ č. 17/2011 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníkov PZ, ktorý sa vzťahuje podľa určenia aj na službu poriadkovej polície, do ktorej bol žalobca ustanovený.

Z dôkazov vykonaných v správnom konaní nepochybne vyplýva, že u žalobcu došlo k zmene - preloženiu na základe personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 307 zo dňa 25. 07. 2011 na OR PZ v Košiciach, služobný úrad KR PZ v Košiciach dňom 01. 08. 2011, a k jeho odvolaniu z doterajšej funkcie ku dňu 31. 07. 2011. Preukázané bolo aj to, že personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Košiciach zo dňa 28. 07. 2011 bol menovaný ustanovený dňom 01. 08. 2011 do funkcie starší referent - poverený policajt (15477) Obvodného oddelenia PZ - Západ, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach so zaradením do 04. platovej triedy. V porovnaní s predchádzajúcim služobným zaradením došlo k zmene jeho služobnej činnosti, ako to vyplýva z popisu služobnej činnosti zo dňa 25. 9. 2008 a zo dňa 1. 8. 2011, ako aj zaradenia do platovej triedy.

Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru súdu je logický záver, že kritériá v zmysle ods. 2 ust. § 91 zákona o štátnej službe je možné vyhodnotiť až po určitom čase výkonu určitej funkcie, pričom pre tento záver mali správne orgány dostatok podkladov.

S účinnosťou od 01. 05. 2004 už pre konanie a rozhodnutie podľa zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe neplatí ustanovenie § 241 ods. 8, v zmysle ktorého do uvedeného dátumu platilo, že na konanie sa vzťahuje zákon o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Vychádzajúc z uvedeného skutočnosť, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu - personálneho rozkazu absentuje rozhodnutie o osobnom príplatku, a že k tomu zaujíma prvostupňový správny orgán stanovisko až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je možné považovať za takú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa sa otázkou osobného príplatku u žalobcu zaoberal, pričom dôvody jeho nepriznania v odôvodnení aj uviedol.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 5. 2011) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, považujúc námietky žalobcu v žalobe za neopodstatnené.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.