KSKE 7 S 162/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/162/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201130 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201130.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu M.. V. A. U. E. Á. C. Q. , bytom C., J.Í. XX, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru (PZ) v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Košice, Kuzmányho č. 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 10. 2011 č.: KRPZ-KE-KDI2-P-173/2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 27. 10. 2011 č.: KRPZ-KE-KDI2-P-173/2011 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 15. 08. 2011 č.: ORPZ-KE-ODI1-P-544/2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 01. 05. 2011 v čase o 12.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Š. U. evč. C.-XXXFL v meste Košice, po Slaneckej ulici v smere jazdy k mostom VSS, kde počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj a na vozidle nemal počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie a preto bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, čím porušil § 4 ods. 2 písm. l) a § 32 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za uvedený priestupok mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. e) cit. zák. o priestupkoch uložená pokuta vo výške 80,-- eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán po preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v ňom oporu. Konštatoval, že vykonané dôkazy tak, ako boli špecifikované v rozhodnutí, potvrdzujú, že obvinený sa dopustil priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pričom správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu a zabezpečil presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.

V súvislosti s námietkou žalobcu v odvolaní, v zmysle ktorej sa rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neopiera o jediný zákonný dôkaz svedčiaci v jeho neprospech a že nebol oboznámený so

žiadnou skutočnosťou svedčiacou v jeho neprospech, ku ktorej by sa mohol ako obvinený z priestupku relevantne vyjadriť, tzn., že nebola zachovaná zásada materiálnej pravdy a nebol úplne a presne zistený skutočný stav veci, pretože žiadne dôkazy neexistujú a že rozhodnutie sa opiera iba o fikcie a domnienky a tiež rozhodnutie považuje pre nedostatok uvedených náležitostí za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, žalovaný dal do pozornosti správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 01. 05. 2011, ktorú žalobca vlastnoručne podpísal a kde uviedol, že nesúhlasí s uvedenými skutkami - zápisom. Poukázal tiež na záznam o podaní vysvetlenia člena hliadky realizujúceho dopravný priestupok zo dňa 07. 05. 2011, v ktorom menovaný popísal okolnosti, za ktorých došlo k zisteniu priestupku, ako aj postup člena hliadky pri jeho realizácii. Konkrétne uviedol, že počas kontroly bolo vodičovi vysvetlené, akých dopravných priestupkov sa dopustil. Menovaný sa vyjadril, že pokiaľ nemajú fotku alebo video, žiaden priestupok mu nie je možné dokázať a že si nie je vedomý žiadneho priestupku s tým, že o uvedenom má poznatky už z minulosti, keďže bol viackrát prejednávaný na ODI a nikdy mu žiadne priestupky preukázané neboli. A ak by aj, má dobrého priateľa dopravného policajta, ktorý mu vybaví, že z toho nič mať nebude. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že k zisteniu priestupku došlo takým spôsobom, že hliadka OO PZ Košice Nad jazerom v uvedený deň vykonávala službu na služobnom motorovom vozidle C. A., eč. C.-XXXFE, pričom pri prechádzaní cez Slaneckú ulicu členovia tejto hliadky spozorovali osobné motorové vozidlo žalobcu na ulici Slaneckej, ktorému nesvietia svetlá a jeho vodič obsluhuje mobilný telefón, ktorý držal pri pravom uchu. Uvedené hliadka zreteľne videla, pretože vozidlo žalobcu išlo oproti služobnému vozidlu. Následne bol vodič motorového vozidla zastavený. Žalovaný zdôraznil, že správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a opieral sa o zákonné dôkazy svedčiace o porušení zákona o cestnej premávke žalobcom. Nemal dôvod pochybovať o výpovediach policajtov plniacich si svoje služobné povinnosti a zároveň zdôraznil, že členovia hliadky PZ sú pri vykonávaní služobných povinností viazaní služobnou prísahou, riadia sa Ústavou, ústavnými zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi a dbajú na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby, ako aj svoju.

K námietke, týkajúcej sa toho, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, ktorý nedostatok považuje žalobca za prejav arbitrárnosti žalovaný s poukazom na ust. § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona o správnom konaní zdôraznil, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a tento hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie si určuje konajúci orgán. Berie ich do úvahy, pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Podľa jeho názoru na preukázanie viny žalobcu postačuje to, že členovia hliadky PZ svojimi zmyslami vnímali porušenie dopravných predpisov zo strany žalobcu, títo spísali úradný záznam a záznam o podaní vysvetlenia, ktorými potvrdili skutočnosti uvádzané v správe o výsledku objasňovania priestupku.

Tvrdenia a námietky uvedené obvineným v podanom odvolaní považoval odvolací správny orgán za účelové a neopodstatnené v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Žalovaný zdôraznil, že osobitná pozornosť bola venovaná postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok, pričom prvostupňový správny orgán prihliadal na to, že menovaný porušil všeobecne záväzný správny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj a na vozidle nemal počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie a tiež bral do úvahy, že žalobca ako držiteľ vodičského oprávnenia od roku 1975 v sledovanom období dvoch rokov mal jeden záznam o porušení pravidiel cestnej premávky. Uloženú sankciu preto považoval za primeranú a dostatočnú.

Žalobou zo dňa 28. 12. 2011 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. 12. 2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie tvrdiac, že priestupky, spáchanie ktorých mu je kladené za vinu nespáchal, pretože v predmetnom čase svoj mobilný ani žiaden iný telefónny prístroj nepoužíval a na svojom motorovom vozidle mal rozsvietené stretávacie svetlomety. Konštatoval, že pri šetrení dopravného priestupku došlo zrejme zo strany poverených príslušníkov k omylu a jeho motorové vozidlo, resp. vozidlo vodiča, ktorý sa tohto priestupku dopustil

boli zamenené. Zo strany príslušníkov PZ nebolo vyhovené jeho požiadavke predložiť mu dôkaz o tom, že priestupok spáchal. Zdôraznil, že je absurdné, žeby správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o priestupku vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pretože toto rozhodnutie sa neopiera o jediný dôkaz svedčiaci v jeho neprospech a taktiež nebol oboznámený so žiadnou skutočnosťou, ktorá by svedčila v jeho neprospech a ku ktorej by sa mohol ako obvinený z priestupku relevantne vyjadriť. Z uvedeného vyplýva, že zo strany správneho orgánu nebola rešpektovaná zásada materiálnej pravdy. Aj tvrdenie správneho orgánu, že jeho obrana je účelová, ničím nepodložená svedčí a potvrdzuje jeho názor, že správny orgán sa vo svojom rozhodnutí neopiera o jediný zákonný dôkaz a preto toto rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené, nezákonné a arbitrárne. Žalovaný správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie iba všeobecným prepisovaním právnych noriem a zhodnotením doterajšieho postupu bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov svedčiacich v jeho neprospech, pričom v oboch prípadoch postupovali správne orgány v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keďže sa ich rozhodnutia opierali iba o domnienky a neboli odôvodnené. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, kde obsahom základného práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 117/07) . V jeho zmysle konštatoval, že nie je nutné, aby na každú námietku bola daná správnym orgánom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť svoje rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však správny orgán v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti.

V písomnom vyjadrení zo dňa 14. 03. 2012 navrhol žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov v ňom uvedených. Konštatoval, že v správnom konaní pred správnym orgánom prvého stupňa bol dostatočne zistený skutkový stav veci, na základe ktorého považoval za preukázané, že žalobca predmetný priestupok spáchal. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí poukázal na správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 01. 05. 2011 a v tejto súvislosti uviedol, že žalobca, ak si nebol vedomý spáchania žiadneho dopravného priestupku, ktoré mu boli kladené za vinu, mal možnosť sa konkrétne vyjadriť v správe o výsledku objasňovania priestupku, čo neurobil a uviedol iba, že nesúhlasí s uvedenými skutkami - zápisom. Rovnako poukázal na záznamy o podaní vysvetlenia členov hliadky realizujúcich dopravný priestupok zo dňa 07. 05. 2011 tak, ako to bolo premietnuté v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Poukázal tiež na to, že žalobca bol na ústne pojednávanie o priestupku predvolaný na deň 15. 08. 2011 o 8.30, doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk prevzal 09. 08. 2011, pričom na ústne pojednávanie sa nedostavil a ani sa náležite neospravedlnil, preto bolo vo veci rozhodnuté v jeho neprítomnosti v súlade s platnou právnou úpravou. Prvostupňový správny orgán postupoval pri prejednávaní priestupku v súlade s § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom tento vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a opieral sa o zákonné dôkazy, ktoré svedčia o porušení zákona o cestnej premávke žalobcom. Tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného odvolací správny orgán nemá dôvod pochybovať o výpovediach policajtov, ktorí si plnia svoje služobné povinnosti a že títo sú pri vykonávaní služobných povinností viazaní služobnou prísahou, riadia sa Ústavou, ústavnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbajú tiež na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby, ako aj svoju. S námietkou týkajúcou sa účelovosti tvrdenia žalobcu i arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, kde uviedol, že pri rozhodovaní správny orgán prvého stupňa vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a s poukazom na ust. § 34 ods. 4 a 5 zákona o správnom konaní rozhodnutie sa opieral o zákonné dôkazy. Podľa jeho názoru na preukázanie viny žalobcu postačuje to, že členovia hliadky PZ svojimi zmyslami vnímali porušenie dopravných predpisov zo strany žalobcu, spísali o tejto skutočnosti správu o výsledku objasňovania priestupku, ktorá je listinným dôkazom. Taktiež spísali úradný záznam a ako listinné dôkazy boli vyhodnotené aj záznamy o podaní vysvetlenia príslušníkov policajnej hliadky realizujúcej predmetný dopravný priestupok, ktorými boli potvrdené skutočnosti uvádzané o správe a výsledku objasňovania dopravného priestupku. Preto žalovaný zastáva názor, že priestupok bol žalobcovi dostatočným spôsobom preukázaný.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s obsahom ich administratívnych spisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z úradného záznamu zo dňa 01. 05. 2011 spísaného G.. T., nachádzajúcom sa v administratívnom spise vyplýva, že dňa 01. 05. 2011 v čase o 12.15 menovaný v služobnom motorovom vozidle C. A. N.. C. XXXFE spolu s veliteľom hliadky G.. G. pri prechádzaní cez Slaneckú cestu spozorovali osobné motorové vozidlo Š. U. N.. C. XXXFL na ul. Slaneckej, ktorému nesvietia svetlá, jeho vodič obsluhuje mobilný telefón, ktorý držal pri pravom uchu, čo hliadka zreteľne videla, keďže vozidlo išlo oproti služobnému motorovému vozidlu. Následne bol vodič pod mostmi VSS zastavený za účelom prejednania daného priestupku. Jednalo sa o žalobcu, ktorý bol vo vozidle sám. Tento hliadke uviedol, že ak nemá žiadnu fotku alebo video, nie je si vedomý spáchania žiadneho priestupku, keďže bol už za podobné priestupky niekoľkokrát prejednávaný na ODI a nikdy mu žiadne priestupky dokázané neboli. Taktiež uviedol, že ako doktor má veľa známych policajtov, aj jeho sused a dobrý kamarát z ulice sú dopravní policajti, ktorí mu to vybavia. Keďže si nebol vedomý spáchania žiadneho priestupku, bola s ním spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 01. 05. 2011 súd zistil, že na útvar OO PZ Košice Nad jazerom bolo oznámené spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, z ktorého je podozrivý žalobca, pričom priestupok bol spáchaný 01. 05. 2012 o 12.15 hod. na Slaneckej ulici v Košiciach, kde žalobca pri jazde predmetným motorovým vozidlom obsluhoval mobilný telefón počas vedenia vozidla a zároveň nemal rozsvietené stretávacie svetlá. Tým porušil § 4 ods. 2 písm. l) a § 32 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalobca, ktorému bolo umožnené sa vyjadriť v zmysle § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch do tejto správy uviedol, že nesúhlasí s uvedenými skutkami - zápisom a okrem uvedeného žiadne iné skutočnosti do tejto správy nezaznamenal. Výsledkom šetrenia orgánov PZ oprávnených objasňovať priestupok bolo zistenie, že dňa 01. 05. 2011 v čase o 12.15 hod. žalobca viedol predmetné motorové vozidlo v Košiciach po Slaneckej ulici, kde počas vedenia obsluhoval mobilný telefón a zároveň nemal rozsvietené svetlá, čím porušil § 4 ods. 1 písm. l) a § 32 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. a dopustil sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch. Menovaný bol vo vozidle sám a hliadke uviedol, že mu to aj tak nedokáže a preto si nie je vedomý žiadneho priestupku, keďže mu už dané konanie niekoľkokrát na dopravnom inšpektoráte dokázané nebolo.

Zo záznamov o podaní vysvetlenia zo dňa 07. 05. 2011 podaného G.. L. G. Q. G.. M. T. vyplýva, že obaja menovaní policajti OO PZ Košice Nad jazerom dňa 01. 05. 2011 mali dennú službu spoločne ako motohliadka a zastavili o 12.15 hod motorové vozidlo žalobcu ku kontrole pod mostmi VSS v Košiciach z dôvodu, že menovaný počas jazdy nemal zapnuté osvetlenie na vozidle a tiež obsluhoval mobilný telefón idúc po ceste Slanecká smer pod mosty VSS v Košiciach. Počas kontroly mu bolo vysvetlené, akých dopravných priestupkov sa dopustil, pričom vodič uviedol, že pokým motohliadka nemá fotku alebo video, žiaden priestupok mu nedokáže, lebo si nie je vedomý žiadneho priestupku. To pozná už z minulosti, keďže bol viackrát prejednávaný na ODI a nikdy mu žiadne priestupky dokázané neboli a ak by aj niečo sa mu mohlo dokázať, tak jeho dobrý sused z ulice, dobrý kamarát je dopravným policajtom, ktorý mu vybaví, že z toho nič mať nebude. Následne bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku.

Následne bol v predmetnej veci vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok dňa 08. 06. 2011 pod č. OR PZ-KE-ODI1-P-544/2011, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalobca odpor zo dňa 27. 06. 2011, na základe ktorého došlo k zrušeniu rozkazu o uložení sankcie a následne po ústnom prejednaní priestupku v neprítomnosti žalobcu bolo dňa 15. 08. 2011 vydané rozhodnutie správnym orgánom prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného.

Súčasťou administratívneho spisu žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa je evidenčná karta vodiča, z ktorej vyplýva, že v období posledných dvoch rokov pred spáchaním predmetného priestupku žalobca sa dňa 07. 04. 2010 dopustil spáchania priestupku porušením § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. - rýchlosť jazdy, za ktorý mu bola uložená pokuta 20,-- eur. Z uvedenej evidenčnej karty vodiča tiež vyplýva, že žalobcovi bola dňa 19. 02. 2007, 21. 11. 2007 a 21. 02. 2008 uložená pokuta za priestupok podľa § 30 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. za nedodržanie povinnosti osvetlenia vozidla.

Žalobca sa na pojednávanie dňa 06. 06. 2012, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom, ako to vyplýva z relácie poštového doručovateľa, na vrátenej zásielke, obsah ktorej tvorilo predmetné predvolanie, žalobcovi bola táto doporučená zásielka doručovaná dňa 15. 05. 2012 a keďže adresát v čase doručovania nebol zastihnutý, táto bola v uvedený deň uložená na pošte a súdu vrátená dňa 06. 06. 2012, pretože adresát si zásielku v úložnej lehote neprevzal. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 2 s použitím § 246 ods. 1 O.s.p. na základe fikcie doručenia považoval súd zásielku za doručenú žalobcovi dňom 06. 06. 2012. Preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí.

Podľa § 4 ods. 2 písm. l) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič nesmie počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému "voľné ruky" alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojené sily") , ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh.

Podľa § 32 ods. 1 cit. zák. vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie; to neplatí pre nemotorové vozidlo, ktoré musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej viditeľnosti. Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené.

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b)

c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca 3ba) alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu,

d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,

e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme,

f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme,

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,

h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac,

i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,

j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, 3d)

k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j) , poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. e) cit. zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.

V zmysle § 34 ods. 1, 2, 4 a 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutie boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke.

Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti aj súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobca predmetný priestupok spáchal, ako to vyplýva z administratívneho spisu žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa. Správne orgány pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzali z dôkazov v ňom obsiahnutých tak, ako boli špecifikované v napadnutých rozhodnutiach, pričom skutočnosť, že žalobca predmetný priestupok spáchal vyplýva predovšetkým z úradného záznamu zo dňa 01. 05. 2011, zo správy o výsledku objasňovania priestupku, ako aj zo zápisníc o podaní vysvetlenia členmi policajnej hliadky, ktorá predmetný priestupok zistila a náležitým spôsobom zadokumentovala. V danom prípade sa súd stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že na dokazovanie v správnom konaní možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom vyššie špecifikované dôkazy atribút takéhoto dôkazu spĺňajú. Jednotliví členovia policajnej hliadky, ktorá predmetný priestupok zistila zhodne uviedli, že vlastnými zmyslami pozorovali, že žalobca počas jazdy motorovým vozidlom po Slaneckej ceste smerom k mostom VSS používal mobilný telefón, ktorý mal pri pravom uchu a že nemal zapnuté príslušné osvetlenie na motorovom vozidle v zmysle platnej právnej úpravy, pričom uvedené videli, pretože so svojím motorovým vozidlom prechádzali oproti motorovému

vozidlu žalobcu. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že výpovede týchto príslušníkov policajnej hliadky plne korešpondujú s úradným záznamom, ktorý bol spísaný bezprostredne po spáchaní priestupku, ako aj s okolnosťami uvedenými v správe o výsledku jeho objasňovania. Uvedené vyvracia tvrdenie žalobcu, že o spáchaní priestupku neexistuje žiadny dôkaz.

Za právne relevantné považuje súd aj tvrdenie žalovaného, že príslušníci predmetnej policajnej hliadky, ktorí vypovedali v predmetnej veci sú viazaní prísahou, a sú povinní rešpektovať a dodržiavať Ústavu SR a všeobecne záväzné právne predpisy, pričom žalobca neuviedol jediný relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné výpovede týchto príslušníkov považovať za nevierohodné. Podľa názoru súdu jeho argumentácia, že mu nebol predložený videozáznam alebo fotografia na vyvrátenie vykonaných dôkazov nepostačuje.

Správne orgány napadnuté rozhodnutia náležitým a dostatočným spôsobom odôvodnili, ich závery sú logické a korešpondujú s dôkazmi, obsiahnutými v administratívnom spise tak, ako boli špecifikované aj v jednotlivých rozhodnutiach.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 5. 2011) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.