KSKE 7 S 17/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/17/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200104 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200104.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobkyne B.. A. W. L. N. J. W. U. , bytom C., E.. A. Č.. XX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovanej zo dňa 30. 11. 2010 č. 46346-2/2010 a č. 46351-2/2010 takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 30. 11. 2010, č. 46346-2/2010 žalovaná podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 06. 09. 2010 č. 200-024983-CA03/2010, ktorým bolo podľa § 39 ods. 1 písm. b) 2. bodu cit. zák. o sociálnom poistení rozhodnuté o tom, že žalobkyňa nemá nárok na ošetrovné, ktorý si uplatnila od 06. 04. 2010 do 15. 08. 2010 z dôvodu potreby starostlivosti o dieťa V. W., ktorý je jej synom, ako zamestnanec Okresného súdu Košice I.

Rozhodnutím zo dňa 30. 11. 2010 č. 46351-2/2010 žalovaná podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 200-025041-CA03/2010 zo dňa 07. 09. 2010, ktorým bolo podľa § 39 ods. 1 písm. b) 2. bodu zákona o sociálnom poistení rozhodnuté o tom, že žalobkyňa nemá nárok na ošetrovné, ktorý si uplatnila od 06. 08. 2010 do 15. 08. 2010 z dôvodu potreby starostlivosti o dieťa V. W., ktorý je jej synom, ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

V odôvodnení oboch rozhodnutí žalovaná konštatovala, že ošetrovné je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok stanovených v zákone poskytuje z nemocenského poistenia. Podmienky nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že základnou podmienkou nároku poistenca na ošetrovné je uznanie potreby ošetrovania alebo starostlivosti oprávneným lekárom. Zdôraznila, že za podmienok stanovených v zákone si poistenec môže uplatniť nárok na ošetrovné z dôvodu ošetrovania taxatívne vymedzeného okruhu osôb, ktoré ochoreli a ktorých zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie, čo na základe žiadosti o ošetrovné potvrdí oprávnený lekár a z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku za podmienok špecifikovaných v § 39 ods. 1 písm. b) , čo na základe žiadosti o ošetrovné taktiež potvrdzuje oprávnený lekár.

Nárok na ošetrovné z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov podľa 2. bodu § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení možno priznať, ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. Podmienka veku dieťaťa aj dôvodu zatvorenia školy, resp. predškolského zariadenia musia byť splnené kumulatívne. S poukazom na ust. § 150 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) žalovaná konštatovala, že školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Člení sa na obdobie školského vyučovania a školských prázdnin, pričom školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania. Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka a po ňom nasleduje obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka. V zmysle ods. 6 cit. zák. ustanovenia termíny školských prázdnin v období školského vyučovania stanoví Ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je vyhláška č. 231/2009 Z. z.

Žalovaná uviedla, že je nesporné, že žalobkyňa si nárok na ošetrovné uplatnila v období letných prázdnin, počas ktorých bola základná škola, ktorú navštevuje jej syn uzavretá. K uzavretiu školy došlo z dôvodu letných prázdnin, určených Ministerstvom školstva cit. vyhláškou a nie z dôvodu rozhodnutia príslušných orgánov, čím nebola splnená jedna z podmienok nároku na ošetrovné stanovená v 2. bode § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Zriaďovateľom základných škôl je obec, v danom prípade Mesto Košice, ktoré o uzavretí školy v predmetnom období nerozhodlo. Preto žalovaná považovala rozhodnutie správnych orgánov prvého stupňa za rozhodnutia, ktoré boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

K námietke žalobkyne, týkajúcej sa jej v období roku 2009 uplatneného nároku na ošetrovné na dieťa A. W. z rovnakých dôvodov žalovaná uviedla, že v tomto prípade bol nárok žalobkyňou uplatnený z dôvodu ošetrovania chorej dcéry a nie z dôvodu starostlivosti. Podmienkou tohto nároku v uvedenom prípade bol zdravotný stav, ktorý si nevyhnutne vyžadoval ošetrovanie, čo bolo potvrdené ošetrujúcim lekárom.

Včas podanou žalobou zo dňa 01. 02. 2011 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 02. 02. 2011 sa žalobkyňa domáhala zrušenia citovaných rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie žiadala zrušiť z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci, ako aj nesprávneho právneho posúdenia. Rozhodnutia považovala tiež za nedostatočne odôvodnené, pretože z ich odôvodnenia nebolo zrejmé, na základe čoho dospela žalovaná k záverom, že nebola splnená podmienka zatvorenia školy rozhodnutím oprávneného orgánu, ako aj to, z akého dôvodu, a na základe akej úvahy považuje za oprávnený orgán len zriaďovateľa školy a jeho rozhodnutie.

Uviedla, že prvostupňový orgán sa vôbec nezaoberal otázkou či bola škola zatvorená na základe rozhodnutia oprávneného orgánu, pričom žalovaná považuje za oprávnený orgán v tomto prípade iba zriaďovateľa školy a svoj výklad zákona v časti, kto je orgánom oprávneným na vydanie rozhodnutia o zatvorení školy odôvodňuje § 6 ods. 1 školského zákona. Zastáva názor, že z cit. zák. ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva, že len zriaďovateľ školy je orgánom oprávneným na zatvorenie školy. Nestotožnila sa s názorom žalovanej, že škola nebola zatvorená na základe rozhodnutia oprávneného orgánu, pretože toto svoje stanovisko žalovaná dostatočným spôsobom neodôvodnila, čo činí jej rozhodnutia nepreskúmateľnými. Podľa názoru žalobkyne žalovaná nesprávne interpretovala ust. § 150 školského zákona, pretože z tohto zák. ustanovenia je zrejmé, že v danom prípade je orgánom, ktorý určí dobu prázdnin a teda tým aj rozhodne o zatvorení každej základnej školy v SR Ministerstvo školstva. Vydávanie osobitného rozhodnutia o zatvorení každej školy zriaďovateľom by bolo nadbytočné, keďže vyhláška ministerstva je všeobecne záväzná. Poukázala na to, že pri výklade každého zákona je potrebné vychádzať z jeho účelu a nie je možné vykladať zákon jednotlivo a bez súvislosti. Účelom, ktorý zákonodarca predmetnou zákonnou úpravou v § 39 zákona o sociálnom poistení sledoval, bolo naplnenie čl. 41 Ústavy SR a to umožniť rodičovi starajúcemu sa o dieťa mladšie ako 10 rokov riadnu osobnú starostlivosť v čase zatvorenia školy, ktorú dieťa navštevuje a zároveň zabezpečiť v primeranej miere jeho hmotné zabezpečenie v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Uvedenému nasvedčuje podľa názoru žalobkyne aj právna úprava totožnej situácie obsiahnutá v Zákonníku práce, kde v zmysle § 141

ods. 1 cit. zák. zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, pričom za túto dobu nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že totožná situácia nie je totožne upravená zákonom, avšak celkom iste sledovala rovnaký cieľ. Zákon o sociálnej poisťovni pojem, kto je v danej situácii oprávneným orgánom na zatvorenie školy neupravuje. Preto je potrebné vychádzať z účelu, ktorý sa má zákonnou úpravou dosiahnuť a použiť k samotnému chápaniu toho, kto je oprávneným orgánom na vydanie rozhodnutia o zatvorení školy, ako aj k tomu, čo je v danom prípade potrebné považovať za takéto rozhodnutie. V praxi je vylúčené, aby škola bola zatvorená svojvoľne bez nejakej formy rozhodnutia niektorého orgánu a takýto orgán je vždy aj orgánom oprávneným, inak by škola zatvorená nebola. Ministerstvo školstva SR vychádzajúc z jeho pôsobnosti upravenej v § 17 písm. a) zák. č. 575/2001 je ústredným orgánom štátnej správy pre základné školy a preto je nepochybné, že ide o orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť o zatvorení školy. V danom prípade vyhlášku Ministerstva školstva o podrobnostiach, o organizácii školského roka na základných školách, ktorou je určená doba prázdnin a teda de facto doba, kedy sú už školy zatvorené je potrebné považovať za rozhodnutie oprávneného orgánu.

Zároveň poukázala na ust. § 141 školského zákona, v zmysle ktorého pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole v čase školských prázdnin zabezpečuje činnosť školský klub detí. V škole, ktorú jej syn navštevoval nebola táto činnosť zabezpečená, preto bola škola zatvorená. V zmysle cit. ust. školského zákona mala škola zabezpečiť počas doby prázdnin činnosť školského klubu detí. Touto zásadnou otázkou sa žalovaná nezaoberala. Uspokojila sa s konštatovaním, že boli prázdniny, ktoré boli nariadené vyhláškou Ministerstva školstva.

Žalobkyňa zdôraznila, že ona ako rodič dieťaťa musí akceptovať reálnu situáciu v škole, pričom z pohľadu rodiča bola škola zavretá a preto nemala dôvod pochybovať o zákonnosti zatvorenia školy. Dobromyseľne si preto zvolila právnymi predpismi poskytovanú možnosť riešenia situácie a to jednak v zmysle § 141 Zákonníka práce a v nadväznosti k nemu aj v zmysle § 39 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom poistení v dobrej viere a presvedčení, že splnila zákonné podmienky pre zvolený postup. Opätovne poukázala na to, že v totožnom prípade v roku 2009 týkajúcom sa jej dcéry A. W. žalovaná rozhodla odlišným spôsobom, pretože jej žiadosti vyhovela. Tvrdenie, že žiadosť o ošetrovné podala z dôvodu choroby dieťaťa nezodpovedá pravde.

V písomnom vyjadrení zo dňa 15. 03. 2011 navrhla žalovaná napadnuté rozhodnutia ako vecne správne a zákonné potvrdiť a to zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v ich odôvodneniach.

Reagujúc na námietky žalobkyne obsiahnuté v žalobe uviedla, že nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia je v súlade s § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení poistením pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. V systéme nemocenského poistenia sú tri skupiny poistencov, a to povinne nemocensky poistení zamestnanci, povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Žalobkyňa bola do systému nemocenského poistenia prihlásená od 01. 12. 2005 ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa Okresného súdu Košice I a od 28. 04. 2009 ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Žalobkyňa si uplatnila nárok na ošetrovné žiadosťami o ošetrovné č. B760059 a B760058 z poisteného vzťahu ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa a z poistného vzťahu ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky stanovené v § 30 až 32 cit. zákona splnila a preto správny orgán prvého stupňa bol povinný preskúmať aj splnenie osobitných podmienok upravených v § 39 až 43 cit. zákona. V danom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok na ošetrovné z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku z dôvodu, že škola, ktorú dieťa navštevovalo bola rozhodnutím príslušného orgánu uzavretá. Príslušná úprava v tejto časti sa vzťahuje na prípady starostlivosti poistenca o zdravé dieťa. Uvedené je však limitované vekom dieťaťa a ďalšími podmienkami stanovenými v 1. - 3. bode § 39 ods. 1 písm. b) zák. o sociálnom poistení. Jednou z podmienok je to, že škola, ktorú dieťa navštevuje bola rozhodnutím príslušných orgánov uzatvorená alebo v nej bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. Táto podmienka a podmienka veku dieťaťa musia byť splnené súčasne. Obe žiadosti žalobkyne potvrdila M..

W. C., pediater. Táto v rubrike, ktorú vypĺňa oprávnený lekár v žiadosti, ktorú podala žalobkyňa ako zamestnanec Okresného súdu Košice I vyplnila časť B, v ktorej uviedla ako dôvod starostlivosti o dieťa uzavretie školy, ktorú dieťa navštevuje rozhodnutím príslušným orgánov. Na žiadosti, ktorú si žalobkyňa podala ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba takéto vyjadrenie chýba.

Žalobkyňa si nárok na ošetrovné uplatnila v období od 06. 08. 2010 do 15. 08. 2010, t. j. v období letných prázdnin. Keďže počas tohto obdobia bola základná škola, ktorú navštevuje jej syn uzavretá, spornou zostáva otázka, či o tomto uzavretí rozhodol príslušný orgán. V tejto súvislosti žalovaná konštatovala, že k uzavretiu základnej školy, ktorú navštevuje syn žalobkyne došlo z dôvodu letných prázdnin, ktorých termín bol určený Ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom. Tento všeobecne záväzný právny predpis (príslušná vyhláška) nemožno považovať za rozhodnutie príslušného orgánu, ako to uvádza žalobkyňa v žalobe. Ustanovenie § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vyžaduje, aby bola škola uzavretá rozhodnutím príslušného orgánu, ktoré má charakter individuálneho právneho aktu, ktorý ma individuálnu záväznosť, tzn., že sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad, resp. subjekt. Orgánom príslušným na uzavretie školy je preto jeho zriaďovateľ. Naplnenie účelu § 39 ods. 1 písm. b) 2. bodu zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje na určité mimoriadne udalosti, ktoré spôsobujú uzavretie školy a to buď v dôsledku ochorení (pre chrípkové prázdniny) alebo iných mimoriadnych udalostí (povodne a pod.) . Uzavretie školy počas školských prázdnin nie je možné považovať za uzavretie školy na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Z uvedeného dôvodu preto nárok na ošetrovné vzniknúť nemôže.

K činnosti školského klubu detí žalovaná uviedla, že školský klub detí v zmysle § 113 písm. a) školského zákona patrí medzi školské výchovno-vzdelávacie zariadenie. Podľa § 4cit. vyhlášky v období školských prázdnin riaditeľ školy a riaditeľ školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia podľa § 113 písm. a) až c) môžu zabezpečiť v spolupráci so zriaďovateľom podľa druhu školy a miestnych podmienok prevádzku školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia v čase mimo vyučovania vrátane pedagogického dozoru. Uvedené však nie je povinnosťou riaditeľa školského zariadenia.

K námietke týkajúcej sa odlišného posudzovania predmetného nároku žalobkyne v súčasnosti s obdobím roku 2009 vo vzťahu k uplatnenému nároku na ošetrovné na dcéru A. W. žalovaná uviedla, že je síce pravda, že na žiadostiach o priznanie ošetrovného, ktoré podala žalobkyňa v roku 2009 vo vzťahu k dcére A. W. bola v rubrike, ktorú vypĺňa oprávnený lekár vyznačená časť B tak, že škola, ktorú dieťa navštevuje bola rozhodnutím príslušných orgánov uzavretá. Následne bolo vo veci vydané rozhodnutie, ktorým bol nárok žalobkyni za obdobie od 20. 07. do 29. 07. priznaný, pričom v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že žalobkyňa si uplatnila nárok na ošetrovné z dôvodu ošetrovania chorej dcéry. Toto rozhodnutie odvolaním napadnuté nebolo a preto žalovaná tento prípad neprešetrovala. Žalovaná konštatovala, že v predmetnom prípade priznania ošetrovného pobočka sociálnej poisťovne pochybila a žalobkyni priznala nárok na ošetrovné neprávom. Vyplatené ošetrovné na základe chybných rozhodnutí je pobočkou evidované ako administratívny preplatok, ktorého vznik bol zavinený jej pochybením a preto žalobkyňa ako príjemca uvedenej nemocenskej dávky nebude povinná túto nemocenskú dávku za uvedené obdobie vrátiť.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovanej a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je.

Z obsahu administratívnych spisov súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok na ošetrovné na dieťa V. W., nar. v r. 2002 za obdobie od 06. 08. 2010 do 15. 08. 2010 žiadosťou zo dňa 16. 08. 2010 č. B760059 ako zamestnankyňa Okresného súdu Košice I a žiadosťou z toho istého dňa č. B760058 ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. V žiadosti, ktorú podala ako zamestnanec Okresného súdu Košice I príslušný pediater v časti B vyznačil, že menované dieťa, resp. škola, ktorú toto dieťa navštevuje boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté. Na druhej žiadosti je síce vypísaná časť B, avšak konkrétny dôvod vyznačený nie je.

Z registračného listu fyzickej osoby súd zistil, že žalobkyňa bola prihlásená do nemocenského poistenia ako zamestnankyňa Okresného súdu Košice I odo dňa 01. 03. 2006 a ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 28. 04. 2009.

Rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2010 bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne ako zamestnankyne Okresného súdu Košice I, resp. z titulu nemocenského poistenia zamestnanca Okresného súdu Košice I a rozhodnutím zo dňa 07. 09. 2010 bolo rozhodnuté o tomto nároku žalobkyne ako dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. V oboch prípadoch jej žiadosti vyhovené nebolo, konštatujúc, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre priznanie tohto nároku za požadované obdobie podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že škola, ktorú dieťa v tom čase navštevovalo nebola uzavretá z dôvodu rozhodnutia príslušného orgánu podľa § 39 ods. 1 písm. b) bod 2 cit. zákona, ale z dôvodu školských prázdnin.

Proti obom rozhodnutiam podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, pričom dôvody uvedené v podaných odvolaniach korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O odvolaní bolo rozhodnuté napadnutými rozhodnutiami žalovanej.

Na pojednávaní dňa 23. 05. 2012 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu z dôvodov, ktoré v nej boli uvedené. Zdôraznila, že v danom prípade je potrebné vychádzať zo širšieho výkladu cit. zák. ustanovenia s poukazom na jednotlivé články Ústavy aj Zákonníka práce tak, ako to uviedla v podanej žalobe. Reagujúc na písomné vyjadrenie žalovanej uviedla, že vykonávacia vyhláška Ministerstva školstva má nižšiu právnu silu a školský zákon v § 141 neponecháva možnosť vo vzťahu k zriadeniu školského klubu riaditeľom základnej školy.

Zástupkyňa žalovanej zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 39 ods. 1 písm. b) bod 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na ošetrovné, ak sa stará o dieťa do 10 rokov veku, ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť alebo škola, ktorú dieťa navštevuje boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

V zmysle § 150 zákona č. 245/2008 Z.z. ( školský zákon ) v znení neskorších predpisov školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Člení sa na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania. Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka. Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského roka.

V zmysle § 2 vyhlášky MŠ SR č. 231/2009 Z.z. o podrobnostiach, o organizácii školského roka na základných školách obdobie školského vyučovania (ďalej len "vyučovanie") sa začína 2. septembra a končí sa 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka; člení sa na prvý polrok a druhý polrok.

Podľa § 3 ods. 1 cit. vyhl. obdobie školských prázdnin tvoria jesenné prázdniny, vianočné prázdniny, polročné prázdniny, jarné prázdniny, veľkonočné prázdniny a letné prázdniny.

Podľa ods. 7 cit. zákonného ustanovenia letné prázdniny trvajú od skončenia vyučovania v druhom polroku do začiatku vyučovania v novom školskom roku.

Podľa § 4 cit. vyhlášky § 4 v období školských prázdnin a počas dní voľna riaditeľ školy a riaditeľ školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia podľa § 113 písm. a) až c) zákona môžu zabezpečiť v spolupráci so zriaďovateľom podľa druhu školy a miestnych podmienok prevádzku školského výchovno- vzdelávacieho zariadenia v čase mimo vyučovania vrátane pedagogického dozoru; v spolupráci so zriaďovateľom a s riaditeľom alebo vedúcim zariadenia školského stravovania môžu zabezpečiť prevádzku školskej jedálne okrem dní voľna poskytnutých z dôvodu epidémie alebo pandémie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správne orgány podľa názoru súdu dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.

Zásadnou otázkou v tomto konaní bolo posúdiť, či v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie nároku na ošetrovné z dôvodu starostlivosti o mal. dieťa V. W. na základe žiadostí žalobkyne, ktoré podala ako osoba povinne nemocensky poistená - zamestnanec Okresného súdu Košice I i ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Zo žiadostí žalobkyne je zrejmé, že nárok na ošetrovné si uplatnila v dôsledku toho, že základná škola, ktorú navštevoval jej syn v predmetnom období bola uzavretá na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Podľa jej názoru táto podmienka splnená bola, pretože s poukazom na školský zákon a vykonávaciu vyhlášku Ministerstva školstva SR toto rozhodlo o dobe prázdnin a tým aj o uzatvorení každej základnej školy. V tomto prípade je vydávanie osobitného rozhodnutia zriaďovateľa školy nadbytočné, pretože Ministerstvo školstva túto problematiku riešilo vydaním vyhlášky, ktorá je všeobecne záväzným právnym predpisom.

S týmto názorom nie je možné sa stotožniť a školský zákon, ako aj vyhlášku Ministerstva školstva o podrobnostiach, o organizácii školského roka na základných školách, ktorou je určená aj doba letných prázdnin nie je možné považovať za rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle cit. zák. ustanovenia.

Pojem rozhodnutie príslušného orgánu je potrebné vykladať tak, že ide o individuálny správny akt, ktorým za splnenia určitých hmotno-právnych podmienok v odôvodnených prípadoch dochádza k uzatvoreniu konkrétnej individuálne určenej základnej školy. Vychádzajúc z uvedeného má aj súd zato, že v prípade žalobkyne podmienky pre priznanie ošetrovného splnené neboli, pretože v danom prípade škola, ktorú mal. dieťa V. W. navštevoval nebola uzavretá rozhodnutím príslušného orgánu.

Je potrebné stotožniť sa s tvrdením žalobkyne, že pri výklade každého zákona je potrebné vychádzať z jeho účelu. V tomto prípade však účelom aplikovanej právnej úpravy s prihliadnutím aj na zákonník práce a články Ústavy SR, na ktoré sa žalobkyňa odvolávala nebolo umožniť rodičovi u dieťaťa mladšieho ako 10 rokov osobnú starostlivosť o toto dieťa a zabezpečiť jeho primerané finančné, resp. hmotné zabezpečenie pri uzatvorení školy počas letných prázdnin, ako to vyplýva z jeho gramatického i logického výkladu. Školský zákon upravuje začiatok aj koniec školského roka a odkazuje na osobitnú úpravu termínu školských prázdnin v období školského vyučovania a pod. všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom školstva SR. Preto obdobie školských prázdnin nie je možné považovať za obdobie, kedy je škola uzavretá rozhodnutím príslušného orgánu.

Námietky žalobkyne týkajúce sa zabezpečenia starostlivosti o deti počas prázdnin v školskom klube, ako aj odlišnosti postupu vo vzťahu k priznanému ošetrovnému na dieťa A. W. považoval súd za irelevantné s poukazom aj na znenie § 4 vyhlášky 231/2009 Z. z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že počas prázdnin a dní voľna riaditeľ môže zabezpečiť prevádzku školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, nie je to však jeho povinnosťou. V tomto prípade školský zákon v § 114 neupravuje otázku zabezpečenia prevádzky školského klubu okrem iného aj v čase letných prázdnin riaditeľom základnej školy, vyhláška

č. 231/2009 Z. z je však všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý ho vykonáva, preto znenie ust. § 4 cit. vyhl. nemožno považovať za rozporné so školským zákonom.

Aj keď v predchádzajúcom období vo vzťahu k druhému maloletému dieťaťu žalobkyne bolo správnym orgánom prvého stupňa vydané rozhodnutie opierajúce sa o iný právny názor, napadnuté rozhodnutia nie je možné považovať za nezákonné, pretože, ako to vyplýva zo spisového materiálu, predchádzajúce rozhodnutie týkajúce sa ošetrovného z dôvodu starostlivosti o dieťa A. W. nebolo súladné so zákonom. Opravný prostriedok však proti tomuto rozhodnutiu podaný nebol a preto ani žalovaná k nemu v rámci uvedeného konania nemohla zaujať svoj právny názor. Ak teda bolo vydané nezákonné rozhodnutie, v záujme právnej istoty nie je vydávanie ďalších nezákonných rozhodnutí.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd žalobkyni právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O. s. p. nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.