KSKE 7 S 20/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200190 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200190.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kuruca, členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu U. Q. J. Č. G. F. P. B. Ý. , Q. F. P. M. F., L. XXXX/XX, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., Dončova 1451/21, Ružomberok, za ktorú koná advokát JUDr. Ladislav Janči, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 8153/2009 zo dňa 02.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 20.02.2012 podanou na poštovú prepravu dňa 23.02.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia bývalého Colného riaditeľstva SR č. 8153/2009 zo dňa 02.12.2011, ktorým bolo podľa § 48 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. ) zamietnuté odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Colného úradu Košice č. 73614/2008-5638,132PVL/2008 zo dňa 03.12.2008. Citovaným platobným výmerom správny orgán prvého stupňa podľa § 44 ods.1, 4 zákona č. 511/1992 Zb. určil žalobcovi podľa zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu za zdaňovacie obdobie 16.02.2006 základ spotrebnej dane z liehu v množstve 4,4175 hl alkoholu a vyrubil za uvedené zdaňovacie obdobie spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 4.149,66 eur (125.016,- Sk) z dôvodu, že žalobca nevedel preukázať v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného, čím mu vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z.

V dôvodoch svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri domovej prehliadke vykonanej dňa 16.02.2006 policajným orgánom v rodinnom dome žalobcu na adrese P., S. B. Č.. XXXX/ X bolo zistených celkom 4.411 hl alkoholu (neskôr pri opätovnom prepočte 4.4175 hl alkoholu) . Podľa výsledku odbornej expertízy - protokolu o skúške Colného laboratória Colného riaditeľstva SR č. VOE- 4865-4867/07 zo dňa 29.07.2008 v 483 trojlitrových bandaskách sa nachádzali tekutiny s objemovou koncentráciou alkoholu 28,4 %, 30,8 % a 31,4 %. Podľa ustanovenia § 12 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z. daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť dňom 16.02.2006, kedy bol u neho zistený lieh, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. nevie preukázať. Za deň zistenia skutočností podľa tohto ustanovenia sa považuje deň, keď tieto skutočnosti zistil colný úrad. Pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods.2 je daňovým dlžníkom v zmysle ustanovenia § 13 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu, ktorý bol u nej zistený. Pretože

daňový dlžník podľa § 14 ods.3 zákona č. 105/2004 Z.z. nepodal colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote daň nezaplatil, Colný úrad Košice vyzval žalobcu na podanie daňového priznania v lehote 15 dní s tým, aby v rovnakej lehote daň aj zaplatil. Lehota na plnenie uvedená vo výzve uplynula márne dňom 05.03.2007. Pretože nebolo podané daňové priznanie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane, správca dane bol oprávnený v zmysle § 42 zákona č. 511/1992 Zb. určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Po určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotovil dňa 10.10.2008 protokol o určení dane podľa pomôcok. Protokol o určení dane podľa pomôcok bol spolu s výzvou na prerokovanie tohto protokolu doručený daňovému subjektu 14.10.2008 s tým, že za deň prerokovania protokolu bol určený 26.11.2008. Dňa 26.11.2008 bol spracovaný dodatok k tomuto protokolu, ktorého obsahom bola oprava chyby pri matematickom sčítaní: nesprávny údaj 4,4111 hl alkoholu bol opravený na správny údaj 4,4175 hl alkoholu. Daňový subjekt sa prerokovania protokolu dňa 26.11.2008 nezúčastnil z dôvodu dočasnej práceneschopnosti a ani si na tento účel neurčil zástupcu v zmysle § 15 ods.10 zákona č. 511/1992 Zb. Pretože sa v stanovený deň daňový subjekt sám alebo jeho zástupca nezúčastnil prerokovania protokolu o určení dane podľa pomôcok, deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu sa v zmysle § 15 ods.12 zákona č. 511/1992 zb. považuje za deň prerokovania a doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok a jeho dodatku.

Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že v odpovedi výrobcu čistiaceho a nemrznúceho prostriedku na okná osobných motorových vozidiel značky Zafirex uvedeného na etikete zabezpečených bandasiek GVD Trade Dúbrava, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie - F. Y. zo dňa 10.05.2007, je uvedené, že táto firma už nefunguje asi 5 rokov a do dňa podania odpovede sa nezachovali žiadne doklady pre stratu a výrobca takisto nemá už k dispozícii ani technické normy k výrobku a k jeho špecifikácii. F. Y. do zápisnice o miestnom zisťovaní pred Colným úradom Žilina k svojim obchodným aktivitám uviedol, že na obchodného partnera U. Q. zo P. M. F. si nepamätá a ako odberateľov nemrznúcich zmesí uviedol iné spoločnosti. Z archívu Daňového úradu Liptovský Mikuláš správny orgán prvého stupňa získal podnikové normy aj na výrobok značky Zafirex daňového subjektu F. Y., ktorý bol platiteľom spotrebnej dane z liehu od 01.01.2000 do 01.11.2001. Podľa získanej podnikovej normy výrobcu F. Y. - GVD Trade čistiaci a nemrznúci prostriedok na okná mal mať objemovú koncentráciu alkoholu 50 %, v ktorom malo byť primiešané 2 % technického benzínu a táto zmes sa mala plniť do obalov z polyetylanu o inom objeme ako 3 litre. Ako vyplynulo z výsledkov expertízneho skúmania, 483 bandasiek boli naplnené tekutinou s objemovou koncentráciou alkoholu 28,4 %, 30,8 % a 31,4 %, a to bez prítomnosti technického benzínu. Tým bolo preukázané, že v bandaskách, ktorých držba bola zistená u daňového subjektu, sa nenachádza čistiaci a nemrznúci prostriedok tak, ako ho vyrábal F. Y. GVD Trade.

Colné riaditeľstvo SR (právny predchodca žalovaného) odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Colného úradu Košice zo dňa 03.12.2008 zamietlo. Colné riaditeľstvo SR zotrvalo na skutkových zisteniach a ich právnom hodnotení správnym orgánom prvého stupňa. Konštatovalo, že zodpovednosť žalobcu za existujúci stav - zistenie liehu v jeho priestoroch, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia podľa zákona č. 105/2004 Z.z. nevie preukázať, je objektívna. Daňový subjekt zodpovedá, resp. vzniká mu daňová povinnosť za skutkový stav u jeho osoby objektívne, zo zákona, a to bez ohľadu na okolnosti prípadu a na jeho subjektívny vzťah k veci. V prípade objektívneho zistenia liehu v priestoroch odvolateľa, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevie žalobca preukázať, už samotná táto skutočnosť zo zákona predstavuje právny titul vzniku daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 105/2004 Z.z. bez ohľadu na akékoľvek iné skutočnosti. Žalobca v daňovom konaní sa mohol liberovať od vzniku daňovej povinnosti v prípade, ak by jednoznačne, bez pochýb a objektívne preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia zisteného liehu a zákonnosť takéhoto nadobudnutia (konanie odvolateľa, či danej tretej osoby v súlade so zákonom pri predaji liehu) .

Colné riaditeľstvo SR reagovalo na odvolacie námietky žalobcu. Uviedlo, že nebolo povinné v konaní uskutočniť ústne pojednávanie a vykonať výsluch F. Y. za prítomnosti žalobcu. Prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Liptovský Mikuláš bolo vykonané miestne zisťovanie u F. Y. už dňa 25.06.2007, pričom menovaný poprel obchodné aktivity so žalobcom. K námietke žalobcu o zmene obsahu protokolu o určení dane podľa pomôcok bez toho, aby žalobca sa mal možnosť vyjadriť k zmene obsahu protokolu a zaujať k nemu stanovisko, správny orgán prvého stupňa uviedol, že išlo

iba o opravu matematickej chyby, pričom žalobca sa mal možnosť pri prejednaní protokolu oboznámiť aj s jeho dodatkom, ktorý tvorila oprava matematickej chyby. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu o nedoručení platobného výmeru zvolenému právnemu zástupcovi. Písomné splnomocnenie zo dňa 19.09.2008 sa týkalo iba konania vedeného pod sp.zn. 79/54086/2008 Colného úradu Košice, t.j. konania o uložení pokuty za správny delikt. Žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu zastupovaním v daňovom konaní až plnomocenstvom zo dňa 29.01.2009. Za nedôvodnú považoval odvolací orgán aj námietku žalobcu, podľa ktorej z platobného výmeru nie je zrejmý právny dôvod vzniku jeho daňovej povinnosti. V odôvodnení platobného výmeru colný úrad uviedol skutkový stav a právny titul vzniku daňovej povinnosti - § 12 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z.

Colné riaditeľstvo SR nesúhlasilo s tvrdením žalobcu o dvojitom zdanení predmetného liehu, pretože žalobca nepreukázal, že dodávateľom predmetného liehu bol U.. Y. a že U.. Y. už raz za zistený lieh spotrebnú daň zaplatil. Daňová povinnosť žalobcovi nevznikla podľa § 12 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z. v spojení s ustanovením § 13 ods.2 písm.a tohto zákona za konkrétne subjektívne nezákonné konanie pri objednávke, príjme, preberaní, či ďalšom nakladaní s liehom, ale v dôsledku protiprávneho stavu, keď v rozpore s požiadavkou zákona pri výzve dozorujúceho správcu dane žalobca nevedel relevantným spôsobom preukázať pôvod a spôsob zákonného nadobudnutia liehu vo svojich priestoroch. Pod podmienkou preukázania zákonnosti nadobudnutia liehu zákon č. 105/2004 Z.z. nechápe len konanie dotknutého daňového subjektu ako prípadného konečného odberateľa liehu, ale všeobecný zákonný stav nakladania s liehom v rámci jeho dodávateľského pohybu, t.j. napr. stav liehu (kvalita, originalita, výroba) v súlade so zákonom, legálnosť aktivít dodávateľa liehu, jeho predajných aktivít, či odvedenie dane z tohto predaja do štátneho rozpočtu SR.

Odvolací orgán reagoval aj na námietky porušenia zákazu retroaktivity pri uplatňovaní zákona z dôvodu, že nemrznúca zmes bola nadobudnutá v roku 2002, ale bola právne posudzovaná podľa zákona, ktorý vstúpil do platnosti a účinnosti oveľa neskôr. Uviedol, že vznik daňovej povinnosti sa neodvíja od okolností momentu nadobudnutia liehu, ale od skutočnosti, resp. momentu, kedy dotknutý subjekt nevie v momente zistenia liehu správcom dane preukázať pôvod alebo nadobudnutie tohto liehu. Preto ani nemohlo dôjsť k zániku práva colného úradu vyrubiť daň v zmysle § 45 zákona č. 511/1992 Zb.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Colného riaditeľstva SR ako aj platobného výmeru Colného úradu Košice zo dňa 03.12.2008. Žalobné dôvody pritom formuloval totožne s dôvodmi odvolania proti platobnému výmeru. Správcovi dane vytýkal nevykonanie dokazovania v zmysle § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb., predovšetkým, že nevypočul vo veci za účasti žalobcu svedka F. Y., a to aj napriek tomu, že žalobca vykonanie tohto úkonu navrhoval. Pred vydaním rozhodnutia vo veci nebolo vykonané ústne pojednávanie, hoci potreba jeho vykonania vyplýva z ustanovenia § 11 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu pôvod zaistenej nemrznúcej zmesi bol preukázaný už vecným dôkazom priamo zaistenou nemrznúcou zmesou, ktorá bola riadne označená etiketami výrobcu, a preto bol zrejmý jej pôvod. Právnemu predchodcovi žalovaného vytýkal, že pred vydaním rozhodnutia mu nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom protokolu o určení dane, protokol bol colným úradom zmenený bez toho, aby sa mal možnosť k ich zmene vyjadriť a zaujať k nej stanovisko. Správca dane ignoroval skutočnosť, že žalobca mal pre daňové konanie zvoleného právneho zástupcu, jeho zástupcovi nedoručil ani platobný výmer. Tvrdil, že k zaistenej nemrznúcej zmesi nie je daňovníkom spotrebnej dane, išlo o nemrznúcu zmes vyrobenú legálne identifikovaným výrobcom a platiteľom spotrebnej dane z liehu, a teda o zmes vyrobenú aj z liehu, ktorý bol v minulosti zdanený. Ďalej uviedol, že pokiaľ colný úrad ustálil, že daňová povinnosť mu vznikla dňom vydania liehu, t.j. podľa ustanovenia § 12 ods.1 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z., nemohol sa preto uplatniť ods.3 tohto ustanovenia. Preto je spôsob ustanovenia vzniku jeho daňovej povinnosti dňom 16.02.2006 nesprávny. Namietal, že zákon č. 105/2004 Z.z. vstúpil do platnosti až po tom, čo od legálneho výrobcu zakúpil nemrznúcu zmes. Namietal porušenie zákazu retroaktivity pri uplatnení zákona. Zaistená nemrznúca zmes bola nadobudnutá v roku 2002 a odvtedy bola uchovaná v mieste jeho trvalého bydliska. Správca dane posudzoval vec bez akéhokoľvek odôvodnenia podľa zákona č. 105/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až dňa 01.03.2004. Na konania, ktoré sa stali pred 01.03.2004 je teda daný právny predpis neuplatniteľný. V čase, keď bola v roku 2002 nemrznúca zmes nadobudnutá, neexistoval zákon, ktorý by ukladal povinnosť preukazovať pôvod a spôsob nadobudnutia nemrznúcej zmesi. Naviac až po 01.03.2004 sa stalo sankcionovateľné konanie spočívajúce v nepreukázaní spôsobu a pôvodu nadobudnutia liehu. Tvrdil, že v zmysle § 45

zákona č. 511/1992 Zb. právo správcu dane vyrubiť mu daň zaniklo najneskôr 31.12.2007, pretože prijal uvedený tovar v roku 2002. Ďalej namietal nerešpektovanie lehôt na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. Colnému riaditeľstvu SR žalobca vytýkal, že o podanom odvolaní proti platobnému výmeru rozhodoval tri kalendárne roky, čo je v rozpore s ustanovením § 30a zákona č. 511/1992 Zb. Žalobou napadnutému rozhodnutiu vytýkal absenciu riadneho a preskúmateľného odôvodnenia, pretože nie je možné z neho zistiť, ako sa odvolací orgán vysporiadal s argumentáciou žalobcu prednesenou v odvolaní osobitne vo vzťahu k námietke retroaktívnemu uplatňovaniu právnej normy. Odvolací orgán sa podľa žalobcu nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.03.2012 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí Colného riaditeľstva SR. Naviac konštatoval, že colný úrd vo svojom platobnom výmere jednoznačne uviedol, že daň určil a vyrubil podľa ustanovenia § 12 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z. a § 13 ods.2 písm.a/ tohto zákona a nie podľa ustanovenia § 12 ods.1 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z. K žalobcom uplatnenej námietke retroaktívnej aplikácie právnych predpisov uviedol, že aplikácia právnej normy zakladajúcej vznik daňovej povinnosti sa neodvíja od okolností momentu nadobudnutia liehu, ale od skutočnosti, resp. momentu, kedy dotknutý subjekt nevie v momente zistenia liehu správcom dane preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tohto liehu. Za moment vzniku daňovej povinnosti podľa ustanovenia § 12 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z. sa považuje zistenie liehu dotknutej osoby správcom dane, a preto ani názor žalobcu na daňové konanie z pohľadu aktuálnej päťročnej prekluzívnej doby podľa ustanovenia § 45 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. nie je možný.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( za splnenia podmienok podľa § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 12 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným. Za deň zistenia skutočnosti podľa ods.1 písm.d/ a e/ a ods.2 písm.a/ sa považuje deň, keď tieto skutočnosti zistil colný úrad.

Daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods.2 zákona č. 105/2004 Z.z. je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným (§ 13 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z.) .

Podľa § 14 ods.3 zákona č. 105/2004 Z.z. daňový dlžník neuvedený v ods.2 tohto ustanovenia je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona určiť dňa podľa pomôcok (§ 29) . Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods.2 piatej vety.

Právny predchodca žalovaného - Colné riaditeľstvo SR ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v daňovom konaní v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Predtým, než sa súd bude zaoberať uplatnenými žalobnými námietkami, je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca bol rozhodnutím Colného úradu Košice zo dňa 10.10.2008 č. 79/60918/08-5631 v spojení s rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zo dňa 07.09.2009 č. 56767/2008 postihnutý za správny delikt v zmysle § 47 ods.1 písm.i/ zákona č. 105/2004 Z.z. uložením pokuty vo výške 62.508,- Sk. Skutková podstata tohto správneho deliktu spočíva v tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ nevie preukázať v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným. Žalobu smerujúcu proti týmto rozhodnutiam zamietol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/163/2009-54 zo dňa 29.04.2010, pričom Najvyšší súd SR v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil rozsudkom č.k. 4Sžf/4/2010 zo dňa 29.09.2010. Pretože skutkové a právne dôvody pre uloženie sankcie ako aj pre uloženie daňovej povinnosti sú totožné, súd poukazuje na dôvody rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý zaujal stanovisko k žalobným dôvodom žalobcu zhodným so žalobnými dôvodmi uplatnenými v konaní 7S/20/2012.

Najvyšší súd SR v rozsudku uviedol:

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zhodne s názorom krajského súdu v danom prípade k retroaktívnej aplikácii predmetných ustanovení zákona nedošlo, pretože podľa zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu bola každá fyzická a právnická osoba, ktorá má u seba lieh, povinná postupovať v súlade s ustanovením § 51 zákona č. 105/2004 Z.z. a viesť evidenciu o liehu, ktorý má u seba a oznámiť množstvo liehu v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným správcom dane. Bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní preukázané, že pri domovej prehliadke vykonanej dňa 16.02.2006 bol zaistený lieh..., ktorého spôsob nadobudnutia nevedel preukázať, pričom zadržaný lieh nemohol byť nemrznúcou zmesou do ostrekovačov Zafirex tak, ako to vyžadovala technická norma pre daný druh STN 660860, podľa ktorej mala nemrznúca zmes obsahovať 2 % technického benzínu a výrobok mal byť dodávaný v baleniach o objeme 0,5 l, 0,75 l, 1,0 l, 2,5 l a 5,0 l a viac. Posudkom Kriminalistického expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach z 12.05.2006 bolo zistené u vzoriek odobratých pri domovej prehliadke u žalobcu, že ide o etanol s prímesou vyšších alkoholov a objemovou koncentráciou alkoholu u vzorky I./1 - 28 %, I.2-3 - 30 % a I/4 - 80 % a piata vzorka bola lepidlo, pričom nebola zistená prítomnosť technického benzínu a nemrznúcej zmesi označenej etiketou Zafirex neboli v takom objemovom spotrebiteľskom balení, ako vyplývalo z výrobnej normy výrobcu a ani neboli v objemovej koncentrácii 50 % etanolu, ktorá vyplýva z výrobnej normy výrobcu.

Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že lieh zadržaný pri domovej prehliadke u žalobcu nemohol byť nemrznúcou zmesou do ostrekovačov Zafirex , ale že ide o lieh, ktorý podliehal dani, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel žalobca správcovi dane preukázať. ... Odvolací súd taktiež nezistil, že by pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia bol porušený procesný predpis a procesné práva účastníka, ktoré by viedli k nezákonnosti alebo vecnej nesprávnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa dňa 22.09.2008 zúčastnil ústneho pojednávania v danej veci a navrhol ako dôkaz v danej veci vypočuť F. Y., ktorý mu mal predmetnú nemrznúcu zmes do ostrekovačov Zafirex dodať. Z dožiadania Colného úradu Žilina prostredníctvom Daňového úradu v Liptovskom Mikuláši je zrejmé, že GVD Trade F. Y. účtovnú evidenciu stratil a na obchodného partnera U. Q.É. sa nepamätá. Je teda nepochybne, že by sa opakovaným vypočutím svedka F.Í. Y. nepodarilo zistiť, či dodal alebo nedodal žalobcovi predmetnú bandasky s liehom označené ako výrobky od GVD Trade s logom Zafirex . ... U žalobcu ide o jeho objektívnu zodpovednosť za správny delikt, a bolo preto jeho povinnosťou preukázať správcovi dane opak. Keďže v konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb. platí zásada prejednávacia a nie zásada vyhľadávacia, nebolo povinnosťou správcu dane dopĺňať a vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci .

V daňovom konaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 16.02.2006 bola v rodinnom dome žalobcu vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bolo zistené skladovanie 483 kusov bandasiek o objeme 3 litre označených etiketou Zafirex naplnených liehom s rôznou už uvedenou koncentráciou. Žalobca ako daňový subjekt v daňovom konaní okrem svojho tvrdenia, kedy a akým spôsobom nadobudol uvedený lieh označený etiketou Zafirex nepredložil a ani neoznačil žiaden relevantný objektívny

dôkaz, ktorým by nepochybne preukázal svoje tvrdenie v súvislosti s nadobudnutím uvedeného liehu (zmesi) od výrobcu F. Y.. Práve naopak v dožiadaní Daňový úrad Liptovský Mikuláš, ktorý vykonal miestne zisťovanie u F.D. Y. 25.06.2007 nezistil, aby žalobca túto liehovú zmes nadobudol od neho a naviac správca dane mal k dispozícii aj písomné negatívne vyjadrenie F. Y., podľa ktorého žalobca nebol jeho odberateľom. F. Y. potvrdil, že nemá k dispozícii žiadnu účtovnú evidenciu, pretože sa stratila a na žalobcu ako odberateľa si nepamätá. Vzhľadom na obsah písomného vyjadrenia F. Y. a výsledky miestneho zisťovania Daňovým úradom v Liptovskom Mikuláši by opakovaným vypočutím tohto svedka sa nepodarilo zistiť, či dodal alebo nedodal žalobcovi predmetné bandasky s liehom označené logom Zafirex . Toto stanovisko k tejto žalobnej námietke žalobcu zaujal aj Najvyšší súd SR v už citovanom rozsudku 4Sž/4/2010 zo dňa 29.09.2010. Preto súd námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného zisťovania skutkového stavu považuje za bezpredmetné. Bolo povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, na ktorom je dôkazné bremeno, preukázať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. a zákona č. 105/2004 Z.z. Žalobca na svoje tvrdenie žiaden hodnoverný dôkaz neoznačil, ani ho nepredložil. Nedôvodná je i námietka žalobcu, podľa ktorej bol správca dane povinný vo veci uskutočniť ústne pojednávanie. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. nevyplýva obligatórnosť uskutočnenia ústneho pojednávania v daňovom konaní. Ustanovenie § 11 zákona č. 511/1992 Zb. takúto právnu povinnosť správcovi dane v daňovom konaní neukladá, upravuje iba náležitosti zápisnice o ústnom pojednávaní.

Ako nedôvodnú súd hodnotil námietku žalobcu, podľa ktorej sa žalobca nemal možnosť oboznámiť so zmenou protokolu o určení dane podľa pomôcok. Správca dane dňa 26.11.2008 vyhotovil dodatok k protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorým opravil chybu pri matematickom sčítaní. V protokole o určení dane podľa pomôcok zo dňa 10.10.2008 nesprávne uviedol množstvo zisteného alkoholu prepočítaného na hektolitre alkoholu. Nesprávny údaj 4,4111 hl a. opravil na údaj 4,4175 hl a. V dôsledku toho aj vypočítaná daňová povinnosť sa upravila zo sumy 124.835,- Sk na sumu 125.016,- Sk. Pri prejednaní protokolu dňa 26.11.2008 mal žalobca možnosť oboznámiť sa aj s opravou protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorý mu bol doručený 14.10.2008. Pretože sa žalobca alebo jeho zástupca nezúčastnili na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve zo dňa 10.10.2008, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu (§15 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb.) .

Nemožno súhlasiť ani so žalobnou námietkou, v zmysle ktorej uložením daňovej povinnosti žalobcovi došlo k retroaktívnemu uplatneniu zákona č. 105/2004 Z.z., resp. že došlo k zániku práva správcu dane vyrubiť daň v zmysle § 45 zákona č. 511/1992 Zb. Vznik daňovej povinnosti u žalobcu v zmysle § 12 ods.2 písm.a/ zákona č. 105/2004 Z.z. je viazaný na deň zistenia liehu u žalobcu za situácie, že žalobca nevedel v momente zistenia liehu preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tohto liehu. Vznik daňovej povinnosti u žalobcu nemožno viazať na moment jeho nadobudnutia (predmetný lieh žalobca podľa svojich tvrdení nadobudol v roku 2002) . Držba liehu, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom žalobca nevedel preukázať bola zistená dňa 16.02.2006, t.j. už za účinnosti zákona č. 105/2004 Z.z. Z uvedených údajov vyplýva, že správcovi dane ani nemohlo zaniknúť právo vyrubiť daň v päťročnej prekluzívnej lehote v zmysle § 45 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. (výzva na podanie daňového priznania bola vydaná dňa 13.02.2007 a platobný výmer o vyrubení spotrebnej dane z alkoholu žalobcovi bol vydaný dňa 03.12.2008) .

Ako nedôvodnú súd hodnotí aj námietku žalobcu o nedoručení platobného výmeru právnemu zástupcovi žalobcu. Splnomocnenie zo dňa 19.09.2008 sa týkalo iba konania o uložení pokuty za správny delikt (konanie pod č.79/54086/2008) . Žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu zastupovaním v daňovom konaní až plnomocenstvom zo dňa 29.01.2009.

Colné riaditeľstvo SR sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia dôsledne vyporiadalo so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré boli obsahovo totožné so žalobnými námietkami. Preto je tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva SR pre nedostatok dôvodov nedôvodné. Záverom súd ešte dodáva, že námietkou žalobcu týkajúcu sa nedodržania lehôt na vykonanie daňovej

kontroly sa ani nemohol zaoberať, pretože u žalobcu daňová kontrola vykonaná nebola a spotrebná daň bola žalobcovi určená postupom podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb.

Pretože rozhodnutie Colného riaditeľstva SR ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.) .

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.