KSKE 7 S 25/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200235 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200235.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Judity Jurákovej, JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu R. P., P..D..G.., W. X, B., zast. advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., Žižkova 6, Košice, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Roman Gorej, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova č.2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/22168-132335/2011/990057-r zo dňa 05.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 06.03.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 08.03.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/22168-r zo dňa 05.12.2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I. č. 695/230/71442/11/Ihn zo dňa 12.08.2011. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane s pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 234.184,70 eur. Rozhodnutie bolo vydané na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. 695/320/60491/2011/Šál zo dňa 08.07.2011 a jeho dodatku č.1 zo dňa 09.08.2011.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal v zmysle § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty splnenie podmienok na odpočítanie dane vo vzťahu k plneniam od dodávateľa OV-Tip, s.r.o., Gorkého č.4, Košice a od dodávateľa BJV, s.r.o., Klincova 37/B, Bratislava, ktoré boli fakturované faktúrami uvedenými na strane 21 dodatočného platobného výmeru (14 faktúr od dodávateľa OV-Tip, s.r.o. a 18 faktúr od dodávateľa BJV, s.r.o.) . Správny orgán prvého stupňa neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 143.244,52 eur z faktúr č. 10090045-10090058 vystavených daňovým subjektom OV-Tip, s.r.o. za dodané služby - rekonštrukcia kanalizácie, montážne, meracie a kalibračné práce, inžinierska činnosť, výroba oceľových konštrukcií, stavebné práce, vedenie účtovníctva, sprostredkovateľská zákazka a služby vykonané na základe mandátnej zmluvy. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že miestnym zisťovaním u daňového subjektu OV-Tip, s.r.o. dňa 08.04.2010 bolo zistené, že spoločnosť sa na oznámenom sídle nenachádza, na adrese spoločnosti nie je logo spoločnosti, jedná sa o obytný dom, v čase výkonu miestneho zisťovania boli vchodové dvere zamknuté a z vonkajšej strany sa nenachádzali poštové schránky. Preto predvolal na výsluch konateľa tejto spoločnosti G. F. (bol konateľom od 18.06.2007 do 17.03.2010) . Konateľ žalobcu sa výsluchu dňa 11.11.2010 nezúčastnil a svoju neúčasť na výsluchu

telefonicky ospravedlnil z dôvodu pracovného pobytu mimo SR. Konateľ obchodnej spoločnosti potvrdil vystavenie sporných faktúr a žiadnym spôsobom nepreukázal samotné dodanie fakturovaných služieb. Na otázky správcu dane uviedol, že nevie a nespomína si na skutočnosť, či obchodná spoločnosť v roku 2009 mala zamestnancov a na aké profesie boli prijatí, či služby deklarované predmetnými faktúrami boli vykonávané subdodávateľsky a akým spôsobom prebiehal výkon zdaniteľných plnení. Potvrdil, že účtovné doklady odovzdal novému konateľovi, ale doklad o odovzdaní dokladov nemá. Túto svedeckú výpoveď správca dane hodnotil ako účelovú a nepreukazujúcu relevantným spôsobom žiadne dodanie služieb. Správca dane dokazovanie v celom reťazci zdaniteľných obchodov nemohol vykonať, a to z dôvodu, že bývalý konateľ spoločnosti si nespomínal na tak závažné okolnosti, ako sú, či spoločnosť OV- Tip, s.r.o. mala zamestnancov, nespomínal si na základe akých dohôd (zmlúv) a akým spôsobom boli vykonané služby deklarované už uvedenými faktúrami, nespomínal si na to, ako boli vykonané práce - či subdodávateľským spôsobom alebo vo vlastnej réžii, nevedel uviesť spoločnosti, resp. fyzické osoby, ktoré vykonávali fakturované služby a priebeh výkonu zdaniteľného plnenia.

Správca dane ďalej uviedol, že pri dokazovaní využil ustanovenie § 16 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava II. oznámil, že vykonal miestne zisťovanie na adrese daňového subjektu a zistil, že na adrese Klincova 37/B, Bratislava, sa spoločnosť BJV, s.r.o. nenachádza, má uzavretú zmluvu o prenájme registračného sídla. Pretože spoločnosť nemá prenajaté kancelárie, poštu za ňu preberá spoločnosť, s ktorou uzavrela zmluvu o prenájme registračného sídla a preposiela ju na adresu uvedenú v zmluve o prenájme. Na výzvy na predloženie dokladov sa v stanovených termínoch nikto nedostavil. Predvolanie konateľa spoločnosti U.. B. sa vrátilo s poznámkou adresát neznámy . Pretože sa bývalý konateľ tejto obchodne spoločnosti T. B. nedostavil ako svedok na výsluch, na jeho žiadosť mu bolo umožnené podať písomnú výpoveď k otázkam správcu dane. Správca dane položil svedkovi písomné otázky týkajúce sa konkrétnych faktúr pre žalobcu, konkrétnych tovarov a služieb, spôsobu prepravy, odovzdania a prevzatia fakturovaných tovarov a služieb, okolnosti jednotlivých deklarovaných zdaniteľných obchodov, zúčastnených osôb, platieb, zmlúv a pod. Jednotlivými odpoveďami svedok T. B. potvrdil vyhotovenie konkrétnych faktúr a uskutočnenie daných obchodov ako aj zaúčtovanie faktúr, ale na podrobnosti nadobudnutí konkrétnych tovarov, spôsobe ich dodania a prevzatia, či spôsobe platby si pre časový odstup nepamätal a nedisponoval účtovnými dokladmi, s ktorými by tieto skutočnosti mohol zistiť. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane v celkovej sume 90.940,18 eur z 18 faktúr uvedených na strane 21 dodatočného platobného výmeru.

Správca dane výpoveď bývalého konateľa spoločnosti OV-TIP, s.r.o. G. F. ako aj písomnú svedeckú výpoveď bývalého konateľa spoločnosti BJV, s.r.o. hodnotil ako účelové, nepreukazujúce relevatným spôsobom žiadne dodanie služieb. Spoločnosti potvrdili len vystavenie faktúr, ktoré boli vystavené len formálne za účelom uplatnenia dane u platiteľa dane - žalobcu. Obidve obchodné spoločnosti boli účelovo predané osobám so sídlom v Maďarskej republike, aby správca dane nemohol preveriť zdaniteľné plnenie. V obidvoch spoločnostiach pritom k zmene sídla nedošlo.

Správca dane ďalej konštatoval, že žalobca vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole navrhol doplniť dokazovanie vykonaným správcom dane, a to výsluchom svedka J. T. M. - nového konateľa obchodnej spoločnosti OV-Tip, s.r.o., S. (nového konateľa spoločnosti BJV, s.r.o.) a účtovníčky spoločnosti OV- Tip, s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení - I.. V. A.. Zaúčtovanie, resp. nezaúčtovanie preverovaných faktúr u dodávateľov by nebolo dôkazom preukazujúcim uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle ustanovenia § 8 a 9 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane pritom vychádzal zo skutočností, že konateľ spoločnosti je výkonným orgánom spoločnosti, ktorého právom a povinnosťou je riadiť spoločnosť a za spoločnosť konať. Preto najdôveryhodnejšou osobou, ktorá mohla podať relevantné dôkazy a svedectvo o zdaniteľných obchodoch deklarovaných žalobcom bol práve bývalý konateľ spoločnosti OV-Tip, s.r.o. G. F. a bývalý konateľ spoločnosti BJV, s.r.o. U.. B., ktorí boli konatelia v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I. Zosumarizoval skutkový stav zistený správcom dane, pričom sa stotožnil aj s právnym hodnotením skutkového stavu zisteného správcom dane.

Žalovaný uviedol, že právo platiteľa dane na odpočítanie dane je vymedzené v ustanovení § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane je povinný overiť oprávnenosť odpočítania dane, t.j. objasniť všetky okolnosti, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy, keď je nepochybné, že údaje v nej uvedené, odrážajú skutočnosť. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť doklady od svojho zmluvného partnera preukazujúce v prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. V prvom rade malo byť v záujme daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva využil, aby predložil relevantné doklady riadne a nepochybne osvedčujúce splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Tejto povinnosti sa daňový subjekt nemôže zbaviť odkazom na faktúry, ktoré vystavil pre svojich odberateľov a tvrdením, že predmet zdaniteľných obchodov sa nemohol dodať sám od seba, bez toho, aby ho niekto nedodal žalobcovi. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca počas daňovej kontroly nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú deklarované predmetnými faktúrami od spoločnosti OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. Predložením predmetných faktúr a účtovných dokladov daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru a služieb tak, ako sú uvedené na predmetných faktúrach (nepreukázali ich ani svedkovia, ktorí poskytli iba nepreveriteľné, nejednoznačné, všeobecné a ničím nepodložené vyjadrenia) .

Žalovaný reagoval na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu. Uviedol, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevychádza len z faktúr a dokladov predložených platiteľom dane, ale preveroval uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov žalobcu a spoločnosti OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. Žalobca k preukázaniu oprávnenosti odpočítania dane okrem tvrdenia, že k zdaniteľným obchodom došlo a poukazovaním na faktúry vystavené pre svojich odberateľov predložil iba dodávateľské a odberateľské faktúry a zmluvy. Konkrétne preveriteľné informácie neuviedol ani počas výkonu daňovej kontroly a ani v odvolaní. Bývalý konateľ spoločnosti OV-Tip, .s.r.o. G. F. do zápisnice zo dňa 11.11.2010 potvrdil, že vystavil a podpísal 14 faktúr, ktoré boli uhradené v hotovosti, ale aj prevodným príkazom, ale na konkrétne otázky správcu dane týkajúce sa samotného výkonu fakturovaných služieb uviedol iba, že nevie, nespomína si, čím znemožnil správcovi dane overiť jeho tvrdenia ako aj skutočnosti uvedené na faktúrach. Bývalý konateľ spoločnosti BJV, s.r.o. T. B. v písomnej odpovedi okrem skutočnosti, že potvrdil vystavenie a podpísanie všetkých 18 preverovaných faktúr, neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorú by správca mohol ďalej preveriť. T. B. ku každej faktúre uviedol, že na podrobnosti obchodných transakcií sa nepamätá, dokladmi nedisponuje, pretože boli odovzdané novému konateľovi spoločnosti.

Žalovaný uviedol, že deklarované zdaniteľné obchody boli fakturované v decembri 2009 a správca dane vypočúva svedkov v novembri 2010, resp. v máji 2011, preto je tvrdenie žalobcu o neschopnosti svedkov spomenúť si na priebeh zdaniteľných obchodov neopodstatnené. Aj keby sa svedkovia nerozpamätali na okolnosti všetkých obchodov, ale je málo pravdepodobné, že by si nepamätali napr. na akcie väčšieho rozsahu ako boli dodávky kanalizácie v obciach, rekonštrukcie, inžinierska činnosť, výroba a montáž špeciálnych zariadení, práce pre mesto a pod., ktoré si vyžadujú zmluvy, projekty, zariadenia, zamestnancov, resp. subdodávateľov. Bývalý konateľ spoločnosti OV-Tip, s.r.o. sa na nič konkrétne nepamätal, ani na to, či v roku 2009 mal zamestnancov a bývalý konateľ spoločnosti BJV, s.r.o. sa nepamätal na žiadne okolnosti obchodných prípadov. Preto bolo konštatovanie správcu dane, že výpovede svedkov boli nedostatočné a účelové, odôvodnené. Svedkovia iba potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti o deklarovaných zdaniteľných obchodoch a nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy o ich uskutočnení, ktoré by správca dane mohol preveriť. Skutočnosť, že v čase preverovania zdaniteľných obchodov už ani jeden zo svedkov nedisponoval účtovnou dokumentáciou nie je rozhodujúca, pretože z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane predložil G. F. konkrétne faktúry a doklady, ktorými počas daňovej kontroly disponoval a T. B. vo výzve detailne uviedol predmet fakturácie, ako aj požadované okolnosti týkajúce sa jednotlivých faktúr. Správca dane oboznámil žalobcu s termínmi výsluchov svedkov, ale žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť svedkovi otázky. Výpovede svedkov v žiadnom prípade nesvedčia v prospech záveru žalobcu, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to počas daňovej kontroly tvrdil a preukazoval.

K námietke žalobcu, že správca dane nespochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a jeho odberateľmi odvolací orgán uvádza, že závery správcu dane, ktorý nespochybnil dodanie tovaru a služieb žalobcom pre jeho odberateľov nepreukazujú, že predmet týchto zdaniteľných obchodov bol dodaný práve spoločnosťami OV-Tip, s.r.o. a BJV. s.r.o. Správca dane zistil, že žalobca fakturoval pre svojich odberateľov rôzne tovary a služby, ani jeden z jeho odberateľov nepotvrdil, že práce boli vykonané v subdodávke práve spoločnosťami OV-Tip, s.r.o. alebo BJV, s.r.o., resp. že tovar bol nakúpený od týchto spoločností. Vo väčšine prípadov to odberatelia žalobcu nevedeli a ani neskúmali, pretože ich obchodným partnerom bol žalobca. Faktúry, ktoré žalobca vystavil pre svojich odberateľov, na ktoré poukázal aj vo vyjadrení k protokolu a ktoré správca dane preveril a nespochybnil, nie sú dôkazom, že predmet fakturácie bol pre žalobcu dodaný práve spoločnosťami OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o.

Žalovaný reagoval na odvolaciu námietku o nepodloženom konštatovaní správcu dane o účelovom predaji spoločnosti OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. osobám so sídlom v Maďarskej republike a že správca dane nesprávne uviedol, že spoločnosť OV-Tip, s.r.o. bola odpredaná osobe so sídlom v Maďarskej republike, pričom z výpisu z obchodného registra vyplývajú skutočnosti o spoločníkoch so sídlom v SR. Zmluvou zo dňa 01.04.2010 o prevode obchodného podielu spoločnosti BJV, s.r.o. jediný konateľ tejto spoločnosti T. previedol svoj celý obchodný podiel spoločnosti na nadobúdateľa L. B.. Podľa výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti od 31.12.2010 jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti BJV, s.r.o. je S. s trvalým pobytom v Maďarskej republike. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti OV-Tip, s.r.o. spoločníkmi tejto spoločnosti sú MAKSA m.j.k., s.r.o., Mengusovská 7, Košice a REKON-2MJ, s.r.o., Komenského 815, Snina (do 17.03.2010 G. F.) jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti OV-Tip, s.r.o. je Á. T. M. s miestom bydliska v Maďarskej republike. Jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti MAKSA, m.j.k., s.r.o. a REKON - 2MJ, s.r.o. je Á. T. M.. Podľa § 13 ods.1 obchodného zákonníka právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým v tomto prípade je konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že tvrdenie správcu dane nie je v rozpore s údajmi v obchodnom registri.

K námietke nedostatočne vykonaného dokazovania správcu dane žalovaný uviedol, že správca dane nemal dôvod preverovať skutočnosti týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2009 u účtovníčky spoločnosti OV-Tip, s.r.o. a u nových konateľov spoločnosti OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o., pretože vypočul ako svedkov osoby, ktoré boli konateľmi v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov. Tieto osoby boli pre posúdenie veci kľúčovými osobami. Ako neodôvodnenú hodnotil žalovaný aj námietku žalobcu týkajúcu sa postupu správcu dane počas daňovej kontroly v rozpore so základnými zásadami daňového konania. Konateľ žalobcu napriek tomu, že vedel o dokazovaní, ktoré správca dane vykonával (počas daňovej kontroly sám poskytol správcovi dane kontakt na p. T. B. a obdržal upovedomenia o vypočutí svedkov a dňa 20.01.2011 bol oboznámený s priebehom kontroly a výsledkov šetrenia u dodávateľa BJV, s.r.o. a o svedeckej výpovedi p. G. F.) neposkytol správcovi dane žiadne konkrétne vyjadrenia a dôkazy k preverovaným faktúram od uvedených spoločností, nezúčastnil sa vypočutí svedkov, nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov. Daňový subjekt až vo vyjadrení k protokolu navrhol vykonanie ďalších dôkazov (výsluch aktuálnych konateľov a účtovníčky) , čo však správca dane zamietol z dôvodu, že tieto návrhy by neviedli k relevantnému posúdeniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. K odvolacej námietke, podľa ktorej správca dane doručil daňovému subjektu 48 samostatných listín bez trvalého spojenia, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutie, žalovaný uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že ide o rozhodnutie, ktorým príslušný správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 2009. K namietanej forme rozhodnutia žalovaný uviedol, že dodatočný platobný výmer má 48 očíslovaných strán, je podpísaný a opečiatkovaný a obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovenia § 30 zákona č. 511/1992 Zb. V odôvodnení dodatočného platobného výmeru správca dane rozsiahlo a podrobne uviedol výsledky daňovej kontroly a závery, ku ktorým dospel zhodnotením získaných dôkazov, a preto nie je opodstatnená aj námietka absencie vyrubovacieho konania.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 05.12.2011 ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice I. zo dňa 12.08.2011. Predovšetkým namietal formu, v akej bol vydaný dodatočný platobný výmer. Žalobcovi bola doručená zásielka, ktorej obsahom bolo 48 listov papiera bez akéhokoľvek trvalého alebo dočasného spojenia, a preto žalobcovi nebolo zrejmé, či ich má považovať za rozhodnutie v zmysle § 30 zákona č.

511/1992 Zb., resp. či je rozhodnutím každý z doručených listov samostatne, alebo iba niektorý z nich. Tvrdil, že pre dodržanie písomnej formy rozhodnutia orgánu verejnej moci nepostačuje, pokiaľ sú jeho náležitosti zachytené na viacerých samostatných listinách tak, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. rozhodnutie orgánu verejnej moci má povahu verejnej listiny, ktorá pokiaľ je zachytená na viacerých listoch, musí predstavovať technickú jednotu tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zistiť, ktorý orgán verejnej moci, poverený zamestnanec, v ktorý deň, v ktorom mieste, v ktorom konaní a akým spôsobom a s akým obsahom prejavil štátnu alebo inú verejnú moc formou individuálneho správneho aktu.

Žalobca ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a absenciu vyrubovacieho konania. Uviedol, že daňový úrad svoj záver o nemožnosti uznať nárok žalobcu na odpočítanie dane vo výške 234.184,70 eur odôvodnil výlučne zisteniami uvedenými v protokole, ktorý spoločne s vyjadrením žalobcu k protokolu temer doslovne prepísal aj do odôvodnenia dodatočného platobného výmeru. Po vydaní protokolu daňový úrad nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, a to napriek skutočnosti, že žalobca mu predložil ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca požiadal daňový úrad, aby predmetné dôkazy vykonal do skončenia daňovej kontroly, resp. aby dokazovanie doplnil v priebehu vyrubovacieho konania, t.j. ešte pred vydaním dodatočného platobného výmeru. Na túto požiadavku žalobcu daňový úrad neprihliadol. Nevykonaním navrhnutých dôkazov daňový úrad zaťažil vydaný dodatočný platobný výmer vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a vonkajším prejavom tohto nezákonného postupu daňového úradu je faktická absencia vyrubovacieho konania a v rámci absencia dokazovania podľa § 29 zákona o správe daní a poplatkov. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 238/06-39 zo dňa 16.12.2008 a na právne závery v ňom vyjadrené. Ústavný súd SR v skutkovo a právne obdobnej veci skonštatoval, že v situácii, kedy správca dane iba poukazom na závery vyjadrené v protokole z daňovej kontroly pristúpi k vydaniu rozhodnutia bez vykonania daňového - vyrubovacieho konania nemožno mať pochybnosti o tom, že v danom prípade po ukončení daňovej kontroly nebolo uskutočnené vyrubovacie konanie.

Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly. Namietal postup daňového úradu, ktorý mu po celú dobu trvania daňovej kontroly neoznámil, ani iným spôsobom nedal najavo, že niektorú zo skutkových okolností, ktorú vo vzťahu k skúmaným zdaniteľným plneniam považuje za podstatnú, má za nedostatočne preukázanú. Žalobca z mlčania daňového úradu v priebehu daňovej kontroly nemohol zistiť, či má vyvíjať ešte nejakú dôkaznú aktivitu za účelom preukázania skutočnosti, ktoré daňový úrad považuje za sporné. Ak daňový úrad považoval niektorú zo skutočností podstatných pre preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení za nepreukázanú, mal o tom žalobcu informovať a dať mu priestor pre výkon svojej dôkaznej povinnosti a súčasne aj oprávnenia podľa § 29 ods.8 zákona o správe daní a poplatkov. Tento postup daňového úradu mal za následok podstatné obmedzenie časových možností žalobcu vyhľadávať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Žalobca napokon namietal tendenčný prístup správcu dane pri vyhodnocovaní dôkazov vykonaných v priebehu daňovej kontroly. Uviedol, že napriek dôkaznej aktivite žalobcu dospel daňový úrad v dodatočnom platobnom výmere k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. tým, že nepreukázal právo odpočítať daň z tovarov a zo služieb uvedených na skúmaných faktúrach, čím si mal neoprávnenie odpočítať daň. Tento skutkovo - právny záver daňový úrad v odôvodnení dodatočného platobného výmeru neoprel o žiadny relevantný dôkaz, ale výlučne o svoje domnienky, dedukcie a neoverené hypotézy. Svoje zistenia o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu pri preukazovaní uskutočnenia zdaniteľných plnení daňový úrad oprel o hodnotenie výpovedi svedkov G. F. - bývalého konateľa spoločnosti OV-Tip, s.r.o. a p. T. B. - bývalého konateľa spoločnosti BJV, s.r.o. Správca dane označil ich výpovede za účelové z dôvodu, že svedkovia si nevedeli spomenúť na detaily súvisiace s predmetnými zdaniteľnými plneniami. Títo svedkovia nedisponovali účtovnou dokumentáciou vzťahujúcou sa k skúmaným zdaniteľným obchodom, pretože ju odovzdali novým štatutárnym orgánom. Za nepreskúmateľný žalovaný považoval aj hodnotiaci záver daňového úradu, podľa ktorého šetrením nebolo spochybnené dodanie tovaru a služieb odberateľom žalobcu, ale správcom dane bolo šetrením dokázané, že dodanie tovarov a služieb spoločnosťami OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. nebolo deklarované faktúrami pre žalobcu. Daňový úrad odkazuje na svoju vyšetrovaciu činnosť, ktorú však nešpecifikoval a z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru

nevyplýva jediný dôkaz, ktorého logickým posúdením mohol daňový úrad dospieť k tomuto záveru. Za logicky neakceptovateľné považoval žalobca aj konštatovanie daňového úradu o porušení ustanovenia § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. žalobcom. Toto ustanovenie sa nezmieňuje o povinnosti daňového subjektu preukázať právo odpočítať daň, ale venuje sa výlučne časovým aspektom vzniku práva odpočítať daň.

Za ďalšie nepodložené konštatovanie daňového úradu považoval žalobca aj konštatovanie, že spoločnosti OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. boli účelovo predané osobám so sídlom v Maďarskej republike, aby správca dane nemohol preveriť zdaniteľné plnenia. Toto tvrdenie malo iba zastrieť nedostatočnú aktivitu daňového úradu v priebehu daňovej kontroly. Skutočnosť, že spoločník, resp. konateľ dodávateľa skúmaného zdaniteľného plnenia je cudzí štátny príslušník, ešte neoprávňuje daňový úrad rezignovať na vykonanie vyšetrovacích úkonov voči tejto osobe. Daňovému úradu nebránila žiadna okolnosť v predvolaní nových konateľov spoločnosti OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. na výsluch za účelom predloženia účtovníctva tejto spoločnosti, resp. o vykonaní dožiadania v rámci vzájomnej medzinárodnej spolupráce vo veciach daní do Maďarska. Vo vzťahu k spoločnosti OV-Tip, s.r.o. je navyše zistenie o jej predaji osobe so sídlom v Maďarskej republike skutkovo nesprávne, pretože z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti vyplýva, že jej spoločníkmi sú spoločnosť MAKSA, m.j.k., s.r.o. so sídlom Mengusovská 7, Košice a spoločnosť REKON - 2MJ, s.r.o. so sídlom Komenského 815, Snina, so sídlom na území SR.

Z uvedených dôvodov žalobca vyslovil názor, že si splnil dôkaznú povinnosť a uniesol dôkazné bremeno smerujúce k preukázaniu zdaniteľných plnení vyplývajúcich zo skúmaných faktúr. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp.zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011 podľa ktorého daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľom znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane .

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.04.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že so žalobnými námietkami žalobcu totožnými z jeho odvolacími námietkami sa vyporiadal na stranách 10 až 14 napadnutého rozhodnutia.

K námietke týkajúcej sa formy vydaného dodatočného platobného výmeru uviedol, že dodatočný platobný výmer mal všetky zákonné náležitosti, jednotlivé strany dodatočného platobného výmeru boli označené číslom 2 až po číslo 48, obsahovo na seba nadväzovali, a preto jednoznačne možno posúdiť, že dodatočný platobný výmer spĺňa charakter rozhodnutia v zmysle § 30 zákona č. 511/1992 Zb. K námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, absencie vyrubovacieho konania a porušenie zásady úzkej súčinnosti v priebehu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v zmysle § 15 ods.16 zákona č. 511/1992 Zb. sa ustanovenie § 29 upravujúce dokazovanie použije aj na daňovú kontrolu. Ustanovenie § 15 ods.5 tohto zákona upravuje aj práva daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancom správcu dane a v ods.6 písm.d/ a e/ citovaného ustanovenia zákona jeho povinnosti ohľadom predkladania dôkazných prostriedkov a účtovných dokladov v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. Počas výkonu daňovej kontroly by mal v súlade s ustanoveniami § 15 a § 29 citovaného zákona prebehnúť celý proces dokazovania - vykonanie dôkazov, obstaranie dôkazov ako aj vyhodnotenie dôkazov. Protokol o kontrole, ktorý vyhotovuje zamestnanec správcu dane o výsledkoch zistenia kontroly, obsahuje všetky skutočnosti vrátane vyhodnotenia dôkazných prostriedkov, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Povinnosťou správcu dane je uviesť v dodatku k protokolu vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu a jeho vyhodnotenie k zisteniam uvedeným v protokole. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie. Riadne prerokovaný protokol vrátane jeho dodatku z daňovej kontroly je podkladom pre vydanie platobného výmeru (dodatočného platobného výmeru) . Výsledky kontroly sú obsahom jeho odôvodnenia, a to v zmysle § 30 ods.3 zákona č. 511/2012 Z.z. Vyrubovacie konanie upravené v ustanovení § 44 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa ods.6 citovaného ustanovenia zákona, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola, alebo opakovaná kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej ukončenia platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer. Preto podľa tejto právnej úpravy nie je časový priestor v rámci vyrubovacieho

konania na vykonávanie dokazovania. V rámci vyrubovacieho konania v podstate správca dane určuje daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená a ktorá je vyčíslená v protokole o kontrole. V tomto prípade správca dane umožnil žalobcovi uplatniť svoje právo v zmysle § 15 ods.5 písm.f/ zákona č. 511/1992 Zb., vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a k spôsobu ich zistenia. Predmetným vyjadrením daňového subjektu ako aj vyhodnotenie tohto vyjadrenia správu dane je obsahom dodatku č.1 k protokolu. V rámci tohto vyhodnotenia sa správca dane vyjadril k jednotlivým námietkam daňového subjektu ku kontrolným zisteniam, ako aj k neakceptovaniu návrhov daňového subjektu na doplnenie dokazovania.

Správca dane s prihliadnutím k obsahu svedeckej výpovedi bývalých konateľov spoločnosti OV- Tip, s.r.o. (G. F.) a spoločnosti BJV, s.r.o. (T. B.) nemal za potrebné predvolávať ako svedkov osoby navrhované žalobcom. G. F. ako aj T. B. boli konateľmi menovaných spoločností v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov, podpisovali vystavené faktúry a teda je predpoklad, že mali vedomosti, ako aj podklady týkajúce sa spôsobu uskutočnenia týchto obchodov. Z výsledkov šetrení vykonaných dožiadanými daňovými úradmi vyplýva, že menované spoločnosti sú nekontaktné. Konateľ žalobcu bol upovedomený o vypočutí svedkov G. F. J. T. B., pričom sa nezúčastnil ani jedného vypočutia svedkov, čím nevyužil právo vyplývajúce pre neho z ustanovenia § 15 ods.5 písm.e/ zákona č. 511/1992 Zb. Podľa obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.01.2011 správca dane informoval konateľa žalobcu o priebehu kontroly a výsledkov šetrenia u dodávateľa BJV, s.r.o. Bratislava ako aj svedeckej výpovedi bývalého konateľa spoločnosti OV-Tip, s.r.o. G. F.Á.. Z týchto skutočností vyplýva snaha správcu dane o súčinnosť so žalobcom. Bolo v záujme žalobcu skontaktovať sa v priebehu kontroly so správcom dane a oboznámiť sa s výsledkami kontroly, zisteniami správcu dane, s jednotlivými dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 49 ods.1,2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 15 ods.6 písm.e/ zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa ods.10 druhej vety (t.j. najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o daňovej kontrole) .

Podľa § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov daňovým subjektom.

Z obsahu administratívnych spisov súd zistil, že dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Košice I. zo dňa 12.08.2011 bol žalobcovi predpísaný rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 234.184,70 eur. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 143.244,-52 eur zo 14 faktúr vystavených daňovým subjektom OV-Tip, s.r.o. a v sume 95.940,18 eur z 18 faktúr vystavených daňovým subjektom BJV, s.r.o. za dodávky služieb a tovarov. Uskutočnenie týchto zdaniteľných obchodov žalobca preukazoval iba faktúrami, zmluvami a objednávkami. V záujme preverenia reálnosti žalobcom deklarovaných plnení, ktoré mal prijať od uvedených obchodných spoločností, správca dane vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 29 ods.1, 2,4 zákona č. 511/1992 Zb.

Správca dane vypočul ako svedka G. F., ktorý bol konateľom tejto spoločnosti v predmetnom zdaňovacom období. Bývalý konateľ potvrdil, že faktúry za obchodnú spoločnosť OV-Tip, s.r.o. vystavil on, ako ich aj podpísal. Na otázku správcu dane, či obchodná spoločnosť v roku 2009 zamestnávateľa zamestnancov a na akých pozíciách, svedok uviedol, že nevie, nespomína si. Rovnako odpovedal na otázku správcu dane týkajúcu sa konkretizácie jednotlivých plnení (spôsob vykonania služieb deklarovaných faktúrami, či práce boli vykonávané subdodávateľsky, ktorými obchodnými spoločnosťami, resp. fyzickými osobami a aký bol priebeh výkonu zdaniteľných plnení) . Svedok T. B. konateľ spoločnosti BJV, s.r.o. v rozhodnom zdaňovacom období v písomnej svedeckej výpovedi reagoval na otázky správcu dane týkajúce sa každej z 18 sporných faktúr. Správca dane žiadal od svedka, aby odpovedal, od koho tovar fakturovaný žalobcovi obchodná spoločnosť nadobudla, akým spôsobom došlo k preprave tovaru od spoločnosti BJV, s.r.o. žalobcovi, kto odovzdal tovar za spoločnosť BJV, s.r.o. a kto tovar prevzal za žalobcu, kde došlo k odovzdaniu a prevzatiu tovaru, akým spôsobom došlo k úhrade predmetnej faktúry, v prípade hotovostnej platby komu boli fyzicky peniaze odovzdané, v prípade realizácie platby prevodným príkazom uvedenie účtu, na ktorý bola peňažná hotovosť prevedená, konkretizácia osôb, ktoré fyzicky vykonávali nakládku a vykládku tovaru, či išlo o nový alebo použitý tovar a ako prebiehal zdaniteľný obchod. Uvedený svedok na otázky týkajúce sa predmetných faktúr odpovedal zhodne, že predmetné faktúry vystavil a došlo k uskutočneniu predmetných obchodných prípadov medzi obchodnou spoločnosťou BJV, s.r.o. a žalobcom. Na okolnosti a priebeh obchodu sa nepamätá.

Vzhľadom na obsah svedeckých výpovedí bývalých konateľov obchodných spoločností OV-TIP, s.r.o. a BJV, s.r.o. správca dane objektívne musel dospieť k záveru, že ak konateľ obchodnej spoločnosti (G. F.) vo vzťahu k obchodom uskutočneným pred 11 mesiacmi nevie uviesť, či obchodná spoločnosť mala vlastných zamestnancov, či zabezpečovala plnenia vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľsky, resp. ak konateľ obchodnej spoločnosti (T. B.) nevie uviesť jediný konkrétny údaj ohľadne realizácie plnení deklarovaných spornými faktúrami, že nebolo preukázané uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení.

Súd hodnotí všetky žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné.

Skutočnosť, že dodatočný platobný výmer v rozsahu 48 listov papiera nebol technicky tak upravený, aby predstavoval technickú jednotu, nepredstavuje rozpor so zákonom č. 511/1992 Zb. Tento a ani iný všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje pre dodatočný platobný výmer ako formu rozhodovania daňového úradu požiadavku technickej jednoty. Z číselného označenia jednotlivých strán dodatočného platobného výmeru, z obsahovej nadväznosti textu dodatočného platobného výmeru nesporne vyplýva, že ide o dodatočný platobný výmer o rozsahu 48 strán. Predmetný platobný výmer pritom obsahoval všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle § 30 zákona č. 511/1992 Zb.

V zmysle § 29 ods.1,2 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa názoru súdu zistenie skutkového stavu správcom dane bolo dostačujúce pre uloženie daňovej povinnosti žalobcovi. Žalobca mal možnosť v priebehu celej daňovej kontroly využiť svoje právo predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 15 ods.5 písm./ zákona č. 511/1992 Zb.) , pričom tomuto právu zodpovedá jeho zákonná povinnosť predkladať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení (§ 15 ods.6 písm.e/ citovaného zákona) . Žalobca až vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole navrhol vypočuť ako svedka Á. T. M. nového konateľa spoločnosti OV-TIP, s.r.o. S. L. Q. a súčasného konateľa a spoločníka spoločnosti BJV, s.r.o. a účtovníčky spoločnosti OV-TIP, I.. V. A.. Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s názormi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pokiaľ ide o účelnosť a potrebu vykonania týchto navrhnutých dôkazov. V čase, kedy malo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľných plnení deklarovaných žalobcom boli konateľmi dodávateľských obchodných spoločností G. F. J. T. B., ktorí vystavili a podpísali faktúry ohľadne sporných zdaniteľných plnení. Je nesporné, že ako konatelia týchto obchodných spoločností len tieto osoby mohli nesporným spôsobom preukázať uskutočnenie zdaniteľných plnení, ak došlo k ich realizácii.

Za situácie, keď správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal všetky do úvahy pripadajúce dôkazy, ktorými mohol zistiť čo najúplnejšie skutkový stav, nemožno mu vytýkať neuskutočnenie vyrubovacieho konania. Daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená, určí správca dane vo vyrubovacom konaní, pričom ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, je povinnosťou správcu dane vydať dodatočný platobný výmer do 15 dní od jej skončenia (§ 44 ods.1,6 písm.b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.) . V zmysle zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vo vzťahu k určeniu dane realizuje správca dane v rámci daňovej kontroly. Žalobcovi nič nebránilo v rámci daňovej kontroly navrhovať a predkladať správcovi dane dôkazy, ktorým by preukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení. Ustanovenie § 15 ods.10 veta druhá zákona č. 511/1992 Zb. síce zužuje uplatnenie zásady jednotnosti konania tým, že umožňuje kontrolovanému daňovému subjektu v rámci vyjadrenia k protokolu v lehote do 8 pracovných dní od prerokovania protokolu navrhovať dôkazy, ale žalobca toto svoje právo nevyužil predložením alebo navrhnutím relevantných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Ním navrhované dôkazy z už uvedených dôvodov by k tomuto cieľu neprispeli.

Ako nedôvodnú súd hodnotí aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 695/321/4477/2011/Šál zo dňa 20.01.2011 vyplýva, že správca dane informoval konateľa žalobcu o priebehu kontroly a výsledku šetrenia u dodávateľa BJV, s.r.o., Bratislava ako aj vo svedeckej výpovedi bývalého konateľa spoločnosti OV-Tip, s.r.o. G. F.. Z uvedených výsledkov šetrenia správcu dane objektívne pre žalobcu mohol vyplývať jedine záver, že uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany dodávateľov OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. nebolo preukázané. Je predsa nemysliteľné, aby v takom krátkom časovom odstupe (zdaniteľné obdobie december 2009 a realizácia výsluchu november 2010) si konateľ obchodnej spoločnosti (G. F.Y.) nevedel spomenúť, či v roku 2009 zamestnával zamestnancov, či dodávky služieb a tovarov realizoval prostredníctvom vlastných zamestnancov, resp. subdodávateľským spôsobom a nespomenul si na spôsob realizovania ani jedného zo 14 zdaniteľných plnení. Ten istý záver možno vyvodiť aj vo vzťahu k písomnej svedeckej výpovedi konateľa spoločnosti BJV, s.r.o. T. B.. Z týchto skutočností mal a musel pre konateľa žalobcu tu vyplynúť záver, že v záujme preukázania predmetných zdaniteľných obchodov musí predložiť dôkazy, resp. navrhnúť správcovi dane vykonať dôkazy, ktorými by preukázal existenciu predmetných plnení. Na splnenie si dôkaznej povinnosti mal žalobca dostatočný časový priestor od 10.januára 2010 do ukončenia daňovej kontroly dňa 10.08.2011, resp. do uplynutia lehoty v zmysle § 15 ods.10 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že mal obmedzené časové možnosti vyhľadať a predložiť ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Žalobca v podanej žalobe namietal tendenčný prístup pri vyhodnocovaní dôkazov vykonaných v priebehu daňovej kontroly zo strany správcu dane a žalovaného. Nesúhlasil s ich závermi, že svedecké výpovede bývalých konateľov spoločnosti OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. boli účelové, nedostatočné a nepreukazujúce relevantným spôsobom žiadne dodanie služieb, pričom nepostačovali ako dôkaz o tom, že došlo k dodaniu zdaniteľných plnení. Žalobca tvrdil, že ich výpovede nemožno označiť za účelové z dôvodu, že svedkovia si nevedeli spomenúť na detaily súvisiace s predmetnými zdaniteľnými plneniami. K týmto tvrdeniam žalobcu je potrené uviesť, že menovaní bývalí konatelia dodávateľských obchodných spoločností nevedeli konkretizovať ani jeden z obchodných prípadov, ktorých sa týkali predmetné faktúry. Preto je neprimerané tvrdiť, že si nevedeli spomenúť na detaily predmetných plnení. Išlo pritom o plnenia s veľkým objemom prác, resp. tovaru (napr. faktúra spoločnosti BJV, s.r.o. č. 07120904 zo dňa 07.12.2009 - dodanie kruhovej ocele a oceľových rúr v množstve 24 ton, faktúra č. 08120902 zo dňa 08.12.2009 - dodanie oceľových plechov v množstve 19,4 tony, faktúra č. 08120903 zo dňa 08.12.2009 - dodávka kanalizácie v dĺžke 373 m v obci Rastice a pod.) .

Žalobca ďalej namietal konštatovanie daňového úradu v dodatočnom platobnom výmere o porušení ustanovenia § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. žalobcom tým, že žalobca nepreukázal právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby, ktorá vzniká platiteľovi v deň , keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Je nesporné, že vznik práva na odpočítanie dane platiteľom dane z pridanej hodnoty upravuje ustanovenie § 49 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z., kým ustanovenie § 49 ods.1 tohto zákona rieši iba otázku časového momentu vzniku tohto práva. Z kontextu dodatočného platobného výmeru ako aj rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného nesporne vyplýva, že žalobcovi nebolo priznané právo

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik tohto práva v zmysle § 49 ods.2 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Žalobca ďalej namietal, že tvrdenie správcu dane o predaji spoločnosti OV-Tip, s.r.o. osobe so sídlom v Maďarskej republike je nesprávne, pretože z výpisu obchodného registra tejto spoločnosti vyplýva, že jej spoločníkmi sú spoločnosť MAKSA, m.j.k., s.r.o., Mengusovská 7, Košice a spoločnosť REKON - 2MJ, s.r.o. so sídlom Komenského 815, Snina. S touto námietkou uplatnenou v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru sa žalovaný dostatočným spôsobom vyporiadal.

Tvrdenie žalobcu o splnení si dôkaznej povinnosti a unesení dôkazného bremena smerujúceho k preukázaniu zdaniteľných plnení súd považuje za nedôvodné. V tomto smere žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp.zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, podľa ktorého : Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existencia materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane . V prvom rade k tejto argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že súčasťou fakturácie neboli v predmetných sporných zdaniteľných plnení prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od obchodných spoločností OV-Tip, s.r.o. a BJV, s.r.o. Konštantná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR pri posudzovaní práva daňového subjektu na odpočítanie dane nezohľadňuje existenciu materiálneho plnenia u platiteľa dane, ale jednoznačne akcentuje na preukázanie dodania zdaniteľných plnení konkrétnymi podnikateľskými subjektmi.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.) .

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.