KSKE 7 S 36/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200323 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200323.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu Š. Š. V. I. Y. Z. , T.. XX.XX.XXXX, H. B. XXX, T. I., zast. JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou, Kysucká č.14, Košice, proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, Komenského 52, Košice, o preskúmanie potvrdenia o skončení služobného pomeru sp.zn. KRHZ-KE-OSU-546/2011 zo dňa 15.02.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný dňa 15.02.2011 pod č. KRHZ-KE-OSU-546/2011 vydal potvrdenie o skončení služobného pomeru. V potvrdení poukázal na ustanovenie § 63 ods.2 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, pričom potvrdzoval, že služobný pomer u žalobcu skončil podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm.c/ zákona o Hasičskom a záchrannom zbore dňom 15.02.2011. V dôvodoch tohto potvrdenia uviedol, že dňa 15.02.2011 bol doručený Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Košiciach právoplatný rozsudok Okresného súdu v Trebišove sp.zn. 5T/120/2010-76 zo dňa 07.10.2010. Na základe uvedeného rozsudku bolo preukázateľne zistené, že žalobca bol dňa 07.10.2009 Okresným súdom v Trebišove právoplatne odsúdený za prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods.1, ods.2 písm.a/, b/ Trestného zákona.

Podľa § 63 ods.1 písm.c/ zákona o Hasičskom a záchrannom zbore sa služobný pomer príslušníka končí nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Záverom v tomto potvrdení je uvedené, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 69 ods.3 písm.i/ zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR konkretizovanom v uznesení č. 5Sžo/2/2012 zo dňa 29.02.2012, v prípade ak žalovaný nerozhodol podľa § 150 a § 150a zákona č. 315/2001 Z.z., ale vydal iba deklarujúce rozhodnutie o skončení služobného pomeru je potrebné toto rozhodnutie, pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby na súd, považovať za rozhodnutie, voči ktorému zákon neumožňuje využiť druhostupňový opravný prostriedok, preto z uvedených dôvodov toto rozhodnutie je napadnuteľné na súde v dvojmesačnej lehote.

Žalobca podal žalobu na Krajský súd v Košiciach dňa 31.03.2011. Medzi žalobné dôvody uviedol, že žalobca po obdržaní potvrdenia o skončení služobného pomeru očakával, že odvolací orgán podľa § 154 ods.6 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore napadnuté rozhodnutie zmení alebo zruší alebo rozhodne inak. Poukázal tiež na potvrdenie, ktoré bolo obsahom rozhodnutia NS SR 5Sžo/75/2010 v spojení s rozsudkom tunajšieho súdu 6S/18/2009 zo dňa 17.06.2010, rozsudok NS SR 4Sžo/16/2010 zo dňa 31.08.2010. Žalobca nesúhlasil so stanoviskom úradu zo dňa 14.03.2011, pokiaľ ide o jeho bezúhonnosť, poukázal na § 63 ods.1 písm.c/ zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, kde sa nikde nepíše o bezúhonnosti, ale pod citovaným ustanovením sa právne uzatvára pojem o právoplatnom odsúdení. O povinnosti preukazovať bezúhonnosť sa hovorí a vyžaduje len v súvislosti s prijímaním do služobného pomeru podľa § 17 ods.2 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov nie staršiemu ako tri mesiace.

Poukázal ďalej na § 17 ods.5 citovaného zákona, § 17 ods.1 písm.a/ až d/ a g/, požiadavka bezúhonnosti v priebehu výkonu služobného pomeru sa v tomto odstavci nenachádza.

Ani v ďalších ustanoveniach zákonodarca podľa tohto zákona neoprávňuje zamestnávateľa skúmať u pracovníka prípadnú stratu bezúhonnosti v priebehu výkonu služby.

Ďalším dôvodom ukončenia služobného pomeru bolo rozhodnutie Okresného súdu v Trebišove, spis sp.zn. 5T/120/2010 zo dňa 07.10.2010. K uvedenému uviedol, že bránil svoju matku, ktorej v hádke tento sused zlomil ruku a v neposlednej miere ho aj napadol a fyzicky ublížil.

Vzhľadom na všetky priťažujúce ako i poľahčujúce okolnosti súd rozhodol, že podľa § 40 ods.1 písm.a/ Trestného zákona upúšťa od potrestania žalobcu. Podľa citovaného ustanovenia § 40 ods.2 Trestného zákona, ak sa upustilo od potrestania páchateľa, hľadí sa na páchateľa ako keby nebol odsúdený. Sudcom okresného súdu bol poučený, že na základe uvedeného spĺňa predpoklady bezúhonného pracovníka, ktorého by predmetný incident v civilnom živote nemal poznačiť. V závere svojej žaloby poukázal na to, že svoju prácu má rád. Vykonal všetky opatrenia k tomu, aby sa odborne zdokonalil a urobil všetky skúšky ako aj kurzy a špecializované prípravy preto, aby mohol byť zaradený vo svojom odbore ako hasič. V službe k plneniu svojich povinností pristupoval zodpovedne a nikdy nemal žiadne výhrady, pokiaľ išlo o jeho výkon činnosti. V jeho prípade skončením služobného pomeru by bol potrestaný ešte viac ako to mal na mysli Trestný zákon, pretože mu bolo upierané ústavné právo na prácu. Žalobcovi ďalej nebolo jasné odkiaľ sa žalovaný dozvedel, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie. Tvrdil ďalej, že žalovaný nepreukázal porušenie pracovnej disciplíny podľa § 69 ods.3 písm.i/ zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Ak túto skutočnosť žalovaný nevie preukázať, tak potom mu nemohol zaniknúť služobný pomer dňa 15.02.2011 o to viac, že podľa jeho názoru, ak v skutočnosti sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, tak takú povinnosť oznamovaciu o právoplatnom odsúdení nemal. Na pracovisku, kde sa pohyboval každý deň, vedeli, že čaká na súd a všetci pracovníci vedeli ako sa toto súdne konanie skončilo. Uviedol, že neporušil pracovnú disciplínu a jeho pracovný pomer nemohol skončiť ani 07.10.2010 ani 15.02.2011. Uplatňoval si náhradu mzdy od 16.02.2011. Navrhol potvrdenie zo dňa 15.02.2011 zrušiť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne 01.08.2011. V tomto vyjadrení uviedol, že podľa § 63 ods.1 písm.c/ zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov sa služobný pomer príslušníka končí nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Jedná sa o skončenie služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru priamo zo zákona. V prípade uvedeného spôsobu skončenia služobného pomeru, je služobný úrad (Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru) povinný postupovať v súlade s § 63 ods.2 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore a vydať písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru.

Uvedené potvrdenie oznámením o skutočnosti, ktorá nastala zo zákona, nemá konštitutívny charakter. Nejedná sa o rozhodnutie, ako výsledok konania podľa § 150 a nasl. zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.

Podľa § 17 ods.1 písm.a/ zákona o Hasičskom a záchrannom zbore príslušník môže byť štátny občan SR starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak je bezúhonný. Za bezúhonného sa na účely zákona o hasičskom a záchrannom zbore považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu, alebo ak sa podľa osobitného predpisu na občana hľadí, ako keby nebol za aký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov. Uvedenú podmienku musí príslušník spĺňať podľa § 17 ods.5 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore po celý čas trvania služobného pomeru.

Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Košiciach bol dňa 15.02.2011 doručený právoplatný rozsudok Okresného súdu v Trebišove sp.zn. 5T/120/2010-76 zo dňa 07.10.2010. Na základe uvedeného rozsudku bolo preukázateľne zistené, že príslušník Š. Š. bol dňa 07.10.2010 Okresným súdom v Trebišove právoplatne odsúdený za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, 2 písm.a/,b/ Trestného zákona. Táto skutočnosť bola služobnému úradu preukázaná výpisom z registra trestov. Navrhol žalobu zamietnuť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. a zistil, že žaloba nebola dôvodná.

Podľa ustanovenia § 247 ods.1 O.s.p. a podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. V danom prípade aj keď neprebehlo odvolacie konanie na základe námietok žalobcu, žalovaný vydal potvrdenie dňa 15.02.2011, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 63 ods.2 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o HaZZ ) oznámili žalobcovi, že jeho služobný pomer skončil na základe ustanovenia § 63 ods.1 písm.c/ zákona o HaZZ dňa 15.02.2011.

Podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm.c/ zákona o HaZZ služobný pomer príslušníka sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods.2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

Ustanovenie § 17 ods.2 HaZZ ustanovuje, že za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, za úmyselný trestný čin proti republike, za úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach, alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu, alebo ak sa podľa osobitného predpisu na občana hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti sú obsiahnuté v druhej hlave Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, medzi ktoré sa zakotvuje aj § 194 podľa trestného rozsudku Okresného súdu v Trebišove č. 5T/120/2010 zo dňa 07.10.2010, teda tento skutok podlieha pod ustanovenie § 63 ods.1 písm.c/ zákona o HaZZ.

Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalobcu zo dňa 01.03.2011, ktorým sa obrátil na plk. Ing. Jozefa Fedorčáka riaditeľa Krajského riaditeľstva HaZZ v Košiciach, kde žalobca opisuje svoje konanie ako aj výsledok trestného konania. Stotožňuje sa aj s tým, že dosah, ktorý znáša žalobca v tomto konaní, je oveľa represívnejší, než ako keby bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin podľa druhej hlavy Trestného zákona. Súčasne poukazuje aj na výrok rozsudku 5T/120/2010-76 zo

dňa 07.10.2010, v ktorom sa konštatuje spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/,b/ Trestného zákona.

Na jednej strane podľa § 40 ods.1 písm.a/ Trestného zákona sa upustilo od potrestania obžalovaného, v tomto prípade žalobcu a na druhej strane zákon o HaZZ je v rozsahu pracovno-právnych vzťahov prísnejší ako samotný trestný zákon. Zákon o HaZZ nerozlišuje právne následky po právoplatnom odsúdení páchateľov vo všeobecnosti, pričom dosah v pracovno-právnej oblasti je oveľa väčší (strata zamestnania) .

V tomto konaní nie je v právomoci správneho súdnictva sa vyjadrovať k samotnému trestnému skutku, teda k ustanoveniu § 194 ods.1 až 3 Trestného zákona, avšak súd poukazuje na to, že až novelou zákona č. 315/2001 Z.z. bol do ustanovenia § 63 ods.1 písm.c/ vsunutý § 17 ods.2 zákona o HaZZ, teda všetky trestné činy od § 179 až po § 203. Prečin porušovania domovej slobody je úmyselným trestným činom, preto striktné predpisy zákona o HaZZ nedovoľujú, aby príslušník HaZZ s právoplatným odsúdením zotrval v služobnom pomere podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm.c/ zákona o HaZZ.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto v odôvodnení rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho) , ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie ÚS SR č. III.ÚS 115/03 č. 313/2003) .

Súd mal za to, že náležite opísal skutok, na základe ktorého žalobca bol ukrátený na svojich právach a náležite odôvodnil svoje rozhodnutie na základe predložených dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.

Na záver súd dodáva, že žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru preto, že neoznámil, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, ale preto, že bol právoplatne odsúdený podľa druhej hlavy trestného zákona.

Podľa ustanovenia § 158 ods.1 zákona o HaZZ právoplatné rozhodnutie vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona je preskúmateľné súdom. Uvedené ustanovenie nerozlišuje medzi rozhodnutiami, ktoré prebehli odvolacím konaním, ani medzi rozhodnutiami, ktoré sú rozhodnutiami, ktoré zasahujú do práv a záujmov fyzickej či právnickej osoby. Z uvedeného dôvodu je preto preskúmanie rozhodnutia tak deklaratórneho ako aj odvolacieho rozhodnutia súdom stanovené v príslušných právnych predpisoch, v tomto prípade v ustanovení § 158 ods.2, prípadne to ako uviedol Najvyšší súd SR v ustanovení § 250b ods.1 O.s.p. V tomto prípade sa súd riadil právnym záverom Najvyššieho súdu SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd sa riadil právnymi predpismi, ktoré boli citované v dôvodoch tohto rozhodnutia, pričom na ďalšie žalobné námietky uvádzané žalobcom, pokiaľ ide o ustanovenie § 17 ods.5 zákona o HaZZ súd neprihliadal, pretože ich nepovažoval za právne významné.

Podľa ustanovenia § 250j ods.1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len v medziach žaloby) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vyslovil rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods.1 prvá veta O.s.p., žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže v konaní nebol úspešný.

Súd v tomto konaní o náhrade mzdy nerozhoduje, pretože rozhodnutie o určení náhrady mzdy neexistuje, preto ho nemôže ani preskúmať. Uvedenú náhradu mzdy si musí žalobca najskôr uplatniť, až potom po rozhodnutí služobného úradu môže byť také rozhodnutie predmetom prieskumného konania na súde.

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.