KSKE 7 S 43/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 S 43/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/43/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200390 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200390.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu O. D., I. G. XX, D., E.. XX.X.XXXX, občan SR, zastúpený JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom, so sídlom na Štefánikovej 40, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.3.2011, č.p. KRPZ- KE-KDI2-P-21/2011, takto rozhodol:

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný, ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa § 58 ods.1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v odvolacom konaní začatom na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k.: 7S/8658/2010-26 zo dňa 29.9.2010 rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod č.p.: ORP-P-1975/1-ODI-2009 zo dňa 14.1.2010 vo veci účastníka konania (žalobcu) .

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že opakovane bolo posúdené podané odvolanie účastníka konania (žalobcu) , ktorým správny orgán uložil pokutu vo výške 500 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Napadnutým rozhodnutím policajného správneho orgánu bol účastník konania uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods.1 písm.b/, g/ zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

Žalovaný k jednotlivým dôvodom odvolania zaujal stanovisko s poukazom na ust. § 34 ods.4, 5 zákona o správnom konaní a ust. § 4 ods.1 písm.c/ zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktoré ustanovenie namietal odvolateľ, uviedol, že podľa § 66 ods.2 písm.a/ zákona o cestnej premávke, je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí, alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody (§ 66 ods.2 písm.d/ zákona o cestnej premávke) .

Podľa § 137 ods.2 písm.c/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,

alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti. Z uvedeného dôvodu odvolateľ spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tak ako bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

K ďalšej odvolacej námietke, čo sa týka dohody o náhrade škody opravou poškodeného plotu, správny orgán uviedol, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods.6 zákona o cestnej premávke s poukazom na citáciu ust. § 64 zákona o cestnej premávke. Podľa § 66 ods.6 zákona o cestnej premávke účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, zdržať sa požitia alkoholu, alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Odvolateľ nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, ani sa hneď nedohodol s poškodeným, teda nešlo o škodovú udalosť podľa § 64 ods.3 zákona o cestnej premávke, ale o dopravnú nehodu podľa § 64 ods.2 písm.a/ zákona o cestnej premávke. K odvolacej námietke ohľadne maloletého syna A. uviedol, že až po lustrácii ŠPZ odvolateľa sa zistilo, že o aké vozidlo sa jedná, ktoré spôsobilo škodu poškodenému. Následne na to sa hliadku vykonávajúci policajti odobrali na G. Č..XX, kde má trvalý pobyt odvolateľ. Vodič vozidla podstatne maril objasňovanie dopravnej nehody, ako aj dychovej skúšky tým, že opustil miesto dopravnej nehody a účel sledovaný služobným zákrokom nebolo možné dosiahnuť ináč, len tak, že na vozidlo boli nasadené blokovacie zariadenia. Z uvedeného dôvodu člen hliadky PZ konal v súlade s ust. § 55 písm.b/ zákona č.171/1993 Z.z. o policajnom zbore.

K odvolacej námietke, pokiaľ ide o spáchanie priestupku podľa názoru odvolateľa podľa § 22 ods.1 písm.k/ zákona o priestupkoch, podľa ktorého by mu mala byť uložená pokuta do 100 Eur (§ 22 ods.2 písm.e/ zákona o priestupkoch) , žalovaný v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že odvolateľ neporušil iba § 4 ods.1 písm.c/ zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ale porušil aj § 66 ods.2 písm.a/, d/, s poukazom na § 137 ods.2 písm.c/ zákona o cestnej premávke. Podľa § 12 ods.1 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch, môže správny orgán pri určovaní sankcie a jej výmery prihliadať na závažnosť priestupku, najmä na spôsob spáchania, jeho následky a okolnosti za ktorých bol spáchaný. Správny orgán prihliadal práve na tie skutočnosti, že odvolateľ po dopravnej nehode nespolupracoval s príslušníkmi PZ, odmietol s nimi akúkoľvek komunikáciu, neohlásil dopravnú nehodu, ani sa nesnažil dohodnúť s poškodeným.

Pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutia správneho orgánu, vydaného dňa 14.1.2010, toto rozhodnutie bolo zasielané poštou a bolo prevzaté odvolateľom dňa 25.1.2010. Kto, kedy a prečo na poštovú doručenku napísal dátum neúspešného doručovania 14.1.2010 a opakovaného doručenia a uloženia zásielky dňa 15.11.2010, nie je žalovanému známe.

Žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobu. Medzi žalobné dôvody uviedol, že skutok, teda priestupok, ktorý sa stal dňa 30.10.2009 v čase o 19.59 hod., tento nepopiera. Popiera však právnu kvalifikáciu skutku tak správnym orgánom I. stupňa, ako aj žalovaným. Žalobca už raz podal žalobu na tunajší súd, vo veci rozhodol Krajský súd v Košiciach pod sp.zn.: 7S/8658/2010 dňa 29.9.2010, rozhodnutie žalovaného bolo zrušené s poukazom na § 250j ods.3 O.s.p. a to z dôvodu, že v tomto rozhodnutí žalovaný neuviedol prečo prejednal odvolanie žalobcu, ktoré podľa názoru súdu bolo podané oneskorene. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 21.2.2011 mu bolo doručené vyjadrenie účastníka konania podľa § 33 správneho poriadku - výzva zo dňa 3.2.2011. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Fikciu doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia o priestupku č.p.: ORP-P-1975/1-ODI-2009 zo dňa 14.1.2010 vylúčil.

Ďalším žalobným dôvodom bolo popretie vzniku dopravnej nehody s tvrdením, že sa jednalo len o škodovú udalosť podľa § 64 ods.3 zákona č.8/2009 Z.z., pričom poukázal na charakteristiku škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu podmienok stanovených pre dopravnú nehodu podľa § 64 ods.1 a 2 zákona o cestnej premávke. Tvrdil tiež, že škodové udalosti policajný zbor neobjasňuje. Uviedol ďalej, že k dopravnej nehode nedošlo, pretože neboli naplnené zákonné podmienky tejto kvalifikácie a za

a/ nedošlo k usmrteniu ani zraneniu osôb,

b/ nebola poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c/ neunikli nebezpečné veci a za

d/ na zúčastnenom vozidle a na inom majetku nevznikla škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa trestného zákona (t.j. prevyšujúcu sumu 3.990 Eur) .

Uviedol ďalej, že výška škody uvedená v napadnutom rozhodnutí o priestupku zo dňa 14.1.2010 je vyčíslená svojvoľne (nemá nič spoločné s odhadom) vo výške 1.000 € na oplotení a vo výške 1.000 € na vozidle, pričom žiaden dôkaz o takto vyčíslenej škode neexistuje.

Uviedol ďalej, že podľa § 64 ods.2 písm.a/ zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods.6 (toto ustanovenie v žalobe žalobca citoval) .

Žalobca ďalej tvrdil, že svojim konaním splnil povinnosti ustanovené v § 66 ods.5,6 zákona o cestnej premávke a urobil vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pretože podľa jeho názoru ku škodovej udalosti došlo na križovatke (§ 25 ods.1 písm.d/ zákona o cestnej premávke) . Vzhľadom na to, že ku škodovej udalosti došlo v piatok vo večerných hodinách a s ohľadom na vystrašenie svojho maloletého syna, škodovú udalosť oznámil poškodenému až nasledujúci deň a v pondelok škodu aj nahradil.

Konanie policajného zboru bolo nad rámec daný právnymi predpismi, keďže škodové udalosti neobjasňujú, a teda postup príslušníkov policajného zboru vyvoláva odôvodnené pochybnosti o zákonnosti a súlade so služobnými predpismi. Voči žalobcovi nebolo možné začínať priestupkové konanie a ak ho aj orgány policajného zboru začali, mali ho zastaviť z dôvodu, že skutok - škodová udalosť nie je priestupkom (§ 76 ods.1 písm.a/ zákona o priestupkoch) . Povinnosť uvádzaná žalovaným stanovená ust. § 66 ods.2 písm.d/ zákona o cestnej premávke sa vzťahuje na účastníka dopravnej nehody a nie na účastníka škodovej udalosti.

Vzhľadom na to, že nešlo o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť, nemá povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

Nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods.2 písm.c/ zákona o cestnej premávke, ako to uviedol žalovaný, keďže nedošlo k dopravnej nehode a povinnosťou účastníka škodovej udalosti žalobca si splnil.

Žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a aj uložená pokuta je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Za jediné porušenie povinností ustanovených zákonom o cestnej premávke možno považovať porušenie povinností vodiča podľa § 4 ods.1 písm.c/ zákona o cestnej premávke podľa vyššie uvedeného ustanovenia mohlo dôjsť jedine k priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm.k/ zákona o priestupkoch, pričom na základe tohto priestupku môže byť uložená pokuta do 100 € (§ 22 ods.2 písm.e/ zákona o priestupkoch) .

Žalobca nesúhlasil ani s konštatovaním žalovaného v napadnutom rozsudku na str.9 prvý odsek. Tvrdil, že ako účastník škodovej udalosti nemal povinnosť privolávať príslušníkov policajného zboru, ani nemal povinnosť s nimi nejako komunikovať. Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že sa nesnažil dohodnúť s poškodeným, pretože spôsobenú škodu mu riadne ohlásil ako mu ju aj uhradil. Uložená pokuta je v rozpore s objektívnym právom a je nezákonná a nespravodlivá.

Rozhodnutie žalovaného je nepresvedčivé a nereflektuje v plnej miere na odvolanie žalobcu. Napadnuté rozhodnutie napriek svojej obsiahlosti obsahuje veľmi stručné dôvody potvrdenia rozhodnutia o priestupku vydaného správnym orgánom v I. stupni a neuvádza podrobné dôvody, prečo považuje spáchaný skutok za priestupok a prečo práve za dopravnú nehodu a nie za škodovú udalosť. Navrhol rozhodnutie správnych orgánov zrušiť.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 2.6.2011. V uvedenom vyjadrení správny orgán zopakoval tie isté skutkové a právne skutočnosti, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo, v intenciách ust. § 247 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (I.stupňového, ale aj odvolacieho) , ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie Ústavného súdu SR č.III.ÚS115/03 č.313/2003) . Vzhľadom na vyššie uvedené, ustanovenie § 157 ods.2 O.s.p. zakotvuje náležitosti odôvodnenia rozsudku ako aj poradie v akom by mali byť v odôvodnení rozsudku premietnuté. V odôvodnení rozsudku súd musí stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené (s ohľadom na ust. § 157 ods.2 O.s.p. a rozhodnutie Ústavného súdu SR vyššie citované) , súd sa zameral iba na tie žalobné dôvody žalobcu, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie súdu. V rozhodnutí súdu sa súd riadil úvahou, ktorá zodpovedá žalobným dôvodom.

1./ včasnosť podania odvolania žalobcom,

2./ k meritórnemu rozhodnutiu žalovaného, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu priestupku,

3./ postup žalovaného pri vydávaní prvostupňového správneho rozhodnutia.

K otázke doručovania prvostupňového správneho rozhodnutia zo dňa 14.1.2010 Slovenská pošta a.s. I. I. dňa 7.3.2012 (č.l.36) vydala potvrdenie, že zásielka adresovaná O. D., G. XX, D., bola doručovaná 19.1.2010 s opakovaným doručovaním 20.1.2010, pričom vydaná bola adresátovi dňa 25.1.2010.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca podal odvolanie v zákonnej lehote, preto žalovaný správne rozhodol, ak meritórne prejednal odvolanie žalobcu v zákonnej lehote.

Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 30.10.2009 v čase okolo 20.00 hod. sa vracal späť z práce s osobným motorovým vozidlom zn. Mazda Rx8, evidenčného čísla: D.-XXXFB. v Košiciach po ulici Urbánkovej, kde na križovatke tvaru Y chcel odbočiť vpravo na ulicu Višňovú, smerom k ulici Hurbanovej kde býva, avšak sa plne nevenoval vedeniu vozidla a prednou časťou narazil do dreveného oplotenia. Vo vozidle s menovaným bol jeho maloletý syn a ten začal plakať, preto žalobca spanikáril a s vozidlom odišiel na ulicu Hurbanovu 37, čo je asi 500 m od miesta dopravnej nehody. Čo sa týka skutočnosti, že po dopravnej nehode boli v mieste bydliska policajti z nehodovky uviedol, že na zvonenie nereagoval, pretože jeho syn sa veľmi bál, že ho policajti zoberú so sebou. Čo sa týka alkoholu, menovaný uviedol, že nepožil žiadny alkohol. Žalobca si je plne vedomý zavinenia dopravnej nehody a škodu, ktorú spôsobil na drevenom oplotení na Urbánkovej č.45 v Košiciach odstránil svojpomocne.

Pre účely hodnotenia právnej kvalifikácie tejto dopravnej nehody podľa záznamu o dopravnej nehode č.DU:5801/09/1014 zo dňa 30.10.2009, teda právnej kvalifikácie podľa § 64 ods.1 súd k uvedenému

poznamenáva, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods.3 citovaného ustanovenia (§ 64) ak

a/ nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods.6,

b/ je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia, alebo

c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa ust. § 64 ods.3 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikne škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Nie je možné vyhovieť žalobnej námietke žalobcu v podanej žalobe s poukazom na ust. § 66 ods.6 citovaného zákona o cestnej premávke a túto právnu skutočnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj správne žalobcovi uviedol, že ak účastník škodovej udalosti spôsobí hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Žalobca tieto povinnosti si nesplnil a pretože, ako vyplýva z administratívneho spisu, po náraze do dreveného oplotenia poškodeného z miesta dopravnej nehody odišiel a túto nikomu neoznámil, až následne podľa ŠPZ žalobcu bol zistený páchateľ uvedeného priestupku, bola naplnená skutková podstata dopravnej nehody.

Podľa ust. § 66 ods.2 písm.a/ zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Z vyjadrenia konajúcej hliadky Okresného riaditeľstva PZ, Okresný Dopravný inšpektorát, Oddelenie dopravných nehôd v Košiciach č.p.: 088-P-998/ODI-2-2009 zo dňa 10.2.2010 ďalej vyplýva, že konajúca hliadka po nájdení evidenčného čísla majiteľa vozidla značky Mazda (O. D.) v deň dopravnej nehody, kedy táto hliadka vykonávala výjazdovú službu, zastavila pred bytom žalobcu v Košiciach na G. XX. Zistila, že na niekoľkonásobné zvonenie nikto nereagoval. Uvedené vozidlo žalobcu bolo poškodené a malo zapnuté svetelné výstražné znamenie. Vodič vozidla podstatne maril objasňovanie dopravnej nehody, ako aj dychovej skúšky tým, že opustil miesto dopravnej nehody a účel sledovaný služobným zákrokom nebolo možné dosiahnuť ináč, preto bolo na vozidlo nasadené blokovacie zariadenie. Na druhý deň sa vodič telefonicky prihlásil na polícii.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite vecne opísal skutok (dopravný priestupok) , ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.

Dôvody, pre ktoré žalovaný rozhodol tak, že dopravná nehoda sa považuje aj škodová udalosť podľa citovaného ustanovenia § 64 ods.2 písm.a/,c/, v nadväznosti na ust. § 66 ods.6 zákona o cestnej premávke bola náležite žalobcovi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlená, preto neobstojí žalobná námietka žalobcu, že správny orgán sa s touto žalobnou námietkou, resp. odvolacou námietkou nezaoberal.

Zodpovednosť za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré sú zakotvené v ust. § 137 ods.2 písm.c/ zákona o cestnej premávke.

Podľa ust. § 137 ods.2 písm.c/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, u ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Žalobca sa vo svojej situácii správal vyhýbavo, keďže je preukázané z obsahu administratívneho spisu, že konajúca hliadka musela uvedenú dopravnú nehodu následne vyšetriť a vyhľadávať vodiča, ktorý uvedenú dopravnú nehodu spôsobil.

Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí žalovaného, preto tieto ďalej nekomentuje.

Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto bola uložená v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa ust. § 22 ods.1 písm.b/, g/, zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa (§ 22 ods.2) za priestupok podľa odseku 1 písm.a/ písm.a/-c/ sa uloží pokuta od 300 Eur do 1300 Eur a zákaz činnosti od 1 roku do 5 rokov.

Rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa zo dňa 14.1.2010 bola uložená pokuta vo výške 500 Eur v dolnej hranici zákonného rozpätia ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12-tich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Pri výmere tejto sankcie sa brala do úvahy osoba páchateľa, posúdil sa postoj k spáchanému skutku v tom, že na ústnom pojednávaní žalobca si bol vedomý spáchania priestupku a skutok oľutoval, ako aj skutočnosť, že žalobca ako vodič od roku 1984 až doposiaľ v sledovanom období 2 rokov nebol postihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Správny orgán prihliadal na už uvedený spôsob a okolnosti spáchania priestupku, jeho následky, spôsobenú majetkovú škodu, osobné a majetkové pomery páchateľa, ako aj na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol pri prejednaní priestupku.

Na dôkazy, ktoré sa týkali zdravotného stavu maloletého syna žalobcu predložené na pojednávaní dňa 18.4.2012 súd neprihliadal, pretože tieto dôkazy neboli predložené v správnom konaní, ani v odvolacom konaní.

Podľa ust. § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len v medziach žaloby) , dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd žalobu zamietol. Podľa ust. § 250k ods.1 prvá veta O.s.p., žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.