KSKE 7 S 4566/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/4566/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010210040 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010210040.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobcu: OBEC SEJKOV, zast. JUDr. Valerij Podoľskij, advokát, so sídlom Námestie slobody 1, Humenné, proti žalovanému: Krajský lesný úrad, Košice, Popradská č. 78, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2009/00340 zo dňa 16.12.2009, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný rozhodnutím č. 2009/00340 zo dňa 16.12.2009 vo veci podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Obvodného lesného úradu v Michalovciach č. 2009/00528-Kon zo dňa 6.10.2009, vo veci schválenia nájomných zmlúv PZ Zlatý bažant Krčava na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Zlatý bažant Krčava, rozhodol tak, že odvolanie Obce Sejkov zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a poukázal na ustanovenie § 5 zákona o správnom konaní v znení zákona č. 315/2002 Z.z. a č. 527/2003 Z. z., § 59 ods. 1 č. 326/2005 Z. z o lesoch v znení zákona č. 275/2007 Z. z., č. 39/2007 Z.z., č. 360/2007 Z. z., v súlade s ustanovením § 73 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že Obec Sejkov podala odvolanie vo veci schválenia zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri Zlatý bažant Krčava.

Žiadosť o schválenie nájomných zmlúv na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Zlatý bažant Krčava podalo Poľovnícke združenie Zlatý bažant Krčava na Obvodnom lesnom úrade v Michalovciach dňa 26. augusta 2009. K žiadosti boli doložené nájomné zmluvy uzatvorené medzi Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., ďalej DONA s.r.o. Veľké Revištia a Slovenský pozemkový fond ako prenajímateľ. Nájom sa vzťahoval na výmeru 1322,33 ha. Začatie správneho konania bolo oznámené verejnou vyhláškou. Známym účastníkom konania bolo začaté konanie samostatnou pozvánkou, ústne konanie sa uskutočnilo 30.9.2009 na Obecnom úrade vo Vyšnom Nemeckom.

Na ústnom konaní predložili OLÚ Michalovce písomné námietky k schváleniu nájomných zmlúv spoločne Obec Sejkov, a PZ Teplá voda Sejkov. Rozhodnutie o schválenie nájomných zmlúv na výkon práva poľovníctva PZ Zlatý Bažant Krčava doručil OLÚ Michalovce okrem iných účastníkov konania aj na adresu T. M., L. Č.. XX. Žiadosť o schválenie zmlúv predložených PZ Teplá voda Sejkov na OLÚ Michalovce bola predmetom samostatného správneho konania.

Správny orgán sa zaoberal odvolacou námietkou 1) že OLÚ v Michalovciach konal v rozpore s ustanovením § 2 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a priznal právo poľovníctva pre PZ Zlatý Bažant Krčava. Členovia tohto poľovníckeho združenia nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov, teda ubral vlastníkom právo. Vlastníci tvrdia, že ich podiely sú vyššie ako nájomcovia majú svoje spoluvlastnícke podiely v poľovnom revíri Zlatý Bažant Krčava. Vytýka, že Slovenský pozemkový fond podpísal nájomnú zmluvu s PZ Zlatý Bažant Krčava aj na neznámych vlastníkov. Rozhodnutím OLÚ Michalovce boli dotknuté a obmedzené práva občanov a vlastníkov poľovných pozemkov.

K prvej odvolacej námietke správny orgán zaujal stanovisko, že právo poľovníctva zo zákona patrí vlastníkovi pozemku. Vykonávať ho možno len podľa zákona o poľovníctve. Zákon o poľovníctve nerozdeľuje vlastníkov poľovných pozemkov na vlastníkov našich poľovných pozemkov a iných vlastníkov citujúc ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 23/1962 Zb. V týchto ustanoveniach je uvedené, že vlastník môže vykonávať právo poľovníctva sám alebo predmetné právo prenajať. Podmienkou realizovania tohto práva je aktívna legitimácia vlastníka (účastníka konania) na konanie o schvaľovaní zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva citujúc ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ako aj článok II. ods. 1, ods. 11 zákona č. 99/1993 Zb.

Okruh účastníkov konania nebol konajúcemu prvostupňovému orgánu známy, preto začatie konanie oznamoval aj verejnou vyhláškou v obciach, ktorých katastrálne územie zasahujú do predmetného poľovného revíru. Touto formou verejného oznámenia určitého úkonu vznikajú bližšie neurčenému počtu adresátov niektoré práva alebo povinnosti. Ak vlastník pozemku si právo poľovníctva aktívne neuplatňuje, toto právo podľa článku II. ods. 1 zákona č. 99/1993 Zb. vykonáva Slovenský pozemkový fond. Obec zo zákona o poľovníctve priamo nezastupuje tzv. drobných vlastníkov poľovných pozemkov (do 10 ha) v konaní o schvaľovaní zmlúv, v zmysle článku II. ods. 11 zákona č. 99/1993 Zb., len poberá nájomné za poľovné pozemky vlastníkov, ktoré sú menšie ako 10 ha.

Odvolacej námietke, pokiaľ ide o drobných vlastníkov Obce Sejkov, ako aj inde, odvolací orgán zaujal stanovisko, že vo veci žiadosti PZ Zlatý bažant Krčava o schválenie zmlúv na nájom výkonu práva poľovníctva viedol správne konanie. Žiadateľ doložil konajúcemu orgánu zmluvy, ktoré svojou výmerou presahovali aspoň 50 % výmery poľovného revíru, oznámil začatie konania známym aj neznámym účastníkom v zákonnej forme. Do vydania napadnutého rozhodnutia žiaden ďalší účastník konania nedoložil ďalšie nájomné zmluvy, a keďže na schválenie nájomných zmlúv sa okrem zákona o poľovníctve aplikuje aj ustanovenie § 139 Obč. zákonníka, týkajúce sa spoločnej veci, vydal napadnuté rozhodnutie.

Zákon o poľovníctve v platnom znení do 31.8.2009 v ustanovení § 14 ods. 1 ustanovuje, že o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len vlastník poľovného revíru ) alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len vlastníci spoločného poľovného revíru ) .

V uvedenom prípade sa nejedná o neobmedzené uplatnenie práv vyplývajúcich z vlastníctva jednotlivých pozemkov, pretože na samotnom pozemku nemožno vykonávať právo poľovníctva, ale o podiel na uplatňovaní svojich oprávnení v rámci poľovného revíru. Je zrejmé, že nie všetci vlastníci spoločného poľovného revíru budú mať rovnaký názor na to, ako naložia napr. s výkonom práva poľovníctva. Všeobecne platné ustanovenie § 139 Obč. zákonníka jednoznačne upravuje váhu oprávnenia jednotlivých vlastníkov podieľať sa na rozhodovaní o tom, ako naložia so spoločným poľovným revírom, a to veľkosťou podielu výmery poľovných pozemkov v ich vlastníctve z celkovej výmery revíru. V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka na rozhodnutie stačí prostá väčšina podielov.

Žalobca v zákonnej lehote podal žalobu na súd. Uviedol, že správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, resp. nebrali do úvahy oprávnené námietky týkajúce sa uznaného revíru Zlatý bažant Krčava, uznaného rozhodnutím Okresného úradu Sobrance, odboru pôdohospodárskeho a veterinárneho č. 97/05455 zo dňa 23.9.1997, ktoré bolo

vydané v rozpore so skutočným stavom výmery poľovných plôch, podľa katastra. Prvostupňový správny orgán aj napriek upozorneniam v čase, keď ešte neboli schválené nájomné zmluvy, túto skutočnosť, ktorá je materiálnou podmienkou pre výkon práva poľovníctva, ignoroval. Teda nezrušil revír, v ktorom nebol súlad vo výmere podľa vyššie citovaného rozhodnutia o uznaní revíru a so stavom katastra nehnuteľností. Z dôvodu tejto skutočnosti, ktorá má za následok aj nesprávnosti pri schvaľovaní nájomných zmlúv rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci je nesprávne. Nájomné zmluvy mali byť podpísané v prospech poľovného združenia Teplá Voda Sejkov. Títo členovia poľovného združenia sú vlastníci v prevažnej časti poľovných pozemkov.

Konanie o žiadosti o schválenie nájomných zmlúv vo PZ Teplá voda Sejkov bolo zastavené, teda na úkor vlastníkov boli schválené zmluvy v inom konaní subjektu, ktorý mal s výnimkou jedného vlastníka nad 10 ha podpísané zmluvy len s užívateľmi a správcami.

Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalobca videl aj v tom, že z rozhodnutia nie je zrejmé, za koho malo právo prenajať a podpísať zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva spoločnosť DONA, s.r.o. Veľké Revište, ako aj pokiaľ ide o výmeru revíru podľa stavu katastra. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí neuložil PZ Zlatý Bažant Krčava povinnosť poukazovať príslušnú čiastku nájomného subjektu, ktorý zastupuje drobných vlastníkov, t.j. obci Jenkovce. Výmera poľovných pozemkov predstavuje 546 ha, ktoré sa nachádzajú a tvoria revír Zlatý bažant Krčava. Z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanovením § 16 zákona č. 23/62 Zb. o poľovníctve. Vlastníkov možno obmedziť v ich vlastníckych a spoluvlastníckych právach len na základe zákona a za náhradu.

Navrhol obidve rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne dňa 2. 8. 2010, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o uznaní PR Zlatý bažant Krčava vydal Okresný úrad v Sobranciach dňa 23. 9. 1997. Predmetné rozhodnutie nebolo napadnuté riadnymi, ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Prvostupňový orgán štátnej správy na úseku poľovníctva môže schváliť v správnom konaní zmluvy na výkon práva poľovníctva len v prípade, ak je v konkrétnych poľovných pozemkoch uznaný poľovný revír. V tomto prípade OLÚ v Michalovciach na základe podania poľovníckeho združenia Zlatý bažant Krčava schválil v správnom konaní zmluvy na výkon práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíre Zlatý Bažant Krčava, teda aj v predložených a schválených zmluvách je uvedená výmera PR podľa právoplatného rozhodnutia z 23.9.1997. Z celkovej výmery PR Zlatý bažant Krčava uvedenej v rozhodnutí o uznaní PR (1956,85 ha) predložil nájomca PZ Zlatý bažant Krčava zmluvy na výmere 1322,33 ha, čo predstavujú 68 % z celkovej výmery PR. Žalobca v podanej žalobe namieta, že celková výmera PR Zlatý bažant Krčava podľa aktuálneho stavu KN je 2157,7845 ha. V prípade správnosti tejto výmery PR, by nájomcom predložené zmluvy na výkon práva poľovníctva predstavovali 61 %, teda aj v tomto prípade by nájomca preukázal zmluvy nadpolovičnej výmery PR. KLÚ Košice zároveň zdôrazňuje, že žalobca a ani nikto iný nepodal nový podnet na uznanie PR v hraniciach uznaného PR Zlatý bažant Krčava. Uvedené vznáša žalobca v žalobe ako neúspešný uchádzač v konaní o prenájom výkonu práva poľovníctva PR Zlatý bažant Krčava.

Právo poľovníctva zo zákona o poľovníctve (č. 23/1962 Zb. v znení neskorších predpisov) patrí vlastníkovi pozemku. V konaní o schválení zmlúv na výkon práva poľovníctva vystupuje vlastník pozemku samostatne alebo toto právo môže prostredníctvom splnomocnenia preniesť na inú právnickú, či fyzickú osobu.

Navrhol žalobu zamietnuť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalobcom v intenciách ustanovenia § 247 a nasl. O. s. p. a zistil, že žaloba nebola dôvodná.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, v prípade že dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Toto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho) , ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 115/03 č. 313/2003) .

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. treba z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (rozhodnutie ÚS SR III. 119/03 č. 189/2003) .

V opačnom prípade by v rozhodnutiach súdov sa neustále opakovali tie isté dôvody, ktoré sú už raz uvedené v prvostupňovom správnom rozhodnutí, v odvolaní účastníka konania, ako aj v odôvodnení druhostupňového správneho orgánu.

Ako vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. j.: 2009/00528-Kon zo dňa 6.10.2009, uvedený správny orgán v súlade s ustanovením § 14 ods. 2, ako aj § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov schválil predložené zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi Poľovníckym združením Zlatý bažant Krčava prenajímateľmi DONA s.r.o., Veľké Revištia vo výmere poľovných pozemkov v poľovnom revíri - 291,23 ha, K.. T. Y. - 13 ha, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica - 75 ha, Slovenský pozemkový fond Bratislava - 943,10 ha, spolu 1322,33 ha.

Do Poľovného revíru Zlatý bažant Krčava boli zaradené aj poľovné pozemky ďalších vlastníkov, ktorí ku dňu vydania tohto rozhodnutia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva s Poľovníckym združením Zlatý bažant Krčava nepodpísali, resp. tieto neboli predložené na schválenie. Podľa ustanovenia § 139 Obč. zákonníka poľovný revír pozostávajúci z poľovných pozemkov viacerých vlastníkov, správny orgán posudzoval ako vec spoločnú, Obvodný lesný úrad v Michalovciach podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve uložil Poľovníckemu združeniu Zlatý bažant Krčava poukázať príslušnú čiastku nájomného, vypočítanú v súlade s článkom II. ods. 10 citovaného zákona, podľa prílohy k zákonu č. 99/1993 Z.z., ktorým sa určuje sadzobník nájomného, každoročne v termíne do 15.2. bežného kalendárneho roka vlastníkovi, resp. ním splnomocnenej osobe nasledovne:

Obci Sejkov sa poľovné pozemky drobných vlastníkov o výmere 271,5 ha 0,16€/ha = 43,38€ a ďalším obciam v tomto rozhodnutí citovaných v príslušnej sume.

Iba poľovné pozemky vlastníkov, ktoré sú menšie ako 10 ha (drobný vlastníci poľovných pozemkov) prislúcha podľa ustanovenia článku II. ods. 11 zákona č. 99/1993 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon o poľovníctve nájomné obci, v katastri ktorej sa tieto pozemky nachádzajú.

Z vyššie uvedeného výroku prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobcovi prislúcha právo podať žalobu iba v časti výroku, kde sa obci Sejkov za poľovné pozemky drobných lesníkov o výmere 271,15 ha prisudzuje 43,38€.

Žalobca nebol ukrátený na svojich právach, pokiaľ ide o schválenie zmlúv od prenajímateľov, ktorí sú uvedení vo výroku prvostupňového správneho orgánu, pretože v inom konaní, pokiaľ ide o jeho právo bolo toto konanie zastavené (PZ Teplá Voda Sejkov) .

Z uvedeného dôvodu súd nemohol vyhovieť žalobnej námietke žalobcu, ktorá sa týkala v prvom rade ubratia práva vlastníka poľovných pozemkov obce Sejkov, pretože, ak obec zastupuje aj drobných

vlastníkov, ktorí nesúhlasia, aby na ich pozemkoch poľovali aj iní ľudia, uvedeného práva je možné domáhať sa inými právnymi prostriedkami, avšak nie v tomto správnom konaní. Neobstojí ani druhá žalobná námietka žalobcu, že podiely vlastníkov spoločnej veci v Poľovnom revíri Zlatý bažant Krčava sú vyššie, ako to bolo zdôvodnené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, pretože percentuálna miera výmery uvedených pozemkov predstavuje 61 %.

Súd skúmal ďalej, či rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, keďže s účinnosťou od 1.9.2009 nadobudol zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnosť od 1.9.2009, pritom zistil, že podľa § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. správne konanie začaté pred 1.9.2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve platného do 31.8. 2009, o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len vlastník poľovného revíru ) , alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len vlastníci spoločného poľovného revíru ) .

Podľa § 14 ods. 2 vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2) , alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16) . Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.

Podľa § 14 ods. 3 výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.

Podľa § 14 ods. 4, ak niektorí z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa ods. 3, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.

Podľa § 16 ods. 1 zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie Okresného národného výboru. Niektoré ustanovenia v citovanom zákone už sú prekonané (pozn. súdu) , ako aj niektoré časti o uznaní poľovných revírov, avšak uznaný poľovný revír v danom prípade existuje, a preto výkon práva poľovníctva v tomto revíri nezanikol.

Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp) , nemôže sa úspešne domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou (toto právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov) . Prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval žalobné námietky žalobcu za neopodstatnené a preto žalobu zamietol.

Podľa § 250j ods. 1 O. s. p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len v medziach žaloby ) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O. s. p., žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.