KSKE 7 S 5/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200025 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200025.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu V.. N. W. J. S. J. X. Y. É. R. B. , H. H. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Jánom Burocim, Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves, proti žalovanému Poľovníckemu združeniu LIPA, Spišské Podhradie, zast. advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou , Zimná č. 87, Spišská Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2/2011 z 12.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 11.januára 2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa § 20 ods.5 Stanov Poľovníckeho združenia LIPA Spišské Podhradie (ďalej len PZ LIPA Spišské Podhradie ) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu výboru PZ LIPA Spišské Podhradie č. 2/2011 zo dňa 09.09.2011, o uložení kárneho opatrenia žalobcovi: dočasné obmedzenie lovu raticovej zveri (jelenej, srnčej a diviačej) , v revíri PZ LIPA na dobu troch rokov.

Výbor PZ LIPA v Spišskom Podhradí rozhodnutím zo dňa 09.09.2011 uvedené kárne opatrenie uložil žalobcovi za spáchanie kárneho previnenia, ktorého sa žalobca dopustil tak, že dňa 01.08.2011 neoznámil výsledok individuálnej poľovačky, streľbu a dohľadávanie dospelého diviaka poľovníckemu hospodárovi, čím porušil Domáci poriadok PZ LIPA v časti C, bod 11. V odôvodnení rozhodnutia výbor PZ LIPA konštatoval, že žalobca bol dňa 01.08.2011 na poľovačke v lokalite Baldovské lúky, kde strieľal po dospelom diviakovi. V tento deň i v nasledujúci deň vykonal dohľadávku postrieľaného diviaka s neúspešným výsledkom. Tento fakt zapísal aj do knihy návštev revíru. Výsledok svojho konania však neoznámil poľovníckemu hospodárovi PZ LIPA. Týmto konaním porušil Domáci poriadok PZ LIPA v časti bodu 11 písm.c/, podľa ktorého každá vystrelená rana pri individuálnej poľovačke musí byť hlásená hospodárovi. Pretože žalobca neohlásil túto skutočnosť poľovníckemu hospodárovi znemožnil poľovníckemu hospodárovi koordináciu dohľadávania postrieľanej raticovej zveri v zmysle § 19 ods.10 písm.e/ zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V odvolaní zo dňa 17.10.2011 žalobca namietal, že výbor PZ LIPA prekročil svoje právomoci, pretože nie je príslušným na ukladanie sankcií za porušenie zákona č. 274/2009 Z.z. Podľa výroku predmetného rozhodnutia došlo aj k porušeniu zákona o poľovníctve. Ustanovenie § 19 ods.10 písm.e/ tohto zákona umožňuje hospodárovi vyžadovať v poľovnom revíri od osôb vykonávajúcich lov zveri ich včasné

dohľadanie postrieľanej zveri, ale v žiadnom prípade neoprávňuje výbor poľovníckeho združenia k udeľovaniu sankcií za znemožnenie koordinácie dohľadávania raticovej zveri. Ustanovenie Domáceho poriadku poľovníckeho združenia písm.c/ bod 11 ukladá členovi poľovníckeho združenia hlásiť poľovníckemu hospodárovi každú vystrelenú ranu pri individuálnej poľovačke a túto skutočnosť zapísať v knihe návštev v revíri. Sám výbor v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že táto povinnosť splnená bola, čo dokazuje zápis v knihe návštev revíru. Je teda možné hovoriť len o údajnom neoznámení streľby poľovníckemu hospodárovi. Aj táto skutočnosť podľa žalobcu nezakladá na pravde, pretože streľba bola poľovníckemu hospodárovi oznámená, a to či už po vystrelenej rane pri individuálnej poľovačke dňa 01.08.2011 ako aj pri poľovačke dňa 20.08.2011. Žalobca ďalej namietal, že výbor poľovníckeho združenia mu znemožnil akúkoľvek obranu v kárnom konaní, pričom výboru poľovníckeho združenia je známe, že počas leta v čase žatvy sa nachádzal pracovne mimo svojho bydliska, pretože vykonával práce na obilnom kombajne. Napokon namietal, že podľa výboru poľovníckeho združenia od 01.04.2011 už nie je členom tohto združenia. Na jednej strane ho výbor nepovažuje za člena na a strane druhej mu ukladá kárne opatrenie. Podľa právoplatného predbežného opatrenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 2C/83/2011 je povinnosťou PZ LIPA zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by obmedzili alebo vylúčili výkon jeho členských práv. Toto predbežné opatrenie výbor poľovníckeho združenia nerešpektoval.

Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia konštatoval zistený skutkový stav ako aj porušenie príslušného ustanovenia Domáceho poriadku PZ LIPA. Preto dospel k záveru, že žalobca je vinný z kárneho previnenia, ktoré samu kladie za vinu. Členská schôdza bola tajomníkom poľovníckeho združenia oboznámená s kárnym opatrením výboru, dala možnosť žalobcovi vyjadriť sa k prejednávanej veci a nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov potvrdila rozhodnutie výboru a odvolanie žalobcu zamietla. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 22.11.2011.

V podanej žalobe žalobca s poukazom na ustanovenie § 1 ods.1,2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) uviedol, že výbor poľovníckeho združenia a členská schôdza poľovníckeho združenia vystupovali v kárnom konaní ako správne orgány. Preto bolo ich povinnosťou rešpektovať ustanovenia Správneho poriadku pokiaľ ide o presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a zabezpečenie si potrebných podkladov pre rozhodnutie. Boli povinné rešpektovať zásadu zákonnosti , vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie veci. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov malo byť náležite odôvodnené v odôvodnení rozhodnutia. Pretože išlo o konanie, výsledkom ktorého je rozhodnutie sankčnej povahy, mali byť rešpektované rezolúcie a odporúčania Rady Európy: rezolúcia Výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, odporúčanie Výboru ministrov č. (80) 2 o správnej úvahe ako aj Odporúčanie Výboru ministrov č. (91) 1 vo veciach administratívnych sankcií týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca. Výbor ako aj členská schôdza pri rozhodovaní neuviedli žiaden dôkaz, ktorým by náležite preukázali spáchanie skutku, za ktorý bolo žalobcovi uložené kárne opatrenie. Skutočnosť, že žalobca nehlásil vystrelenú ranu poľovníckemu hospodárovi, nebola zo strany žalovaného nijako preukázaná.

Žalobca vytýkal žalovanému, že vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, aké ustanovenie konkrétneho záväzného právneho predpisu umožňuje žalovanému ukladať kárne opatrenie za neoznámenie výsledku individuálnej poľovačky a dohľadávanie dospelého diviaka. Ustanovenie § 19 ods.10 písm.e/ zákona o poľovníctve umožňuje poľovníckemu hospodárovi vyžadovať od osôb vykonávajúcich lov zveri včasné dohľadanie postrieľanej zveri, k čomu v skutočnosti aj došlo. Žalovanému vytýkal, že sa v rozpore s ustanovením § 47 ods.3 zákona o správnom konaní vo svojom rozhodnutí nevyporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní.

Žalobca ďalej namietal, že celé konanie je v rozpore s uloženým predbežným opatrením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/83/2011, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by obmedzil alebo vylúčil výkon členských práv žalobcu. Žalovaný sa pokúsil o vylúčenie žalobcu z titulu údajného neuhradenia členského príspevku. V uvedenom konaní bolo však preukázané, že k jeho úhrade došlo. Celé konanie o uloženie kárneho opatrenia považuje za riešenie osobného sporu predsedu PZ LIPA C. Y. a tajomníka I.. I. I. so žalobcom, pretože žalobca v minulosti si splnil

zákonnú povinnosť a vypovedal ako svedok v trestnom konaní vedenom proti menovaným. Zaujatosť menovaných vyplýva aj z toho, že počas prijímania prvostupňového rozhodnutia nezabezpečili účasť žalobcu, neumožnili sa mu vyjadriť k vzneseným obvineniam a tým zasiahli do jeho práv na spravodlivý proces. Pritom výbor PZ LIPA bol uzrozumený so skutočnosťou, že v čase, kedy malo prebehnúť konanie na prvostupňovom orgáne žalobca vykonával žatevné práce mimo svojho trvalého bydliska. Rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2012 konanie zastavil podľa § 250d ods.3 O.s.p. z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom v konaní podľa piatej časti O.s.p., resp. aby súd podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu zamietol.

Žalovaný predovšetkým namietal svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní z dôvodu, že výbor a členská schôdza žalovaného nie sú správnymi orgánmi (orgánmi verejnej správy) v zmysle § 244 ods.1,2 O.s.p., a z toho dôvodu ich rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia žalobcovi nie sú preskúmateľné postupom podľa piatej časti O.s.p. Slovenský poľovnícky zväz, ako aj jednotlivé poľovnícke združenia ako jeho organizačné zložky, vykonávajú svoju činnosť na samosprávnom princípe, sú vytvárané zdola ako osoby súkromného práva, pričom ich členská základňa je tiež tvorená súkromnoprávnymi subjektmi. Orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávnej osoby rozhodujú na základe stanov združenia a v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, a nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú jeho stanovy. Ani zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon Slovenskému poľovníckemu zväzu, ani jednotlivým poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia o uložení kárneho opatrenia členovi síce rozhodnutiami o právach a povinnostiach tohto člena ako fyzickej osoby sú, nie sú však rozhodnutiami v oblasti verejnej správy. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym, ktorý nespadá do oblasti verejnej správy, nemôžu rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods.1,2 O.s.p. Takému prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon, nie je predpis nižšej právnej sily alebo interný akt, by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

Žalovaný ďalej uviedol, že zákon o poľovníctve v ustanovení § 41 a nasl. vytvára komorový systém, t.j. systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva. Výkon práva poľovníctva je nutne viazaný na členský princíp Slovenskej poľovníckej komory. Členstvo v Slovenskej poľovníckej komore teda oprávňuje jednotlivca na výkon práva poľovníctva, to však neplatí pre združovanie v Slovenskom poľovníckom zväze a v jeho organizačných zložkách, ktorými sú jednotlivé poľovnícke združenia. Výkon členských práv v poľovníckom združení nemá teda verejnoprávny charakter.

Žalovaný prisvedčil žalobcovi, že povinnosť oznamovať výsledok individuálnej poľovačky neukladá žalobcovi žiaden všeobecne záväzný právny predpis. Rovnako žiaden všeobecne záväzný predpis neoprávňuje žalovaného na ukladanie kárnych opatrení za porušenie tejto povinnosti. Povinnosť oznámiť každú vystrelenú ranu poľovníckemu hospodárovi však žalobcovi ukladá Domáci poriadok PZ LIPA a oprávnenie orgánov PZ LIPA trestať žalobcu za porušenie tejto povinnosti zakladajú Stanovy PZ LIPA, teda akty súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa žalobca na základe vlastného slobodného prejavu vôle zaviazal rešpektovať.

Žalovaný ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by sa prijal za správny názor žalobcu, že výbor a členská schôdza PZ LIPA sú v procese prijímania rozhodnutia o kárnom opatrení správnymi orgánmi v zmysle ustanovenia § 244 ods.1,2 O.s.p., nemožno súhlasiť s jeho názorom, podľa ktorého postup a rozhodnutie žalovaného o kárnom opatrení podlieha právnej úprave zákona o správnom konaní. Podľa žalovaného aj v prípade, ak by orgány žalovaného boli považované za správne orgány rozhodujúce v oblasti verejnej správy, ich rozhodnutie je potrebné posudzovať ako rozhodnutie orgánov záujmovej samosprávy vydané v kárnom (disciplinárnom) konaní, ktorého procesné pravidlá sú upravené v stanovách žalovaného a v zodpovedajúcom rozsahu v Stanovách Slovenského poľovníckeho zväzu. Od

účinnosti zákona o poľovníctve je žalovaný v zmysle ustanovenia § 80 ods.9 poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona, pričom podľa § 1 ods.1 písm.e/ v spojení s ustanovením § 79 ods.1,2 zákona o poľovníctve sa všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje na poľovnícku organizáciu len pokiaľ ide o jej vznik, registráciu a zánik. Rozhodovanie orgánov poľovníckeho združenia o uložení kárneho opatrenia však nie je predmetom právnej úpravy zákona o poľovníctve.

Podľa žalovaného žalobca neoznámením výsledku individuálnej poľovačky poľovnému hospodárovi, ktorým výsledkom je potrebné rozumieť ranu vystrelenú na diviaka a jeho následnú dohľadávku, jednoznačne porušil povinnosť stanovenú mu v časti C bod 11 Domáceho poriadku PZ LIPA, za čo mu v súlade s článkom 11 ods.1 písm.b/ Stanov PZ LIPA bolo uložené kárne opatrenie. Toto konanie o uložení kárneho opatrenia spĺňalo podmienky upravené Stanovami PZ LIPA a Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu, rozhodnutia výboru a členskej schôdze PZ LIPA obsahujú náležitosti podľa článku 11 ods.3 stanov PZ LIPA a § 20 ods.5 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu. Zo znenia rozhodnutia výboru PZ LIPA nie je možné vyvodiť, že žalobca bol sankcionovaný za porušenie § 19 ods.10 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Z výroku rozhodnutia výboru PZ LIPA jednoznačne vyplýva len zodpovednosť žalobcu za porušenie už uvedenej povinnosti určenej v Domácom poriadku PZ.

Žalovaný za nesprávny považoval aj názor žalobcu, podľa ktorého žalovaný nezabezpečil účasť žalobcu počas prijímania prvostupňového rozhodnutia, čím mu znemožnil vyjadriť sa k vzneseným obvineniam. Za účelom prejednania kárneho opatrenia bol žalobca predvolaný na schôdzu výboru PZ LIPA na deň 14.08.2011, pričom pozvánku zo dňa 04.08.2011 si neprevzal. Preto žalovaný opätovne predvolal žalobcu na schôdzu výboru naplánovanú na deň 09.09.2011 pozvánkou zo dňa 14.08.2011. Súčasťou tejto pozvánky bolo aj oznámenie o začatí kárneho konania s uvedením skutku, pre ktorý sa konanie vedie. Ani túto poštovú zásielku si žalobca v odbernej lehote neprevzal a žalobca sa preto vlastnou nečinnosťou pripravil o možnosť obrany proti obvineniu.

Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu týkajúcu sa zaujatosti predsedu PZ LIPA C. Y. a tajomníka PZ LIPA I. I. z dôvodu, že žalobca vypovedal ako svedok v trestnom konaní vedenom proti týmto osobám. Trestné konanie, ktoré má zrejme na mysli žalobca, však nebolo vedené voči konkrétnym osobám, ale bolo vedené vo veci a v tomto štádiu bolo orgánom činným v trestnom konaní zastavené, pričom menovaní v uvedenom trestnom konaní vystupovali v rovnakom procesnom postavení ako žalobca, a to v procesnom postavení svedkov.

Podľa žalovaného žalobca nesprávne rozšíril výklad účinkov už uvedeného predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi. Predmetom uvedeného konania je určené, že členstvo žalobcu u žalovaného nezaniklo. Žalovaný sa domnieval, že účinky vyššie uvedeného predbežného opatrenia je potrebné aplikovať v hraniciach vymedzených predmetom konania o veci samej, teda v hraniciach zamedzujúcich žalovaného v takom konaní, ktorým by mohol obmedziť alebo vylúčiť výkon členských práv žalobcu v súvislosti s jeho členstvom PZ LIPA. V opačnom prípade, posudzujúc účinky predbežného opatrenia v žalobcom naznačenom rozsahu, by viedlo k absurdnému záveru o de facto nepostihnuteľnosti žalobcu za akékoľvek prípadné konanie v rozpore s internými predpismi PZ LIPA alebo aj všeobecne záväznými predpismi, pretože každé prípadné disciplinárne rozhodnutie postihujúce žalobcu by mohlo byť považované za rozhodnutie, ktorým sa obmedzuje výkon členských práv žalobcu.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní rozhodnutia členskej schôdze žalovaného ako aj rozhodnutia výboru žalovaného jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Zástupkyňa žalovaného podaním zo dňa 01.10.2012 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a žiadala o jeho odročenie na neskorší termín. Podanie zástupkyne žalobcu bolo doručené súdu až dňa 04.10.2012.

Krajský súd v prvom rade skúmal, či rozhodnutia výboru a členskej schôdze žalovaného predstavujú rozhodnutia orgánov záujmovej samosprávy v zmysle § 244 ods.2 O.s.p., ktoré ako vecne príslušný krajský súd (§ 246 ods.1 O.s.p.) má preskúmať v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Žalovaný v konaní tvrdil, že vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym, nemôžu rozhodnutia orgánu poľovníckeho združenia podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Pri posudzovaní tejto procesnej otázky krajský súd vychádzal z právnych názorov Najvyššieho súd SR vyslovených v jeho rozsudku č.k. 1Sžr/56/2011 zo dňa 31.01.2012. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie rozhodnutia kárneho senátu Dozornej rady Slovenského poľovníckeho zväzu zo dňa 19.07.2010 vydaného v kárnom konaní podľa Kárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Najvyšší súd SR s poukázaním na ustanovenie § 80 ods.9, ods.12 zákona č. 274/2009 Z.z. ako aj ustanovenia § 32 ods.1 tohto zákona vyslovil záver, že žalovaný ako subjekt práva má samosprávny a združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp, pričom tento charakter nezmenil ani zákon č. 274/2009 Z.z. Podľa Najvyššieho súdu SR verejnoprávny charakter práv členskej základne v občianskoprávnych združeniach už naznačovalo ustanovenie § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov pripustením súdnej ochrany s charakterom súdneho prieskumu rozhodnutí vnútorných orgánov združenia. Tento verejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje text zákona č. 274/2009 Z.z., ktorý prostredníctvom svojho § 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém, to znamená systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 zákona č. 274/2009 Z.z.) a ďalej aj systém prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým, že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor štátnej správy. Na základe týchto úvah Najvyšší súd SR sa priklonil k právnemu názoru, že na žalovaného, a najmä na konania zasahujúce do jednotlivých práv členov žalovaného, vrátane konaní kárnych, je nutné nazerať ako na orgán záujmovej samosprávy, to znamená správny orgán v zmysle jeho definície podľa § 244 ods.2 O.s.p.

Rovnaký právny názor v tejto otázke zaujal Najvyšší súd SR aj v uzneseniach č.k. 1Sžr/159/2011 zo 6.marca 2012 a č.k. 1Sžr/120/2011 zo 6.marca 2012.

Naviac už v uznesení Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžr/42/2012 zo dňa 13.04.2012 vydaného v tomto konaní odvolací súd uznal za dôvodnú námietku žalobcu proti postúpeniu veci Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi, pričom zohľadnil skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného má preskúmať ako vecne príslušný Krajský súd v Košiciach v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Podľa názoru súdu verejnoprávny charakter rozhodovania poľovníckej organizácie o kárnom postihu svojich členov za porušenie stanov poľovníckej organizácie možno vyvodiť aj z procesu vzniku (registrácie) poľovníckej organizácie v zmysle § 33 až 36 zákona č. 274/2009 Z.z. K návrhu na registráciu poľovníckej organizácie sa musia pripojiť dva výtlačky stanov poľovníckej organizácie, ktorých zákonným obsahom musí byť okrem iného aj úprava práv a povinností členov, orgánov poľovníckej organizácie, ich kompetencie. V procese registrácie obvodný lesný úrad skúma, či predložené stanovy zodpovedajú zákonným podmienkam podľa § 33 ods.2 tohto zákona. Orgán štátnej správy na úseku poľovníctva - obvodný lesný úrad (§ 71 ods.2 písm.c/ zákona č. 274/2009 Z.z.) nad rámec sankčných postihov upravených v tomto zákone ( ustanovenia § 76 až 78 zákona - priestupky, disciplinárne previnenia a iné správne delikty) už uvedeným spôsobom reguluje aj sankčné postihy členov poľovníckej organizácie podľa jej stanov.

Z uvedených dôvodov preto súd považuje výbor a členskú schôdzu žalovaného za orgány záujmovej samosprávy, v dôsledku čoho ich rozhodnutia vydané v kárnom konaní podliehajú súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Je nesporné, že rozhodovanie orgánov poľovníckej organizácie o uložení kárneho opatrenia členovi poľovníckej organizácie zákon o poľovníctve neupravuje. Pretože nejde o konanie upravené v zákone o poľovníctve, neprichádza do úvahy ani skúmanie, či na toto konanie sa vzťahuje Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní v zmysle § 79 ods.1,2 zákona č. 274/2009 Z.z. Nemožno preto akceptovať žalobné dôvody týkajúce sa porušenia Správneho poriadku v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu, hodnotením dôkazov a obsahovými náležitosťami rozhodnutí výboru a členskej schôdzi žalovaného.

Pretože povinnosti člena poľovníckej organizácie, za ktorú podľa § 80 ods.9 zákona č. 274/2009 Z.z. je potrebné považovať aj žalovaného, úprava kárnych opatrení ako aj kárneho konania nie je predmetom zákonnej úpravy, je možné skúmať iba to, či vyvodenie kárnej zodpovednosti voči žalobcovi bolo v súlade so Stanovami PZ LIPA a jeho Domácim poriadkom.

Podľa článku 7 ods.1 písm.c/ a článku 6 ods.3 písm.k/ Stanov PZ LIPA v kárnom konaní členom PZ ukladá kárne opatrenie výbor PZ a odvolacím orgánom je členská schôdza PZ. Článok 11 ods.3 Stanov PZ upravuje náležitosti rozhodnutia výboru PZ o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutia členskej schôdze o odvolaní (rozhodnutia sa musia vypracovať písomne, musia obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia a odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku) . Proti kárnemu opatreniu uloženému výborom PZ sa môže stíhaný písomne odvolať do 15 dní od jeho doručenia na členskú schôdzu PZ alebo ústne do zápisnice po vynesení rozhodnutia (článok 11 ods.5 Stanov PZ) . V časti C bod 11 Domáceho poriadku PZ, ktorý podrobne upravuje Stanovy PZ a ktorý bol prijatý členskou schôdzou a schválený Obvodným lesným úradom v Poprade, každá vystrelená rana pri individuálnej poľovačke musí byť hlásená poľovníckemu hospodárovi a zapísaná v knihe návštev revíru. Postup výboru a členskej schôdze žalovaného bol v súlade s týmito ustanoveniami Stanov a Domáceho poriadku PZ.

Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu výboru žalovaného o uložení kárneho opatrenia zo dňa 09.09.2011 ako aj v žalobe tvrdil, že v súvislosti s individuálnou poľovačkou dňa 01.08.2011 neporušil povinnosť člena poľovníckeho združenia uvedenú v bode 11 časť C Domáceho poriadku, pretože vystrelenú ranu hlásil poľovníckemu hospodárovi. Toto tvrdenie v konaní o uložení kárneho opatrenia a ani v žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizoval (t.j. kedy, akou formou a kde si túto svoju povinnosť splnil) a na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Bolo povinnosťou žalobcu splnenie tejto povinnosti preukázať. Žalovaný v konaní nebol povinný preukazovať, že žalobca nehlásil vystrelenú ranu poľovníckemu hospodárovi tak, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe.

Z obsahu rozhodnutia výboru a členskej schôdze žalovaného nesporne vyplýva, že žalobca nebol sankcionovaný za porušenie zákonných povinnosti uložených v zákone o poľovníctve. V obidvoch rozhodnutiach sa iba konštatovalo, že nesplnenie povinnosti uvedenej v bode 11 časti C Domáceho poriadku PZ znemožnilo poľovníckemu hospodárovi zabezpečí koordináciu dohľadávania postrieľanej raticovej zveri v zmysle § 19 ods.10 písm.e/ zákona o poľovníctve.

Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého nariadené predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 2C/83/2011-8 zo dňa 13.06.2011 nebránilo kárnemu postihu žalobcu. Uplatnenie kárnej zodpovednosti nepredstavuje úkon, ktorým by dochádzalo k obmedzeniu a k vylúčeniu výkonu členských práv žalobcu, pretože kárny postih možno uplatniť iba voči členovi PZ. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného nevyplýva, aby žalobca v priebehu kárneho konania namietal zaujatosť predsedu a tajomníka poľovníckeho združenia v súvislosti s ich rozhodovaním o kárnom postihu žalobcu. Preto na túto žalobnú námietku uplatnenú až v podanej žalobe nemožno prihliadať.

Okrem súladu postupu výboru a členskej schôdze žalovaného so Stanovami a Domácim poriadkom PZ súd posudzoval aj to, či kárne konanie zodpovedalo všeobecným princípom správneho trestania. Pozvánkou zo dňa 14.08.2011 bol žalobca predvolaný na výborovú schôdzu na deň 09.09.2011, na ktorej malo byť prerokovanie kárneho opatrenia voči žalobcovi. K pozvánke bolo pripojené oznámenie o začatí kárneho konania proti žalobcovi. V oznámení je popísaný skutok, ktorého sa žalobca mal dopustiť s tým, že tento skutok predstavuje porušenie Domáceho poriadku PZ LIPA v časti C bod 11. Žalobca si túto zásielku podanú na poštovú prepravu 16.08.2011 v odbernej lehote nevyzdvihol, hoci táto zásielka mu bola oznámená doručovacou poštou dňa 17.08.2011. Sám žalobca v podanom odvolaní uviedol údaj, že individuálnu poľovačku absolvoval aj dňa 20.08.2011. Preto nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že z dôvodu výkonu žatevných prác mimo svojho trvalého bydliska sa nemal možnosť zúčastniť kárneho konania pred výborom poľovníckeho združenia. Rozhodnutie výboru PZ žalobcovi bolo doručené a v odvolaní proti nemu žalobca mal možnosť sa proti rozhodnutiu o uložení kárneho opatrenia brániť. K skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, sa žalobca mal možnosť vyjadriť na členskej schôdzi konanej dňa 20.11.2011, na ktorej bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu výboru poľovníckeho združenia. Podľa zápisnice z tejto členskej schôdze žalobca vo veci kárneho opatrenia, ktoré mu bolo uložené, uviedol, že už nemá k tomu čo povedať .

Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol uzrozumený so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, s jeho právnou kvalifikáciou, mal možnosť sa k oznámeniu o začatí kárneho konania vyjadriť, vyjadrovať sa k zisteniam výboru a členskej schôdze žalovaného, navrhovať a predkladať dôkazy. Žalobca mal možnosť sa osobne zúčastniť prerokovania kárneho opatrenia pred výborom ako aj členskou schôdzou žalovaného. Z tohto pohľadu preto nemožno dospieť k záveru, že by došlo k porušeniu jeho procesných práv ako účastníka kárneho konania.

Z uvedených dôvodov preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.) .

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.