KSKE 7 S 55/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/55/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200444 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200444.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu JOMADO, s.r.o. , Hlavná č. 600, Streda nad Bodrogom, zast. advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova č.2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1040503/141174/2012 zo dňa 22.02.2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 02.05.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 04.05.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1040503/141174/2012 zo dňa 22.02.2012, ktorým žalovaný podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu kráľovský Chlmec č. 738/230/23667/11/Kaš zo dňa 22.09.2011. Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 68.357,77 eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť za toto zdaňovacie obdobie v sume 478.956,07 eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. I./332/14598-81246/2011/Kaná zo dňa 08.08.2011. Daňovú kontrolu vykonalo Daňové riaditeľstvo SR.

Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z piatich faktúr: faktúra č. 170610/GFP216 zo dňa17.06.2010 od dodávateľa GLOBAL-MIX, s.r.o., za nákup 9.210.530 kusov lykožrúta smrekového - daň 350.000,13 eur, faktúra č. 300610/V7FP217 zo dňa 30.06.2010 za nákup 4.010.500 kusov lykožrúta smrekového od J. - VENIKOM, daň 160.018,95 eur, faktúra č. 150610/ V5FP216 zo dňa 15.06.2010 za nákup 89.750 kg jabĺk od J. - VENIKOM, daň 16.711,45 eur, faktúra č. T-150620110FP219 zo dňa 15.06.2010 za dodávku 32.870 kg jabĺk od dodávateľa TOKAJ INVEST SK, s.r.o. - daň 6.122,07 eur a faktúra č. 090610/VFP220 zo dňa 09.06.2010 za nákup 5000 kusov bažanta poľovného od J. - VENIKOM - daň 12.065,- eur. Celkove si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od obchodných spoločností, v ktorých je konateľom R. resp. K. - VENIKOM daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 544.917,60 eur. Správca dane uviedol, že žalobca v súvislosti z uvedenými obchodmi nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods.1,2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie týchto obchodov a vznik daňovej povinnosti tak, ako boli deklarované vo faktúrach.

Správca dane šetrením v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca nie je odberateľom elektrickej energie, pitnej vody, plynu, nie je platiteľom dane z nehnuteľností, ani platiteľom miestnych daní, nevlastní žiadne motorové vozidlá, nemá žiaden hmotný alebo nehmotný investičný majetok, nevyužíva bezhotovostný platobný styk, v účtovníctve neúčtuje prenájom dopravných prostriedkov, nemá vlastné skladovacie ani prevádzkové priestory, ku kontrole nepredložil žiadne zmluvy, zamestnáva zamestnancov, ktorí pracujú pre všetky personálne prepojené právnické osoby osobou J., ktorý je konateľom v 77 obchodných spoločnostiach, z toho 51 obchodných spoločností je registrovaných na dani z pridanej hodnoty. V mesiaci jún 2010 pracovalo pre žalobcu 131 zamestnancov. V mesiaci jún 2010 žalobca nevykazoval žiadne tržby za prenájom pracovnej sily iným spoločnostiam a nepredložil žiadne doklady preukazujúce, že by v júni 2010 prenajímal pracovnú silu, žiadne zmluvy, objednávky, pracovné výkazy, faktúry a pod. Nepredložil žiadnu evidenciu o vlastnej výrobe a ani žiadne dôkazy preukazujúce existenciu výroby. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu J. menovaný všetko robí sám, všetky činnosti, oblasti výroby a obchodu zabezpečuje a riadi on sám. Tým si vytvoril systém výroby, obchodovania, vykazovania aj zamestnávania tak, aby nebolo možné presne určiť, ktorí zamestnanci, pre ktorú jeho spoločnosť pracovali a aké práce a výrobky vyrobili. Všetko sa to realizuje za účelom obchodovania v uzavretom prostredí výrobných a obchodných spoločností, ktoré sú personálne prepojené osobu konateľa a spoločníka J.

Ohľadne jednotlivých komodít, ktoré boli predmetom nákupu zo strany žalobcu, správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, pričom využil zistenia z kontroly dane z pridanej hodnoty u iných daňových subjektov, ktorých konateľom a spoločníkom bol J.V rámci miestneho zisťovania dňa 08.02.2011 vykonaného v rámci kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec až júl 2010 u daňového subjektu GLOBAL MIX, s.r.o., Streda nad Bodrogom, J. uviedol, že lykožrút smrekový slúži na kŕmenie bažantov, ktoré sa predávali cez firmu JOMADO, s.r.o. cez elektronickú registračnú pokladnicu na Slovensku. Lykožrúta smrekového získaval z dreva napadnutého lykožrútom kúpeného od firmy FUFRA z Kežmarku, a to tak, že z napadnutého dreva bola oddelená kôra od dreva a lykožrúty nachádzajúce sa medzi kôrou a drevom boli zozbierané ručne ľuďmi z Maďarska a následne sa uskladňovali vo vedrách. Tvrdil, že tento hmyz má veľa výživných látok a štát tiež nasadzoval bažanty v napadnutých lokalitách. Z odpovede odborného pracoviska Strediska lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici zo dňa 23.02.2011 správca dane zistil, že toto odborné pracovisko nemá informácie, aby niekto v roku 2010 obchodoval s lykožrútom smrekovým na Slovensku alebo v zahraničí, pracovisko ani nemá vedomosť o tom, aby sa bažanty niekde vo svete kŕmili chrobákmi lykožrúta smrekového. K získavaniu chrobáka lykožrúta spôsobom opísaným J. odborné pracovisko uviedlo, že oddelením kôry od dreva časť chrobákov odletí a časť sa zavŕta do zvyškov kôry. Chytať žijúce chrobáky veľkosti 4 mm rukavicami považuje za veľmi namáhavé. Je o ešte ťažšie ako vyberať zrnká pšenice (čo je približne veľkosť jedinca lykožrúta smrekového z takto nadrvenej kôry, pričom pšenica sa nebráni chyteniu odlietaním alebo schovaním do kôry. Pri takýchto zberoch sa zákonite musí do vedier dostať aj iný druh hmyzu, resp. iné chrobáky, ktoré zberači sotva poznajú, aby ich do vedier nepoložili. Ak dajú živé chrobáky do vedier, tak im budú odlietať. Lesníci pri manipulácii s chrobákmi odchytenými do feromonových lapačov, ich okamžite uzatvoria a následne zlikvidujú. Pracovisko ďalej uviedlo, že R. zrejme nemá znalosti o bionómii lykožrúta smrekového, ani sa nad tým nezamyslel, či získavanie chrobáka nie je možné iným spôsobom. Chrobáky sú v podstate pozberané lesníkmi z feromonových lapačov, stačí osloviť obhospodarovateľa a odkúpiť tento odpad . O výživnej hodnote lykožrútov smrekových pracovisko nemá informácie. Podľa ich vedomostí je povrch tela tvorený chytinom, ktorý je veľmi ťažko stráviteľný a teda telom bažantov akurát prejde ako čerešňová kôstka . Z toho teda bažant nevyužije ani cukry ani bielkoviny. Pracovisko by videlo väčšiu logiku skrmovať larvy lykožrúta ako chrobáky. Larva nemá telo chytimizované a obsahuje veľa proteínov. Používanie bažantov na boj proti lykožrútovej kalamite je spochybnené. Bažant je poľným druhom a v lese by neprežil. Lykožrút žije v kôre na stromoch vo výške 20 až 30 metrov nad zemou. Bažant na strom nepolezie, nevie chodiť po kmeni ako ďateľ. Je to proti jeho bionómii. Na predložené vzorky chrobákov zaistené zamestnancami správcu dane odborné pracovisko uviedlo, že všetky chrobáky sú pohlavne dospelé, neboli získané z kôry, kde sú chrobáky aj pohlavne nezrelé, ale pravdepodobne z feromonových lapačov. Išlo o homogénnu vzorku, tá sa však získať len z feromonových lapačov so špecifickým feromonom na jeden druh. Vzorka z kôry by obsahovala aj iné druhy chrobákov, ktoré sú lákané vädnúcim lykom stromu. Zberači chrobákov nemohli rozpoznať medzi jednotlivými druhmi lykožrútov a vzorky taktiež by obsahovali zvyšky kôry, kúsky iných chrobákov. Správca dane ohľadne tejto komodity dospel k záveru, že nákup a predaj lykožrúta smrekového prebiehal v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach výlučne medzi spoločnosťami, ktoré sú personálne, majetkovo a organizačne prepojené osobou J. - VENIKOM a GLOBAL MIX, s.r.o. nedisponovali takým

množstvom guľatiny, aby mohli získať taký počet lykožrútov smrekových, aké boli uvedené na faktúrach, žalobca nepreukázal spôsob obstarávania komodít lykožrút smrekový, ani využitie tejto fakturovanej komodity. Jeho tvrdenia boli vyvrátené odbornými pracovníkmi strediska Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Bystrici, štátnych lesov TANAPU, Technickej univerzity vo Zvolene a Ústredného kontrolného skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave.

Vo vzťahu ku obchodnej komodite jablká správca dane uviedol, že žalobca na výzvy zo dňa 17.01.2011 a 28.02.2011 nepredložil dôkazy a vysvetlenia týkajúce sa nákupu tejto komodity. Dňa 25.02.2011 doručil iba hlavnú knihu za rok 2010 a 19 kusov skladovacích kariet, ale skladovaciu kartu ku komodite jablká nepredložil. Zo zložky z kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec - júl 2010 u daňového subjektu TOKAJ INVEST SK, s.r.o. správca dane zistil, že podľa skladovej karty daňového subjektu TOKAJ INVEST SK, s.r.o. tento daňový subjekt nakupoval jablká u daňového subjektu GALAFRUIT&CO, s.r.o. v mesiacoch január až jún 2010, pričom na skladovej karte nie je zaevidovaná počiatočná zásoba a konečný zostatok je nula. V kontrolovanom období tento daňový subjekt komoditu jablká predával len daňovému subjektu JOMADO, s.r.o. Podľa skladovej karty tento daňový subjekt dňa 15.01.2010 predal 34.000 kg jabĺk spoločnosti JOMADO, s.r.o., ktoré nakúpil dňa 16.01.2010 od spoločnosti GALAFRUIT&CO, s.r.o. Táto skladová evidencia nemá vypovedaciu hodnotu. Zo skladovej karty za február 2010 u daňového subjektu J. - VENIKOM (zložka z kontroly dane z pridanej hodnoty u tohto daňového subjektu) správca dane zistil, že daňový subjekt J. - VENIKOM dňa 14.02.2010 predal jablká spoločnosti JOMADO, s.r.o. a dňa 28.02.2010 daňový subjekt J. VENIKOM nakúpil jablká od daňového subjektu J. - VENIKOM. Daňový subjekt J. - VENIKOM nakúpil jablká sám od seba, aby ich potom predal daňovému subjektu JOMADO, s.r.o. Daňový subjekt J. - VENIKOM nevlastní ovocné sady, aby prijal na sklad vlastnú produkciu. Z už uvedených zistení vo vzťahu ku komodite jablká z výsledkov miestneho zisťovania v Strede nad Bodrogom dňa 27.01.2011 (preverenie skladových priestorov a komodít spoločností prepojených osobou J., vyjadrení J. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 01.04.2011, miestneho zisťovania u daňového subjektu McCarter, a.s. Bratislava (predmet podnikania výroba nápojov) správca dane zistil, že daňové subjekty TOKAJ INEST SK, s.r.o. a J. VENIKOM, ktoré dodávali komoditu jablká (prvá a druhá trieda) pre žalobcu podľa predloženej skladovej evidencie nepreukázali, že uvedený tovar vlastnili, žalobca nakupoval komoditu jablká prvej a druhej triedy za priemernú cenu 1,14 eur/kg., čo je neekonomické, aby z týchto jabĺk vyrábal jablčnú šťavu, jablčnú dreň na kŕmne účely (priemyselné jablká určené na výrobu džúsov a drene v roku 2010 boli predávané v cenách od 0,10 do 0,20 centov) , tovar deklarovaný na faktúrach neopustil sklady spoločnosti, zmenil iba vlastníka - z jednej spoločnosti, kde bol konateľom p.. do ďalšej spoločnosti, kde bol takisto konateľom, tovar sa prekladal zo skladovacieho priestoru jednej firmy do skladovacieho priestoru druhej firmy v tom istom sklade. J. bol konateľom dodávateľských ako aj odberateľských spoločností, teda tovar predával sám seba ako aj kupoval sám pre seba , dodávateľské a odberateľské zmluvy a objednávky medzi spoločnosťami, ktorých bol konateľom uzatváral sám so sebou ústne , má zamestnancov, ale nevedie o nich evidenciu, a preto nevie, čo ktorý zamestnanec vyrobí a kde počas pracovného času pracuje.

Správca dane uviedol, že ohľadne komodity bažant poľovný žalobca nereagoval na už uvedené výzvy zo dňa 17.01.2011 a 28.02.2011, a preto pre dostatočné zistenie a preskúmanie skutkového stavu si sám zaobstaral dôkazy. Nahliadnutím do zložky z kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec až júl 2010 u daňového subjektu J. - VENIKOM zistil, že skladová evidencia zásob v komodite bažant poľovný za január 2010 predložená k výkonu kontroly obsahuje iba jeden zápis o predaji 15 tisíc kusov bažantov dňa 28.01.2010 žalobcovi. Správca dane okrem iných dôkazov zabezpečil písomnú svedeckú výpoveď zamestnanca žalobu p. J. ktorý bol podľa pracovnej zmluvy zverostrážca. Menovaný uviedol, že má vedomosti o tom, že J. choval , ale skôr držal v zajatí bažanta poľovného. Bažanty sa nachádzali v hospodárskom dvore v obci Véč Podľa svedka J. nemal záujem o chov bažantov, skôr mu išlo o získanie dotácií od štátu. Bažanty boli zavreté v starej hospodárskej budove, neboli chované v bažantích voliérach, nemali dostatočný prísun slnečného svetla a čerstvého vzduchu a keď sa snažili vzlietnuť, narážali do stropu a tým sa dokaličili. Pretože boli chované v stiesnených podmienkach po určitom čase u nich začal prevládať kanibalizmus. Rapídne narastal ich úhyn. Podľa svedka p. T. nikdy nič nepredával, iba kupoval, predávať sa začalo všetko, čo sa len dá, odvtedy, odkedy je vo vyšetrovacej väzbe. Z dokazovania vykonaného správcom dane ohľadne komodity bažant bolo zistené, že žalobca nepreukázal nákup bažantov (okrem faktúr) , z ktorej bažantnice bažantov nakúpil, nepreukázal, ako ich prepravil, ani kde ich choval, dodávateľ žalobcu - fyzická osoba J. nepreukázal od koho nakúpil

komoditu bažant poľovný, nepreukázal že túto komoditu mal na sklade v roku 2009, dodávateľ - fyzická osoba J. začal od januára predávať komoditu bažant poľovný v počte 15 tisíc kusov žalobcovi, kde konateľom je p. J., aj keď ju nemal na sklade, žalobca nepreukázal nákup krmiva pre chov bažanta poľovného, okrem vzorky lykožrúta smrekového, doklady k evidencii tržieb prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice aj napriek opakovaným výzvam nepredložil, nepreukázal a nepriznal príjmy z predaja tovaru - bažant poľovný.

Správca dane z dôkazov získaných Daňovým riaditeľstvom SR dospel k záveru, že k dodaniu tovaru, ktorý bol predmetom fakturácie už uvedenými piatimi faktúrami, nedošlo. Žalobca nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru deklarovaného uvedenými dodávateľskými faktúrami, pretože aj napriek výzvam nepredložil ku kontrole žiadny relevantný dôkaz toho, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných dodávok. Samotná existencia faktúr a zaúčtovanie daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočet dane z prijatých zdaniteľných dodávok. Pre účely § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkým zákonom definovaných podmienok. Posudzované plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok nesledovali skutočný obchodný účel, boli len nástrojom na získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Právo odpočítať daň je viazané na plnenia, ktoré predstavujú základ činnosti. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora ES č. C-255/02 správa dane uviedol, že právu platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe bráni, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie práva. Z objektívnych skutočností uvedených v protokole vyplýva, že hlavným cieľom predmetných plnení - dodávok je výlučne získanie daňovej výhody.

Správca dane ďalej uviedol, že za zdaňovacie obdobie jún 2010 žalobca uviedol základ dane 2.600.815,61 eur a daň v sume 494.160,36 eur. Reálnosť zdaniteľných obchodov z vystavených (odberateľských) faktúr interné číslo FV 89 až 100, FV 102, FV 104 až 109 správca dane neuznal, daňový subjekt je však podľa správcu dane povinný podľa § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 odviesť z dôvodu, že ju uviedol na faktúre. Preto konštatoval nulový rozdiel dane zo zdaniteľných obchodov (žalobcom vystavené faktúry sú špecifikované v tabuľke č. B.2 na strane 57 dodatočného platobného výmeru) .

Správca dane ďalej uviedol, že je predpoklad, že neprehľadnosť a zložitosť deklarovaných obchodných transakcií p. J. vo svojich spoločnostiach používa účelovo s cieľom zneprehliadniť toky tovarov a tým zamedziť správcovi dane v prípade kontroly možnosť preveriť deklarované obchody uvedené vo faktúrach. Daňový subjekt je povinný svoje tvrdenia pri výkone daňovej kontroly nielen vysvetliť, odôvodniť, ale aj predložiť dôkazné prostriedky k týmto tvrdeniam. V tomto prípade p. J. ako konateľ žalobcu a zároveň konateľ dodávateľskej spoločnosti nielenže nedokázal vysvetliť, ale nepredkladal ani žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam. Konateľ žalobcu p... pri miestnom zisťovaní dohodnutom s ním vopred jednotlivým kontrolným skupinám za rôzne daňové subjekty a rôzne zdaňovacie obdobia prezentoval uskladnený tovar , ktorý ako tvrdil, patri všetkým jeho firmám a súčasne každej jednotlivo, ktorý ani nikdy reálne neopustil skladové priestory. Je predpoklad, že tento tovar ako aj deklarovaná činnosť spoločnosti prepojených osobou konateľa p. J.. je prezentovaná len za účelom, aby voči daňovým orgánom pri výkone daňových kontrol bolo z jeho strany možné poukázať na to, že tento tovar vlastní a obchoduje s týmto tovarom, pričom deklaruje jeho presun vlastníckeho práva z jednej spoločnosti na druhú bez preukázania skutočného, fyzického uskutočnenia dodania takéhoto tovaru. Konateľ žalobcu p. J. sa prezentoval neštandardnou činnosťou, fakturáciou medzi sebou samým s rôznymi komoditami, uskladnením akejsi dovozovej vzorky tovaru viacerých spoločností v jednom objekte, schátralými zariadeniami a nefunkčným vozovým parkom. Dôkazom týchto skutočností je aj to, že nespolupracoval so správcom dane a neumožnil vykonať obhliadky vo svojich prevádzkach a výrobniach bez ohlásenia a bez jeho účasti, pričom výslovne zakázal strážnikom, osobám nachádzajúcim sa v areáloch, aby neumožnili kontrolným orgánom vstup do svojich prevádzok a skladov, či výrobní, a to nielen správcovi dane, ale aj iným štátnym orgánom.

Správca dane konštatoval, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práv na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Preskúmaním jednotlivých transakcií sa vychádza z ekonomickej reality transakcie. Na základe

uvedených skutočností je zrejmé, že ide o tzv. reťazový obchod, kde tok faktúr od prvého dodávateľa poslednému odberateľovi je v rámci daňových subjektov, ktoré sú personálne prepojené na osobu J.. Ide o umelo vytvorenú obchodnú sieť za účelom vystavovania účtovných dokladov na produkty bez trhovej hodnoty a podnikanie J. nenapĺňa podstatu podnikania. Z pohľadu obchodného zákonníka (§ 1 ods.2) a živnostenského zákona (§ 3 ods.3) nemá obchodovanie žalobcu zmysel.

Správca dane poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora ES č. C-439/04, v ktorom bolo vyslovené, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojom kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru, platiteľ dane a hospodárska činnosť. Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktorá je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.

Správca dane konštatoval, že vykonaným dokazovaním preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje podvodného konania, pretože jeho konateľ je konateľom vo všetkých svojich spoločnostiach, ktoré sú zapojené do obchodného reťazca s tovarom a službami. On jediný koná za svoje spoločnosti, ktoré sú dodávateľmi a súčasne aj koná za spoločnosti, ktoré sú odberateľmi.

Výsledkom finančnej a ekonomickej analýzy v spoločnostiach, v ktorých je konateľom p. J.. , bolo zistenie, že analyzované spoločnosti nepodnikajú štandardným spôsobom, nedosahujú štandardné výsledky. Nepodnikajú za účelom zisku z podnikateľskej činnosti, sú enormne zadlžené, dosahujú zápornú hodnotu vlastného imania. Dosahujú zápornú pridanú hodnotu, z čoho vyplýva, že im neustále od roku 2007 vznikajú nadmerné odpočty.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 22.09.2011. Zosumarizoval skutkový stav zistený správcom dane. Konštatoval, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie nákupov lykožrúta smrekového, bažanta poľovného a jabĺk. Daňové riaditeľstvo SR realizujúce daňovú kontrolu vykonalo rozsiahle dokazovanie, využilo zákonom o správe daní dané dôkazné prostriedky, ktorými preukázalo, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z už uvedených piatich faktúr, pretože v rozpore s ustanovením § 49 ods.2 písm.a/ zákona o DPH nebolo preukázané dodanie fakturovaného tovaru.

Žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu. Odôvodnenie dodatočného platobného výmeru hodnotil ako dostačujúce a spĺňajúce atribúty ustanovenia § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. Preto námietku žalobcu vzťahujúcu sa na odôvodnenie dodatočného platobného výmeru vyhodnotil ako nedôvodnú. V odôvodnení rozhodnutia kontrolný orgán uviedol samostatne pri každej komodite závery, ku ktorým dospel na základe vyhodnotenia získaných dôkazov. Žalobca v odvolaní abstrahuje, s výnimkou personálneho prepojenia spoločnosti, od celého radu ďalších kontrolných zistení zakladajúcich neuznanie uplatneného práva na odpočet dane. Významnými dôkazmi vyvracajúcimi vyjadrenia J. k nákupu lykožrúta smrekového a bažanta poľovného sú stanoviská odbornej verejnosti.

Žalobca nekonkretizoval uplatnenie a plnenie práv, ktoré mu neboli umožnené. Konateľ žalobcu sa zúčastnil viacerých ústnych pojednávaní, na ktorých si mohol uplatniť prislúchajúce mu zákonné práva, prípadne sa mohol domáhať ich uplatnenia, ale v zápisniciach o ústnom pojednávaní nepodával žiadne návrhy alebo námietky týkajúce sa obsahu zápisníc, t.j. predmetu ústneho pojednávania. V priebehu daňovej kontroly bol viackrát vyzvaný, aby predložil dôkazy. Na výzvy kontrolného orgánu nereagoval, žiadne dôkazy nepredložil, neoznámil ani dôvody nereagovania na tieto výzvy. jeho vyjadrenia nepredstavovali také dôkazy, ktoré mohol kontrolný orgán akceptovať z hľadiska ich hodnovernosti, jednoznačnosti a nevyvrátiteľnosti. Napriek doručenej výzve nepredložil kontrolnému orgánu ani vyjadrenie k protokolu o daňovej kontrole a prerokovania protokolu sa dňa 19.09.2011 nezúčastnil.

Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, podľa ktorého v procese daňovej kontroly došlo k porušeniu proporcionality, neprimeranému zaťažovaniu kontrolovaného daňového subjektu, vytváraniu neprimerane zaťažujúcich a nerovných podmienok využitím všetkých prostriedkov. Žalovaný uviedol, že nespornou skutočnosťou je, že J.. je spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných spoločností, ktoré uskutočňovali medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obdobia. Konateľ žalobcu konal aj za ďalšie obchodné spoločnosti ako konateľ vykonáva v týchto spoločnostiach aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Bol podľa vlastného vyjadrenia v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, a preto bol súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutným v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.

Žalobca, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných spoločností, si nemôže nárokovať z dôvodu viacnásobného výkonu funkcie konateľa určité zvýhodnenie, resp. odbremenenie z hľadiska početnosti vykonávaných kontrol. Žalobca preto nemôže namietať nezákonnosť postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových subjektov, ktoré sú personálne prepojené jeho osobu ako osobou konateľa. Pri 52 spoločnostiach personálne a majetkovo prepojených osobou J., ktoré sú takmer všetky registrované na daň z pridanej hodnoty, mohol J.. predpokladať početnosť kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, pretože všetky jeho spoločnosti si takmer pravidelne uplatňovali vo svojich daňových priznaniach nadmerný odpočet. Nebolo v rozpore so zásadou proporcionality, keď správca dane zisťoval pôvod a pohyb tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy a cez ktorú spoločnosť tovar tento reťazec opustil.

Žalovaný reagoval aj na odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 71 ods.6 zákona o dani z pridanej hodnoty a na námietku, podľa ktorej z rozsudku ESD C-454/98 vyplýva, že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na fiktívne dávky nie je možné aplikovať ustanovene § 71 ods.6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane konštatoval, že podľa článku 203 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Tento článok je premietnutý do zákona o DPH v ustanovení § 71 ods.6. V tomto prípade žalobcovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, pretože tovar dodaný nebol. Napriek tomu platiteľ bol povinný daň odviesť podľa § 71 ods.6 zákona o DPH z dôvodu, že ju uviedol na faktúre.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že na výzvu správcu dane predložil relevantné účtovné doklady k daňovej kontrole za príslušné zdaňovacie obdobie. Napriek tomu bol opätovne vyzývaný správcom dane na predloženie dokladov a podanie vysvetlení, a to už v čase, kedy sa už vtedajší štatutárny zástupca spoločnosti nachádzal vo väzbe a dokumenty žalobcu a subjektov personálne prepojených R. boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonávaných domových prehliadok. Žalobca namietal, že jeho doklady boli zaistené hromadne bez spísania odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu a daňový subjekt do dnešného dňa nemá vedomosť, aké doklady mu boli odňaté. Zaistenie dokladov žalobcu je úkonom trestného konania, o ktorom mala byť bezprostredne po ňom spísaná zápisnica, ktorá mala obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) . Pri zaistení dokladov bola prítomná p. G., ktorá pre daňový subjekt spracovala účtovníctvo, ale podľa jej udania jej nebola odovzdaná žiadna kópia zápisnice o predmetnom úkone. Súčasnej konateľke žalobcu policajné orgány odmietli vydať kópiu tejto zápisnice z dôvodu, že nie je procesnou stranou v trestnom konaní vedenom proti bývalému konateľovi žalobcu. p. J.

Nemožnosť si splniť výzvy správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení bola spôsobená aj tým, že žalobcu zastupovala advokátska kancelária Kolesár a partneri, s.r.o., pričom toto zastúpenie zaniklo dňa 30.05.2011 smrťou štatutárneho zástupcu. Do dňa podania žaloby žalobcovi napriek opakovaným výzvam uvedenou advokátskou kanceláriou neboli vydané odovzdané podklady.

Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, pretože nezodpovedá ustanoveniam § 30 ods.1,3 a § 46 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu odôvodnenie obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom.

Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. zo strany správcu dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým sa žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Súčasťou zámeru žalovaného zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené p. J. boli aj stovky výziev, miestne zisťovanie ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť p.. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Dôkazom tejto skutočnosti je aj napr. fakt, že 30.03.2010 bolo p. J. doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 obchodných spoločnostiach personálne prepojených jeho osobou. V septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených p. J. vykonávalo viac ako tristo daňových kontrol.

Podľa žalobcu ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení. Výlučné konštatovanie, že deklarované zdaniteľné obchody sa uskutočňovali medzi spoločnosťami, ktoré majú totožnú osobu v postavení spoločníka a konateľa, priamo ani nepriamo bez ďalšieho nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. P. J. súlade s článkom 2 ods.3 Ústavy SR bol oprávnený založiť si viacero obchodných spoločností. Tým neporušil žiadne zákonné ustanovenie, naopak využil právo slobodne podnikať. Teda skutočnosť, že p. J. bol štatutárnym zástupcom viacerých obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu, čo ale nekorešponduje s postupom daňového úradu.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho aktivity ako aj aktivity ďalších spoločností nemožno označiť za fiktívne, ide o obchodné spoločnosti, ktoré vytvárajú reálne hodnoty. Nie je zakázané obchodovať s personálne prepojenými podnikateľskými subjektmi, ani uprednostňovať hotovostný platobný styk pred bezhotovostným platobným stykom. Skutočnosť, že žalobca neúčtuje o režijných nákladoch ( vodné, stočné, spotreba elektrickej energie) , neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných plnení. Keďže p. J. riadil ako štatutárny zástupca niekoľko spoločností, nebolo v tomto prípade účelné, aby každá z týchto spoločností bola osobitne odberateľom telekomunikačných služieb, energie, vody a plynu, prípadne ďalších služieb, ktoré obvykle využívajú podnikateľské subjekty pri svojej podnikateľskej činnosti. W. podnikateľské subjekty v podstate fungovali vo forme blízkej holdingu. Z faktu, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne, že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné automaticky vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne.

S poukázaním na rozsudok súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 Halifax žalobca uviedol, že žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový správny orgán, a to, že hlavným cieľom predmetným plnením bolo získanie daňovej výhody pre žalobcu bez toho, aby žalobca mal reálnu možnosť brániť sa voči týmto tvrdeniam.

Žalobca mal výhrady aj k úvahám žalovaného o skutočnosti, že p. J. ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu ako aj iných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe. Obchodné spoločnosti, teda aj spoločnosti personálne prepojené osobou p. J. sú samostatnými právnymi subjektmi odlišnými od osôb, ktoré sú ich spoločníkmi ako aj od osôb, prostredníctvom ktorých konajú. Pripustil možnosť vzniku drobných nedostatkov pri veľkom rozsahu podnikateľskej činnosti spoločnosti personálne prepojených p. J., ale tieto pochybenia mohli viesť iba k uloženiu sankcie za porušenie právnych predpisov. Nemohli viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody neboli uskutočnené. Žalobca nepovažoval za preukázaný a ani riadne odôvodnený záver správcu dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, t.j. že prostredníctvom dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a

fiktívneho množstva v rámci svojich spoločností vytvoril p. J. podmienky, na základe ktorých získal neoprávnený prospech, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Žalobca zvyšoval objem realizovaných obchodov a zisky z podnikateľskej činnosti boli následne investované do zveľaďovania spoločnosti. Strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, išlo len o účtovnú stratu (spôsobenú napr. podpismi nadobudnutého majetku) . Napokon žalobca vytýkal správcovi dane nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.06.2012 navrhol žalobu zamietnuť.

Konštatoval, že žalobné dôvody sú totožné s odvolacími dôvodmi žalobcu. Námietky žalobcu sú vo všeobecnej rovine a bez uvedenia konkrétnych rozporov k zisteniam kontrolného orgánu vzťahujúcim sa na deklarované nákupy lykožrúta smrekového, jabĺk a bažanta poľovného. Žalobca nerozporuje vyšetrenia J. uvedené do zápisnice o miestnom zisťovaní č. I/332/14483/2011 vo väzbe na informácie a vysvetlenia inštitúcií pôsobiacich v oblasti školstva, kontroly a skúšobníctva, veterinárnej a potravinovej správy uvedeného v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný na šiestej strane napadnutého rozhodnutia uviedol odborné stanovisko inštitúcií ku komodite lykožrút smrekový, ktoré jednoznačne spochybnili vyjadrenie J.. v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 08.02.2011 k spôsobu nadobudnutia, uskladnenia a účelu využitia komodity lykožrút smrekový. Žalobca nenapadá dôkazy kontrolného orgánu uvedené pri tejto komodite. Žalobca sa v žalobe nevyjadruje k cene, za ktorú deklaroval predaj bažanta poľovného, ktorá bola niekoľko násobne vyššia ako zistil kontrolný orgán na miestnom zisťovaní v štátnom podniku Lesy SR, š.p. Takisto nerozporuje ani písomnú svedeckú výpoveď J. uvedenú na strane 8 napadnutého rozhodnutia vysvetľujúcu špekulatívny dôvod zakúpenia bažantov žalobcom. Žalobca sa nevyjadruje ani k cene, za ktorú deklaroval nákup jabĺk za účelom výroby jablčnej šťavy a jablčnej drene, ktorá bola niekoľko násobne vyššia ako zistil kontrolný orgán na miestnom zisťovaní u iného podnikateľského subjektu spracúvajúceho priemyselné jablká.

V priebehu daňovej kontroly bol J.t. viackrát vyzvaný na predloženie dôkazov (doručená výzva zo dňa 17.01.2011, 14.01.2011, 01.02.2011 a zo dňa 28.02.2011) . Žalobca na výzvy kontrolného orgánu nereagoval, žiadne dôkazy nepredložil, neoznámil dôvody, pre ktoré na tieto výzvy nereagoval ani nepožiadal o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov a podanie vysvetlenia. Je preukázané, že daňový subjekt v rámci kontroly svoje práva vedome nevyužil. Do dňa vzatia J. do väzby, t.j. do 01.03.2011 ako i do dňa úmrtia splnomocnenca žalobcu kontrolný orgán doručil daňovému subjektu niekoľko výziev na predloženie dokladov a dôkazov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2010, na ktoré daňový subjekt nereagoval. Tieto výzvy boli žalobcovi doručené v čase, kedy vo väzbe nebol a bol povinný zo správcom dane úzko spolupracovať. Žalovaný konštatuje, že žalobca nebol počas daňovej kontroly ukrátený na svojich právach vymedzený v § 15 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb.

Povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane neeliminuje skutočnosť, že žalobca časť dokladov kontrolnému orgánu predložil (nie však kompletné účtovníctvo) . Nie je vecou kontrolovaného daňového subjektu posudzovať relevantnosť účtovných dokladov požadovaných kontrolných orgánov pri daňovej kontrole. Na povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole nemajú vplyv ani subjektívne okolnosti vzťahujúce sa na tretiu, zastupujúcu osobu, ani obchodné vzťahy medzi zastupovanou a zastupujúcou osobou, ktoré daňový subjekt popisuje na druhej strane žaloby. Kontrolný orgán si pre účely predmetnej kontroly nevyhotovil kópie účtovných dokladov prostredníctvom nahliadnutia do spisu v trestnej veci obvineného J. T., preto je námietka žalobcu o spísaní zápisnice o úkone trestného konania irelevantná.

Z úradného záznamu č. I/332/60431/2011/Chy zo dňa 26.05.2011 spísaného kontrolným orgánom ohľadne nahliadnutia do zaistených účtovných dokladov na PPZ OBPK Východ vyplýva, že G. prevzala rovnopisy predmetných zápisníc. Podľa úradného záznamu doklady za jednotlivé spoločnosti personálne a majetkovo prepojené osobou J.t. boli PPZ OBPK Východ zaistené dňa 01.03.2011 a 02.03.2011 pri výkone prehliadok, o čom boli spísané zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov, zápisnica bola podpísaná G., ktorá rovnako prevzala rovnopisy zápisníc. Podľa listu Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Východ, ktorým bolo odpovedané na žiadosť konateľky D. o vrátení zaistených dokladov, sa G. zúčastnila osobne na prehliadkach 01.03.2011 a 02.03.2011, vyjadrovala sa k dokladom, ktoré boli zaistené a podpisovala

preberací protokol a zapečatené veci, preto mala vedomosť o tom, aké boli doklady a za aké spoločnosti zaistené. Žalovaný ďalej uviedol, že z časového hľadiska je irelevantné uvedenou žiadosťou D.j a odpoveďou Prezídia Policajného zboru na ňu preukazovať snahu žalobcu splniť si povinnosť v rámci daňovej kontroly a predložiť relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žiadosť D.j bola doručená orgánu činnému v trestnom konaní dňa 12.01.2012, teda nie v rámci daňovej kontroly, ale v čase po ukončení daňovej kontroly, ktorá bola ukončená dňa 19.09.2011. Je preukázané, že v rámci daňovej kontroly žalobca svoje práva vedome nevyužil.

Žalobca v žalobe neuvádzal konkrétne, či mu kontrolný orgán neprimerane zaťažil. Na doručené výzvy na predloženie dôkazov a dokladov daňový subjekt nereagoval, na ústnych pojednávaniach v Banskej Bystrici (v sídle kontrolného orgánu, sa zúčastnil dňa 11.01.2011 a 11.02.2011 osobne J.t., ktorý predmet pojednávania sa dotýkal viacerých kontrolovaných spoločností. To je dôkazom toho, že kontrolný orgán spojil predmet ústnych pojednávaní viacerých daňových subjektov s totožným konateľom, ktorého tak ušetril niekoľkonásobnej pracovnej cesty do Banskej Bystrice a niekoľko násobných ústnych pojednávaní. Kontrolný orgán nekonal v rozpore so zákonom o správe daní, keď v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu vykonával súbežne daňové kontroly u viacerých spoločností s ručením obmedzeným prepojených spoločníkom a konateľom v jednej osobe J. Súbežné vykonávanie daňových kontrol u daňových subjektov personálne prepojených osobou J. vychádzalo z potreby preukázania reálnosti uskutočnených obchodov, čo bolo možné preukázať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločnosti, v ktorých bol J.. konateľom. Námietka neprimeraného dôkazného zaťaženia je v štádiu odvolania irelevantná. V súvislosti s nadmerným zaťažením mohol žalobca podať námietku proti postupu zamestnanca správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly. V tom čase však daňový subjekt nenamietal nadmerné dôkazné zaťaženie.

Námietku nadmerného zaťaženia žalobca neopiera o žiadnu právnu normu. Žalovaný konštatuje, že počet kontrol korešpondoval s počtom spoločnosti personálne a majetkovo prepojených osobou J., ako aj s počtom daňových priznaní, ktorými si tieto spoločnosti uplatňovali nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Námietka neprimeraného zaťaženia žalobcu početnosťou vykonávaných daňových kontrol na DPH je v priamom rozpore s ním uplatňovaným ústavným právom slobodne podnikať, na ktoré poukazuje v žalobe. Ak žalobca opiera rozsiahlosť svojej podnikateľskej činnosti o využitie Ústavou SR zaručeného práva slobodne podnikať, potom nemôže namietať uplatňovanie zákona o správe daní daňovým orgánom ako nástroja štátu pri správe daní. Žalovaný striktne odmietol dôkazmi nepodložené tvrdenie žalobcu, že žalovaný úmyselne vytvoril stav, za ktorého si on nemohol riadne plniť svoje povinnosti.

Žalovaný za nedôvodné považoval tvrdenie žalobcu, podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Rozhodujúcou je skutočnosť, že dokazovaním nebolo preukázané dodanie tovaru, uskutočnenie zdaniteľných plnení, k čomu kontrolný orgán dospel na základe vyhodnotenia skutočnosti uvedených žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 08.12.2010 a vyhodnotenia získaných odborných stanovísk príslušných inštitúcií k jednotlivým komoditám, na základe vyhodnotenia zápisníc o miestnom zisťovaní, úradných záznamov, nahliadnutí do spisu, vyhodnotenia písomných svedeckých výpovedí zamestnancov, vyhodnotenie dôkazov získaných od tretích osôb. Žalovaný neoprel svoje rozhodnutie len o fakt, že žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal vlastné skladovacie priestory. Informácie získané od tretích osôb boli podpornými dôkazmi toho, že podnikateľská činnosť žalobcu nebola aktívna. Rozhodujúcou spoločnosťou nepriznania nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2010 a určenie vlastnej daňovej povinnosti za toto obdobie bolo nepreukázanie dodania tovaru deklarované už uvedenými faktúrami.

Žalovaný napokon za neopodstatnené považuje konštatovanie žalobcu, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné. Výrok napadnutého rozhodnutia z hľadiska celého kontextu odôvodnenia je dostatočne odôvodnený a je v súlade s § 30 ods.3 zákona o správe daní.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 si žalobca uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v sume 562.514,- eur. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca uplatnil z dodávateľských faktúr interné číslo FP 216 až FP 220: faktúra zo dňa 17.06.2010 od dodávateľa GLOGAL - MIX, s.r.o. za dodávku lykožrúta smrekového, faktúra zo dňa 30.06.2010 od dodávateľa J. - VENIKOM za dodávku lykožrúta smrekového, faktúry zo dňa 15.06.2010 od dodávateľom J. VENIKOM a TOKAJ INVEST, s.r.o. za dodávku jabĺk a a faktúra zo dňa 09.06.2010 od dodávateľa J. VENIKOM za dodávku bažanta poľovného. Súčasne v daňovom priznaní vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 494.160,36 eur zo základu dane v sume 2.600.815,61 eur. Žalobca si uplatnil nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 68.357,75 eur.

Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach, odborné stanovisko príslušných inštitúcií k jednotlivým komoditám, zápisnice o miestnom zisťovaní, úradné záznamy o nahliadnutí do spisu, písomné svedecké výpovede zamestnancov, vyjadrenia získania tretích osôb, ktorých obsah korešponduje so zisteniami uvedenými správcom dane v dodatočnom platobnom výmere ohľadne týchto dôkazov.

Výzvou č. I/332/444/2011/Kmeť zo dňa 04.01.2011 Daňové riaditeľstvo SR vyzvalo žalobcu na predloženie mzdovej evidencie za rok 2010, skladovej evidencie za tento rok a doklady k elektronickej registračnej pokladnici za rok 2010. Výzva bola doručený žalobcovi 17.01.2011.

Výzvou č. I/332/14598-11937/2011/Kaná zo dňa 01.02.2011 bol žalobca vyzvaný na predloženie vo výzve konkretizovaných dokladov, ktoré neboli predložené k ústnemu pojednávaniu dňa 08.12.2010. Výzva bola doručená žalobcovi 09.02.2011. Opakovanou výzvou zo dňa 28.08.2011 č. I/332/14598-24262/2011/Kaná, ktorá bola doručená žalobcovi 08.03.2011, bol žalobca opakovane vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie a podanie vysvetlenia k dokladom predloženým k výkonu kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 v konkretizovaných prípadoch.

Prezídium Policajného zboru, úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Východ Košice, v liste č. ČVS:PPZ-152/BPK-V-2010 z 23.12.2011 oznamuje konateľke žalobcu D. že v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 boli vykonané domové prehliadky v spoločnostiach, ktorým konateľom bol J. Na uvedených prehliadkach boli prítomní zamestnanci spoločnosti, ktorí podpisovali zápisnice z vykonaných prehliadok a kópie týchto zápisníc prevzali. Zápisnice boli taktiež odovzdané obvinenému J. a v tom čase zvoleným obhajcom.

Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č .I/181/4710-31722/2010/Šva zo dňa 11.03.2010 (príloha úradného záznamu č. I//332/40969/2011/Kaná zo dňa 01.04.2011 - zložka daňového subjektu JOMADO, s.r.o. z opakovanej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2008) vyplýva, že všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami žalobcu vykonával p. J.. Uviedol, že všetky svoje obchodné spoločnosti vrátane spoločnosti JOMADO, s.r.o. riadi sám a zodpovedá za všetky oblasti a všetky stránky podnikania. Zodpovedá za obsah faktúr, lebo okrem neho nikto nie je pri preberaní tovaru, výkladkách, kontraktoch, preberaní platieb. Všetky podpisy na všetkých listinách za spoločnosť JOMADO, s.r.o. musia byť vždy len jeho.

Podľa § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tvarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods.2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.) .

V zmysle § 71 ods.1, 6 zákona č.222/2004 Z.z. pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemský pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa § 2 ods.2 zákona č. 511/2002 Z.z. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období od doby jún 2010 v sume 544.917,60 eur na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov GLOBAL - MIX, .s.r.o., J. - VENIKOM a TOKAJ INVEST SK, s.r.o. Takisto v súlade so zákonom správca dane ponechal daň z pridanej hodnoty, ktorú žalobca vykázal ako vlastnú daňovú povinnosť, ktorú je pretože žalobca ako platiteľ povinný odviesť vo výške uvedenej v podanom v daňovom priznaní za už uvedené zdaňovacie obdobie.

Uskutočnený nákup tovaru od už uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové a príjmové pokladničné doklady) , pričom všetky faktúry ako aj pokladničné doklady vystavoval p. J. ktorý bol konateľom žalobcu ako ja dodávateľských obchodných spoločností, resp. vystupoval ako dodávateľ - fyzická osoba. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného, že posudzovanie plnenia a transakcie týkajúce sa nákupu lykožrúta smrekového, jabĺk a bažantov poľných nesledovali skutočný obchodný účel a boli len nástrojom na získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Vo vzťahu ku komodite lykožrút smrekový považuje súd za potrebné uviesť, že je priam absurdné, aby predmetom dodania tovaru bol podkôrny hmyz v objeme počítanom na kusy (9.210.530 kusov, resp. 4.010.500 kusov) za situácie, keď jeho získanie spôsobom uvedeným p. J. bol odbornými pracovníkmi odborných inštitúcií vyvrátený, pričom žalobca ani nepreukázal využitie tejto fakturovanej komodity pre svoje ďalšie podnikanie (skrmovanie lykožrúta smrekového bažantom poľovným bolo odbornými inštitúciami taktiež vyvrátené) . Rozsiahlym dokazovaním vykonaným správcom dane nebolo preukázané dodanie jabĺk žalobcovi od dodávateľov J. - VENIKOM a TOKAJ INVEST SK, s.r.o. Tieto daňové subjekty nepreukázali, že uvedený tovar vôbec vlastnili. Súd sa takisto stotožňuje so záverom správcu dane a žalovaného ohľadne nepreukázania dodania 5 tisíc kusov bažanta poľovného dodávateľom J. - VENIKOM.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že výzva správcu dane na predloženie dokladov a podanie vysvetlení nemohol vyhovieť, pretože v tom čase sa už jeho štatutárny zástupca nachádzal vo väzbe a dokumenty daňového subjektu a subjektov personálne prepojených osobu p. J. boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonaných domových prehliadok.

Kontrola zistení oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 bola začatá dňom 23.09.2010. Vtedajší konateľ žalobcu p. J.. bol vzatý do väzby dňom 01.03.2011. Do dňa vzatia vtedajšieho konateľa žalobcu do väzby mal žalobca dostatočný časový priestor na preukázanie uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov. Konateľ žalobcu bol už uvedenými výzvami v priebehu mesiacov január a február 2011, t.j. do jeho vzatia do väzby, opakovane vyzývaný na predloženie dôkazov a podanie vysvetlení k sporným zdaniteľným obchodom. Na tieto výzvy kontrolného orgánu realizujúceho výkon daňovej kontroly nereagoval, preto možno súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že žalobca počas výkone daňovej kontroly nebol ukrátený na svojich právach uvedených v § 15 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. Nesplnenie povinnosti žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 15 ods.6 písm.e/ zákona č. 511/1992 Zb. (povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce tvrdenia

kontrolovaného daňového subjektu) nie je možné ospravedlniť a tolerovať s poukázaním na neplnenie si povinnosti zo strany advokátskej kancelárie, ktorú žalobca poveril svojom zastupovaním v daňovom konaní. Vzťah medzi zástupcom (Advokátska kancelária Kolesár a partneri, s.r.o., Púpavová č. 61, Bratislava) a zastúpeným (žalobcom) je súkromnoprávnym vzťahom, ktorý priamo nedopadá na vzťah orgánu verejnej moci (kontrolný orgán realizujúci daňovú kontrolu) a kontrolovaným daňovým subjektom (žalobca) upravený zákonom č. 511/1992 Zb. ako normou verejného práva.

K žalobnej námietke týkajúcej sa nerešpektovania ustanovenia § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. v súvislosti so zaistením dokladov žalobcu pri prehliadke v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 súd uvádza, že v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu policajných orgánov v súvislosti s výkonom domovej prehliadky. Naviac už z uvedeného listu Prezídia Policajného zboru, UBPK, Košice zo dňa 23.12.2011 vyplýva, že kópie zápisníc o zaistených dôkazoch boli odovzdané zamestnancom spoločnosti, obvinenému J.i a jeho obhajcom. Neposkytnutie informácií požadovaných terajšou konateľkou žalobcu orgánmi polície nemá právny význam z pohľadu splnenia si dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, pretože terajšia konateľka žalobcu žiadala poskytnúť tieto informácie dňa 12.01.2012, t.j. už po ukončení daňovej kontroly.

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatok dôvodov, je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 30 ods.1, 3 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného vykonanou daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval z pohľadu žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne vyporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a ani realizovať svoje právo na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, v ktorých konateľom bol J.t. vytvorili zamestnanci správcu dane úmyselne stav, v ktorom žalobca nemohol reálne splniť požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že týmto postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v ustanovení § 2 ods.2 zákona č. 511/2992 Zb., ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR. Tento princíp podľa žalobcu znamená primeraný vzťah medzi cieľom ( účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že princíp proporcionality je normatívne zakotvený v článku 52 ods.2 Charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú základom právneho poriadku EÚ. Je rešpektovaná v rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ ako aj Ústavného súdu SR. Ten v náleze č. PL ÚS 3/00 poskytol výklad tejto zásady:

Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade s prostriedkom.

Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť, ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Inými slovami cieľ nesmie byť dosiahnutý rovnako účinným ale menej zaťažujúcim prostriedkom .

Podstatu zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze PL. ÚS 67/07 tak, že obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné len vtedy ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom .

Nespornou skutočnosťou je, že J. bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných spoločností (podľa správcu dane a žalovaného išlo o 77 obchodných spoločností, z ktorých 51 bolo registrovaných ako platiteľov dane z pridanej hodnoty) , ktoré uskutočňujú medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody. Vtedajší konateľ žalobcu J. súčasne vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomicky a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, preto bol súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.

Tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol u viacerých obchodných spoločností, ktorých spoločníkom a konateľom bol J. T. st., bol dostatočne zdôvodnený v dodatočnom platobnom výmere správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Žalobca ako daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných spoločností, nemohol byť z tohto dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach. Žalobca preto nemôže namietať nezákonnosť postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových subjektov - obchodných spoločnostiach, ktoré sú personálne prepojené osobou konateľa. Pritom nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol u daňových subjektov takto personálne prepojených osobou J. žalovaný ako aj správca dane zdôvodnili. Reálnosť uskutočnených obchodov bolo možné preukazovať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločnosti, v ktorých J. bol konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, t.j. kto bol prvotným dodávateľom tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť v reťazci obchodných spoločností, v ktorej je J.. konateľom, sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy tovar a cez ktorú spoločnosť opustil tento reťazec obchodných spoločností. Preto postup správcu dane bol v súlade so zásadou proporcionality. Cieľom (účelom) sledovaným štátom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu žalobcovi so štátneho rozpočtu, pričom použitie prostriedkov na dosiahnutie tohto účelu bolo potrebné a nevyhnutné - dospieť k uvedenému cieľu bolo možné len súbežným výkonom kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou J.., ale nie samostatnými izolovanými daňovými kontrolami jednotlivých obchodných spoločností.

J. ako konateľ žalobcu a konateľ ďalších obchodných spoločností si musel byť vedomý toho, že pri uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty môže byť dôvodnosť uplatnených nárokov predmetov daňových kontrol zo strany príslušných správcov dane. Pri týchto daňových kontrolách správcovia dane realizujú svoje zákonné oprávnenie.

Nemožno preto akceptovať námietku týkajúcu sa veľkého počtu súčasne vykonávaných daňových kontrol v obchodných spoločnostiach, ktorých konateľom bol p. J.. Veľkému počtu spoločností personálne a majetkovo prepojených osobou J. musel zodpovedať aj počet daňových kontrol.

Je nesporné, že p. J. založením veľkého počtu obchodných spoločností bol oprávnený realizovať ústavné právo slobodne podnikať. Na druhej strane však bol povinný akceptovať aj postupy orgánov daňovej správy, ktoré realizovali svoje zákonné oprávnenia pri správe daní.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva záver tvrdený žalobcom, podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť J.t. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo v uskutočnení predmetných zdaniteľných plnení. Zamestnanci Daňového riaditeľstva SR vykonávajúci daňovú kontrolu vykonali veľmi rozsiahle dokazovanie v záujme zistenia, či došlo k sporným zdaniteľným plneniam. Žalobca nakúpil tovary v rámci zdaniteľných plnení deklarovaných už uvedenými faktúrami. Žalovaný svoj záver o fiktívnosti žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení nevyvodil iba zo skutočností, že žalobca neúčtoval o režijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba elektrickej energie, plyn a pod.) . Týmito zisteniami popri iných dôkazoch dokumentoval, že žalobca nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť, ale podnikateľské aktivity iba predstieral (napr. nákupy komodít bez akejkoľvek trhovej hodnoty - lykožrút smrekový; základ dane v sume 2.684.310,97 eur a uplatnený nadmerný odpočet v sume 510.019,08 eur) .

Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, podľa ktorého obchodné spoločnosti založené p. J. nepodnikajú štandardným spôsobom a podnikateľskú aktivitu iba predstierajú v záujme získania daňových výhod - čerpania nadmerných odpočtov. Tieto závery správcu dane ako aj žalovaného mohol žalobca vyvrátiť navrhnutím a predložením dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť predmetných plnení. Argumentácia žalobcu závermi rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 je podľa názoru súdu neadekvátna, pretože konateľ žalobcu J. je konateľom vo všetkých svojich obchodných spoločnostiach, ktoré boli zapojené do obchodného reťazca s tovarom a službami, a preto objektívne musel mať vedomosť o tom, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať daňovú výhodu.

Úvahy žalovaného v skutočnosti, že p. J.t. ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu ako aj iných obchodných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe sú plne odôvodnené za situácie, keď p. J.., ako to výslovne sám zdôrazňoval, výlučne sám uzatváral obchody medzi daňovými subjektmi, ktorých bol konateľom , dodanie tovaru fakturoval, uhrádzal a prijímal platby za tovary a služby a zabezpečoval všetky organizačné a výrobné činnosti spojené s podnikaním. Je nesporné, že jednotlivé obchodné spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektmi, ale všetky popísané činnosti realizoval výlučne p. J.Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.) .

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.