KSKE 7 S 59/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/59/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200554 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200554.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu W. W. F. H. S. V. N. F. , bytom N., X.Z. Č.. XX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 01. 04. 2011 č.: 27367-2/2011-BA takto

r o z h o d o l :

Krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. zrušuje rozhodnutie žalovanej zo dňa 1. apríla 2011 č. 27367-2/2011-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 13. 01. 2011 č.: 13064-2/2011-Kem-540 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím žalovanej zo dňa 01. 04. 2011, č. 27367-2/2011-BA žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Košice zo dňa 13. 01. 2011 č.: 13064-2/2011- Kem-540, ktorým bolo podľa § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) rozhodnuté o tom, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Citujúc ust. § 104 ods. 1, 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj čl. 61 ods. 1, ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) a čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie) konštatovala, že rozhodnutím Úradu práce soc. vecí a rodiny v Košiciach, detašované pracovisko Košice II zo dňa 11. 08. 2010 č. k.: K2/10/22255/IPS bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 09. 08. 2010, pričom tento si predložením uvedeného rozhodnutia uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 20. 09. 2010. Poukázala na to, že v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie navrhovateľ nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ktorá v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 08. 2010 vyžaduje dobu poistenia v nezamestnanosti najmenej 1095 dní.

Žalobca v posudzovanom období pracoval na území iného členského štátu Európskej únie - Veľkej Británii, pričom, ako to vyplýva z tlačiva U002 zo dňa 07. 12. 2010, tento v posudzovanom období (od 09. 08. 2006 do 08. 08. 2010) bol poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie od 18. 01. 2007 do 30. 07. 2010, tzn., 1290 dní. Povinnosťou sociálnej poisťovne bolo posúdiť, či je možné túto dobu zohľadniť

na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. V zmysle cit. článku je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimkou z tohto pravidla sú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo SZČO na území členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná konštatovala, že navrhovateľ bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ. V prvostupňovom konaní správny orgán prvého stupňa posúdil zachovanie väzieb navrhovateľa na území SR na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. Vyhodnotiac údaje osvedčené navrhovateľom v potvrdení žiadateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti a v dotazníku na účely preukázania bydliska na území SR počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ, ako aj stabilitu zamestnania na území Veľkej Británie, periodicitu navrhovateľových návštev na území SR spolu s jeho rodinnou situáciou dospel k záveru, že tieto údaje poukazujú na existenciu väzieb primárne zo štátom zamestnania. Vychádzajúc z uvedeného bydlisko žalobcu nie je možné považovať za bydlisko zachované na území SR. Preto nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalovaná zdôraznila, že pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Trvalý pobyt nie je možné stotožňovať s pojmom bydlisko. Na základe všetkých dostupných informácií na účely nároku na dávku v nezamestnanosti teda nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas jeho zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území SR.

Reagujúc na námietku žalobcu týkajúcu sa dôvodu plánovaného návratu na Slovensko - zápisu na externé štúdium na Strednej odbornej škole v Košiciach - Šaci v septembri 2009 žalovaná uviedla, že podľa písomného vyjadrenia predmetnej školy zo dňa 23. 02. 2011 menovaný študoval externou formou štúdia od 1. septembra 2009 do 3. marca 2010, kedy štúdium zanechal. Ostatné ním uvádzané skutočnosti za účelom preukázania zachovania bydliska na území SR počas jeho posledného zamestnania na území Veľkej Británie sú v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti právne irelevantné. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje sociálnej poisťovni povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Preto odvolanie žalobcu považovala žalovaná za nedôvodné.

Včas podanou žalobou zo dňa 09. 06. 2011, podanou na poštovú prepravu dňa 10. 6. 2011, doručenou Krajskému súdu v Košiciach 15. 06. 2011, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci s tým, že správny orgán nesprávne aplikoval právnu normu a zneužil správne uváženie v dôsledku čoho bol poškodený a ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Uviedol, že v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení požadovanú dobu poistenia v nezamestnanosti splnil, čo preukazuje formulár E301 vyžiadaný z Veľkej Británie, keďže do evidencie uchádzačov do zamestnania bol zaradený dňom 09. 08. 2010 a to rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 11. 08. 2010, pričom v posledných štyroch rokoch pred zaradením do tejto evidencie bol zamestnaný od 02. 02. 2007 do 30. 07. 2010 vo Veľkej Británii, kde počas zamestnania bol automaticky poistený v nezamestnanosti. Mal za to, že dostatočne preukázal zachovanie väzieb na Slovensko počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ, dostatočne to odôvodnil v samotnom odvolaní, ktoré podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Splnil všetky požiadavky, ktoré ukladá zákon a európska právna úprava na nárok na dávku v nezamestnanosti, avšak tento mu aj napriek uvedenému priznaný nebol. Podľa jeho názoru došlo k zneužitiu diskrečnej právomoci správneho orgánu, ktorý rozhodol v rozpore so zmyslom samotnej európskej právnej úpravy, ktorá stanovuje, že pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho

zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a podmienok zamestnania a rovnako v úvodných ustanoveniach nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 je stanovený postup vykonávania nariadenia (ES č. 883/2004) a proklamuje sa v ňom, že týmto nariadením sa modernizujú nariadenia koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov tým, že sa v nich spresňujú opatrenia a postupy ich vykonávania a tieto opatrenia a postupy sa zjednodušujú v prospech všetkých zúčastnených aktérov. Zdôraznil, že je štátnym občanom SR a počas svojho pobytu v zahraničí stále plánoval návrat na Slovensko, čo aj uskutočnil a jeho súčasné konanie len potvrdzuje, že má snahu na Slovensku aj natrvalo ostať a napriek tomu, že vo Veľkej Británii ukončil pracovno-právny pomer, aj zmluvu o nájme bytu, v zmysle výkladu žalovanej by pre uplatnenie svojho nároku musel opäť vycestovať a pôsobiť vo Veľkej Británii. Podľa jeho názoru správny orgán nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, najmä úmysel a dôvody, ktoré žalobcu viedli k návratu na Slovensko a nezohľadnil ani dôvod, prečo bol žalobca zo štúdia vyradený a tiež fakt, že v štúdiu na strednej odbornej škole v Košiciach - Šaci opäť pokračuje. Správny orgán rovnako neakceptoval skutočnosť, že žalobca od roku 2007 až do súčasnosti nepretržite prispieva na stavebné sporenie, ktoré chce využiť zabezpečenie nehnuteľností na Slovensku. Na iný účel toto stavebné sporenie ani nie je možné využiť.

V písomnom vyjadrení zo dňa 17. 08. 2011 žalovaná navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť a to zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v jeho odôvodnení. S poukazom na ust. čl. 65 ods. 5 písm. a) základného Nariadenia uviedla, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcu je potrebné posúdiť, či si žalobca zachoval bydlisko na území SR počas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie. V súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia centrum záujmov dotknutej osoby je možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií, súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, situáciu dotknutej osoby, pričom žalobca bol na území Veľkej Británie od februára 2007 do júla 2010, t. j. 3,5 roka, v uvedenom období bol žalobca riadne zamestnaný, z čoho možno usudzovať, že toto zamestnanie bolo stabilné, na území Slovenska mal rodičov, ktorých počas zamestnania vo Veľkej Británii navštevoval raz za dva až tri mesiace, v konaní nepreukázal vlastnícky ani iný právny vzťah k nehnuteľnosti, čo je možné považovať za nie stabilnú bytovú situáciu, z príjmu dosahovaného na území Veľkej Británie platil dane vo Veľkej Británii. Poukázal aj na rozhodnutie správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. 06. 2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 883/2004, týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi, a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát. V zmysle tohto rozhodnutia je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska, v prípade cezhraničných pracovníkov a určitých kategórií pracovníkov, ktoré udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmov bydlisko mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnania alebo samostatnú zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať podľa názoru žalovanej bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území SR. Keďže žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné doby poistenia zamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

V písomnom podaní zo dňa 07. 10. 2011 žalobca okrem už uvedených skutočností poukázal aj na to, že protizákonnosť rozhodnutia spočíva v tom, že citované rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, keďže spôsob realizácie práva žalobcu na sociálne zabezpečenie je nepochybne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a je neprimerané tvrdé. Keďže žalobcovi Slovenská republika nevytvorila dostatočné príležitosti na uplatnenie sa a na prácu, ten bol nútený za prácou vycestovať, kde si poctivo v zmysle spoločnej európskej legislatívy plnil všetky povinnosti vyplývajúce z daného stavu, teda vrátane odvodov na sociálne zabezpečenie. Žiadnym spôsobom neprerušil väzby k svojmu domovu a bydlisku. Uvedené dôvody považuje žalobca za dostatočné a jasné na uplatnenie svojho práva na spravodlivý proces.

V písomnom podaní zo dňa 26. 01. 2011 žalovaná reagujúc na citované podanie žalobcu uviedla, že na strane žalobcu nemožno konštatovať, že u neho ide o pokračovanie v prerušenom štúdiu, pretože pôvodné štúdium zanechal a v roku 2010 až 2011 bol zaradený opäť do prvého ročníka. Jeho tvrdenie, že prostriedky zo stavebného sporenia je možné využiť výlučne v súvislosti s nehnuteľnosťou na území SR nie je opodstatnené, pretože finančné prostriedky sú z neho využiteľné v zásade kdekoľvek, ak stavebné sporenie nie je využité na čerpanie úveru. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na ust. § 3 ods. 1 OZ, v tejto súvislosti žalovaná zdôraznila, že vzťah žalobcu a žalovaného správneho orgánu, resp. správneho orgánu prvého stupňa nie je občiansko-právny vzťah, ide o výlučne verejno-právny vzťah, ktorý sa riadi ustanoveniami zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalovaná pred vydaním rozhodnutia postupovala tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel si obstarala potrebné podklady. Pri posudzovaní veci zohľadnila všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa zistil, že rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach, detašované pracovisko Košice II zo dňa 11. 08. 2010 č. k.: K2/10/2255/IPS, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 08. 2010 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keďže splnil podmienky podľa § 6 zákona o službách v zamestnanosti.

Z dotazníka na účely preukázania bydliska na území SR počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ vyplneného žalobcom dňa 18. 08. 2010 vyplýva, že žalobca sa v čase od 02. 02. 2007 do 30. 07. 2010 zdržiaval na území Veľkej Británie a v uvedenom období bol zamestnaný, pričom územie SR navštevoval raz za dva až tri mesiace. Po skončení zamestnania v inom členskom štáte sa presťahoval na územie SR za účelom založenia rodiny a pokračovania v štúdiu. V dotazníku uviedol, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nemá uzavretú žiadnu nájomnú ani podnájomnú zmluvu a že býva u rodičov. K zachovaniu väzieb Slovenskej republiky počas zamestnania v členskom štáte EÚ uviedol, že na území SR má uzavretú zmluvu o stavebnom sporení, čo následne dokladoval výpismi z účtu Stavebnej sporiteľne Wüstenrot.

Z potvrdenia žiadateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 20. 09. 2010 vyplýva, že žalobca bol zamestnaný vo Veľkej Británii od 02. 07. 2007 do 30. 07. 2010, pracovný pomer nemal uzavretý na dobu určitú, že jeho rodina žila v čase jeho zamestnania na území SR a že počas doby jeho zamestnania na území iného členského štátu mal na území SR stály pobyt.

Súčasťou administratívneho spisu sú aj tlačivá U002 a U004, preukazujúce trvanie pracovno-právneho vzťahu žalobcu vo Veľkej Británii a jeho postavenia v ňom, ako aj doklady o mzde a doklady preukazujúce plnenie odvodových povinností.

Z potvrdenia Strednej odbornej školy Košice - Šaca, Učňovská č. 5 zo dňa 23. 02. 2011 vyplýva, že žalobca študoval na uvedenej škole od 01. 09. 2009 do 03. 03. 2010, kedy štúdium zanechal. Študoval externou formou štúdia. V školskom roku 2010/2011 je opäť žiakom prvého ročníka nadstavbového štúdia externou formou štúdia.

Dňa 13. 01. 2011 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice pod č. 13064-2/2011-KEM-540 rozhodnutie, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti z už uvedených dôvodov, t. j., že na základe preukázaných skutočností nie je možné považovať väzby žalobcu na území SR za zachované počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ. Bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ nebolo

jeho bydlisko na území SR, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na neho nevzťahuje a preto nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom dôvody odvolania zo dňa 14. 02. 2011 korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. Ako prílohy pripojil osvedčenie o evidencii (technický preukaz k osobnému motorovému vozidlu Škoda Octavia, ŠPZ KE XXX HC, ako aj doklady, resp. potvrdenia o návšteve SOU v Košiciach - Šaci na Učňovskej ulici. V odvolaní okrem iného uviedol, že centrum jeho záujmov a jeho väzieb počas toho, ako bol zamestnaný vo Veľkej Británii bolo jednoznačne na Slovensku. Už v čase odchodu do Veľkej Británie plánoval svoj návrat a chcel sa usadiť na Slovensku, mal jasno v otázke svojho ďalšieho pôsobenia hlavne kvôli väzbám v rodinnom a partnerskom živote. Poukázal na to, že na Slovensku žije jeho rodina, rodičia, ktorí sú už v dôchodkovom veku a ktorí v poslednej dobe absolvovali operačné zákroky a ktorí vyžadujú pomoc. Uviedol tiež, že väzby na Slovensku mal aj kvôli priateľke, s ktorou bol v partnerskom vzťahu už v čase odchodu do Veľkej Británie. V súčasnosti s ňou žije v spoločnej domácnosti, na kúpu ktorej použili aj prostriedky, zarobené vo Veľkej Británii. Časť týchto prostriedkov bola investovaná do kúpy osobného motorového vozidla, ktoré nadobudol v roku 2010. V najbližšej dobe si plánuje založiť rodinu. Zdôraznil, že aj to bol hlavný dôvod, prečo po návrate zo Spojených štátov opätovne vycestoval do zahraničia kvôli práci. Kalkuloval, že keď si v zahraničí zarobí a bude mať lepšie podmienky na založenie vlastnej rodiny, bude schopný pripraviť pre ňu zázemie a postarať sa o ňu, ako aj o svojich rodičov. Aj jeho pobyt v USA mal za cieľ finančne sa zabezpečiť a získať prostriedky aj na štúdium. Po návrate zo Spojených štátov, keďže sa mu nepodarilo zamestnať na území SR, rozhodol sa hľadať si prácu mimo územia SR. Preto vycestoval do Veľkej Británie. Považuje za diskriminačné a v rozpore so samotným zmyslom Európskej právnej úpravy, aby pre uplatnenie svojho nároku musel opäť vycestovať a pôsobiť vo Veľkej Británii po tom, čo sa odtiaľ vrátil po ukončení pracovno-právneho vzťahu, ako aj nájomnej zmluvy.

O tomto odvolaní bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovanej.

Žalobca sa na pojednávanie dňa 06. 06. 2012, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred faxovým podaním, doručeným súdu dňa 06. 06. 2012 o 8.27 hod. ospravedlnil (zdravotné dôvody) , avšak nepožiadal o jeho odročenie, preto súd postupoval podľa § 250g ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

Zástupca žalovanej uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené, ako aj ďalších podaniach a v ich zmysle navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že zamestnanie žalobcu, ako to vyplýva z ním predloženého formulára bolo ukončené z dôvodov na jeho strane, čo nasvedčuje tomu, že vo Veľkej Británii by mu nárok na dávku v nezamestnanosti priznaný byť nemohol. V zmysle platnej legislatívy a judikatúry Európskej únie nie je možné nahrádzať dávku v nezamestnanosti, na ktorú nevznikne nárok v krajine, kde občan vykonával zamestnanie dávkou v nezamestnanosti v krajine pôvodu. V zmysle legislatívy EÚ sa veľký dôraz kladie na stabilitu zamestnania. Práve z tohto hľadiska je rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava vecne správne a zákonné.

Podľa § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 08. 2010 poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 3 roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 7 cit. zák. ustanovenia rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len základné nariadenie) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v potrebnom

rozsahu zohľadní doby poistenia zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutej podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

V zmysle ods. 2 cit. článku citovaného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie ods. 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania alebo doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) citovaného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v 1. vete ods. 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa čl. 1 písm. j) citovaného nariadenia bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

Podľa čl. 11 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 987/2009/ES ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií v dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií, súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;

b) situáciu dotknutej osoby vrátane:

i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa táto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy

ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;

v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná,

vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v ods. 1 nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby tak, ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V danom prípade podľa názoru súdu bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

Z dôkazov tak, ako boli špecifikované v napadnutých rozhodnutiach a ako sú obsiahnuté v administratívnom spise podľa názoru súdu je potrebné vyvodiť záver, že žalobca v danom prípade splnil

podmienky na priznanie predmetnej dávky, pretože vychádzajúc z týchto dôkazov boli dostatočným spôsobom preukázané jeho väzby počas výkonu jeho zamestnania vo Veľkej Británii k SR. Podľa názoru súdu žalobca splnil podmienky pre zápočet doby poistenia v nezamestnanosti počas výkonu jeho zamestnania vo Veľkej Británii v zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, pretože získal potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti v inom členskom štáte v takom rozsahu, aký je potrebný aj v zmysle platnej právnej úpravy, pričom splnil aj podmienky uvedené v ods. 2 cit. článku cit. nariadenia, pretože menovaný bezprostredne ukončil v súlade s právnymi predpismi dobu poistenia ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia. Uvedené vyplýva aj z príslušných formulárov obsiahnutých v administratívnom spise. V danom prípade bolo povinnosťou správnych orgánov skúmať úmysel žalobcu a najmä dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu. Podľa názoru súdu žalovaná ani správny orgán prvého stupňa nesprávne posúdili okolnosti osvedčujúce určenie bydliska žalobcu počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti skutkové okolnosti tak, ako vyplývajú z listinných dôkazov vyššie špecifikovaných, obsiahnutých v administratívnom spise, ako aj údajov obsiahnutých v podanom odvolaní. Z bodu 3 formulára dotazníka na účely preukázania bydliska na území SR počas posledného zamestnania v inom členskom štáte vyplýva, že súčasťou hodnotiacich kritérií pre posúdenie zachovania väzieb k SR je okrem iných aj ponechanie stavebného sporenia, ktoré je potrebné preukázať. V danom prípade žalobca uvedené preukázal, avšak žalovanou existencia stavebného sporenia akceptovaná nebola.

Tvrdenie zástupcu žalovanej, že žalobcovi by vo Veľkej Británii nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, keďže tento ukončil pracovno-právny pomer na základe jeho iniciatívy tiež svedčí o tom, že úmyslom žalobcu nebolo zotrvať vo Veľkej Británii, a teda s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti ani jeho bydlisko nebolo vo Veľkej Británii.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zák. ustanoveniami podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. napadnuté rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011) pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O. s. p.) .

Aj keď žalobca bol v konaní plne úspešný, a vzniklo mu právo na náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p., v zákonom stanovenej lehote do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 s použ. § 246c ods. 1 O. s. p.) tieto trovy nevyčíslil, zo spisu žiadne trovy nevyplývajú a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal (ods. 2 citovaného § 151 O. s. p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.