KSKE 7 S 63/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/63/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200612 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200612.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobcu: U.-R. F..E..D.., Č. Y. XX, E., C.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mojžiš a Partneri, s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovová ul.2, Bratislava (predtým Daňové riaditeľstvo SR) , o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/8391-41621/2011/999523-r zo dňa 18.4.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný na základe zákona č.150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 48 ods.5 zákona o správe daní a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu E. č.728/230/431/11/Mel zo dňa 7.1.2011, ktorým bolo podľa § 35 ods.5 písm.a/ zákona o správe daní uložená pokuta z vyrubeného rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 4902,50 Eur. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie 2008, ktorá začala 30.11.2009 a lehota na výkon kontroly bola predĺžená do 29.11.2010. Protokol z daňovej kontroly bol doručený a prerokovaný dňa 15.11.2010, daňový subjekt sa na základe výzvy správcu dane ku zisteným nedostatkom uvedeným v protokole vyjadril. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol daňovému subjektu dodatočným platobným výmerom č.618/230/37811/2010/BARA zo dňa 19.11.2010 vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby vo výške 49.025,02 Eur (doručený uložením dňa 10.12.2010, daňový subjekt zásielku v odbernej lehote neprevzal a právoplatný dňa 27.12.2010) .

Rozhodnutím č. 728/230/31/11/Mel zo dňa 7.1.2011 Daňový úrad E. uložil daňovému subjektu U.-R. F..E..D.., E., pokutu z vyrubeného rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 vo výške 4902,50 Eur.

Podľa ust. § 35 ods.1 písm.a/ zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom

hlásení. Podľa ust. § 35 ods.2 zákona vyššie citovaného o správe daní sa pri ukladaní pokuty podľa ods.1 uplatňuje základná úroková sadzba ECB platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 10 %, pri výpočte pokuty sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB použije sadzba 10 %. K odvolacej námietke, pokiaľ ide o doručovanie prvostupňového správneho rozhodnutia, žalovaný uvádza, že splnomocnenie, ktoré daňový subjekt udelil pre P. P., L. XXX/X, Š., dňa 12.1.2007, bolo zrušené dňom 7.12.2009 zápisnicou o ústnom pojednávaní, spísanou Daňovým úradom Š.. Generálna plná moc bola daňovým subjektom udelená pre L.. B. T., Č. Y. Č..X, E., až od 24.1.2011. Dodatočný platobný výmer, ako aj rozhodnutie o uložení pokuty boli doručené v súlade s § 17 zákona o správe daní. K odvolacej námietke, pokiaľ ide o zaujatosť všetkých zamestnancov správcu dane, daňový subjekt bol vyzvaný, aby uviedol mená zamestnancov, ktorých vylúčenie daňový subjekt požaduje. Dňa 6.12.2010 daňový subjekt zaslal žiadosť o predĺženie lehoty a dňa 8.11.2010 doplnil námietku o mená piatich pracovníkov, ktorých žiada vylúčiť z daňovej kontroly. Daňový subjekt zmenil svoje sídlo dňa 9.12.2009, z uvedeného dôvodu Daňový úrad E. písomným podaním zo dňa 4.1.2011, ktorý daňový subjekt prevzal 19.1.2011 oznámil, že o námietke zaujatosti nebude rozhodovať, pretože uvedení zamestnanci nie sú miestne príslušní daňovému úradu.

Podľa ust. § 15 ods.8 zákona o správe daní, daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa ods.10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly.

Podľa ust. § 24 ods.1 zákona o správe daní je zamestnanec správcu dane z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom môže mať pochybnosť o jeho zaujatosti.

Žalovaný ďalej v odôvodnení uvádza, že námietka bola doručená správcovi dane až po doručení výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie (kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008) , výzva doručená dňa 11.10.2010, prerokovanie protokolu dňa 15.11.2010.

Vzhľadom k tomu, že daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu skontrolovaným daňovým subjektom, dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu, sa začína vyrubovacie konanie.

Žalovaný ďalej uviedol, že námietku podľa § 24 zákona o správe daní môže podať daňový subjekt iba v daňovom konaní, teda až po ukončení daňovej kontroly, pretože daňová kontrola nie je daňovým konaním. Daňovou kontrolou sa zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu.

Námietku musí daňový subjekt podať v zákonom predpísanej forme, v lehote do 8 dní odo dňa kedy sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu, medzi žalobné dôvody uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov. Žalobca tvrdil, že doručil vyjadrenie k protokolu v zmysle podania námietky dňa 11.11.2010, čo je z pohľadu zákona č.511/1992 Zb. vykonané v lehote do ukončenia daňovej kontroly, t.j. dňom 15.11.2010 s poukazom na ust. § 1a/ písm.d/, § 15 ods.1, § 15 ods.5 písm.f/ zákona o správe daní.

Žalobca teda právo na podanie vyjadrenia v podobe námietky uplatnil v lehote, v dôsledku čoho má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Na rozdiel od žalovaného, žalobca zastáva právny názor, že kontextuálnym a systematickým výkladom účelu a zmyslu právnych noriem upravujúcich daň z príjmu a správu daní a poplatku platných v čase uloženia pokuty je nutné dospieť k záveru, že neobstojí názor žalovaného v tvrdení a predpoklade na ktorom zakladá svoje rozhodnutie v tom, že námietka ako vyjadrenie k daňovej kontrole nebolo

doručené v lehote. Daňový úrad Š., ako aj Daňový úrad E. opomenul konať vo veci námietky žalobcu, v nadväznosti na skutočnosť, ktorú žalovaný poskytol žalobcovi odôvodnenie rozhodnutia, tak, že nepripustil pochybenia ako Daňového úradu Š. ani Daňového úradu E. ako ani seba samého, na základe ktorého svojvoľne pri absencii právne správneho záveru nevyhovel odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu E.. V ďalšom poukázal na ust. § 2 ods.1 zákona o správe daní, článok 59 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.

Voľba druhu dôkazového prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž predsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Správca dane pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako ani sa nevysporiadal z dôkazmi pri daňovej kontrole.

Konštatovanie, že dôvody žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a nepreukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť postupu správcu dane pri uložení predmetnej pokuty, neobstojí, nakoľko zákon ukladá odôvodniť každé také rozhodnutie.

Správca dane má dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie s využítím prostriedkov exemplifikatívne uvedených v ustanovení § 29 ods.4 zákona o správe daní.

Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodnutie žalovanej je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv, článok 6 ods.1, ako aj článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalovaný, ako aj Daňový úrad F. a Daňový úrad E. svojimi rozhodnutiami porušili jednu zo základných zásad daňového konania. Podľa § 2 ods.1 zákona o správe daní, § 2 ods.6 cit. Zákona o správe daní.

Pri ukladaní a vymáhaní daní, resp. pokuty podľa zákona (článok 59 ods.2 Ústavy SR) , teda pri de facto odňatí časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné podľa článku 13 ods.4 Ústavy SR šetriť podstatu a v zmysle základných právach slobôd - teda v prípade pochybností postupovať miernejšie.

Navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne dňa 29.12.2011, z obsahu uvedeného vyjadrenia vyplývajú iba tie skutočnosti, ktoré sú už uvedené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. V závere uvedeného vyjadrenia uviedol, že žalobca v rámci daňového konania nevyužil možnosť uplatnenia riadnych opravných prostriedkov (odvolania) ani mimoriadnych opravných prostriedkov podľa § 46, § 51 a § 53 zákona o správe daní.

Súd preskúmal napadnutého rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. a po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že žaloba nebola dôvodná.

Rozhodnutím žalovaného č. I/223/8391-41621/2011/999523-r zo dňa 18.4.2011 bolo rozhodnuté o potvrdení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa vo veci uloženej pokuty z vyrubeného rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 vo výške 4902,50 Eur. Z obsahu administratívneho spisu, pokiaľ ide o námietku žalobcu v otázke doručovania, zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanou na Daňovom úrade Š. podľa § 11 zákona o správe daní (zákon č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov) zo dňa 7.12.2009 vyplýva, že od 7.12.2009 U.. P. P. nezastupuje pred Daňovým úradom Š. žiadny daňový subjekt. Všetky uvedené plnomocenstvá boli zrušené, počnúc dňom 7.12.2009.

Generálna plná moc na ďalšie zastupovanie za žalobcu bola udelená advokátke L.. B. T. s účinnosťou od 24.1.2011.

Z uvedených dôvodov súd považuje námietku žalobcu v podanej žalobe k otázke doručovania písomností prvostupňových správnych orgánov za právne irelevantnú. Ďalšia žalobná námietka, pokiaľ ide o postup správcu dane, uvedenú námietku súd považoval taktiež za právne irelevantnú. Zo žaloby nevyplývajú žiadne právne argumenty, ktoré by sa vzťahovali na ust. § 35 zákona o správe daní, teda pokuty, ale žalobná námietka sa týka predmetu konania v daňovom konaní, ktorá nesúvisí s konaním vyrubovacím.

Daňové konanie vo veci vyrubenia pokuty začína, v nadväznosti na poslednú vetu ust. § 20 ods.1 zákona o správe daní z vlastného podnetu. Ide o samostatné daňové konania a správca dane v rámci tohto konania, za podmienok stanovených v citovanom ustanovení zákona, uplatňuje jednotlivé formy sankčného postihu v závislosti od charakteru porušenia hmotnoprávneho predpisu.

Správca dane však v rámci tohto konania nezisťuje a ani nepreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a ani neurčuje daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.

Z vyššie uvedených právnych ustanovení vyplýva, že uloženie pokuty daňovému subjektu je len následkom porušenia hmotnoprávnych predpisov, voči ktorým sa daňový subjekt mal možnosť brániť podaním odvolania vo veci samej.

Obdobne aj námietka zaujatosti uvedená v žalobných dôvodoch bola právne irelevantná.

Z dôvodu zmeny sídla žalobcu od 9.12.2009 došlo u žalobcu aj k zmene miestnej príslušnosti z dovtedy príslušného správcu dane Daňového úradu Š. na Daňový úrad E.. Daňové konanie, ukončené vydaním rozhodnutia č. 728/230/431/11/Mel zo dňa 7.1.2011 o uložení pokuty, vykonal zamestnanec Daňového úradu E., voči ktorému nebola žalobcom uplatnená námietka zaujatosti podľa § 24 zákona o správe daní.

Súd sa stotožňuje s právnym záverom žalovaného, pokiaľ ide o ust. § 35 ods.1 písm.a/ zákona o správe daní, pretože táto povinnosť vyplýva pre správcu dane priamo zo zákona, pokiaľ ide o ukladanie pokút za porušenie právnej povinnosti podľa § 35 zákona o správe daní.

Predpokladom pre uloženie takejto pokuty je právoplatné rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane.

Žalobca v rámci daňového konania nevyužil možnosť uplatnenia riadnych opravných prostriedkov a ani mimoriadnych opravných prostriedkov podľa § 46, 51 a 53 zákona o správe daní. Z vyššie uvedených zákonných dôvodov nie je možné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, resp. jeho postup nemá oporu v zákone.

Rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s platnou úpravou, ktorá bola citovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd žalobu zamietol.

Podľa ust. § 250j ods.1 O.s.p., ak sú po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len v medziach žaloby ) , dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods.1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak má žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto sa mu nepriznalo právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.