KSKE 7 S 67/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/67/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200666 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200666.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu T. O. Q. W. Q. Ľ. H. , bytom O., G. Č.. XXX/X, zast. advokátom JUDr. Bartolomejom Kaščákom, AK, Vranov nad Topľou, ul. M. R. Štefánika č. 171, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Bratislava, Vazovova č. 2 v konaní o preskúmanie rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 02. 06. 2011 č. 44079/2010 takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 02. 06. 2011 č. 44079/2010 Colné riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov zamietlo odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Colného úradu Michalovce - platobnému výmeru zo dňa 21. 10. 2010 č. 26821/2010-5364, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi určený základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 22. 09. 2009 v množstve 40,2622 hl 100 %-ného liehu kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 pri teplote 20 °C (hl a.) a 15,3294 hl 100 % liehu kódu kombinovanej nomenklatúry 2208 pri teplote 20 °C (hl a.) a vyrubená spotrebná daň z liehu za zdaňovacie obdobie 22. 09. 2009 vo výške 52.221,64 eur.

V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací správny orgán reagujúc na námietky obsiahnuté v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, uviedol, že dňa 22. 09. 2009 bola Colným kriminálnym úradom - PCKU Košice vykonaná domová prehliadka v rodinnom dome P. C. X. B. L. Č. XX, o čom bola spísaná zápisnica o vykonaní domovej prehliadky, pričom priestory, v ktorých bola domová prehliadka vykonaná mal žalobca v prenájme na základe ústnej dohody s majiteľom kontrolovaného domu. V priebehu domovej prehliadky boli nájdené rôzne predmety nasvedčujúce vykonávaniu nepovolenej výroby liehu tak, ako boli špecifikované v zápisnici o domovej prehliadke, spotrebiteľské balenia liehu, ako aj plastové nádoby naplnené liehom. Podľa vyjadrení žalobcu v zápisnici o výsluchu zadržaného zo dňa 23. 09. 2009 bol lieh a zariadenia na plnenie fliaš s čerpadlami, uzatváracie zariadenia a kade, v ktorých sa riedil lieh na nižšiu koncentráciu, zakúpené od muža maďarskej národnosti, ktorého priezvisko nepozná. Zakúpený lieh bol následne za pomoci ďalších troch osôb spracovávaný za účelom jeho následného uvádzania do daňového voľného obehu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že na základe nálezu zisteného domovou prehliadkou a výpovedí zadržaných podozrivých osôb v zápisniciach o výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 23. 09. 2009 bolo vznesené obvinenie za prečin nepovolenej výroby liehu formou spolupáchateľstva voči žalobcovi a ostatným osobám zúčastneným na výkone tejto činnosti. Dňa 27. 10. 2009 a 16.

12. 2009 boli colným úradom vydané rozhodnutia o zabezpečení sp. zn. 44318/2009-5691 a sp. zn. 50178/2009-5691, ktorými rozhodnutiami bol colným úradom zabezpečený nájdený lieh a spotrebiteľské balenia liehu, ktoré boli nájdené dňa 22. 09. 2009 pri domovej prehliadke a ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevedel žalobca preukázať. Predmetnými rozhodnutiami prišlo k zabezpečeniu množstva liehu a spotrebiteľských balení liehu tak, ako boli špecifikované v odôvodnení rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného sa žalobca stal daňovým dlžníkom podľa § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 105/2004 Z. z. a na základe § 14 ods. 3 cit. zákona bol povinný podať colnému úradu daňové priznanie v lehote najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a zároveň bol povinný v rovnakej lehote zaplatiť daň. Žalobca daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote nepodal, preto bol správcom dane vyzvaný výzvou zo dňa 02. 03. 2010 na podanie daňového priznania v lehote do 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Táto výzva bola žalobcovi doručená 04. 03. 2010 a lehota na podanie daňového priznania mu uplynula 12. 03. 2010. Dňa 16. 03. 2010 bolo colnému úradu doručené daňové priznanie žalobcu, ktorým ako základ dane určil množstvo 0 hl a priznal spotrebnú daň vo výške 0 eur. Po preskúmaní formálnych náležitostí podaného daňového priznania a súvisiaceho spisového materiálu správca dane posúdil údaje uvedené v daňovom priznaní ako nesprávne a nepravdivé, v dôsledku čoho vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov svojho podania v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená 22. 06. 2010. Žalobca nedostatky svojho podania v určenej lehote neodstránil, pričom dňa 07. 07. 2010 bolo colnému úradu doručené písomné vyjadrenie zo dňa 30. 06. 2010, v ktorom uviedol, že v súvislosti s týmto prípadom je stíhaný ako obvinený a vzhľadom na tento stav nemožno od neho požadovať, aby poskytoval dôkazy proti svojej osobe. Keďže žalobca neodstránil nedostatky daňového priznania, pristúpil správca dane k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 42 zák. č. 511/1992 Zb. Na základe pomôcok, ktoré mal colný úrad k dispozícii a ktoré si sám zaobstaral aj bez súčinnosti so žalobcom, určil colný úrad žalobcovi spotrebnú daň z liehu, čoho dôkazom je protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 24. 08. 2010 č. 21840/2010-5364 vo výške uvedenej v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Na základe výzvy správcu dane, ktorá bola žalobcovi doručená spolu s predvolaním na prerokovanie protokolu sa žalobca k protokolu v určenej lehote vyjadril listom zo dňa 16. 09. 2010, v ktorom uviedol, že predmetný lieh nebol uvedený do obehu a prešiel do vlastníctva štátu. Podľa jeho názoru nebola zohľadnená skutočnosť, že lieh sa ukázal ako nespôsobilý na ďalší predaj. Daňové priznanie podľa jeho názoru bolo riadne podané a tento opätovne poukázal na zásadu uplatňovanú v trestnom konaní, podľa ktorej obvinený nesmie byť žiadnym spôsobom donucovaný k priznaniu. Dňa 11. 10. 2010 vyhotovil colný úrad na podklade tohto vyjadrenia dodatok k protokolu, ktorý je súčasťou protokolu. V tomto vyhodnotil vznesené námietky žalobcu, pričom závery určenia dane neboli na základe týchto námietok zmenené. Dodatok k protokolu bol prerokovaný 11. 10. 2010 bez prítomnosti žalobcu alebo jeho zástupcu, o čom bol spísaný úradný záznam, keďže žalobca sa nedostavil v deň prerokovania do sídla správcu dane. Za deň prerokovania bol považovaný v zmysle § 15 ods. 12 zákona o správe daní a poplatkov za deň doručenia protokolu. Následne bolo dňa 21. 10. 2010 vydané rozhodnutie správnym orgánom prvého stupňa.

Odvolací správny orgán po preskúmaní administratívneho spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, pričom v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok a bol dodržaný postup podľa § 44 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. Správny orgán prvého stupňa správne vyhodnotil všetky v konaní zadovážené dôkazy, platobný výmer vydal v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobca v konaní nepreukázal relevantným spôsobom spôsob nadobudnutia predmetného liehu a spotrebiteľských balení liehu, s čím zák. č. 105/2004 Z. z. spája vznik daňovej povinnosti a priznáva žalobcovi postavenie daňového dlžníka, pričom v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcu tejto povinnosti zbavili.

K odvolacím námietkami žalobcu uviedol, že daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 105/2004 Z. z. vzniká aj dňom zistenia liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade s týmto zákonom a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala z liehom ako s vlastným. Colné riaditeľstvo pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo nielen z dôkazov a skutočností zistených colným úradom ako správcom dane, ale za právne relevantné považovalo aj skutočnosti zistené v trestnom konaní najmä pokiaľ ide o spôsob, akým žalobca nadobudol predmetný lieh a spotrebiteľské balenia liehu a tiež skutočnosti týkajúce sa nelegálnej výroby liehu a jeho uvádzania do daňového voľného obehu (zápisnica o výsluchu zadržaného podozrivého zo dňa 23. 09. 2009) .

Za právne irelevantné považoval aj ďalšie žalobcom namietané skutočnosti, najmä, že nebolo zohľadnené, že uvedený lieh po zabezpečení sa ukázal ako nespôsobilý na ďalší predaj, že z tovaru vylúčeného z ďalšieho predaja nemožno určiť povinnosť na zaplatenie spotrebnej dane a zvlášť nie podľa pomôcok a tiež daň možno vyrubiť len z liehu spôsobilého na ďalšie použitie a nie z tekutín určených na zničenie pre ich ďalšiu nepoužiteľnosť. Tieto skutočnosti považoval za mylné, pričom nemožnosť jeho ďalšieho použitia nepovažoval za právne relevantnú skutočnosť, ktorá by zbavovala žalobcu jeho daňovej povinnosti. Citovaný zákon jasne stanovuje podmienky vzniku daňovej povinnosti a postavenie daňového subjektu ako daňového dlžníka. Zároveň vo svojom § 15 ods. 4 stanovuje, aký lieh je preukázateľne zdaneným liehom. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalobca nedisponuje žiadnym dokladom, ktorý by potvrdzoval jeho nadobudnutie za cenu s daňou alebo dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene liehu, napr. výpisom z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banke, výdavkovým pokladničným dokladom, dokladom z registračnej pokladnice, alebo dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane colnému úradu, žiadny takýto doklad v daňovom konaní nepredložil, pričom ako sám uviedol, lieh nakúpil od muža, jeho známeho z Maďarska menom Norbert a išlo o 6000 l liehu s koncentráciou 95 % s cieľom tento lieh riediť a plniť do fliaš.

Na vznik daňovej povinnosti nemá žiadny právne relevantný význam ani skutočnosť, že v rámci daňového konania prišlo k zabezpečeniu predmetného liehu a spotrebiteľských balení liehu, keďže ide o opatrenie správcu dane, ktorým správca dane zabráni ďalšiemu nakladaniu s nelegálnym liehom a neoznačenými SBL, prípadne k ich uvádzaniu do daňového voľného obehu.

K námietke týkajúcej sa nerešpektovania zásady uvedenej v § 121 Trestného poriadku, žalovaný uviedol, že trestné konanie nie je možné stotožňovať s daňovým konaním, keďže v posudzovanom prípade je predmetom konania otázka vzniku daňovej povinnosti, pričom ako už bolo vyššie uvedené, zákonné podmienky vzniku daňovej povinnosti upravuje vo svojom znení zák. č. 105/2004 Z. z. V tomto kontexte je daňové konanie vedené voči žalobcovi samostatným konaním, kde meritom veci je rozhodnutie o otázkach, ktoré nesúvisia s trestným konaním. Z tohto dôvodu nepodanie daňového priznania, resp. jeho podanie s údajmi nesprávnymi a nepravdivými nie je možné ospravedlňovať s poukazom na vyššie zmienenú zásadu uplatňovanú v trestnom konaní.

K námietke, ktorou žalobca poukazuje na nezrovnalosť spočívajúcu v tom, že vo viacerých prípadoch bola zistená číra tekutina s objemovou koncentráciou od 32 do 37 % alkoholu bez určenia účelu použitia, v dôsledku čoho nebolo správne zahrnúť aj tieto prípady do 100 % alkoholu, odvolací správny orgán uviedol, že podľa § 5 ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z. je základom dane množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu pri teplote 20 °C. V zmysle uvedeného bolo nevyhnutné na účely výpočtu výšky dane prepočítať celkové množstvo nájdeného liehu na hektolitre 100 % alkoholu pri teplote 20 °C, tzn., že správny orgán prvého stupňa dodržal zákonom predpísaný postup výpočtu výšky dane a daňovej povinnosti. Výsledné množstvo liehu ako základ spotrebnej dane, z ktorého bola žalobcovi vyrubená spotrebná daň z liehu nebolo skreslené a nebolo vypočítané v jeho neprospech.

Včas podanou žalobou zo dňa 18. 07. 2011 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22. 07. 2011 žalobca navrhol napadnuté rozhodnutia žalovaného ako nezákonné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe poukázal na to, že odvolací orgán sa nevysporiadal so všetkými námietkami a obranou obsiahnutými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Predmetné konanie považoval za bezpredmetné, keďže zaistené veci prešli do vlastníctva štátu, čím boli odňaté z jeho dispozície a preto nemal možnosť spresňovať alebo uvádzať nejaké údaje v daňovom priznaní, ktoré na základe výzvy správcu dane bolo ním podané. Preto podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre určenie dane podľa pomôcok.

Osobitne poukázal na rozpor v tvrdeniach správneho orgánu, kde na jednej strane vypočítava stav 100 % liehu, ale na druhej strane všetko nariadil zničiť ako nepoužiteľný lieh. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie zo dňa 17. 06. 2010 Colného úradu Košice, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že celé uvedené množstvo liehu je potrebné zničiť. Konštatoval, že daň možno vyrubiť len z liehu spôsobilého na ďalšie použitie a nie z tekutín určených na zničenie pre ich ďalšiu nepoužiteľnosť. Zároveň poukázal na

nerešpektovanie základných zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 1, zák. č. 511/1992 Zb. najmä na zásadu, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a potrebe využiť všetky prostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie toho-ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne a jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane je sám povinný zisťovať skutočnosti nielen v neprospech daňového subjektu, ale aj j v jeho prospech tak, aby bola zistená skutočná pravda. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, toto nezohľadnilo prednesy a tvrdenia daňového subjektu, čím došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivé a zákonné rozhodnutie.

V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2010 navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí odvolacieho, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutých rozhodnutiach popísal zistený skutkový stav v predmetnej veci a konštatoval, že v danom prípade, vzhľadom na postup žalobcu boli splnené podmienky pre určenie dane podľa pomôcok. K námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že v danom prípade žalobca nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz, na ktorý by správca dane ani žalovaný neprihliadol, resp. ktorý by nesprávne vyhodnotil, ale jeho vyjadrenia sú len všeobecné a vágne a vyzdvihuje len skutočnosti, ktorými sa žalovaný už zaoberal v odvolacom konaní a ktoré z hľadiska merita veci považuje za absolútne právne irelevantné. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy zadovážené v konaní v súlade so zásadami dokazovania a tieto dôkazy hodnotil jednotlivo a vo všetkých ich vzájomných súvislostiach. Žalobca v konaní nepreukázal právne relevantným a zákonným spôsobom nadobudnutie predmetného liehu a spotrebiteľských balení liehu, v dôsledku čoho bol vydaný platobný výmer a vyrubená daň. Žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vzal do úvahy nielen dôkazy a skutočnosti zistené colným úradom ako správcom dane, ale tiež považoval za právne relevantné aj skutočnosti zistené v trestnom konaní, najmä pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia predmetného liehu a spotrebiteľského balenia liehu a tiež skutočnosti, ktoré sa týkali jeho nelegálnej výroby a uvádzania do daňového voľného obehu. Preto považuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa so zisteným skutkovým stavom dostatočne nevysporiadal za zavádzajúce.

K ďalšej námietke uviedol, že jeho nemožnosť ďalšieho použitia liehu nie je možné považovať za právne relevantnú skutočnosť, ktorá by zbavovala žalobcu jeho daňovej povinnosti. Zákon 105/2004 Z. z. vo svojom znení jasne stanovuje podmienky vzniku daňovej povinnosti a postavenie daňového subjektu ako daňového dlžníka. Daňová povinnosť v danom prípade vznikla dňom zistenia liehu, ktorý sa nachádzal u žalobcu, pričom z ust. § 15 ods. 4 cit. zákona jednoznačne vyplýva, aký lieh je preukázateľne zdaneným liehom. Žalobca nepredložil v správnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil nadobudnutie predmetného liehu za cenu s daňou, ani doklad potvrdzujúci zaplatenie dane v cene liehu. Na vznik daňovej povinnosti nemá žiadny vplyv ani to, že v rámci daňového konania prišlo k zabezpečeniu predmetného liehu a spotrebiteľských balení liehu, pretože účelom tohto opatrenia je zabrániť ďalšiemu nakladaniu s nelegálnym liehom a neoznačenými SBL, prípadne ich uvádzaniu do daňového voľného obehu. V danom prípade nebolo možné osvojiť si argumentáciu žalobcu, že nájdený lieh a spotrebiteľské balenia liehu nepodliehajú zdaneniu z dôvodu ich zabezpečenia, pretože v opačnom prípade by nikdy nevznikla z takéhoto liehu daňová povinnosť pre daňový subjekt. Zabezpečenie takéhoto liehu a spotrebiteľských balení liehu je nevyhnutné jednak z hľadiska zabezpečenia dôkazného materiálu a jednak z dôvodu ochrany verejného záujmu a ochrany zdravia a majetku. O zániku daňovej povinnosti nemožno hovoriť ani v súvislosti so zničením predmetného liehu colným úradom alebo pod jeho dozorom, keďže takéto zničenie nemá vplyv na otázku trvania daňovej povinnosti žalobcu. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že prišlo k vzniku daňovej povinnosti na strane žalobcu a teda k zániku tejto daňovej povinnosti môže viesť len explicitná úprava zániku daňovej povinnosti v príslušnej právnej norme. Z absencie právnej úpravy z takéhoto dôvodu zániku daňovej povinnosti možno vyvodiť záujem zákonodarcu na trvaní daňovej povinnosti. Daňová povinnosť žalobcu má samostatnú skutkovú podstatu, vzniká dňom zistenia liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie žalobca preukázať a zaniká až jej splatením.

K námietke žalobcu, že zákonom používaný termín lieh sa pri daňovej povinnosti podľa pomôcok použil aj na číru tekutinu bez určenia účelu použitia s objemovou koncentráciou od 32 - 37 % alkoholu poukázal na výsledky odbornej expertízy, protokoly o skúškach, ako sú súčasťou administratívneho

spisu, z ktorých je zrejmé, že odobraté vzorky z neznámej tekutiny čírej farby obsahovali rôzne percentá alkoholu, čím sa tento lieh stáva predmetom dane v súlade s § 4 ods. 2 zák. č. 105/2004 Z. z., podľa ktorého liehom sa na účely tohto zákona rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry tak, ako to vyplýva z tohto ustanovenia. Z výsledku odbornej expertízy vyplýva, že pôvod etanolu v odobratých vzorkách je zmes kukuričného, trstinového a iného etanolu, repného etanolu, prípadne ovocného etanolu. Výsledky odborných expertíz preukázali, že vyššie špecifikované spotrebiteľské balenia liehu, ktoré boli nájdené pri domovej prehliadke dňa 22. 09. 2009, boli označené falzifikátmi kontrolných známok aj v prípade vzoriek odobratých z nájdených ešte nenalepených kontrolných známok sa jednalo o falzifikáty kontrolných známok, čo potvrdzujú výsledky odbornej expertízy.

K ďalšej námietke žalobcu žalovaný poukázal na to, že základ dane v danom prípade bol určený podľa § 5 ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z., v zmysle ktorého bolo nevyhnutné na účely výpočtu výšky dane prepočítať celkové množstvo nájdeného liehu na hektolitre 100 % alkoholu pri teplote 20 °C, tzn., že pri uvedenom zo strany správneho orgánu prvého stupňa bol dodržaný zákonom predpísaný postup výpočtu výšky dane a daňovej povinnosti.

Zdôraznil, že zo strany správnych orgánov neboli porušené základné zásady uvedené v § 2 zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by právne relevantným spôsobom preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia predmetných spotrebiteľských balení liehu a liehu v súlade s cit. právnou úpravou.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odvolacieho správneho orgánu, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 22. 09. 2009 na adrese X. Č.. XX v rodinnom dome G. U., ktorá umožnila vykonanie domovej prehliadky, vyplýva, akým spôsobom bola táto domová prehliadka vykonaná a čo bolo pri jej vykonaní zaistené a zistené. Okrem rôznych predmetov, nasvedčujúcich nedovolenej výrobe liehu pri tejto domovej prehliadke bol zaistený balený lieh, ako aj lieh balený v spotrebiteľských baleniach liehu v druhu a množstve špecifikovanom v tejto zápisnici.

Zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 23. 09. 2009 spísanej Colným kriminálnym úradom pobočka Košice so žalobcom vyplýva, že v predmetnom rodinnom dome v obci X. Č.. XX U. prenajal od syna vlastníčky uvedeného domu v mesiaci december r. 2009 tri miestnosti s toaletou, ku ktorým patrila aj garáž, pričom do decembra 2009 užíval tieto priestory ako skladové priestory pre svoje podnikateľské aktivity. V mesiaci september ho doma navštívil jeho známy menom Norbert, občan Maďarska, s ktorým sa spoznal asi pred rokom, ktorý mu ponúkol, či by nemal záujem o lieh, ktorý by bol v koncentrácii od 95 - 96 % alkoholu, a že by sa jednalo o množstvo asi 6000 litrov takéhoto liehu a vysvetlil mu aj postup, ako by uvedený lieh mohol riediť a následne plniť do fliaš. Taktiež mu ponúkol na predaj zariadenie na plnenie týchto fliaš s čerpadlami, uzatváracie zariadenia a kade, v ktorých riedil lieh na nižšiu koncentráciu. S uvedenou ponukou žalobca súhlasil a následne došlo aj k realizácii tohto obchodu. Dňa 19. 09. 2009 sám riedil lieh v kadiach, riedil ho vodou a následne do toho pridával živočíšne uhlie, ktoré zakúpil v obchode a postupoval ďalej odporučeným spôsobom. Dňa 22. 09. 2009 spolu s ďalšími osobami tak, ako sú špecifikované v tejto zápisnici plnili fľaše, lepili kolky, zatvárali fľaše, pričom lieh, ktorý žalobca chcel vyrobiť a naplniť do fliaš, chcel predať za účelom zisku. Malo sa jednať len o ten lieh, na ktorý mal kolky. Ďalší lieh chcel predať voľne vcelku.

Obdobne v tejto veci vypovedali aj G. U., G. X. H. O. T., ako to vyplýva zo zápisníc o výsluchu zadržaného podozrivého zo dňa 23. 09. 2009.

Uznesením zo dňa 23. 09. 2009 ČVS: CKÚ-101/52c/SD-2009 Colného kriminálneho úradu pobočka Košice, bolo vznesené obvinenie voči T. O., G. U. H. G. X. H. O. T., lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že sa menovaní dopustili prečinu nepovolenej výroby

liehu formou spolupáchateľstva podľa § 120, § 253 ods. 1, 2 Trestného zákona a to na skutkovom základe tak, ako je vymedzený v cit. uznesení. Po vznesení obvinenia a doručení uznesenia o vznesení obvinenia žalobca využil svoje právo v predmetnej veci nevypovedať, ako to vyplýva zo zápisnice, spísanej v ten istý deň, t. j. dňa 23. 09. 2009 o 17.30 hod.

Súčasťou administratívneho spisu sú rozhodnutia o zabezpečení tovaru Colného úradu Košice zo dňa 27. 10. 2009 a 16. 12. 2009, ktorými bol v zmysle § 47 ods. 2 písm. i) zák. č. 105/2004 Z. z. v spojení s § 14a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. žalobcovi zabezpečený lieh špecifikovaný v tomto rozhodnutí a to v tam uvedených množstvách a druhu.

Rozhodnutím zo dňa 07. 12. 2009 Colného úradu Košice bolo v zmysle § 14a ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov rozhodnuté o prepadnutí zabezpečeného tovaru špecifikovaného v tomto rozhodnutí v prospech štátu.

Dňa 22. 12. 2009 bolo Colnému úradu v Michalovciach doručené oznámenie o podozrení zo vzniku daňovej povinnosti zo dňa 18. 12. 2009, toto oznámenie bolo doručené Colnému úradu Michalovce Colným úradom v Košiciach, pričom v tabuľke v tomto oznámení sa nachádzajúcej, je spracovaný prehľad odobraných vzoriek zaslaných na expertízne skúmanie do colného laboratória Colného riaditeľstva SR a výsledok expertízneho skúmania pre potreby určenia výšky spotrebnej dane. Súčasťou administratívneho spisu sú aj výsledky odbornej expertízy, protokoly o skúške, pokiaľ ide o kolkové známky, ako aj vzorky liehu tak, ako sú špecifikované v týchto jednotlivých výsledkoch, s čím korešponduje aj obsah oznámenia o podozrení o vzniku daňovej povinnosti.

Dňa 04. 03. 2010 bola žalobcovi doručená výzva Colného úradu Trebišov zo dňa 02. 03. 2010 na podanie daňového priznania v lehote 8 dní od doručenia tejto výzvy za zdaňovacie obdobie 22. 09. 2009, z dôvodu, že daňový subjekt ako držiteľ tohto tovaru nevedel v súlade so zákonom 105/2004 Z. z. preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia predmetného liehu s upozornením, že v prípade, že daňový subjekt nepodá v určenej lehote daňové priznanie, colný úrad je oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará a to aj bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Dňa 12. 03. 2010 bolo Colnému úradu Michalovce doručené daňové priznanie na spotrebnú daň z liehu, z ktorého vyplýva nulový daňový základ a nulová daňová povinnosť.

Výzvou zo dňa 28. 05. 2010 doručenou žalobcovi 22. 06. 2010 bol tento vyzvaný na odstránenie nedostatkov daňového priznania zo spotrebnej dane z liehu podaného dňa 12. 03. 2010 za zdaňovacie obdobie 22. 09. 2009, ktoré správca dane nepovažoval za správne s poukazom na okolnosti vykonanej domovej prehliadky dňa 22. 09. 2009, kedy bol u žalobcu zistený lieh, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevedel na mieste zistenia preukázať v zmysle platnej právnej úpravy s tým, že dňom zistenia liehu žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) cit. zákona č. 105/2004 Z. z., pričom v predmetnej výzve bol špecifikovaný aj zistený druh a množstvo liehu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 30. 06. 2010 adresovanom Colnému úradu Michalovce, pobočka colného úradu Trebišov žalobca uviedol, že v súvislosti s týmto prípadom je stíhaný ako obvinený a vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné od neho požadovať, aby poskytoval dôkazy proti svojej osobe v zmysle zásady vyjadrenej v § 121 Trestného poriadku.

Dňa 24. 08. 2010 bol v predmetnej veci správcom dane vyhotovený protokol č. 211111840/2010-5364 o určení dane podľa pomôcok, obsahom ktorého je súpis použitých pomôcok, špecifikovaných v tomto protokole a konštatovanie, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vyrubenie dane podľa pomôcok. Bolo v ňom tiež špecifikované, akým spôsobom bol určený základ dane a z neho vyrubená daň, resp. číselné zhrnutie určenia dane podľa pomôcok.

V námietkach zo dňa 16. 09. 2010 obsiahnutých vo vyjadrení k protokolu o určení dane podľa pomôcok žalobca poukázal na to, že predmetný lieh nebol uvedený do obehu, v čase tohto konania prešiel do vlastníctva štátu, že daňové priznanie bolo riadne podané, pričom nebola rešpektovaná zásada uvedená v § 121 Trestného poriadku a zohľadnená ani skutočnosť, že uvedený lieh po zabezpečení sa ukázal ako nespôsobilý na ďalší predaj. Poukázal tiež na to, ak je tovar alebo vec v danom prípade vylúčená z ďalšieho predaja, potom nemožno z takého tovaru alebo veci určiť povinnosť na zaplatenie spotrebnej dane a zvlášť nie podľa pomôcok.

Na základe uvedeného vyjadrenia bol dňa 11. 10. 2010 vyhotovený dodatok k protokolu ako súčasť protokolu zo dňa 24. 08. 2010. Tento dodatok bol spolu s protokolom prerokovaný bez prítomnosti daňového subjektu alebo jeho zástupcu dňa 11. 10. 2010 a jeho rovnopis bol pre daňový subjekt doručený poštovou prepravou.

Z úradného záznamu zo dňa 11. 10. 2010 vyplýva, že tento protokol bol prerokovaný bez účasti daňového subjektu alebo jeho zástupcu, ktorý sa do sídla správcu dane v priebehu celého dňa nedostavil a ani správcu dane nekontaktoval aj napriek tomu, že na jeho prerokovanie bol písomne vyzvaný, ktorú výzvu osobne prevzal.

Dňa 21. 10. 2010 vydal správca dane Colný úrad Michalovce platobný výmer na spotrebnú daň z liehu, ktorým podľa § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. určil daňovému subjektu - žalobcovi základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 22. 09. 2009 tak, ako je špecifikovaný v tomto rozhodnutí a vyrubil spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie 22. 09. 2009 vo výške 52.221,61 eur. V odôvodnení tohto platobného výmeru sú premietnuté výsledky skutkových zistení tak, ako vyplývajú z protokolu o určení dane podľa pomôcok aj právne závery, v zmysle ktorých bolo konštatované, že v danom prípade boli splnené podmienky na určenie dane podľa pomôcok, že daňová povinnosť vznikla dňom zistenia liehu a spotrebiteľských balení liehu u žalobcu dňa 22. 09. 2009 a že tento zo zisteného liehu nezaplatil daň. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, akým spôsobom bol určený základ dane pre výpočet spotrebnej dane z liehu i akým spôsobom bola táto daň vypočítaná.

O odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 11. 2010, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Zástupca žalobcu sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo v predmetnej veci súdu doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 105/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo u fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade s týmto zákonom a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.

V zmysle § 13 ods. 2 písm. a) cit. zákona daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s liehom ako vlastným.

Podľa § 14 ods. 3 cit. zákona daňový dlžník je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 42 zák. č. 511/1992 Zb. ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona určiť daň podľa pomôcok (§ 29) . Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará a to aj bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej vety. Protokol o určení dane podľa pomôcok nevyhotovuje správca dane, ktorým je obec, v týchto prípadoch pomôcky, ktoré boli použité, ako aj určenie dane sa uvedú v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z. je základom dane množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu (ďalej len hl a. ) pri teplote 20 °C.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia alkoholom na účely tohto zákona sa rozumie etylalkohol v zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami, pričom objemová koncentrácia alkoholu sa zistí a vypočíta spôsobom podľa osobitného predpisu (príloha č. 16 III. časť vyhl. ÚNSS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov) .

Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke.

Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

Z dôkazov vykonaných v správnom konaní, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti nepochybne vyplýva, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vyrubenie dane podľa pomôcok v zmysle § 42 zákona o správe daní a poplatkov, pretože, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu aj vyššie citovaných dôkazov, daňové priznanie podané daňovým subjektom nezodpovedalo zisteným skutočnostiam a tento neodstránil jeho nedostatky v správcom dane určenej lehote. Pri určení dane podľa pomôcok vychádzal správca dane z dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise tak, ako boli špecifikované v jednotlivých rozhodnutiach, či už správneho orgánu prvého stupňa, ako aj druhostupňového správneho orgánu, na základe ktorých v súlade s platnou právnou úpravou bol správne určený základ dane a na jeho základe vyrubená aj daňová povinnosť.

Námietky žalobcu považoval súd za právne irelevantné. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu v súlade s platnou právnou úpravou, čo sporným ani nebolo. V danom prípade daňová povinnosť v zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikla žalobcovi dňom zistenia liehu, ktorý sa nachádzal u žalobcu, t. j. dňom 22. 09. 2009, preto okolnosť, že tento lieh bol zabezpečený, následne prepadol štátu a bol zničený, nemá na vznik daňovej povinnosti žiadny vplyv. Na vznik daňovej povinnosti nemá vplyv ani účel použitia tohto liehu. Základ dane bol určený v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a to prepočtom podľa osobitného

predpisu, v zmysle ods. 2 § 5 zákona o spotrebnej dani z liehu, zohľadniac výsledky odborných expertíz zaistených vzoriek. Z takto určeného základu dane bola správne vyrubená daň.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zák. ustanoveniami podľa § 250j ods. 1 O. s. p., pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa žalobca domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.