KSKE 7 S 78/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/78/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200730 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200730.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: PM, s.r.o., Hrabiny 1057, Tisovec, IČO 31721974, zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Námestie slobody 2, Revúca, proti žalovanému: Krajský úrad životného prostredia Košice, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2011/00365 zo dňa 6.6.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako odvolací správny orgán podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov, potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave č. 2011/281 zo dňa 12.4.2011, vo veci uloženia pokuty, za nesplnenie povinnosti prevádzkovateľa stredného zdroja znečisťovania ovzdušia za nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zák.č. 401/1998 Z.z., o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v sume 35,- EUR, v nadväznosti na ust. § 59 zákona o správnom konaní.

V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolateľ sa považuje za prevádzkovateľa stredného zdroja znečisťovania ovzdušia. Skutočnosť, že majiteľ tohto zdroja ho neprevádzkoval, nie je dôvodom na nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona č. 401/1998 Z.z. v znení nesk. predpisov.

Poplatková povinnosť nevzniká, ak výška ročného poplatku prevádzkovateľa stredného zdroja znečisťovania ovzdušia je 34,- EUR a menej. V tomto prípade príslušný obvodný úrad životného prostredia konanie zastaví a ročný poplatok je nulový. Týmto nezaniká oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa. Ani pôvodný majiteľ uvedeného zdroja znečisťovania si nesplnil zákonné povinnosti podľa § 9 ods. 2. citovaného zákona.

Pokuta 35,- EUR bola uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby a jej výška je primeraná porušeniu príslušných ustanovení predpisov na úseku ochrany ovzdušia.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalobca podal žalobu na súd v zákonnej lehote. Medzi žalobné dôvody uviedol odvolacie dôvody :

- nie je prevádzkovateľom stredného zdroja znečisťovania ovzdušia /§ 2 písm. f/ zákona č. 137/2010 Z.z./,

- pôvodný majiteľ Poľnonákup Domica, a.s., si nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 2 zák.č. 401/1998 Z.z.,

- prvostupňový správny orgán nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie skutočnosti, či predmetný zdroj bol v minulosti stredným zdrojom znečisťovania ovzdušia, či ide o malý, stredný alebo veľký zdroj znečisťovania a či žalobca je v súčasnosti prevádzkovateľom tohto zdroja.

V ďalšom poukázal na ust. § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, 2, 6, § 46 zákona o správnom konaní a na ust. § 2 písm. f/, § 3 ods. 1, 2 zák.č. 137/2010 Z.z.

Prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nemali pred vydaním napadnutých rozhodnutí vedomosť o tom, či zariadenie evidované ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia vyvíjač pary je stredným zdrojom znečisťovania, poukázal aj na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR - 17.6.2011.

Podľa názoru žalobcu, bolo povinnosťou Obvodného úradu životného prostredia Rožňava vykonať ohliadku zameranú na posúdenie zariadenia vedeného v evidencii ako zdroj znečisťovania, za účelom zistenia, či je funkčné a či bolo v roku 2010 aj prevádzkované.

Navrhol obidve rozhodnutia zrušiť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 22.12.2011, z obsahu ktorého vyplýva, že zotrval na svojom stanovisku, uvedenom v napadnutom rozhodnutí.

Obvodný úrad životného prostredia v Rožňave vyzval v roku 2011 na splnenie oznamovacej povinnosti pôvodného majiteľa /prevádzkovateľa, ktorý oznámil, že v roku 2009 došlo k zmene majiteľa. Nový majiteľ bol následne na túto skutočnosť upozornený. Prevádzkovateľ má povinnosť oznámiť zánik zdroja znečisťovania ovzdušia príslušnému obvodnému úradu životného prostredia, ktorý následne požiada Slovenský hydrometeorologický úrad, ako poverenú organizáciu o vyradenie zdroja z evidencie zdrojov znečisťovania ovzdušia. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán neobdržal žiadosť o vyradenie daného zdroja z prevádzky. Prevádzka - vyvíjač pary typ SPR 600 je vedená v evidencii Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave od roku 1999 ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia v zmysle kategorizácie podľa prílohy č. 2 nar. vl. SR č. 92/1996 Z.z., ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami / zákon o ovzduší/, v znení nesk. predpisov.

Zákon č. 401/1998 Z.z. neukladá povinnosť príslušnému správnemu orgánu vykonať kontrolu nahlásených údajov, teda každoročnú fyzickú kontrolu všetkých zdrojov znečisťovania ovzdušia. V okrese Rožňava je takýchto 18 veľkých a 109 malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. Žalobca vedel, že je majiteľom stredného zdroja znečisťovania ovzdušia /zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 7.4.2011/ a jeho oznamovacia povinnosť je určená taxatívne v ust. § 15 ods. 1 písm. c/ zák.č. 137/2010 Z.z. o ovzduší. Stanovisko MŽP SR nebol použitý ako dôkaz / podanie bez pečiatky a originálneho podpisu/.

Navrhol žalobu zamietnuť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. Os.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že žaloba nebola opodstatnená.

Okrem dôvodov, ktoré žalovaný, ako druhostupňový správny orgán uviedol do napadnutého rozhodnutia a s ktorými dôvodmi sa súd stotožňuje, súd poukazuje na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 137/2010 o ovzduší.

Podľa ust. § 3 ods. 3 písm. a/ cit. zákona, stacionárne zdroje sa podľa dátumu ich povolenia alebo dátumu ich uvedenia do prevádzky členia na

a/ jestvujúce stacionárne zdroje,

b/ nové stacionárne zdroje.

Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca po kúpe uvedeného stredného zdroja znečisťovania ovzdušia sa stal jeho majiteľom, po predchodcovi Poľnonákup Domica, a.s., ktorý ho mal v dispozičnej sfére od roku 1999. V danom prípade, pri ukladaní pokuty 35,- EUR, nie je rozhodujúcou skutočnosťou, či tento zdroj znečisťovania bol alebo nebol využívaný pre účely zákona o ovzduší, preto žalobná námietka žalobcu v tomto smere je neakceptovateľná.

Súd neakceptoval ani ďalšie žalobné námietky, keďže nemali oporu v zákone o ovzduší, ako aj v zákone o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.

Pre účely použitia ust. § 4 ods. 1 zákona č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia je rozhodujúca len tá právna skutočnosť, či prevádzkovateľ /žalobca ak je jeho vlastníkom, súčasne sa stáva aj jeho prevádzkovateľom, bez ohľadu na to, či ho využíva alebo nie/, potom má povinnosť každoročne do 15.2. bežného kalendárneho roka, oznámiť príslušnému úradu životného prostredia úplné a pravdivé údaje o množstvách a druhoch znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynulý rok a údaje o dodržaní určených emisných limitov zistené podľa osobitné ho predpisu, výpočet poplatku za každý veľký zdroj znečisťovania ovzdušia a stredný zdroj znečisťovania ovzdušia a výpočet ročného poplatku.

Ak žalobca nemieni túto oznamovaciu povinnosť splniť, ako tvrdí, že nemá na to dôvod, pretože tento zdroj neprevádzkuje, potom oznámi zánik zdroja do 15 dní obvodnému úradu životného prostredia /9 ods. 3 druhá veta zák.č. 401/1998 Z.z., v znení zák.č. 286/29009 Z.z./. Uvedené oznámenie nebolo uskutočnené ani žalobcom, ani jeho predchodcom.

Z ust. § 4 ods. 1 zák.č. 401/1998 Z.z. v znení nesk. predpisov, pre žalobcu vyplýva obligatórna právna povinnosť vo forme notifikácie - poskytnutia údajov, pre účely výpočtu, a to aj v prípade, ak tento bude nulový. Za nesplnenie tejto povinnosti úrad životného prostredia má zákonnú povinnosť uložiť pokutu / v tomto prípade podľa ust. § 4 ods. 2 cit. zákona/ od 33,19 EUR do 6 638,78 EUR/.

Uloženie minimálnej sadzby pokuty zo zákonného rozpätia bolo v súlade s platnou právnou úpravou, preto súd rozhodnutie napadnuté žalobou považoval za zákonné.

Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe /ďalej len v medziach žaloby / dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého súd nemohol priznať náhradu trov žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.