KSKE 7 S 85/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200599 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200599.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci navrhovateľa REALMAN, s.r.o. Stará Vajnorská 37, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, Hviezdoslavova 7, Košice, proti odporcovi Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice, Hroncova 13, Košice, o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 02.06.2012 osobne podaným na Krajskom súde v Košiciach 05.06.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom zástupcu domáhal ochrany pred nezákonným zásahom odporcu v zmysle § 250v O.s.p. Uviedol, že mesto Košice ako špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie a účelové komunikácie na základe návrhu spoločnosti Aupark Košice, s.r.o. rozhodnutím č. A/2010/18752-12 zo dňa 17.12.2010, ktoré malo charakter verejnej vyhlášky, rozhodlo o dodatočnom povolení zmeny a o predčasnom užívaní stavebných objektov SO 200 Komunikácie, dopravné riešenie, stavba I., SO 201 Stavebné úpravy na komunikácii Štúrova - Námestie osloboditeľov Juh, SO 210 Cestná a svetelná signalizácia stavby Nákupno-zábavné centrum Aupark Košice , časť E2 - vonkajšie inžinierske objekty nachádzajúce sa na pozemkoch s parcelnými číslami 1723/118, 1723/108, 1723/105 a 2444/2 v kat. úz. Skladná. Navrhovateľ dňa 26.01.2011 proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie. Namiesto rozhodnutia odporcu navrhovateľovi bolo dňa 22.06.2011 doručené iba oznámenie, v ktorom odporca skonštatoval, že nie je dôvod na preskúmanie podaného odvolania mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods.1 zákona o správnom konaní, pričom odporca vychádzal z predpokladu, že odvolanie navrhovateľa bolo podané oneskorene.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 24.10.2011 odporcovi adresoval sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Sťažnosťou sa dožadoval nápravy, pretože odporca do dňa podania sťažnosti nerozhodol o jeho dovolaní voči rozhodnutiu mesta Košice zo dňa 17.12.2010. V sťažnosti uviedol, že rozhodnutie mesta Košice bolo doručované formou verejnej vyhlášky, bolo vyvesené odo dňa 28.12.2010 do dňa 11.01.2011 na úradnej tabuli mesta Košice. To znamená, že deň 11.01.2011 sa v tomto prípade považoval za deň doručenia rozhodnutia účastníkom konania, teda aj navrhovateľovi. Ak sa deň 11.01.2011 považuje za deň doručenia napadnutého rozhodnutia účastníkom, potom by 15 dňová lehota na podanie odvolania navrhovateľovi uplynula až dňom 27.01.2011. Navrhovateľ podal odvolanie dňa 26.01.2011, v dôsledku čoho lehota na podanie odvolania bola zachovaná.

Odporca jeho sťažnosť kvalifikoval ako neopodstatnenú z dôvodu, že rozhodnutie mesta Košice zo dňa 17.12.2010 bolo doručované právnemu zástupcovi navrhovateľa do vlastných rúk. Za deň doručenia zásielky právnemu zástupcovi navrhovateľa sa považoval deň 03.01.2011, pričom navrhovateľ podal odvolanie až po uplynutí 15 dňovej lehoty dňa 26.01.2012. Sťažnosť navrhovateľa proti vybaveniu sťažnosti odporcom podľa § 22 zákona o sťažnostiach vyhodnotil Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach ako neopodstatnenú.

Skutočnosť, že odporca namiesto preskúmania odvolania napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 59 zákona o správnom konaní vec vybavil iba neformálne oznámením č. 2/2011/01878/14 zo dňa 03.06.2011, ktoré nie je rozhodnutím, žalovaný hodnotil ako nezákonný zásah zo strany odporcu. Preto sa navrhovateľ domáhal, aby súd v konaní podľa § 250v O.s.p. zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na ochranu jeho práv a chránených záujmov v odvolacom konaní sp.zn. 2/2011/01878/2 spočívajúcom vo vybavení navrhovateľovho včas podaného odvolania voči rozhodnutiu mesta Košice ako špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie iba neformálnym spôsobom - oznámením č. A/2010/18752-12 zo dňa 17.12.2010. Ďalej žiadal, aby súd uložil odporcovi v odvolacom konaní v dôsledku včas podaného odvolania navrhovateľom obnoviť právny stav pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia mesta Košice ako špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie č. A/2010/18752-12 zo dňa 17.12.2010.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 05.07.2012 navrhol, aby súd návrh zamietol z dôvodu márneho uplynutia 30 dňovej lehoty na podanie návrhu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v ods.3 O.s.p. v dôsledku porušenia podmienky prípustnosti návrhu. Uviedol, že navrhovateľovi bolo doručené oznámenie odporcu č. 2/2011/01878/14 zo dňa 03.06.2011, že nie je dôvod na preskúmanie rozhodnutia mesta Košice na základe oneskoreného odvolania, dňa 22.06.2011. Následne bol navrhovateľ viac ako 4 mesiace nečinný. Sťažnosť, ktorá je všeobecnosti považovaná za dostupný prostriedok podaný s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu bola odporcovi doručená až 24.10.2011. Odporca listom zo dňa 23.12.2011 doručeným navrhovateľovi dňa 17.01.2012 oznámil, že jeho sťažnosť je neopodstatnená. Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 05.06.2012, t.j. po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia vybavenia sťažnosti navrhovateľovi. Tridsaťdňová lehota na podanie návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 250v ods.3 O.s.p. počítaná odo dňa doručenia vybavenia sťažnosti navrhovateľovi, t.j. odo dňa 17.01.2012 uplynula dňom 17.02.2012.

Súdnu ochranu subjektívnym právam fyzických osôb a právnických osôb vyplývajúcich z noriem verejného práva poskytujú súdy v správnom súdnictve vo formách uvedených v ustanovení § 244 O.s.p. a bližšie upravených v druhej až siedmej hlave piatej časti O.s.p. Jednou z týchto foriem súdnej ochrany je aj ochrana poskytovaná súdmi pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánu verejnej správy, ktoré nie sú individuálnymi správnymi aktmi. Preto táto forma súdnej ochrany neprichádza do úvahy v prípade, ak k zásahu do subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb dochádza na základe individuálneho správneho aktu.

Podľa § 250v ods.1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon

neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, pričom je potrebné podať ho v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon (§ 54 ods.1,2 zákona o správnom konaní) .

Ak nejde o oneskorené alebo neprípustné odvolanie, odvolací orgán rozhodne o podanom odvolaní jedným zo spôsobov uvedených v ustanovení § 59 ods.2,3 zákona o správnom konaní.

Podľa § 60 zákona o správnom konaní odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ak nie je výslovne ustanovené ina, vzťahujú sa na konanie podľa stavebného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Ustanovenie § 53 zákona o správnom konaní priznáva účastníkovi správneho konania procesné právo podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu, pokiaľ sa účastník správneho konania odvolania nevzdal, resp. pokiaľ právny predpis nevylučuje zákonné právo účastníka konania podať odvolanie proti správnemu rozhodnutiu. Pokiaľ zákon nevylučuje podanie odvolania proti správnemu rozhodnutiu a účastník správneho konania odvolanie podá v zákonnej lehote, vzniká mu procesné právo, aby odvolací správny orgán o jeho odvolaní rozhodoval postupom uvedeným v § 59 zákona o správnom konaní. Preto, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru, že účastník konania podal odvolanie oneskorene a toto odvolanie vybaví postupom podľa § 60 zákona o správnom konaní, je potrebné toto vybavenie odvolania účastníka konania odvolacím správnym orgánom považovať za individuálny správny akt. Jeho obsahom je iba konštatovanie, že účastník správneho konania podal odvolanie oneskorene, pričom odvolací správny orgán sa musí vyporiadať s otázkou, či oneskorené podanie odvolania neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Oneskorene podané odvolanie nemožno kvalifikovať ako odvolanie, ktoré by bol odvolací správny orgán povinný vybaviť postupom určeným na preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí v zmysle § 59 zákona o správnom konaní. Odvolací správny orgán oneskorené odvolanie môže posudzovať iba ako podnet na uskutočnenie konania, ktoré zákon predpisuje na preskúmanie právoplatných rozhodnutí. Odvolací správny orgán svoje zistenie, že v prípade podania oneskoreného odvolania nezistil dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, oznamuje listom účastníkovi konania, ktorý podal oneskorené odvolanie.

Oznámenie odporcu č. 2/2011/01878/14 zo dňa 03.06.2011 je preto potrebné kvalifikovať ako individuálny správny akt vydaný podľa § 60 zákona o správnom konaní, ktorý podlieha súdnemu prieskumu v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. Pretože ustanovenie § 250v ods.1 O.s.p. výslovne vylučuje poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v prípade, ak nezákonný zásah orgánu verejnej správy má charakter správneho rozhodnutia, je potrebné návrh navrhovateľa posúdiť ako neprípustný. Preto súd návrh zamietol podľa ustanovenia § 250v ods.4 posledná veta O.s.p.

Súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, preto navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu trov konania (§ 250v ods.5 O.s.p.) .

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný (§ 250v ods.7 O.s.p.) .