KSKE 7 S 8657/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/8657/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010220624 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010220624.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobkyne J. W. K. X. Á. N. K. T. P. H. , bytom D. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Dušanom Antolom, AK Košice, Zbrojničná č. 12, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 21. 04. 2010 č. BA-58228/2010 takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 21. 04. 2010 č.: BA-58228/2010 žalovaná podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 04. 02. 2008 č.: 300-847/2008, č. ISUP: 1108005876, ktorým bolo podľa § 90 písm. c) cit. zákona rozhodnuté o tom, že pán P. W., Q.. XX. XX. XXXX, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 31. 08. 2007 má nárok na jednorazové vyrovnanie v sume 749.571,-- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaná rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu SR, obsiahnutý v rozsudku č. 7Sžso/56/2008 zo dňa 28. 01. 2010, vychádzajúc z ust. § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení konala so žalobkyňou ako s účastníčkou konania, pretože poškodený P. W. dňa 30. 11. 2007 zomrel a keďže predmetné konanie nebolo ku dňu jeho smrti právoplatne skončené, okamihom smrti prešli na pozostalú všetky procesné práva týkajúce sa tohto nároku. Konštatovala, že pán P. W. dňa 05. 10. 2007 podal žiadosť o priznanie jednorazového vyrovnania, keďže nárok na úrazovú rentu mu nevznikol v dôsledku toho, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Jeho zamestnávateľ I.. Y.. Y. X., Y.. N.. K.., listom zo dňa 15. 10. 2007 stanovil pravdepodobný vymeriavací základ pre poškodeného, kde zahrnul aj zložku jednorazovej mzdy za dlhoročnú prácu, ktorá nespĺňala atribút mzdy precízne definovanej v zákonníku práce. Pravdepodobný denný vymeriavací základ v zmysle tohto listu bol 31.178,8667 Sk. Na základe požiadavky Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zamestnávateľ menovaného listom zo dňa 01. 02. 2008 správnemu orgánu prvého stupňa oznámil denný vymeriavací základ bez zahrnutia jednorazovej mzdy, ktorý zodpovedal sume 1.732,-- Sk. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa prepočítal zamestnávateľom určený denný vymeriavací základ podľa § 84 ods. 2 zákona a v zmysle tohto ustanovenia denný vymeriavací základ poškodeného zodpovedal sume 2.053,-- Sk. Jednorazové vyrovnanie po zaokrúhlení bolo preto vypočítané na sumu 749.571,-- Sk. Poukázala tiež na to, že na základe lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne pobočka Košice - okolie zo dňa 14. 11. 2007 mal zosnulý poškodený mieru poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca vo výške 100 %.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala odvolanie pozostalá manželka - žalobkyňa, ktoré doplnila podaním zo dňa 05. 06. 2008. Z ich obsahu vyplýva, že žalobkyňa sa nestotožnila so závermi obsiahnutými v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa namietajúc najmä to, že správny orgán prvého stupňa nevzal do úvahy, že kolektívna zmluva zamestnávateľa zosnulého na roky 2004 - 2008 upravuje otázku jednorazovej mzdy za dlhoročnú prácu, že zosnulému bola vyplatená mzda za dlhoročnú prácu (na výplatnej páske označená kódom 682) v sume 883.402,-- Sk, že zosnulý mal vyplatené odchodné (na výplatnej páske označené kódom 681) v sume 77.348,-- Sk a že jednorazová mzda za dlhoročnú prácu napĺňa atribúty mzdy. S poukazom na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR tak, ako bol vyššie citovaný, žalovaná preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že z priloženej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Košice pri priznaní jednorazového vyrovnania v už uvedenej sume bol správny. Zdôraznila, že tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne nie je možné akceptovať a to pokiaľ ide o tvrdenie, že správny orgán prvého stupňa nevzal do úvahy fakt, že kolektívna zmluva zamestnávateľa zosnulého na roky 2004 - 2008 upravuje otázku jednorazovej mzdy za dlhoročnú prácu, pretože pre posúdenie nároku poškodeného, resp. pozostalých nie sú vnútorné predpisy zamestnávateľa relevantné, navyše ak sú v rozpore s právnymi predpismi. Tvrdenia, týkajúce sa vyplatenia jednorazovej mzdy za dlhoročnú prácu, ako aj odchodného, ktoré boli označené kódmi 682 a 681, potvrdzujú stanovisko sociálnej poisťovne, že suma 883.402,-- Sk má charakter odchodného, resp. odškodnenia napriek tomu, že je označená ako mzda za dlhoročnú prácu. Uvedené kódy sú z rovnakej účtovnej skupiny. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu, že jednorazová mzda za dlhoročnú prácu napĺňa atribúty mzdy a v tejto súvislosti poukázala aj na kolektívnu zmluvu zamestnávateľa nebohého P. W., jej časť VII označenú ako Mzdová časť , ktorá nepozná pojem jednorazová mzda za dlhoročnú prácu. Zdôraznila, že správnosť právneho názoru sociálnej poisťovne a jej výpočtu denného vymeriavacieho základu potvrdil aj Najvyšší súd SR, ktorý v konaní o inej dávke úrazového poistenia, a to jednorazového odškodnenia pre pozostalú - žalobkyňu, o ktorej rozhodovala sociálna poisťovňa a pri výpočte výšky ktorej použila rovnaký denný vymeriavací základ ako v prípade rozhodovania v tejto veci, v odôvodnení rozsudku zo dňa 30. 11. 2009 č. 4Sžso/21/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 03. 2010 uviedol, že jednorazovú mzdu za dlhoročnú prácu, ktorú vyplatil zamestnávateľ poškodeného - I..Y.. Y. X., Y.. N.. K.., R. skončení pracovného pomeru svojmu zamestnancovi vo výške 883.402,-- Sk je dôvodné považovať so zreteľom na všetky okolnosti a podmienky jeho výplaty za plnenie poskytnuté v súvislosti so skončením pracovného pomeru podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Ide teda o plnenie, ktoré sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu zisteného podľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a priznania náhrady trov konania. Uviedla, že žalovaná nepostupovala správne pri určení vymeriavacieho základu zamestnanca, čím sa rozhodnutie stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach tým, že nebol zohľadnený obsah kolektívnej zmluvy pred vydaním rozhodnutia, tzn. správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nerešpektoval zamestnávateľom určený denný vymeriavací základ. Poukázala aj na zásah odporkyne do sféry jej majetkových práv a v tejto súvislosti aj na konkrétne judikáty ES. Zdôraznila, že podstatou žaloby je nesprávny postup žalovanej pri použití denného vymeriavacieho základu a kľúčovou otázkou, vyplývajúcou aj z vydaného rozhodnutia, je nerešpektovanie zamestnávateľom určeného denného vymeriavacieho základu v sume 31.178,8667 Sk, ako aj kolektívnej zmluvy I.. Y.. Y., X., Y.. N.. K.., na roky 2004 - 2007 ako platného právneho úkonu. Podľa jej názoru pokyny zamestnávateľa sú pre správny orgán záväzné rovnako, ako záväzný pre správny orgán je rekodifikovaný zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorého základom sú medzinárodné dokumenty. Žiadne právne predpisy, ani zákon o kolektívnom vyjednávaní nevymedzujú obsah kolektívnej zmluvy, z čoho vyplýva, že zmluvné strany sa na obsahu kolektívnej zmluvy musia dohodnúť. Táto je procesno- právnym úkonom, ktorý uznáva relevantný právny poriadok a preto sa naňho vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o právnych úkonoch a ich neplatnosti. Právny poriadok s takými úkonmi spája právne následky. Z dôvodov subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce už nevymedzuje pojem právny úkon a preto je potrebné používať pojem právny úkon tak, ako ho vymedzuje Občiansky zákonník v § 34. V tomto zmysle v pracovnom práve majú najväčší význam pokyny zamestnávateľa. Žalobkyňa poukázala na Zákonník práce, najmä na jeho ust. § 119 ods. 1, 2, § 1, § 76

a § 63, v ktorých je upravené, čo je závislá práca, čo je mzda a aký má význam a úpravu kolektívnych zmlúv v pracovno-právnych vzťahoch. Zastáva názor, že jednorazová mzda za dlhoročnú prácu, ktorá bola jej nebohému manželovi vyplatená v súlade s kolektívnou zmluvy I.. Y.. Y., Y.. N.. K.., X. na roky 2004 - 2007 mala byť zohľadnená pri výpočte vymeriavacieho základu. V žalobe poukázala na odborné články o otázke výpočtu vymeriavacieho základu, fotokópie ktorých k žalobe aj pripojila. Zdôraznila, že celková zdaniteľná mzda jej zosnulého manžela za mesiac jún 2005 predstavovala sumu 992.314,-- Sk. Mzda, ktorá bola poškodenému vyplatená je zdaniteľným príjmom, pochádzajúcim z výkonu závislej práce pre platiteľa príjmu, ktorý bol povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Takýto príjem je potom podľa § 138 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení definovaný ako príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu. Zákonník práce v negatívnej podobe uvádza aj plnenia, ktoré sa za mzdu nepovažujú, pričom ide najmä o náhradu mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada za pracovnú pohotovosť. Jednorazovú mzdu za dlhoročnú prácu jednoznačne za takéto plnenie nie je možné považovať. Zamestnávateľ z tejto mzdy odviedol príslušné odvody a potvrdil, že v danom prípade existuje iba jediný denný vymeriavací základ a to vo výške 31.178,8667 Sk, ako to uviedol pôvodne. Žalobkyňa poukázala aj na iné formy mzdy v zmysle § 118 ods. 3 Zákonníka práce, gratifikácie ako vernostné a podobne, ktorých forma má nezastupiteľné miesto v motivácii a pozitívnych výkonových stimuloch a spokojnosti v práci, pretože podľa odborníkov stimul u ostatných sa pretransformuje na motív, ktorý naštartuje u zamestnanca motivačné správanie a konanie smerom k zmene zamestnania. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že vo vydanom rozhodnutí mala byť uvedená skutočná vôľa zamestnávateľa, ktorá zodpovedá právnemu stavu a sume pôvodne uvedenej zamestnávateľom ako denný vymeriavací základ. Opravený denný vymeriavací základ bol sociálnej poisťovni doručený na základe jej požiadavky, ktorá však nezodpovedá objektívnej pravde a je v priamom rozpore s hmotno-právnou úpravou a mzdovými podkladmi, ako aj obsahom kolektívnej zmluvy. Podľa názoru žalobkyne podľa obsahu kolektívnej zmluvy čl. 3 preukazuje, že jednorazová mzda za dlhoročnú prácu napĺňa atribúty mzdy ako ocenenie za vykonanú prácu v U. S. S. a obchodných spoločnostiach U. S. S. s precíznym kritériom pre určenie jej výšky podľa čl. 3 v závislosti od časového obdobia trvania pracovného pomeru. O tom, čo je mzda, rozhoduje zamestnávateľ a nie ten, kto k tomu nemá potrebné podklady.

V podaní zo dňa 31. 8. 2010 reagujúc na písomné vyjadrenie žalovanej žalobkyňa poukázala tiež na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jej názoru neobsahuje náležitosti stanovené v § 209 zákona o sociálnom poistení, pretože z obsahu rozhodnutia nevyplývajú pre ňu podstatné skutočnosti, tzn. aké úvahy viedli organizačné zložky k vydaniu týchto rozhodnutí, ktorých v celom rozsahu absentujú právne relevantné informácie, vedúce k odmietaniu precízneho diferenciačného kritéria pre stanovenie výšky jednorazovej mzdy za dlhoročnú prácu, t. j. odpracované roky a koeficient v zmysle právnej úpravy podľa platného právneho úkonu kolektívnej zmluvy.

V podaní zo dňa 29. 03. 2012 okrem už uvedeného žalobkyňa poukázala aj na súvis predmetnej problematiky s problematikou poistenia zamestnávateľa v rámci systému sociálneho poistenia upraveného zákonom o sociálnom poistení pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V tejto súvislosti poukázal na právne postavenie poisťovateľa, poistníka a poškodeného a vzájomné vzťahy vyplývajúce z tohto poisteného vzťahu medzi poisťovateľom a poistníkom. Konštatovala, že sociálna poisťovňa ako poisťovateľ si z nej ako poškodenej osoby urobila rukojemníka, ktorého zaťažuje úskočnými výkladmi o mzde za vykonanú prácu. Tým nerešpektuje vôľu zamestnávateľa ako druhého účastníka poistného vzťahu v úrazovom poistení, ktorý stanovil denný vymeriavací základ odlišne, než to bolo premietnuté do napadnutých rozhodnutí. Poukázala tiež na to, že sociálna poisťovňa nerešpektuje kolektívnu zmluvu, formy odmeňovania a tiež, že prijala poistné plnenie z vymeriavacieho základu zamestnanca aj z jednorazovej odmeny za dlhoročnú prácu P. W. a preto je potrebné považovať túto mzdu za súčasť mzdy v zmysle § 13???????????

V podaní zo dňa 10. 04. 2012 žalobkyňa poukázala na to, že sociálna poisťovňa vo vzťahu k zamestnávateľovi nebohého manžela žalobkyne mohla využiť svoje zákonné oprávnenie na kontrolnú činnosť výkonom poverených zamestnancov vykonávajúcich kontrolnú činnosť, ktorí by v rámci svojej činnosti zistili, či došlo k správnemu určeniu odvodových povinností aj k správnemu určeniu

vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne mesiace. Podľa získaných informácií zamestnávateľ si splnil všetky zákonné povinnosti v súvislosti s odvodmi, tento stav žalovaná akceptovala aj za všetky predchádzajúce roky, tzn., že k porušeniu zákona nedošlo.

V písomnom vyjadrení zo dňa 09. 08. 2010 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedla, že zamestnávateľ poškodeného listom zo dňa 15. 10. 2007 stanovil pravdepodobný vymeriavací základ pre zosnulého, kde zahrnul aj zložku jednorazovej mzdy za dlhoročnú prácu, ktorá nespĺňa atribút mzdy precízne definovanej v zákonníku práce. Vychádzajúc z uvedeného na základe požiadavky sociálnej poisťovne zamestnávateľ poškodeného listom zo dňa 01. 02. 2008 oznámil denný vymeriavací základ v sume 1.732,-- Sk, do ktorého už nebola zahrnutá suma jednorazovej mzdy. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa prepočítal zamestnávateľom určený denný vymeriavací základ podľa § 84 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na sumu 2.053,-- Sk a vychádzajúc z tohto vyčíslil jednorazové vyrovnanie po zaokrúhlení v sume 24.881,20 eur (749.571,-- Sk) . Poukázala na to, že tvrdenie žalobkyne prostredníctvom jej právneho zástupcu o tom, že čo je mzda rozhoduje zamestnávateľ a nie ten, kto k tomu nemá potrebné podklady, je dôkazom neznalosti právnych predpisov. Podľa jej názoru zákonník práce aj ďalšie relevantné predpisy jednoznačne stanovujú, čo je mzda a čo mzdou nie je. Akýkoľvek iný výklad zamestnávateľa je právne irelevantný. Ak by pripustila argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne, každý zamestnávateľ by mal potom právo určiť, čo považuje za mzdu a čo za mzdu nepovažuje. Zdôraznila, že správnosť právneho názoru sociálnej poisťovne a jej výpočtu denného vymeriavacieho základu bola potvrdená aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/21/2009 zo dňa 30. 11. 2009 tak, ako to vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia žalovanej. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia postup odporkyne v danom prípade, ak žiadala opraviť výkaz o dennom vymeriavacom základe, ktorý bol rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky jednorazového odškodnenia nebol nesprávny a nezákonný. Poukázala tiež na to, že právny zástupca žalobkyne rád argumentuje rozhodnutiami Najvyššieho súdu, avšak v prípade, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je v súlade s jeho požiadavkami, takéto rozhodnutie odmieta akceptovať. Vzhľadom na to, že o výške denného vymeriavacieho základu poškodeného, t.j. nebohého manžela žalobkyne už bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR vyššie citovaným, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 03. 2010 považovala žalobu za bezpredmetnú.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej a oboznámení sa s obsahom jej administratívneho spisu, ako aj spisu správneho orgánu prvého stupňa a tiež oboznámení sa so spismi tunajšieho súdu sp. zn. 6S/99/2008 a 6S/95/2008 dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je.

Súd zistil, že nebohý manžel žalobkyne P. W. požiadal o priznanie jednorazového vyrovnania žiadosťou zo dňa 05. 10. 2007 v dôsledku toho, že mu nevznikol nárok na úrazovú rentu, pretože mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Menovaný zomrel dňa 30. 11. 2007 v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 31. 08. 2007.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že jeho zamestnávateľ I.. Y.. Y., X., Y.. N.. K.., listom zo dňa 15. 10. 2007 č. AL 10/2626/07 stanovil pravdepodobný vymeriavací základ, do ktorého bola zahrnutá aj jednorazová mzda za dlhoročnú prácu v celkovej sume 883.402,-- Sk. Spolu pravdepodobná mesačná mzda u neho predstavovala 935.366,-- Sk. Pravdepodobný denný vymeriavací základ vychádzajúc z uvedeného zodpovedal sume 31.178,8667 Sk. Poškodený bol zamestnaný v tejto organizácii do 17. 06. 2005.

Listom zo dňa 01. 02. 2008 zn. AC 30/211/2008 I.. Y.. Y. X., Y.. N.. K.., oznámil sociálnej poisťovni na základe jej požiadavky zo dňa 01. 02. 2008 prepočet výšky denného vymeriavacieho základe bez vyplatenej jednorazovej mzdy poškodeného, z obsahu ktorého vyplýva, že takto spolu pravdepodobná mesačná mzda zodpovedá sume 51.964,-- Sk, pravdepodobný vymeriavací základ za mesiac jún 2005 zodpovedá sume 51.964,-- Sk, a pravdepodobný denný vymeriavací základ je 1.732,1334 Sk.

Z likvidačnej správy č. 3/SP k poistnej udalosti č. 13400700524 zo dňa 22. 02. 2008 vyplýva, že poistná udalosť bola nahlásená 03. 10. 2007, choroba z povolania bola zistená 31. 08. 2007, pričom na základe lekárskej správy - zápisnice zo dňa 14. 11. 2007 má poškodený v dôsledku choroby z povolania podľa § 90 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. pokles pracovnej schopnosti 100 %, čím má nárok na jednorazové vyrovnanie. V roku 2006 poškodený nemal príjem podľa § 84, ods. 2, preto bola suma úrazovej dávky určená z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorým je 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred zistením choroby z povolania. Týmto obdobím je mesiac jún 2005, za ktorý pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa podkladov zamestnávateľa poškodeného predstavuje 1.732,1334 Sk. Po prepočítaní koeficientom je denný vymeriavací základ za rok 2005 2.053,6174 Sk. Na základe uvedeného bolo vyčíslené jednorazové vyrovnanie, ktoré zodpovedá sume 749.570,-- Sk.

Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04. 02. 2008 rozhodnutie, ktorým žiadosti poškodeného - nebohého manžela žalobkyne o priznanie jednorazového vyrovnania vyhovel a toto mu priznal v uvedenej sume. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, keďže poškodený dňa 30. 11. 2007 zomrel.

O odvolaní žalobkyne zo dňa 14. 04. 2008 rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím. Dôvody tohto odvolania korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby najmä pokiaľ ide o nesprávne vypočítaný denný vymeriavací základ.

Z kolektívnej zmluvy I.. Y.. Y. X., Y.. N.. K.., na roky 2004 - 2007 súd zistil, že mzdová oblasť je v rámci tejto kolektívnej zmluvy upravená v časti VII, do ktorej sú zahrnuté všeobecné ustanovenia, zaraďovanie do tarifných stupňov, zmluvné platy, minimálna mzda, príplatky a mzdové zvýhodnenia, mzda za prácu nadčas, mzda za prácu vo sviatok, priemerný zárobok, pracovná pohotovosť, mzdové formy, splatnosť mzdy a jednorazová podnecujúca odmena. Jednorazová mzda za dlhoročnú prácu je upravená v čl. 3 časti III označenej ako Zamestnanosť . Z obsahu cit. článku vyplýva, že u zamestnancov, ktorí skončia pracovný pomer vzájomnou dohodou z dôvodov odlišných ako sú uvedené v čl. III.4.1. tejto kolektívnej zmluvy, ktorí majú menej ako 2 roky do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku a v USS a obchodných spoločnostiach USS odpracovali viac ako 10 rokov bude vyplatená jednorazová mzda za dlhoročnú prácu vo výške špecifikovanej v bodoch 1, 2 a 3 tohto článku v závislosti od obdobia chýbajúceho do vzniku nároku na riadny starobný dôchodok a dĺžky odpracovanej doby.

Podľa § 244 ods. 2 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 90 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca najmenej 10 %.

Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnanca, ak tento zákon neustanovuje inak, je

a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva prácu vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu slovenského rozhlasu a slovenskej televízie určený v eurách pred jeho prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platobným koeficientom,

b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb, pretože tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva a

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada

mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách, životných jubileách a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke.

V danom prípade nebol sporný výrok samotného rozhodnutia, ktorým bol poškodenému P. W. priznaný nárok na jednorazové vyrovnanie. Sporná bola iba jeho výška a to v súvislosti s určením denného vymeriavacieho základu. V tomto smere sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, že jednorazová mzda za dlhoročnú prácu, ktorá bola poškodenému v mesiaci jún 2005 vyplatená spolu s ďalšími zložkami mzdy, nie je mzdou za vykonanú prácu, tzn. nenapĺňa atribúty mzdy tak, ako sú stanovené v Zákonníku práce, ale ide o jednorazovú mzdu za dlhoročnú prácu, ktorej výplata a podmienky sú upravené v kolektívnej zmluve tak, ako bola vyššie špecifikovaná. Podmienkou pre jej výplatu je len to, že zamestnanec skončí pracovný pomer pred dosiahnutím riadneho dôchodkového veku a diferenčným kritériom pre výšku sumy je počet mesiacov chýbajúcich do dovŕšenia dôchodkového veku a priemerný zárobok. Takto stanovené kritériá nemajú priamu ani nepriamu väzbu na vykonanú prácu a na výšku poskytnutého plnenia nemajú žiaden vplyv ani výsledky práce zamestnanca za predchádzajúce obdobie trvania pracovného pomeru.

S prihliadnutím na všetky okolnosti a podmienky výplaty tejto jednorazovej mzdy za dlhoročnú prácu ide o plnenie poskytnuté v súvislosti so skončením pracovného pomeru v zmysle § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Toto plnenie sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu zisteného podľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preto postup odporkyne ak žiadala opraviť výkaz o dennom vymeriavacom základe, ktorý bol rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky jednorazového vyrovnania bol správny a súladný so zákonom. Zhodný právny názor zaujal, ako to uviedla aj žalovaná, Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30. 11. 2009 sp. zn. 4Sžso/21/2009, vydanom v konaní, prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/95/2008, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 30. 04. 2008 o priznaní jednorazového odškodnenia manželke poškodeného, ktorá je žalobkyňou v tomto konaní, v sume 1.210.149,-- Sk. V tomto prípade išlo o konanie týkajúce sa tých istých účastníkov s obdobným predmetom a s rovnakým právnym základom.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd všetky ďalšie námietky žalobkyne za právne irelevantné. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré v zmysle ustanovenia §

209 z. č. 461/2003 Z.z. obsahovať má, preto spĺňa podmienku jeho preskúmateľnosti. V danom prípade nedošlo ani k zásahu do sféry majetkových práv žalobkyne, pretože na plnenie v ňou požadovanej výške, z dôvodov už uvedených, jej nevznikol nárok. K tomu by došlo v prípade, žeby jej nárok vznikol, bol jej priznaný a stal sa vykonateľným, ale tento by nebol uspokojený. To, či boli alebo neboli z tohto plnenia zamestnávateľom poškodeného zrealizované príslušné odvody na posúdenie tejto veci nemá vplyv. V žiadnom prípade nie je možné akceptovať tvrdenie žalobkyne, že v rozhodnutí mala byť uvedená skutočná vôľa zamestnávateľa, ktorá zodpovedá právnemu stavu a sume DVZ 31 178,8667 Sk, nakoľko o tom čo je mzda rozhoduje ten, kto má k tomu príslušné podklady, pretože pojem mzdy je vymedzený platnou právnou úpravou a touto je vymedzené aj to, čo patrí a čo nepatrí do vymeriavacieho základu v súvislosti s nárokmi, upravenými zákonom o sociálnom poistení.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zák. ustanoveniami podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. 5. 2011) žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.