KSKE 7 S 8668/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/8668/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010220722 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010220722.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu D. S. X., K.. F.. S.., J. T. Č.. XX/A, I., zast. advokátskou kanceláriou Ecker-Kán & Partners, s. r. o., Nám. Martina Benku č. 9, proti žalovanej Krajskej veterinárnej a potravinovej správe Košice, so sídlom Košice, Masarykova č. 18, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 15. 04. 2010 č. k.: 318/2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. zrušuje rozhodnutie žalovanej zo dňa 15. apríla 2010 č. k.: 318/2010 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 371,86 eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť advokátskej kancelárii Ecker-Kán & Partners, s. r. o., Bratislava, Nám. Martina Benku č. 9 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 15. 04. 2010 č. k.: 318/2010 žalovaná podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves zo dňa 05. 03. 2010 č. j. 170/2010/1 a podľa § 28 ods. 1 písm. a) zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách uložila žalobcovi pokutu vo výške 2000,-- eur za porušenie povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku stanovených v § 6 ods. 3 písm. a) bod 4 a bod 6, § 12 ods. 1 písm. a) a písm. b) cit. zákona, prílohy II kapitoly IX ods. 3, kapitoly V, ods. 1 písm. a) , kapitoly I ods. 1 a kapitoly II ods. 1 písm. a) , b) Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, ktorého sa dopustil porušením zásad, povinností a požiadaviek na hygienu výroby potravín, manipulácie s nimi a pri ich umiestňovaní na trh, za predaj potravín s poškodeným a narušeným obalom a za porušenie požiadaviek na hygienu potravín pri ich umiestňovaní na trh.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané na základe kontroly potravín vykonanej dňa 06. 02. 2010 podľa § 18 ods. 2 zák. č. 152/1995 Z. z. v prevádzkarní S. D., K. B. Pri uvedenej kontrole bol zistený predaj potravín s poškodeným a narušeným obalom pri výrobkoch, špecifikovaných v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ďalej boli zistené nedostatky v prevádzkovej hygiene, kde mraziaci box na uchovávanie výrobkov v predajnej časti prevádzky, hlavne v časti uloženia mrazených pečienok bol miestami výrazne znečistený zaschnutou krvavou tekutinou a časť stien a podlaha v blízkosti dverí vedúcich do skladu do chladiacich boxov na mäsové a mliečne výrobky prevažne v spodnej časti boli znečistené nánosom špiny a plesne. O výsledku vykonanej kontroly bol vyhotovený záznam dňa 06. 02. 2010 a zistené skutočnosti boli s riaditeľkou prevádzky prerokované.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že žalovaná sa stotožnila so skutkovými aj právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Pretože charakter nedostatkov a ich vecná a obsahová podstata sa týka oblasti základných hygienických pravidiel pri manipulácii a umiestňovaní potravín na trh, odvolací orgán rozhodol o uložení pokuty podľa § 28 ods. 1 písm. a) zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách, čo aj s uvedením konkrétnych porušení citovaného zákona uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní. Výšku pokuty posudzoval vcelku, s prihliadnutím na okolnosti, mieru zavinenia, minulosť prevádzkovateľa, na veľkosť prevádzky a na ďalšie faktory ustanovené v § 28 ods. 6 cit. zákona. Použitie sankčného ustanovenia hmotno-právneho predpisu iba raz a uvedenie pokuty iba v celkovej výške nepovažuje odvolací orgán za zmenu výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože nezistil v postupe prvostupňového správneho orgánu také nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu veci, ktoré by mali vplyv na výsledok rozhodovania. Preto odvolaním napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné.

Žalovaná konštatovala po posúdení námietok účastníka obsiahnutých v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, že nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín a uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú dostatočne a vierohodne preukázaným porušením ustanovení zákona o potravinách a právne normy uvedené v časti III. odôvodnenia tohto rozhodnutia majú kogentný charakter, preto tvrdenia odvolávajúceho sa uvedené v odvolaní nie sú dôvodom na zrušenie ani na zníženie uvedenej pokuty.

Poukázala na to, že stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa obligatórne prihliada na závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Po preštudovaní priloženej dokumentácie správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že pokuta vo výške 2000,-- eur, ktorá v zmysle odôvodnenia rozhodnutia bola uložená podľa § 28 ods. 1 písm. a) cit. zákona za porušenie zásad povinností a požiadaviek na hygienu potravín, manipulácie s nimi a pri ich umiestňovaní na trh, je z nadväznosti na tieto hľadiská uložená odôvodnene a stanovená správne. Pri skúmaní a posudzovaní dôvodov vedúcich k uloženiu pokuty dospela k záveru, že prvostupňový správny orgán správne aplikoval platný hmotnoprávny predpis a výšku pokuty určil dôvodne, správne a primerane v závislosti od druhu zisteného porušenia právneho predpisu a s prihliadnutím na možné riziká poškodenia zdravia. Pri určovaní výšky pokuty prihliadal na práva účastníka konania, aj na povinnosti vo verejnom záujme prihliadať na práva a právom chránené záujmy ostatných fyzických a právnických osôb. Vychádzajúc z uvedeného námietku žalobcu, týkajúcu sa neprimeranosti výšky uloženej pokuty považovala za právne irelevantnú a dôvody za neakceptovateľné.

Včas podanou žalobou zo dňa 11. 06. 2010, podanou na Krajský súd v Košiciach faxovým podaním zo dňa 15. 06. 2010, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci ttejto na ďalšie konanie. Zásadnou námietkou, o ktorú opieral svoju žalobu je námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože toto nespĺňa náležitosti stanovené v § 47 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní. V zmysle tohto zákonného ustanovenia výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a určite a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania, aby účastníci konania mohli bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Túto požiadavku napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu nespĺňa, pretože výrok je formulovaný takým spôsobom, že odvolanie účastníka sa zamieta, rozhodnutie regionálnej veterinárnej potravinovej správy sa potvrdzuje a súčasne sa účastníkovi konania ukladá pokuta vo výške 2000,-- eur. Výrokovú časť tohto rozhodnutia považuje žalobca za zmätočnú, pretože konštatuje potvrdenie prvostupňového rozhodnutia a zároveň ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú pokutu vo výške 2000,-- eur, čím nie je jasný rozsah povinností žalobcu, najmä, či nejde o duplicitne uloženú pokutu, čo môže spôsobiť problémy v prípade exekúcie realizovanej na základe nezrozumiteľného exekučného titulu. Keďže pokuta vo výške 2000,-- eur bola uložená už vo výroku prvostupňového rozhodnutia, nie je jasné, či žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uložil ďalšiu pokutu v tej istej výške, alebo potvrdil výšku pokuty uloženú prvostupňovým rozhodnutím.

S poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Reformačný výrok

odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým riešením predmetu veci a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedenie odvolací orgán. Odvolací orgán teda zmenou rozhodnutia nahradzuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Z výroku napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, či odvolací správny orgán uplatnil svoje reformačné alebo potvrdzovacie oprávnenia, teda aké boli navrhovateľovi po právoplatnom rozhodnutí vo veci uložené povinnosti. Výrok rozhodnutia musí byť jasný, zrozumiteľný, v žiadnom prípade nesmie poskytovať možnosť dvojakého výkladu, v opačnom prípade je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný.

Žalobca v žalobe zároveň poukázal na to, že rozhodnutie žalovanej nebolo náležitým spôsobom odôvodnené, pretože z neho, vychádzajúc z ust. § 28 ods. 6 zákona o potravinách, nie je zrejmé, či správne orgány prihliadli na závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Tieto obligatórne stanovené predpoklady neboli správnym orgánom prvého stupňa vyhodnotené a nezaoberal sa nimi ani druhostupňový správny orgán. Povinnosťou správnych orgánov bolo v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazom a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa názoru žalobcu neobstojí argumentácia, že výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa bez zaoberania sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takejto úvahy stanovuje. Odvolací orgán vo svojom odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa čiastočne doplnil, avšak podľa názoru žalobcu nie dostatočným spôsobom. Tento sa nestotožňuje s konštatovaním odvolacieho správneho orgánu, že pokuta bola uložená správne a má za to, že táto bola vzhľadom na zistený skutkový stav neprimerane prísna. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou správneho orgánu prihliadnuť na závažnosť zistených nedostatkov, ktorá vzhľadom na to, že nedošlo k ohrozeniu ani poškodeniu zdravia spotrebiteľov bola nízka, zistené nedostatky mali len krátke trvanie, povinnosťou bolo prihliadnuť na nízku mieru zavinenia (možno konštatovať, že zavinenie spočívalo v individuálnych nedbanlivostných pochybeniach zamestnancov zodpovedajúcich za hygienu jedného mraziaceho boxu a neopatrnej manipulácii) . Správne orgány sa s jednotlivými predpokladmi obligatórne stanovenými v cit. zákonnom ustanovení nevysporiadali, neuviedli, ako ich vyhodnotili a zohľadnili, preto určenie výšky pokuty nemôže byť objektívne.

Žalobca zároveň konštatoval, že keďže ide o konanie, ktoré začal správny orgán z vlastného podnetu, jeho povinnosťou bolo zistiť skutočný stav veci, pretože zistenie skutočného stavu veci je vo verejnom záujme a dôkazné bremeno postihuje v plnom rozsahu správny orgán. Meradlom rozhodovacieho procesu v danom prípade musí byť formálne i obsahovo kvalitné rozhodnutie. Správnosť, úplnosť a presnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia. V danom prípade táto zásada zo strany správnych orgánov rešpektovaná nebola. Zdôraznil, že pri určení výšky pokút je nevyhnutné zachovávať nestrannosť a objektivitu, jednoznačne dodržiavať princíp nezneužitia uváženia, dôsledne rešpektovať v konaní a rozhodovaní princíp rozhodnosti pri aplikácii právnych noriem, rozhodovať v rozumnej, primeranej lehote a rešpektovať či prispieť svojím aktom k udržaniu právnej istoty. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže znamenať ľubovôľu zo strany správneho orgánu. Preto nestačí iba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť uvedené aj ich hodnotenie. Absencia takéhoto postupu robí rozhodnutie nepreskúmateľným.

V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2010 navrhla žalovaná žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Konštatovala, že účastník konania vecne nevyvrátil zistenia správneho orgánu prvého stupňa v správnom konaní a nepreukázal, že k zisteniu porušenia právnych predpisov nedošlo, rovnako nepreukázal žiadne také objektívne skutočnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti, alebo ktoré by znižovali mieru jeho vlastného zavinenia. Námietku žalobcu o nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia považovala za účelovú s cieľom oddialiť zaplatenie uloženej pokuty s poukazom predovšetkým na tú skutočnosť, že účastníkovi konania je jasné, že podaním odvolania nemohlo prvostupňové rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a že uloženie pokuty nie je dvojnásobné. Svojím výrokom odvolací orgán iba potvrdil pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom vo výške 2000,-- eur a pri povinnosti ju zaplatiť zmenil text výroku prvostupňového orgánu z lehoty 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na text výroku odvolacieho orgánu do 10 dní odo dňa

doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia o odvolaní. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že doposiaľ žalobca žiadne rozhodnutie Krajskej veterinárnej a potravinovej správy Košice, ktoré malo obdobný charakter ako napadnuté rozhodnutie žalobou nenapadol, z čoho vyvodzuje záver, že obsah tohto rozhodnutia mu bol jasný a preto preňho nemohlo byť nezrozumiteľné. Obdobným spôsobom postupovala žalovaná aj v prípade ďalších zistení, konkrétne u žalobcu, ktorý uložené pokuty v predchádzajúcom období aj zaplatil, ako to vyplýva z listinných dôkazov.

Správne orgány uložili žalobcovi pokutu v súlade s § 28 ods. 1 písm. a) cit. zákona o potravinách, v zmysle ktorého môže orgán úradnej kontroly uložiť pokutu až do výšky 33.193,-- eur v znení platnom v čase vykonania úradnej kontroly. Žalovaná poukázala na to, že uloženie pokuty vo výške uvedenej vo výrokovej časti napadnutých rozhodnutí bolo náležitým spôsobom odôvodnené, pretože v konaní bolo preukázané, že v kontrolovanej prevádzke žalobcu bolo zistené opakované porušenie základných hygienických zásad, pričom pokuty za takéto porušenia boli žalobcovi uložené už rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 10. 2008, 19. 12. 2008, 10. 09. 2009. Nad rámec týchto rozhodnutí sa žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku preukázateľne dopustil porušenia zákona o potravinách aj v ďalších prevádzkach, ktoré sú v územnej pôsobnosti iných orgánov úradnej kontroly potravín.

Žalovaná zdôraznila, že orgány úradnej kontroly potravín nemôžu a nesmú čakať, až dôjde k porušeniu zdravia spotrebiteľov v dôsledku nezodpovedného prístupu prevádzkovateľov potravinárskych podnikov k plneniu si svojich základných povinností. Ak by bol takýto prípad vierohodne zistený a preukázaný, udelená pokuta by sa pohybovala v rozpätí od 10.000,-- do 30.000,-- eur a vyššie. Prvoradou úlohou orgánov úradnej kontroly potravín je rizikám predchádzať, možné nebezpečenstvá eliminovať a predovšetkým zabrániť, aby sa k spotrebiteľom dostali potraviny nespĺňajúce požiadavku zdravotnej bezpečnosti. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 2 zákona o potravinách, z ktorého vyplýva definícia bezpečnej potraviny, skazenej potraviny, v čom spočíva riziko a nebezpečenstvo a pod.

Poukázala tiež na to, že je nežiaducim javom, aby akýkoľvek subjekt pôsobiaci na potravinárskom trhu v rámci Slovenskej republiky a teda aj EÚ prejavil hrubú neznalosť právnych predpisov potravinového práva a dlhodobo a opakovane zanedbával povinnosti potravinárskeho podniku. Opakujúce sa prísľuby žalobcu o tom, že jeho snahou je dodržiavať predpisy a predávať iba zdraviu bezpečné potraviny sú s poukazom na uvedené len formálne a pri opakujúcich sa porušeniach zákona o potravinách pôsobia nevierohodne a zavádzajúco. Žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku nesie plnú zodpovednosť za zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a za vykonávanie vlastných, resp. vnútorných kontrol zameraných na to, aby všetky ním vykonávané činnosti pri uvádzaní potravín na trh zodpovedali ustanoveniam zákona o potravinách v platnom znení.

Poukázala tiež na nedodržanie ust. § 17 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré ustanovuje, že právnická osoba koná len prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu, a konštatovala, že aj napriek zisteným nedostatkom v tejto súvislosti žalovaná ako odvolací orgán neodmietla odvolanie účastníka konania a pri svojej úvahe vychádzala z obsahu podaného odvolania, z ktorého je zrejmý prejav vôle účastníka konania pokiaľ ide o podanie odvolania a dôvody. Týmto až nadštandardne prihliadla na záujmy žalobcu a uprednostnila zmysel a účel platného predpisu správneho práva, prihliadla na práva samotného účastníka konania, na objektívne a spravodlivé prerokovanie veci.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06. 02. 2010 bola u žalobcu v jeho prevádzke v Spišskej Novej Vsi na Duklianskej vykonaná úradná kontrola potravín podľa zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, o priebehu ktorej bol dňa 6. 2. 2010 vyhotovený záznam, do ktorého boli zaznamenané všetky preukázané kontrolné zistenia a výsledky tejto kontroly. Na základe uvedeného záznamu bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania podaním zo dňa 12. 02.

2010 č. j. 170/2010, z obsahu ktorého vyplýva, že konanie bolo začaté na základe skutočností, zistených pri výkone kontroly zo dňa 06. 02. 2010 v predmetnej prevádzke so špecifikáciou jednotlivých zistení, ktoré boli následne kvalifikované ako porušenia povinností žalobcu. Týmto oznámením bol žalobca zároveň poučený o možnosti vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, navrhnúť dôkazy, prípadne doplnenie dokazovania v predmetnej veci v súlade s § 33 zákona o správnom konaní.

Dňa 05. 03. 2010 pod č.j. 170/2010/1 vydala Regionálna veterinárna potravinová správa v Spišskej Novej Vsi rozhodnutie, ktorým okrem iného podľa § 23 ods. 5 a § 28 ods. 1 písm. a) zák. č. 152/1995 Z. z. za predaj potravín s poškodeným a narušeným obalom v rozpore s § 6 ods. 3 písm. a) bod 4 cit. zákona a prílohy II kapitoly IX ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín uložila žalobcovi pokutu vo výške 1000,-- eur a podľa § 23 ods. 5 a § 28 ods. 1 písm. a) cit. zákona za porušenie požiadaviek na hygienu potravín pri ich umiestňovaní na trh v rozpore s § 12 ods. 1 písm. b) cit. zákona a prílohy II kapitoly V, ods. 1 písm. a) , kapitoly I ods. 1, kapitoly II ods. 1 písm. a) , b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín pokutu v sume 1000,-- eur, t. j. spolu pokutu vo výške 2000,-- eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia boli premietnuté výsledky zistení z predmetnej kontroly, na základe ktorých bolo konštatované porušenie zákonných ustanovení tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že pri určení výšky pokuty prihliadol na závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa. Pokutu vo výške 2000,--- eur považoval za primeranú zisteniam porušenia zákona s tým, že zohľadňuje charakter prevádzky a skutočnosť, že predajom potravín s poškodeným a narušeným obalom a tým, že nebola zabezpečená hygiena predaja potravín vzniká možnosť ohrozenia zdravia spotrebiteľa a že predajom potravín s poškodeným a narušeným obalom a nezabezpečenie hygieny predaja nebolo preukázané úmyselné porušenie zákona.

O odvolaní žalobcu zo dňa 11. 3. 2010, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.

Súd v predmetnej veci postupoval v súlade s ust. § 250f O. s. p.. Keďže účastníci konania na výzvu súdu či súhlasia s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že v prípade, ak sa v určenej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že s takýmto postupom súhlasia vyslovili svoj súhlas (žalovaná podaním zo dňa 30. 8. 2010) , resp. nereagovali, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania s tým, že takýto postup nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží prevádzkovateľovi pokutu do 33.193,-- eur, ak v rozpore s týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi porušuje zásady povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulácie s nimi a ich umiestňovaní na trh.

Podľa § 31 ods. 2 cit. zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 10.

Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj iné rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou, najmä s naposledy citovanými zákonnými ustanoveniami zákona o správnom konaní.

Zakotvená zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní a pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.

Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože sa v ňom určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Tento je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia a preto len výrok je záväzný a schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.

Citované ustanovenie § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní vymedzuje povinné obsahové náležitosti výroku, pričom vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia, a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší, tzn. konkrétne právo alebo povinnosť, resp. autoritatívne potvrdzuje.

Správny poriadok odvolacie konanie podrobne neupravuje. Správne konanie od jeho začatia až po rozhodnutie odvolacieho orgánu tvorí jeden celok. Ustanovenia správneho poriadku vzťahujúce sa na vydanie prvostupňového administratívneho rozhodnutia majú všeobecnú platnosť a vzťahujú sa aj na odvolacie konanie.

Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania.

Výrok rozhodnutia odvolacieho orgánu musí v zmysle § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní obsahovať rozhodnutie, či sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta, či sa prvostupňové rozhodnutie mení a ako alebo či sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je odvolacím správnym orgánom potvrdené, ak odvolací orgán nevykonal žiadnu zmenu vo výroku rozhodnutia.

V danom prípade žalovaný správny orgán nerešpektoval citované zákonné ustanovenie, najmä pokiaľ ide o požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti výroku napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalovaný odvolanie žalobcu zamietol, prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, a zároveň uložil žalobcovi pokutu vo výške 2000,-- eur. Výroková časť rozhodnutia odvolacieho orgánu je podľa názoru súdu nepresná a zmätočná, pretože konštatuje potvrdenie prvostupňového rozhodnutia a okrem toho ukladá povinnosť žalobcovi zaplatiť pokutu 2000,-- eur. Rovnaká pokuta bola žalobcovi uložená už vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Tým nie je jasný a zrozumiteľný rozsah povinnosti určeného subjektu, t.j. či žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uložil ďalšiu pokutu v tej istej výške, alebo mal na mysli iba zdôraznenie povinnosti uloženej prvostupňovým rozhodnutím. Aj keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná konštatuje, že pokuta v uvedenej výške bola žalobcovi správnym orgánom prvého stupňa uložená správne a v súlade s hmotnoprávnymi predpismi, z čoho by sa dal vyvodiť záver, že nejde o duplicitné uloženie pokuty, vzhľadom na právnu záväznosť iba výroku rozhodnutia jeho nejasnosť a nezrozumiteľnosť môže spôsobiť problémy v prípade exekúcie realizovanej na základe nezrozumiteľného exekučného titulu. Výrok rozhodnutia nesmie poskytnúť možnosť dvojakého výkladu, inak je nepreskúmateľný. V tomto prípade výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je formulovaný dostatočne jasne a určite a preto súd považoval toto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zák. ustanoveniami § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. napadnuté rozhodnutie žalovanej pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011) zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v naznačenom smere, vo veci opätovne rozhodnúť a odstrániť nedostatky, týkajúce sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia tak, aby toto spĺňalo základnú podmienku jeho preskúmateľnosti.

Podľa § 250j ods. 6 O. s. p. je správny orgán právnym názorom súdu viazaný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, priznal mu právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku v sume 66,-- eur a trov právneho zastupovania za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia 05. 05. 2010 a podanie žaloby 15. 6. 2010) a 120,23 eur, t. j. 240,46 eur vychádzajúc z § 9 a 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (1/6 výpočtového základu) . K tejto odmene patrí náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (paušálna náhrada) ku dvom úkonom právnej pomoci a 7,21 eur. Paušálna náhrada bola určená v súlade s § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Keďže právny zástupca žalobcu je v zmysle osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (DPH) od 01. 08. 2004 registrovaný ako platiteľ DPH, patrí mu aj DPH v sume 50,98 eur (20 % zo sumy 254,88 eur) .Trovy právneho zastupovania teda zodpovedajú celkom sume 305,86 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci