KSKE 7 Sp 15/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/15/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200637 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200637.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudca v právnej veci navrhovateľa Š. V. Z.. XX.XX.XXXX, B. N. XX, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom Štúrová 20, Košice, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 36683-1/2011-BA z 24.5.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 36683-1/2011-BA z 24.5.2011.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa - Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava preskúmavaným rozhodnutím č. 36683-1/2011-BA z 24.5.2011, ako orgán verejnej správy príslušný na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z. ) rozhodla vo veci nároku navrhovateľa na úrazovú rentu tak, že navrhovateľ nemá podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu.

V odôvodnení rozhodnutia z 24.5. 2011 odporkyňa uviedla:

Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon ) , poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 88 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 -percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len pokles pracovnej schopnosti ) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 272 ods. 3 zákona, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Sociálna poisťovňa, ústredie, pri posudzovaní nárokov pána Š. V. (ďalej len poškodený ) vychádzala z nasledovných podkladov: žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti zo dňa 7. februára 2011, záznam o úraze zo dňa 30. septembra 1983, rozhodnutie č. 5812266218 o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 6. septembra 2010, list zamestnávateľa - rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia zamestnávateľa zo dňa 24. marca 1999, list Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - výpočet straty na zárobku zo dňa 9. októbra 2006, rozsudok sp.zn. 23C/175/87-45 zo dňa 22. mája 1987, lekárska správa zo dňa 16. mája 2011, zápisnica z konania zo dňa 9. februára 2011, zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 16. mája 2011, oznámenie o predĺžený lehoty zo dňa 29. marca 2011.

Poškodenému strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ku dňu 31. decembra 2003 nevznikla. Poškodený pracoval v ČSAD Košice ako automechanik 6 rokov a 3 mesiace, neskôr pracoval v profesii normovača, tohto času nepracuje.

Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, vystavenej dňa 16. mája 2011, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti o priznanie úrazovej renty, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 7. februára 2011 zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky nároku na úrazovú rentu. Dňa 28. septembra 1983 utrpel pracovný úraz - pri práci mu preniklo cudzie teliesko do vnútra oka. Bol operovaný vo fakultnej nemocnici, kde mu odstránili cudzie teliesko z oka, neskôr došlo k atrofii ľavého oka a následne k slepote ľavého oka. Podľa kontrolného očného vyšetrenia videnie na pravom oku s korekciou ako aj nález na pravom oku je v norme. Podľa vyjadrenia poškodeného bol dočasne práceneschopný 3-4 mesiace, po nástupe do práce bol preradený z pozície automechanika za normovača. Toto preradenie sa realizovalo údajne na základe vyjadrenia bezpečnostného technika. Preradenie nie je objektívne zdokumentované ani medicínsky odôvodnené, nakoľko adaptácia videnia pri strate funkcie jedného oka trvá 1 rok. S časovým odstupom a adaptáciou videnia bol schopný vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť automechanika naďalej. Vzhľadom k uvedenému posudkový lekár nekonštatuje zhoršenie zdravotného stavu na účely úrazovej renty od 1. januára 2004.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, u poškodeného nenastala podstatná zmena pomerov v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 28. septembra 1983. Nevznikla žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona.

Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku z 2.6.2011 proti označenému rozhodnutiu uviedol:

Poistenec Š. V. si podal žiadosť o vyplácanie úrazovej renty, na ktorú podľa jeho názoru má nárok a to z toho dôvodu, že dňa 28.9.1983 utrpel pracovný úraz u svojho pôvodného zamestnávateľa ČSAD n.p. PR Košice, o ktorom pracovnom úraze bolo rozhodované aj rozsudku MS Košice, 23C/175/1987 zo dňa 22.5.1987, a na základe ktorého určité obdobie pobral aj úrazovú rentu od svojho zamestnávateľa a neskôr bol zaradený aj do čiastočného invalidného dôchodku.

Neskôr po zániku pôvodného zamestnávateľa poistenec nepoberal úrazovú rentu, a to z toho dôvodu, že mal zamestnanie, ktoré mu v plnom rozsahu nahrádzalo nárok, ktorý by mu vyplynul ako rozdiel medzi pôvodným zamestnaním a priznaným dôchodkom. Neskôr prišiel o zamestnanie a pri svojom zdravotnom stave si ani nedokázal nájsť iné zamestnanie. Z toho dôvodu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplatenie úrazovej renty.

Napadnutým rozhodnutím poistencovi nebola priznaná úrazová renta z dôvodov uvádzaných v odôvodnení. Dôvodom je, že nesplnil ust. § 88 ods. 1, kde je presne uvedené, že má nárok na takúto rentu len v prípade, ak choroba z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, čo v jeho prípade podľa lekárskej správy vystavenej dňa 16.5.2011 nie je, pretože jeho schopnosť pracovať je iba znížená o 10 %. K takémuto záveru dospel posudkový lekár na základe zdravotnej dokumentácie. Podľa jeho názoru jeho pôvodná práca bola automechanik a podľa neho nie

je objektívne zdokumentované a ani medicínsky odôvodnené, že by mal mať stratu videnia jedného oka viac ako 1 rok.

S takýmto záverom posudkového lekára rozhodne nemôže poistenec súhlasiť, pretože v jeho prípade došlo k strate videnia nie na 1 rok, ale na celý život, na predmetné oko poistenec vôbec nevidí. Táto skutočnosť sa dá objektívnym lekárskym vyšetrením bez problémov zistiť. Druhé oko, keďže preberá funkciu i poškodeného oka je nadmerne zaťažené sa výrazne zhoršuje a v súčasnosti používa dioptrie 3,5, pričom takéto rapídne zhoršovanie zraku sa stále uskutočňuje.

To už nevie vykonávať prácu automechanika je tým pádom zrejmé, pretože na takúto prácu je nutné mať obe oči zdravé. Pokiaľ si poistenec hľadal sám robotu ako náhle bol poslaný na lekársku prehliadnu a prišiel s výsledkom, že na jedno oko vôbec nevidí a na druhé má zníženú viditeľnosť s používaním dioptrií 3,5 ani jeden zo zamestnávateľov ho už neprijal, pretože nie je schopný vykonávať takúto prácu.

Pre objektívne posúdenie zníženia pracovnej schopnosti preto žiadam, aby súd, ktorý bude preskúmavať toto rozhodnutie nariadil znalecké dokazovanie nestranným znalcom, ktorý by určil presný rozsah poklesu pracovnej schopnosti na základe pracovného úrazu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 1.8.2011 k obsahu opravného prostriedku uviedla:

Odvolanie pána Š.K. V.Z. Z.O. XX. L. XXXX, B. N. XX, XXX XX A. (ďalej len navrhovateľ ) , zo dňa 2. júna 2011 považujeme za opravný prostriedok, nakoľko podľa § 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon ) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie vydaného podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu zákona možno podať opravný prostriedok.

K opravnému prostriedku, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo rozhodnutia: 36683-1/2011-BA zo dňa 24. mája 2011 (ďalej len rozhodnutie ) , vydaného podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona uvádzame nasledovné:

Sociálna poisťovňa, ústredie v súvislosti so žiadosťou navrhovateľa o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa § 89 ods. 3 zákona, ktorá bola do Sociálnej poisťovne, pobočka Košice doručená dňa 7. februára 2011 vydala dňa 24. mája 2011 rozhodnutie, ktorým podľa § 88 zákona úrazovú rentu navrhovateľovi v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. septembra 1983 nepriznala z dôvodu, že poškodený nemá viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa je 10 %.

Rozhodnutie bolo vydané na základe Lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 16. mája 2011, podľa ktorej miera poklesu pracovnej schopnosti je 10 %. V časti Celkový posudok sa uvádza, že 28.09.1983 v práci mu preniklo teliesko do vnútra oka, bol operovaný vo fakultnej nemocnici, odstránenie cudzieho telieska, neskôr došlo k atrofii ľavého oka a následnej slepote ľavého oka, podľa kontrolného očného vyš. videnie n a pravom oku s korekciou ako aj nález na pravom oku je v norme.

Podľa vyjadrenia poškodeného bol PN asi cca 3-4 mesiace, po nástupe do práce bol preradený z pozície automechanika za normovača. Toto preradenie sa realizovalo údajne na základe vyjadrenia bezpečnostného technika. Preradenie nie je objektívne zdokumentované ani medicínsky odôvodnené, nakoľko adaptácia videnia pri strate funkcie jedného oka trvá 1 rok. S časovým odstupom a adaptáciou videnia bol schopný vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť automechanika naďalej. Vzhľadom na stratu funkcie ľavého oka a s prihliadnutím aj na možnosť jednorazového odškodnenia priznávam poškodenému pokles pracovnej schopnosti 10 %.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom okrem iného uvádza, že: S takýmto záverom posudkového lekára

rozhodne nemôže poistenec súhlasiť, pretože v jeho prípade došlo k strate videnia nie na 1 rok, ale na celý život, na predmetné oko poistenec vôbec nevidí. Táto skutočnosť sa dá objektívnym lekárskym vyšetrením bez problémov zistiť. Druhé oko, keďže preberá funkciu i poškodeného oka, je nadmerne zaťažené, sa výrazne zhoršuje a v súčasnosti používa dioptrie 3,5, pričom takéto rapídne zhoršovanie zraku sa stále uskutočňuje.

To, že nevie vykonávať prácu automechanika je tým pádom zrejmé, pretože na takúto prácu je nutné mať obe oči zdravé. Pokiaľ si poistenec hľadal sám robotu, akonáhle bol poslaný na lekársku prehliadku a prišiel s výsledkom, že na jedno oko vôbec nevidí, a na druhé má zníženú viditeľnosť s použitím dioptrií 3,5 ani jeden zo zamestnávateľov ho už neprijal, pretože nie je schopný vykonávať takúto prácu.

Pre objektívne posúdenie zníženia pracovnej schopnosti preto žiadam, aby súd ktorý bude preskúmavať toto rozhodnutie nariadil znalecké dokazovanie nestranným znalcom, ktorý by určil presný rozsah poklesu pracovnej schopnosti na základe pracovného úrazu .

Sociálna poisťovňa, ústredie, podľa ustanovenia § 219 ods. 3 zákona preskúmala napadnuté rozhodnutie a priloženú dokumentáciu a opravnému prostriedku v celom rozsahu nevyhovela.

Sociálna poisťovňa, ústredie, úrazovú rentu navrhovateľovi nepriznala, nakoľko miera poklesu pracovnej schopnosti podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 16. mája 2011 je 10 %, v dôsledku čoho navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 ods. 1 zákona.

Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz - poškodenie ľavého oka, u zamestnávateľa ČSAD, n.p. Staničné nám. 9, Košice (ďalej len zamestnávateľ ) , kde pracoval ako opravár.

Na základe opravného prostriedku bol navrhovateľ opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorý nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľa v celom rozsahu, potvrdil mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 10 % a odstúpil vec posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach na ďalšie konanie.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach po posúdení zdravotného stavu poškodeného vyhotovil Lekársku správu zo dňa 12.júla 2011, v ktorej sa v časti Celkový posudok uvádza, že Posudzovaný v r. 1983 bol operovaný na Očnom oddel. s odstránením cudzieho telieska, ktoré mu preniklo do ľavého oka pri pracovnom úraze dňa 28.9.1983. Neskôr došlo k atrofii ľavého oka a k následnej slepote ľavého oka. Podľa očného nálezu z marca 2011 ľavé oko je bez svetlocitu, pravé oko je ďalekozraké s korekciou, zraková ostrosť je v norme, zdravotný stav je trvalý.

Zhodnotením zdrav. stavu menovaného konštatujeme, že menovaný je jednooký s normálnou zrakovou ostrosťou na pravom oku pri korekcii, takýto stav s časovým odstupom na adaptáciu binokulárneho videnia umožňuje posudzovanému naďalej vykonávať pôvodné pracovné zaradenie ako automechanik.

Posudkový lekár SP - pob. Košice berúc do úvahy možnosť jednorázového odškodnenia pri strate funkcie ľavého oka uznal posudzovanému pokles pracovnej schopnosti 10 % - s týmto záverom vyslovujeme súhlasné stanovisko.

Pokles pracovnej schopnosti pri priznaní úrazovej renty Sociálna poisťovňa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania a po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona. Pokles pracovnej schopnosti posudkový lekár sociálneho poistenia posudzuje na základe priložených lekárskych správ -

Hlásenia o pracovnom úraze , Hlásenia choroby z povolania zistenej Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie a ostatných údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach na pojednávaní vo veci preskúmania opravného prostriedku navrhovateľa, opravnému prostriedku nevyhovel a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo rozhodnutia 36683-1/2011-BA zo dňa 24. mája 2011 vo veci nepriznania nároku navrhovateľa na úrazovú rentu potvrdil.

V reakcii na vyjadrenie odporkyne k opravnému prostriedku z 1.8.2011 právna zástupkyňa navrhovateľa predložila súdu podanie zo 17.10.2011, v ktorom reagujúc na obsah vyjadrenia odporkyne k opravnému prostriedku uviedla:

Navrhovateľ svojou žiadosťou zo dňa 7.2.2011 sa domáhal, aby mu bola priznaná úrazová renta z dôvody zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 zák. č. 461/2003. Vo svojej žiadosti uviedol, že utrpel pracovný úraz u bývalého zamestnávateľa ČSAD n.p. Košice, a to dňa 28.9.1983, o ktorom pracovnom úraze bolo aj rozhodované rozsudkom MS Košice 23C/175/1987 zo dňa 22.5.1987, na základe ktorého mu aj bola vyplatená náhrada mzdy, t.č. úrazová renta od bývalého zamestnávateľa. Neskôr nepožadoval výplatu úrazovej renty, nakoľko jeho príjem sa vyrovnal príjmu, ktorý dosahoval u bývalého zamestnávateľa.

V súčasnosti však je nezamestnaný, jeho príjem nedosahuje výšku zárobku, ktorý by mu prináležal a preto v zmysle zákonnej úpravy, keďže bývalý zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupníctva mu táto úrazová renta prináležala. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice dňa 24.5.2011 mu však úrazovú rentu nepriznala, nakoľko podľa jej zistení miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa je iba 10 %. Toto rozhodnutie Sociálna poisťovňa vydala na základe lekárskej správy Sociálnej poisťovni, pričom pri tejto lekárskej správe bolo zistené podľa vyjadrenia lekárov, že s časovým odstupom a adaptáciou videnia by bol schopný vykonávať pracovnú činnosť automechanika. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok s tým, že nesúhlasí so záverom posudkového lekára, pretože oko, na ktoré utrpel zranenie následkom úrazu je úplne slepé a v dôsledku namáhania si funkčného oka, jeho zdravotný stav sa zhoršil, čo sa týka videnia na dioptrie 3,5. Toto videnie sa mu neustále zhoršuje.

Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie, podľa ktorého navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu, pričom k svoju záveru dospela na základe opätovného posúdenia posudkovým lekárom SP, a to lekárskou správou zo dňa 12.7.2011, ktorý vlastne zopakoval to isté, čo bolo uvedené v lekárskej správe zo dňa 16.5.2011.

V prvom rade chceme uviesť, že namietame vyhotovené lekárske posudky zo strany odporcu, pretože títo sú v pracovnom pomere s odporcom a nie je teda možné ich považovať za objektívne. To, že posúdenie posudkovým lekárom nemohlo byť objektívne je fakt, že si posudkový lekár ani len nevyžiadal lekárske správy od ošetrujúcich lekárov, spoľahol sa iba na skutočnosti uvádzané navrhovateľom, ďalej z dokladu záznam o úraze z r. 1983 a z rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku.

Z uvedeného trváme na tom, aby bolo vykonané objektívne posúdenie zníženia schopnosti pracovať, a to nestranným znaleckým dokazovaním.

Poukazujeme na ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003, kde na účely rozhodovania o priznaní alebo nepriznaní úrazovej renty nie je podstatné posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale posúdenie poklesu pracovnej schopnosti. Podľa nášho názoru posudkový lekár sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľ má v súčasnosti na pravom oku znížené videnie až na 3,5 dioptrie, pričom ako z predchádzajúcich lekárskych vyšetrení je zrejmé na toto oko videl bez dioptrií a v dôsledku úrazu ľavého oka sa mu znižuje aj viditeľnosť pravého oka. Máme zato, že teda odporca nedostatočným

spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a dokonca nevychádzal ani z osobného vyšetrenia navrhovateľa. Zároveň podľa nášho názoru sa ani odporca dostatočne nevysporiadal s otázkou poklesu pracovnej schopnosti jeho doterajšieho zamestnania, pretože neustále uvádza iba to, že pri takomto zdravotnom stave musí byť schopný vykonávať prácu automechanika a nevzal v úvahu, že za posledné desaťročia už tento nevykonával funkciu automechanika, ale normovača.

Pre objektívne posúdenie však je treba povedať, že navrhovateľ by nebol schopný vykonávať za daného stavu ani funkciu automechanika, pretože slabé videnie na jedno oko znamená ohrozenie svojho zdravia pri vykonávaní takejto práce, ale aj zdravia ostatných spolupracovníkov, ktorí by museli pracovať v jeho dosahu. Aj tieto otázky však môže jednoznačne odborne posúdiť iba nezávislý znalec a zodpovedať na všetky otázky a teda aj zásadnú otázku, či u navrhovateľa je pokles pracovnej schopnosti taký, aby dosahoval zákonom stanovené percento.

Na pojednávaní dňa 4.5.2012 pred Krajským súdom v Košiciach zástupcovia účastníkov konania zotrvali na svojich stanoviskách uvedených v opravnom prostriedku a na neho nadväzujúcich vyjadreniach.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie odporkyne o nepriznaní úrazovej renty z 24.5.2011, oboznámil sa s obsahom posudkového a dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len pokles pracovnej schopnosti ) a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa obsahovo zhodných záverov posudkov Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo 16.5.2011 (ktorý bol základom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 24.5.2011) a Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach z 12. 7. 2011 navrhovateľ nie je poškodený na účely § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 - percentný pokles pracovnej schopnosti, pričom miera poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa pre účely úrazovej renty predstavuje 10 %.

Súd skúmajúc námietky navrhovateľa vo vzťahu ku skutkovým a právnym záverom vyplývajúcim z odôvodnenia rozhodnutia z 24. mája 2011, ktoré uviedol jednak v opravnom prostriedku z 2. 6. 2011 a taktiež prostredníctvom právnej zástupkyne v jej písomnom podaní zo 17. 10. 2011 považuje za potrebné uviesť predovšetkým nasledovné:

Posudok posudkového lekára sociálnej poisťovne má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok, vypracovaný súdnym znalcom. Žiadnym z týchto dôkazných prostriedkov nie je súd viazaný a posudzuje ich podľa svojej úvahy jednotlivo, ale tiež v ich vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Takýto právny záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1So/109/2003 (ZSP 62/2006) . Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúca sa danej právnej problematiky rešpektuje dôkaznú váhu posudku podaného posudkovým lekárom v dávkových veciach podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom z nej možno zároveň vyvodiť záver, že v prípade pochybností súdu o vierohodnosti a úplnosti odborných záverov vyplývajúcich z posudku posudkového lekára je súd oprávnený nariadiť vo veci znalecké dokazovanie za účelom posúdenia zdravotného stavu účastníka konania a odbornej konfrontácie so závermi vyplývajúcimi z posudku podaného posudkovým lekárom v administratívnom konaní.

V preskúmavanej právnej veci však súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali odborné závery posudkových lekárov podané v konaní o nároku navrhovateľa na priznanie úrazovej renty.

Obsahovo zhodné závery posudkov zo 16.5.2011 a 12.7.2011 (č.l. 8-10 spisu) navrhovateľ v konaní pred orgánom verejnej správy, ani v súdnom konaní nespochybnil žiadnym listinným dôkazom (aktuálnou lekárskou správou) , ani inou konkrétnou výhradou vo vzťahu k posudkovej činnosti odporkyne, ktoré by boli pre súd dôvodom pre doplnenie podaných posudkov, resp. pre nariadenie znaleckého dokazovania. Pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne namietal iba skutočnosť, že posudkovú činnosť posudkových lekárov v preskúmavanej právnej veci nemožno považovať za objektívnu, vzhľadom na istý vzťah závislosti na odporkyni, súd sa s takouto všeobecne formulovanou námietkou nemôže stotožniť, keďže posudkoví lekári vykonávajú posudkovú činnosť na základe oprávnenia daného zákonom o sociálnom poistení.

Pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v konaní argumentoval obsahom rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4So/114/2009 z 31.3.2010, poukazujúc na nutnosť vyhovieť námietkam účastníka konania voči posudkovej činnosti odporkyne v konaní o dávkach, súd z obsahu daného rozsudku jednoznačne vyvodil záver, že v danej právnej veci išlo o odlišný skutkový a právny stav, než je tomu v preskúmavanej právnej veci.

V rozsudku NS SR č.k. 4So/114/2009 z 31.3.2010 totiž došlo k zrušeniu rozhodnutia odporkyne v konaní o úrazovej rente z dôvodu, že odporkyňa nereagovala na námietky účastníka konania vznášané vo vzťahu k posudkovej činnosti v priebehu administratívneho konania, k čomu v preskúmavanej právnej veci nedošlo. Navrhovateľ nenamietol v konaní o žiadosti o priznanie úrazovej renty ani v súdnom preskúmavacom konaní žiadne konkrétne skutočnosti, resp. výhrady voči obsahu alebo spôsobu podávania posudkov posudkových lekárov.

K obsahu námietok navrhovateľa týkajúcich sa neúplnosti podaných posudkov a nedostatku dôvodov preskúmavaného rozhodnutia súd konštatuje, že predmetom odborného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa a dlhodobo nepriaznivých účinkov pracovného úrazu navrhovateľa z 28. 9. 1983 bola komplexná zdravotná dokumentácia navrhovateľa, vrátane lekárskej správy z očného vyšetrenia navrhovateľa z 28. 3. 2011. Závery posudkov zo 16. 5. 2011 a 12. 7. 2011 sú podľa názoru súdu vyčerpávajúce vo vzťahu k záveru, že navrhovateľ nie je poškodeným na účely § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., čím nespĺňa právne podmienky pre priznanie úrazovej renty podľa § 88 uvedeného zákona.

Navrhovateľ v konaní predložil rozsudok bývalého Mestského súdu v Košiciach č.k. 23C/175/87-45 z 22. mája 1987 (č.l. 3 - 5 spisu) , ktorým mu v občianskoprávnom konaní súd priznal proti bývalému zamestnávateľovi nároky na finančné plnenia z titulu náhrady škody vzniknutej mu pracovným úrazom z 28. 9. 1983. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súd zistil, že žalobcovi nebolo možné priznať stratu na zárobku vo forme opakujúcej sa mesačnej náhrady, pretože nie vo všetkých mesiacoch rozhodného obdobia mu vznikla strata na zárobku, a pokiaľ žalobca sa domáhal náhrady vo väčšom rozsahu, bolo potrebné jeho žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť .

Z obsahu dokazovania o nároku navrhovateľa na priznanie úrazovej renty, vykonaného v administratívnom konaní, ako aj v súdnom preskúmavacom konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. pred Krajským súdom v Košiciach zároveň vyplynulo, že navrhovateľ v súvislosti s pracovným úrazom, ku ktorému došlo 28.9.1983 nebol k 31.12.2003 poberateľom náhrady za stratu na zárobku, resp. náhrady za stratu na dôchodku, podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, čím mu nevznikol nárok na tzv. transformovanú úrazovú rentu, a to v právnej nadväznosti na ustanovenie § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Súd v konaní zároveň zistil, že okrem súdneho konania vedeného na bývalom Mestskom súde v Košiciach pod č.k. 23C/175/87 nebola žiadnym iným súdnym rozhodnutím ani inou právnou formou upravená náhrada za stratu na zárobku u navrhovateľa v dôsledku jeho pracovného úrazu z 28.9.1983. Tieto skutočnosti priamo vyplývajú aj z obsahu zápisnice z pojednávania zo 4.5.2012 (č.l. 30-34 spisu) .

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k právnej problematike úrazovej renty vo vzťahu k nárokom na finančné plnenia z dôvodu straty na zárobku, resp. straty na dôchodku podľa

právnych predpisov účinných do 31. 12.2003 vyplýva, že samotné vyplatenie náhrady za stratu na zárobku v dôsledku pracovného úrazu počas práceneschopnosti nasledujúcej po pracovnom úraze, resp. aj v období bezprostredne nasledujúcom po ukončení práceneschopnosti (tak ako to bolo v prípade navrhovateľa podľa obsahu rozsudku Mestského súdu v Košiciach č.k. 23C/175/87-45 z 22. mája 1987) nie je právne relevantným dôvodom pre priznanie úrazovej renty, resp. vydania rozhodnutia o výške úrazovej renty podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Za právne významné skutočnosti vzťahujúce sa na nárok navrhovateľa na úrazovú rentu by bolo možné považovať iba jeho preukázateľné nároky na vyplácanie straty na zárobku, resp. straty na dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 (napr. rozsudky NS SR č.k.7So/133/2009 z 25.11.2010, 9So/41/2010 z 24.11.2010, 4 So/142/2009 z 28.4.2010) .

Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil právne podmienky pre priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. a preto podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľ, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.