KSKE 7 Sp 34/2010 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 Sp 34/2010

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/34/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010234661 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010234661.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľov: A.. M. M., Y.., D.. XX.X.XXXX V. R. M., D.. X.X.XXXX, P. N. G.D. Č.. XX, G., proti odporcovi: Obvodnému pozemkovému úradu Košice - okolie, Popradská 78, Košice, za účasti účastníčky konania: I. X., D.. XX.X.XXXX, N. I. H. Č.. X, G., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 2010/00846-11-Kr z 22. októbra 2010, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 2010/00846-11-Kr z 22. októbra 2010 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 9 ods.4 zákona č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len zákon ) rozhodol o uplatnenom nároku oprávnenej osoby I. X. tak, že oprávnená osoba podľa § 4 ods.2 zákona spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods.1 písm.n) zákona, a preto sa jej priznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti ležiacej v katastrálnom území D. O. zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici Č..XXX ako parcela Č..XXXX, ktorej časť je dnes vedená v katastri nehnuteľnosti v katastrálnom území O. na liste vlastníctva Č..XXXX ako parcela Y. Č..XXXXX/X o výmere 568 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.

Odporca v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol:

Z predložených a vyžiadaných listín bolo zistené, že v pozemkovej knihe kat. úz. D. O. v pozemnoknižnej zápisnici č. 707 je vedená parcela Č..XXXX bez výmery vo vlastníctve B. B. v zápise B 22 v celosti. Z identifikácie parciel zo dňa 23.4.1992 vyplýva, že pozemnoknižná parcela č.1522 je evidovaná v U. XX z dôvodu vyvlastnenia pre Čsl. štát - Východoslovenské tehelne. Z identifikácie parciel zo dňa 15.11.1994 vyplýva, že pozemnoknižná parcela č.1522 druh pozemku lúka podľa býv. kat. stavu p.č. XXXX U.úka vo výmere 16612 m2 celá je včlenená do U. XX. Z rozhodnutia Okresného národného výboru - odbor výstavby v Košiciach č. Výst. 3484/1965 zo dňa 22.4.1965 zo zápisu pod por. č.2 vyplýva, že B. B. sa vyvlastňuje z vložky 707 parcela č.1522 o výmere 16707 m2 pre Východoslovenské tehelne, národný podnik v Košiciach za účelom zriadenia pionierskeho tábora v obci O. v hode Šugo. Náhrada za vyvlastnený pozemok prislúchala v inom náhradnom pozemku. Náhradný pozemok mal poskytnúť Finančný odbor ONV v Košiciach. Na základe oznámenia Správy katastra Košice-okolie dňa 21.4.2010, zaslanej pozemnoknižnej mapy a geometrického plánu k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu firma GEOTOP s.r.o. identifikovala stav údajov katastra nehnuteľnosti s vyvlastňovacím rozhodnutím

a pozemnoknižnými pozemkami, ktoré boli odňaté z vlastníctva B. B. a prešli do vlastníctva štátu za účelom zriadenia Pionierskeho tábora. Vykonaným porovnaním bolo zistené, že časť vyvlastnenej pozemnoknižnej parcely č.1522 je totožná s platnými parcelami CKN označenými pod parcelným číslom 11606/7 vedenom v liste S. Č..XXXX V. 11606/8 U. S. Č..XXXX vo vlastníctve navrhovateľov na základe kúpy uzatvorenej medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi a Výchoslovenskými tehelňami, š.p. v likvidácii ako predávajúcim od 10.3.1997. V konaní je preukázané, že oprávnená osoba je dcérou B. B., ktorý zomrel dňa 16.7.1978 a preto spĺňa podmienky uvedené v § 4 ods.2 písm.c) zákona. Podľa § 6 ods.1 písm.n) zákona oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez poskytnutia náhrady. Tým, že vlastníctvo prešlo na štát bez poskytnutia náhrady, sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods.1 písm.n) zákona v spojení s ustanovením § 4 zákona. Podľa § 5 ods.3 zákona je povinná osoba povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Podľa § 68 ods.1 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v rozhodnom období, veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd (zákon o pôde) , sa zahrňujú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo zamietnuté. Podľa § 30 zákona postup podľa druhej časti tohto zákona sa za majetok uvedený v § 1 ods.1 považuje aj majetok, ktorý sa v čase odňatia vlastníckeho práva na tieto účely užíval. Vzťah medzi reštitučnými a privatizačnými predpismi je riešený v § 3 zákona č.92/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov. Z ustanovenia § 3 ods.2 je zrejmé, že nadobúdateľ majetku alebo jeho právny nástupca sa stáva povinnou osobou podľa osobitných predpisov, pričom nadobúdaným majetkom je aj majetok, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe podľa osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Východoslovenské tehelne, š.p. Košice v liste zo dňa 28.4.1993 ako povinná osoba na výzvu oprávnenej osoby uviedli, že požiadavky v rámci reštitučného zákona budú realizovať po vykonaní identifikácie parciel Pionierskeho tábora Šugov. Dohodu o vydaní nehnuteľnosti s oprávnenou osobou neuzatvorili ani po vstupe do likvidácie a vyhlásení konkurzu a v obchodnom registri boli vymazané dňom 8.7.2005. Účastníci konania evidovaní v liste vlastníctva č.1584 nesúhlasili s vydaním nehnuteľnosti oprávnenej osobe z dôvodu, že pozemok bol vyvlastnený za účelom stavby Pionierskeho tábora pre rekreačné účely, o čom svedčí aj druh pozemku a popis nehnuteľnosti v U. XX zo dňa 1.3.1993, geometrický plán vyhotovený pod č. 241-88-91-1/1993, kde je taktiež vyšpecifikovaný charakter odkúpených pozemkov a rozhodnutie ONV - odboru výstavby v Košiciach zo dňa 10.4.1965, ktorým sa určuje stavebný obvod pre: Výstavbu Pionierskeho tábora VsT Košice v doline Šugov . Po vyhodnotení predložených listín bolo zistené, že predmetom geometrického plánu vyhotovenom pod č. 241-88-91-1/1993 je rozdelenie parcely zapísanej v U. Č..XX pod číslom XXXXX vodná plocha na parcely s novým označením XXXXX/X V. XXXXX/X. Geometrický plán 7 nemení druh pozemku. Z rozhodnutia vydaného pod číslom Výst. 3078/65-Ba zo dňa 10.4.1965 vyplýva, že za účelom výstavby pionierskeho tábora pre VST Košice v doline Šugov sú plánované montované objekty za účelom rekreácie detí s tým, že oplotenie PT nie je dovolené, loptové hry možno hrať na voľných trávnatých plochách a výškové rozdiely v teréne pri osadzovaní objektov vyrovnávať v max. miere soklovým murivom. Toto rozhodnutie nezbavilo investora ďalších zákonných povinností, pokiaľ ide o stavebné povolenie a upozornilo na to, že stavebný obvod môže byť využitý len pre účely, pre ktoré bol vyhlásený. Ministerstvo vnútra SR, štátny archív v Košiciach a Mesto Medzev ako vykonávateľ štátnej správy v územnom plánovaní a stavebnom poriadku oznámili, že nedisponujú listinou preukazujúcou zriadenie chatovej osady na území pionierskeho tábora Nižný Medzev Šugov. Okresný úrad Košice-vidiek oznámil listom zo dňa 23.10.1992, že dá sa predpokladať, že občanom zo strany bývalého Okresného národného výboru Košice-vidiek náhradné pozemky neboli poskytované hoci vyvlastňovacie rozhodnutia s takými náhradami počítali. Pozemok vydávaný týmto rozhodnutím pod označením 11606/12 vznikol rozdelením parcely č.XXXXX/X vedenej S. U. XX v druhu pozemku vodná plocha. Zároveň v konaní neboli zistené skutočnosti v zmysle § 11 ods.1 písm.a) až h) , ktoré by bránili vydaniu nehnuteľnosti v kat. území Medzev evidovanej v U. XXXX ako parcela CKN č.11606/8 o výmere 568 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využívania pozemku dvor, ktoré prešli do vlastníctva štátu ako časť poz. kn. parcely č.XXXX. Prevod vlastníctva kúpnou zmluvou V 120/07 s dátumom uzatvorenia 7.3.1997 podpísanou účastníkmi 10.3.1997 s poukazom na ustanovenie § 5 ods.3 nebol platný vzhľadom na uplatnený reštitučný nárok. Ďalšia časť vyvlastnenej pozemnoknižnej parcely 1522 označená ako súčasná parcela CKN č.11606/7 o výmere 37 m2 evidovaná S. U. XXXX vo vlastníctve povinných osôb, na ktorej bola postavená rekreačná chata so súpisným číslom 1331, nie je predmetom obnovenia vlastníckeho práva a je riešená samostatným rozhodnutím. Vzhľadom na to, že

uplatnený nárok je v súlade so zákonom a všetky skutočnosti sú doložené platnými dokladmi, rozhodol tunajší úrad tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia .

Včas podanými opravnými prostriedkami (obsahovo zhodnými) sa navrhovatelia domáhali zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia odporcu.

V dôvodoch svojho opravného prostriedku navrhovatelia zhodne uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že dotknutá parcela CKN č.11606/8 o výmere 568 m2 v katastrálnom území Medzev je zapísaná v liste vlastníctva Č..XXXX ako druh pozemku zastavaná plocha, a preto z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa jedná o zastavaný pozemok, čo znamená, že došlo k zmene druhu pozemku z lúky na zastavanú plochu. Vytýkali odporcovi, že túto skutočnosť opomenul a účelovo sa nezaoberal prekážkou vydania predmetnej parcely v zmysle ust. § 11 ods.1 písm.d) zákona nadväzne na druhú časť vety pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu , pričom súčasne poukázali na snímok z katastrálnej mapy, z ktorého vyplýva dôvodný záver, že stavba bráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

Navrhovatelia zhodne konštatovali nasledovné skutočnosti:

1) Dotknutá parcela CKN č. 11606/8 o výmere 568 m2 kat. úz. O. je zapísaná na U. Č.. XXXX ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa jedná o zastavaný pozemok, čo znamená, že došlo k zmene druhu pozemku z lúky na zastavanú plochu. OPÚ Košice- okolie pri rozhodovaní túto skutočnosť opomenul a účelovo sa nezaoberal prekážkou na jeho vydanie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) z. č. 229/1991 Zb. v platnom znení ani nadväznosťou na druhú časť vety pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu . V danom prípade sa predmetná parcela nachádzala v území, ktoré je zastavané, čo preukazuje aj snímka z katastrálnej mapy a je dôvodný záver, že stavby bránia poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Je nesporné, že predmetná parcela je vedená ako zastavaná plocha a nádvoria, čo zodpovedá aj skutočnému stavu a je situovaná v zastavanom území, kde jednotlivé stavby sú vedené v katastri nehnuteľnosti. Táto skutočnosť potvrdzuje OPÚ Košice-okolie svojim rozhodnutím č. 2010/00846-12-Kr z 25.10.2010 predmetom ktorej je parcela č. 11606/7 o výmere 37 m2, zapísaná v U. Č.. XXXX, na ktorú si rovnako uplatnila právo ako oprávnená osoba I. X. a ktorej som spoluvlastníkom, pretože pre prekážku podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb. v platnom znení vlastnícke právo oprávnenej osobe nepriznal. (fotokópiu Rozhodnutia OPÚ Košice - okolie č. 2010/00846-12-Kr z 25.10.2010, ktoré som taktiež obdŕžal dňa 3.11.2010 v prílohe prikladám) .

2) Rovnako zastávam názor, že zo strany OPÚ Košice - okolie došlo k závažnému pochybeniu, keď formálne rešpektoval rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 4Sp/16/2008, ktorým bolo zrušené jeho rozhodnutie č. 15-229/855-Kr zo dňa 11.07.2005 a to napriek tomu, že právny názor vyslovený konajúcim súdom bol pre neho záväzný. Na vyjadrenia vlastníka neprihliadal, nezaoberal sa nimi. Nezaoberal sa ani nespornou skutočnosťou, že predaj dotknutých pozemkov bol realizovaný na základe súhlasného stanoviska Ministerstva výstavby a verejných prác SR a Ministerstva pre správu a privatizáciu NM SR a ani ju nevyhodnotil.

3) OPÚ Košice - okolie sa v konaní náležite nevyporiadal ani so skutočnosťami uvedenými v rozhodnutí Okresného národného výboru - odbor výstavby v Košiciach. č. Výst. 3484/1965 z 22.4.1965 por. Č. 2, ktorým bol B. B. priznaný náhradný pozemok. OPÚ Košice - okolie sa uspokojil len s formálnym odkazom na list Okresného úradu Košice - vidiek z 23.10.1992, že sa dá predpokladať, že náhradné pozemky neboli poskytnuté. Skutočnosť, či si B. B.Ö. toto právo uplatnil, prijal ho resp. odmietol OPÚ Košice - okolie ignoruje, pričom povinnosť preukázať túto skutočnosť bola na strane oprávnenej osoby. Na 3. strane rozhodnutia hodnotí túto skutočnosť bez relevantného dôkazu podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona zák. č. 229/1991 Zb. ako preukázanú, t.j. že náhrada poskytnutá nebola.

4) Nerovnaké hodnotenie rozhodujúcich skutočností a upieraní rovnakého postavenia účastníkov konania je zrejmé aj z vyhodnotenia skutočností súvisiacich s odkúpením parcely dnes označenej ako p. č. CKN č. 111606/8 o výmere 568 m2 - zastavané plochy a nádvoria kúpnou zmluvou pod č. V 120/97 vklad povolený dňa 4.4.1997, kde bol označený ako druh pozemku zastavaná plocha. Pokiaľ by neboli splnené zákonom stanovené povinnosti pre zápis dotknutej nehnuteľnosti (druh pozemku zastavaná plocha) do katastra nehnuteľností, nebol by takýto zápis v katastri nehnuteľností vykonaný. Aj znalecký posudok vo veci overenia finančnej hodnoty účtovného zostatku HIM Vsl. Tehelní, š.p. Košice z 12.02.1995 nesporne zistil, že umiestnením chát v dotknutom území v rozpätí rokov 1969 až 1976 došlo k naplneniu určeného stavebného obvodu Výstavba Pionierskeho tábora VsT Košice v doline Šugov a odvolávanie sa OPÚ Košice - okolie v rozpore s týmito skutočnosťami je irelevantné, keďže je vymedzený v súvislosti so stavebným konaním. Existencia tohto tábora bola v regióne všeobecne známa a tvrdenie o závažnosti nedostatku listiny preukázujúce zriadenie chatovej osady, keď je jednoznačne preukázané rozhodnutie č. Výst. 3078/65-Ba z 10.4.1965 je v porovnaní s hodnotením že sa dá predpokladať, že náhradné pozemky neboli poskytnuté v súvislosti s vyvlastnením parcely č. 1522 neadekvátne a tak vzbudzuje závažné pochybnosti o nestrannosti, objektívnosti a odbornosti hodnotenia jednotlivých dôkazov.

Tieto moje tvrdenia a označené dôkazy preukazuje aj rozhodnutie Okresného národného výboru Košice - vidiek, odbor obchodu a cestovného ruchu č. Obch. 1153/84 zo dňa 29.02.1983, ktorým závod Šugov zatrieďuje do kategórie Turistická ubytovňa B . Podľa tohto rozhodnutia uvedená jednotka vyhovuje podmienkam odbornej normy Ministerstva obchodu SSR a ČSR č. 735412 - kategorizácia ubytovacích závodov a zariadení určených na prechodné ubytovanie a klasifikačným znakom pre zaraďovanie do tried.

Mám za to, že toto rozhodnutie len potvrdzuje skutočnosť, že na predmetnom pozemku ako aj na ostatných priľahlých pozemkoch boli zriadené rekreačné chaty a ubytovne, a to sa dá kvalifikovať už ako chatová osada, čo v zmysle zák. č. 229/1991 Zb., § 11 ods. 1 písm. e) v platnom znení tiež bráni jeho vydaniu.

5) Vzhľadom na všetky mnou uvedené skutočnosti a pripojené dôkazy je záver OPÚ Košice - okolie uvedený na str. 5 napadnutého rozhodnutia, že neboli zistené skutočnosti v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) až h) zák. č. 229/1991 Zb. v platnom znení, v rozpore s daným stavom a právne irelevantný. Z tých istých dôvodov aj označenie o neplatnosti prevodu vlastníctva kúpnou zmluvou pod č. V 120/97 zo dňa 10.03.1997 (vklad povolený 04.04.1997) , s poukazom na ust. § 5 ods. 3 vyššie citovaného zákona považujem za neplatné, nesprávne a právne irelevantné.

6) Priznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. území D. O. zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 707 ako parcela č. 1522, ktorej časť je dnes vedená v katastri nehnuteľnosti v kat. území O. S. LV . XXXX ako parcela CKN č. 11606/8 o výmere 568 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria oprávnenej osobe I. X.P., F.. B. a vyhlásenie prevodu vlastníctva k tej istej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou pod č. V 120/97 zo dňa 10.03.1997 (vklad povolený 04.04.1997) s poukazom na ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. v platnom znení za neplatný, je nezákonným zásahom do mojich práv, na ktorých som ukrátený.

Ostatný dôkazový materiál, ktorý je súčasťou mojich vyjadrení k podkladom zo dňa 24.4.2008, 30.7.2009 a 3.6.2010 pred vydaním rozhodnutia OPÚ Košice - okolie sú taktiež súčasťou tohto môjho návrhu na preskúmanie vyššie citovaného rozhodnutia.

7) Dotknutú nehnuteľnosť som nadobudol na základe právoplatne uzatvorenej kúpnej zmluvy, v dobrej viere bez akejkoľvek vedomosti o reštitučnom nároku inej osoby a na tomto základe som bol zapísaný ako vlastník do príslušného katastra nehnuteľnosti bez akéhokoľvek obmedzenia.

Z uvedených dôvodov navrhli napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľov vyjadril podaním zo dňa 27.12.2010, pričom na námietky navrhovateľov uviedol, že predmetný vydávaný pozemok pod označením 11606/12 vznikol rozdelením parcely č.11606/1 vedenej v liste vlastníctva XX v druhu pozemku vodná plocha v čase účinnosti zákona o pôde, že z listu vlastníctva vyplýva, že tento pozemok sa využíva ako dvor, avšak v skutočnosti vydávaný pozemok je trávnatou plochou s dekoratívnymi krovinami a zákon o pôde pri rozhodovaní správneho orgánu o vydaní, resp. nevydaní pozemku oprávneným osobám neukladá správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako je pozemok označený v katastri nehnuteľností. Súhlasné stanovisko Ministerstva pre správu a privatizáciu SR zo dňa 8.1.1997 je určené pre potreby likvidátora a nie je dôvodom nevydania pozemku oprávnenej osobe. Ďalej poukázal na to, že oprávnenej osobe bolo odňaté vlastnícke právo vyvlastnením bez poskytnutia náhrady, a preto sa jedná o reštitučný titul uvedený v § 6 ods.1 písm.n) zákona. Ďalej uviedol, že chatová osada na dotknutom území nebola zriadená pred účinnosťou ani v čase účinnosti zákona a z rozhodnutia vydaného pod číslom Výst. 3078/65-Ba zo dňa 10.4.1965 vyplýva, že investor nie je zbavený zákonných povinností, pokiaľ ide o stavebné povolenie a stavebný obvod môže byť využitý len pre účely, na ktoré bol vyhlásený. Ku kúpnej zmluve zo dňa 10.3.1997 uviedol, že jej uzavretím došlo k porušeniu blokačného ustanovenia uvedeného v § 5 ods.3 zákona, a preto tento prevod považoval za neplatný. V závere poukázal na skutočnosť, že pre konanie podľa zákona je rozhodujúci stav ku dňu účinnosti zákona a nakoľko ku dňu 24.6.1991 bol predmetný pozemok vo vlastníctve štátu a oprávnená osoba si uplatnila svoj nárok včas a splnila podmienky zákona, nezistiac prekážky na vydanie nehnuteľnosti navrhol svoje rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu.

Oprávnená osoba sa k opravnému prostriedku navrhovateľov vyjadrila podaním zo dňa 2.2.2011, v ktorom uviedla:

Uvedenú nehnuteľnosť som zdedila. Už dňa 23.4.1992 som žiadala kompetentné orgány o prinavrátenie tejto pôdy v súlade so zák. č. 229/91 Zb. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie číslo 2010/008-46-11-Kr mi bolo (už po druhý krát) priznané vlastnícke právo k parcele 1522, ktorej časť teraz prejednávaná je vedená v katastri v U. Č.. XXXX ako parcela CKN č. 11606/8 vo výmere 568 m2. Bola mi však vyvlastnená celá parcela 1522 a teda nielen teraz prejednávaná časť. Nikdy som však žiadnej osoba a ani organizácii alebo spoločnosti vyvlastnené pozemky mne prinavrátené rozhodnutiami OPÚ Košice - vidiek - nepredala, preto ich ani žiadna osoba alebo spoločnosť nemohla nadobudnúť legálnym spôsobom a tieto teda nemohol nikomu ani odpredať ani býv. riaditeľ št. podniku Vsl. Tehelne, ani likvidátor a ani správca konkurznej podstaty uv. št. podniku, ktorého bolo povinnosťou starať a dohliadať na dodržanie zákonom stanovených opatrení. Podľa môjho názoru aj prísl. Katastrálny úrad postupoval nezákonne, a nemal vydať LV navrhovateľovi a spol.

Vzhľadom na môj vysoký fyzický vek sa nemôžem zúčastniť pojednávania osobne a ani nemám finančné prostriedky na zastupovanie advokátom - pevne však dôverujem krajskému súdu, že požiadavky navrhovateľa a spol. budú zamietnuté.

Prosím, aby ste pri súdnom rozhodnutí brali v úvahu všetky moje vyjadrenia, prílohy a doklady, ktoré som doteraz predložila Krajskému súdu v Košiciach, týkajúcich sa parciel v danej lokalite (1521,1522,1523) - pretože sa vlastníckych práv k zdedeným majetkom, t.j. nehnuteľnostiam dožadujem už od 23.4.1992.

Súd preskúmal na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. opravným prostriedkom navrhovateľov napadnuté rozhodnutie odporcu a po oboznámení sa s opravnými prostriedkami navrhovateľov, rozhodnutím odporcu a obsahom administratívneho spisu odporcu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu nebolo vydané v súlade so zákonom a preto rozhodol podľa § 250q ods.2 O.s.p., tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie z ďalej uvedených dôvodov:

Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade

s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 (§ 1 ods.1 zákona o pôde) .

Podľa § 5 ods.1, 2, 3 zákona o pôde povinnými osoba sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990, b) cudzích štátov. Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie: a) právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania, b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník. Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

Podľa § 6 ods.1, písm.a) zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 9 ods.1, 2, 3, 4, 5, 7 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 4 a 6 možno podať opravný prostriedok na súd.

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa § 9 zákona o pôde v spojení s § 5 ods.5 zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení.

Podľa § 11 ods.1 písm.a) zákona o pôde pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8 a podľa písm.d) citovaného ustanovenia § 11 ods.1 pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku okrem iných v § 11 uvedených prekážok vydania nehnuteľností.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods.1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č.71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) .

Podľa § 32 ods.1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Predpokladom vydania nehnuteľností podľa zákona o pôde alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 9 ods.1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 4 ods.1, 2, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 6 ods.1, 2 a právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 13 ods.1 (do 31.12.1992) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods.1.

Podľa názoru súdu v danom prípade odporca nepostupoval v intenciách ust. § 32 ods.1 a 2 Správneho poriadku a ani v smere správneho výkladu ust. § 11 ods.1 písm.d) zákona. Právne posúdenie veci odporcom, pokiaľ ide o výklad posledne citovaného ustanovenia § 11 ods.1 písm.d) zákona podľa právneho názoru súdu bolo vyložené úzko a rýdzo gramaticky a bez ohľadu na susediacu parcelu č.11606/3 - stavbou zastavanú plochu, ktorú odporca rozhodnutím oprávnenej osobe nevydáva, resp. k nej nepriznáva oprávnenej osobe vlastnícke právo pre prekážku uvedenú v § 11 ods.1 písm.d) zákona, a to svojím rozhodnutím z 27. augusta 2010 č. 2010/00846-4-Kr.

Súd zastáva názor, že aj keď to odporca výslovne v napadnutom rozhodnutí neuvádza, je zrejmé, že pri svojom rozhodnutí a posudzovaní zastavanej plochy a nádvoria vychádzal z definície uvedenej vo vyhláške č.79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a kde sa pojmy zastavaná plocha a nádvorie definujú ako pozemky, na ktorých sú postavené stavby, okrem skleníkov a japanov, ako nádvoria, ktoré patria k obytným budovám, hospodárskym alebo priemyselným stavbám a ako diaľnice, cesty, miestne komunikácie, dráhy, letiská a prístavy, a to v zmysle prílohy č.1 bodu C/2 citovanej vyhlášky. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z citovanej vyhlášky, a teda pri posudzovaní toho, čo je pozemok zastavaný stavbou, je potrebné postupovať individuálne podľa toho o aký druh stavby ide a taktiež z jednoduchého praktického hľadiska ako je nutné posudzovať zastavanosť toho- ktorého pozemku stavbou podľa hľadísk jeho účelného využitia. Pri hodnotení zastavanej plochy podľa názoru súdu je treba brať do úvahy povahu stavby (technologickej, výrobnej, stavby na bývanie, stavby na rekreáciu a podobne) , ako aj a najmä potreby sfunkčnenia daného druhu stavby, pretože každá individuálna stavba plní inú funkciu.

V tomto konkrétnom prípade preskúmavaným rozhodnutím odporca priznáva vlastníctvo oprávnenej osobe k parcele č.11606/8 a neberie ohľad na susednú parcelu č.11606/7, ktorá parcela je celá zastavaná chatou vo vlastníctve navrhovateľov, ku ktorej zastavanej parcele aj iným svojím rozhodnutím z 25. októbra 2010 oprávnenej osobe vlastnícke právo nepriznáva, v dôsledku čoho by sa vytvoril právny stav, podľa ktorého by navrhovatelia nemali možnosť prístupu k rekreačnej chate a túto by nemali možnosť ani užívať na účel, na ktorý rekreačná chata vo všeobecnosti slúži. Táto skutočnosť je zjavná aj z informatívnej kópie mapy katastrálneho územia O..

Odporca podľa názoru súdu pochybil, ak vydal, resp. priznal vlastníctvo oprávnenej osobe v celom rozsahu výmery parcely č.11606/12, pretože tým by obmedzil vlastnícke práva navrhovateľov 1. a 2. k stavbe, ako aj užívacie práva, to znamená užívanie rekreačnej chaty postavenej na susednej parcele č.11606/7, ktorá je obklopená parcelou č.11606/8, resp. vydávanou parcelou predmetným preskúmavaným rozhodnutím. Podľa názoru súdu odporca ak pri rozhodovaní o vydávanej parcele č. 11606/8 nebral na zreteľ stavbu rekreačnej chaty na parcele č.11606/7 z hľadiska jej sfunkčnenia ako objektu slúžiaceho na individuálnu rekreáciu a ak nezabezpečil vyhotovenie geometrického plánu za účelom vytvorenia primeraného manipulačného priestoru pre sfunkčnenie a praktické využívanie rekreačnej chaty slúžiacej na individuálnu rekreáciu navrhovateľov 1. a 2. tak, ako ju títo doposiaľ v dobrej viere ako vlastníci užívali, pretože ju nadobudli legálne, tak obmedzil ich vlastnícke práva nad mieru primeranú ich potrebám, vrátane prístupu k rekreačnej chate. Súd vychádzajúc z uvedených úvah

má za to, že zastavanú plochu v danom prípade nemožno chápať tak úzko ako to urobil odporca, to znamená len ako plochu pod stavbou rekreačnej chaty, ale je potrebné brať zreteľ aj na zastavanosť susediacej parcely, ktorá je zastavaná stavbou.

Podľa názoru súdu ujmu a nespravodlivosť, ktorú nepochybne utrpela oprávnená osoba zásahom štátu do jej vlastníckych práv nemožno naprávať ďalšou nespravodlivosťou, ktorú by utrpeli navrhovatelia v 1. a 2. rade, ak by ich vlastnícke právo k rekreačnej chate bolo nad mieru prípustnú obmedzené.

Z uvedeného dôvodu zastavanú plochu je treba chápať a vykladať širšie ako je to uvedené vo vyhl. č. 79/1996 Z.z., k čomu je možné dopracovať sa len výkladom vo vzťahu k tej-ktorej individuálnej stavbe, k jej sfunkčneniu tak, aby pre vlastníka stavby, resp. užívateľa nevznikli neprekonateľné prevádzkové problémy, vrátane problémov s prístupom k objektu stavby.

Pretože odporca túto dôležitú okolnosť z pohľadu navrhovateľov nevzal v úvahu, pretože zastavanosť susednej novovytvorenej parcely č.11606/7 vykladal len gramaticky doslovne v zmysle citovanej vyhlášky, súd nemohol akceptovať takýto výklad odporcu, a to z vyššieho princípu spravodlivosti, ktorý je princípom právnej istoty ako základného atribútu právneho štátu, ktorým Slovenská republika je.

V súvislosti s obsahom preskúmavaného rozhodnutia odporcu súd ďalej poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa reštitučnej právnej agendy obsiahnutú napríklad v rozsudkoch NS SR č. k. 8 Sžo/458/2009 z 20.10.2010 a č.k. 2 Sžo 331/2009 z 29.4.2009.

Preto z vyššie uvedených dôvodov a úvah súdu súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods.2 O.s.p. zrušil a vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude zabezpečiť vyhotovenie geometrického plánu ohľadne parcely č.11606/8, ktorá obklopuje parcelu č.11606/7, ktorá je zastavaná stavbou a z parcely č.11606/12 vo vyššie naznačenom smere zabezpečiť pre vlastníkov chaty, ktorými sú navrhovatelia, vytvorenie primeraného manipulačného priestoru, ktorý sfunkční praktické užívanie rekreačnej chaty na účel, na ktorý rekreačná chata slúži, a to tak, aby pre vlastníkov nevznikli neprekonateľné prevádzkové problémy, vrátane problémov s prístupom k objektu stavby rekreačnej chaty.

Úspešní navrhovatelia, ani ďalšia účastníčka konania si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnili, odporcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 250k ods.1 O.s.p. za použitia § 250l ods.2 O.s.p. tak, že vyslovil, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.