KSKE 7 Sp 6/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200370 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200370.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa I. K. M.. XX.X.XXXX, Q. B. U., G. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 13671-2/2012 - BA z 27.1.2011, t a k t o

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. 13671-2/2012-BA z 27.1.2011 a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyne č. 13671-2/2012 - BA z 27.1.2011 bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 179 ods. 1 písm. a) , prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) vo veci nároku navrhovateľa na úrazovú rentu tak, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10.6.2010 podľa § 88 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na úrazovú rentu.

V odôvodnení rozhodnutia z 27.1.2011 odporkyňa uviedla:

Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len zákon ) poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania (ďalej len poškodený ) .

Podľa § 88 zákona má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona (ďalej len pokles pracovnej schopnosti ) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Sociálna poisťovňa, ústredie, pri posudzovaní nárokov pána I. K. (ďalej len poškodený ) vychádzala z nasledovných podkladov: oznámenie poistnej udalosti zo dňa 15. júna 2010, záznam o pracovnom úraze zo dňa 14. júna 2010, pracovná zmluva zo dňa 20. mája 1976, pracovná anamnéza a popis pracovnej

funkcie zo dňa 5. decembra 2011, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 30. apríla 2001, lekárska správa zo dňa 19. januára 2012, zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 19. januára 2012.

Na základe lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, vystavenej dňa 19. januára 2012, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, poškodený utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. júna 2010.

Poškodený má ukončenú strednú priemyselnú školu geologickú - banské meračstvo. Dňa 10. júna 2010 utrpel pracovný úraz - poranenie štvorhlavého svalu vpravo s roztrhnutím šľachy s nutnosťou zošitia tejto šľachy. Napriek liečbe pretrváva obmedzená funkcia pravého kolena s predpokladom, že pri ďalšej liečbe a rehabilitácii dôjde k ďalšiemu zlepšeniu funkcie pravého kolena. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa nedošlo k preradeniu na inú prácu.

K rozviazaniu pracovného pomeru došlo s dohodou. Vzhľadom na charakter ochorenia ako i k tomu, že nedošlo k preradeniu na inú prácu, posudkový lekár po zhodnotení náplne práce konštatuje, že poškodený je schopný vykonávať svoje pôvodné zamestnanie a nebolo by nutné ani v súčasnosti preradeniu na inú prácu. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti 0%.

II.

Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku z 15. 2. 2012 vyjadril nesúhlas s označeným rozhodnutím, poukázal na obsah dokumentácie - podkladov, z ktorých vychádzala odporkyňa pri vydávaní rozhodnutia, pričom argumentoval nasledovne:

Bolo zistené, že na základe lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19.1.2012 som utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10.6.2010. Išlo o pracovný úraz - poranenie štvorhlavého svalu vpravo s roztrhnutím šľachy s nutnosťou zošitia tejto šľachy. Napriek liečbe pretrváva obmedzená funkcia pravého kolena s predpokladom, že pri ďalšej liečbe a rehabilitácii dôjde k ďalšiemu zlepšeniu funkcie pravého kolena. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa nedošlo k preradeniu na inú prácu. K rozviazaniu pracovného pomeru došlo dohodou. Vzhľadom na charakter ochorenia, ako i k tomu, že nedošlo k preradeniu na inú prácu, posudkový lekár po zhodnotení náplne práce konštatoval, že som schopný vykonávať svoje pôvodné zamestnanie a nebolo by nutné ani v súčasnosti k preradeniu na inú prácu. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu mojej pracovnej schopnosti 0 %. Vzhľadom na tieto skutočnosti Vaše ústredie rozhodlo tak, že môj nárok na úrazovú rentu zamietol.

S Vaším rozhodnutím však nesúhlasím a žiadam, aby na základe môjho odvolania Krajský súd v Košiciach prehodnotil toto rozhodnutie a priznal mi môj nárok na úrazovú rentu.

Na základe lekárskych správ od Nemocnice Košice - Šaca a.s. Prvá súkromná nemocnica Lúčna 57 Košice - Šaca zo dňa 8. 8. 2011, 3. 10. 2011, 31.10.2011 a 5.12.2011 môj zdravotný stav - poranenie štvorhlavého svalu stehna a jeho šľachy si vyžaduje reoperáciu a ide u mňa o prognózu nepriaznivú s trvalými následkami. Fyzická záťaž u mňa nie je možná, odporučili mi fyzické šetrenie, analgetiká a pri nelepšení ďalšie operačné riešenie. Podľa poslednej lekárskej správy zo dňa 5. 12. 2011 moja zdravotná prognóza je naďalej nepriaznivá, ale toho času ešte nie je možné môj stav operačne korigovať.

Podľa lekárskej správy od Medicínskeho centra ul. Brigádnická 2, Košice zo dňa 18. 8. 2011 som spôsobilý výkonu práce s obmedzením v pracovnom zaradení za dodržania podmienok: nevhodná nadmerná záťaž a uprednostnenie pracovnej polohy v sede.

U zamestnávateľa Východoslovenské stavebné hmoty, a.s. 044 02 Turňa nad Bodvou 654 som pracoval od roku 1976. Bol som zaradený do funkcie vedúceho zmeny a počas výkonu práce som utrpel pracovný úraz dňa 10.6.2010. Po ukončení pracovnej neschopnosti a čerpaní dovolenky som dňa 1.9.2011 nastúpil do práce. Môj bezprostredný nadriadený I.. N.V. Q. mi telefonicky ešte pred nástupom do práce oznámil, že budem preradený na inú prácu, vzhľadom na môj zdravotný stav. Po nástupe do práce, ústne bez akéhokoľvek rozhodnutia zamestnávateľa som začal vykonávať prácu v kancelárii vedúcich zmien s tým, že budem sprostredkovať telefonáty, vypisovať žiadanky, odovzdávať odkazy atď. Svoju pôvodnú prácu som zo zdravotných dôvodov nemohol naďalej vykonávať. Pri posudzovaní môjho nároku na úrazovú rentu popis mojej pracovnej funkcie bol uvedený neúplne, keď funkcia vedúceho zmeny bola opísaná ako viacmenej administratívna práca, z ktorej chýbali práve činnosti náročné na fyzickú zdatnosť, najmä na dolné končatiny. Práve tieto činnosti som nemohol vykonávať. Ako príklad uvádzam častú a dlhú chôdzu po oceľových schodoch v objektoch, lezenie na rebríku, lešeniach, presun štvornožky do úzkych otvorov, presun cez terén s veľkými nerovnosťami, so zvýšenou teplotou prostredia, kde nestabilita prípadný pád môžu spôsobiť aj popáleniny a iné zranenia. Po nástupe do práce som bol preradený na inú prácu, lebo som vykonával úplne iné činnosti, ako predtým. Na svoju pôvodnú funkciu ma ani nemohli zaradiť, vzhľadom na lekársky posudok o mojej zdravotnej spôsobilosti zo dňa 18. 8. 2011 z Medicínskeho centra Košice a potvrdený pracovnou zdravotnou službou. Funkciu vedúceho zmeny vo výrobe z kancelárie sa vykonávať nedá, lebo sa vyžaduje, aby sa vedúci zmeny zdržiaval na výrobných linkách a pri opravách. Počas preradenia som pociťoval psychický nátlak zo strany zamestnávateľa. Na personálnom oddelení som bol viackrát upozornený na to, aby som pracovný pomer rozviazal dohodou napriek tomu, že som sa vyjadril, že po 35 odrobených rokoch v podniku nemám žiadny iný dôvod na skončenie pracovného pomeru, ako zdravotný. Pri pohovoroch mi navrhovali pracovný pomer rozviazať dohodou s tým, že keď pri vykonávaní práce na novom pracovnom mieste pri osobných kontrolách zistia, že prácu nezvládam, dostanem výpoveď a nebude mi vyplatené ani odstupné. Pod týmto nátlakom som pracovný pomer rozviazal dohodou v obave o svoje finančné zabezpečenie pred dôchodkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadam, aby tieto moje tvrdenia boli opätovne preverené vyžiadaním nových lekárskych správ a správy od môjho bývalého zamestnávateľa.

Zároveň ako dôkaz predkladám lekárske správy z posledných štyroch kontrol na ortopedickom oddelení Nemocnice Košice - Šaca a.s. a lekársky posudok o mojej zdravotnej spôsobilosti z Medicínskeho centra Košice.

III.

V písomnom vyjadrení z 5. 4. 2012 odporkyňa k obsahu opravného prostriedku uviedla:

Navrhovateľ má ukončenú SPŠ - geologickú - banské meračstvo a od roku 1976 pracoval v spoločnosti Východoslovenské stavebné hmoty, a.s. ako vedúci zmeny.

Dňa 10. júna 2010 navrhovateľ utrpel pracovný úraz - poranenie štvorhlavého svalu stehna a jeho šľachy na pravej nohe, ktoré bolo následne riešené operačným výkonom. Po nástupe do práce, ktorému predchádzala dlhodobá práceneschopnosť a čerpanie dovolenky, nebol navrhovateľ preradený na inú prácu, zamestnávateľ mu len na základe posudku o zdravotnom stave dočasne upravil pracovné podmienky tak, aby mohol prácu vykonávať bez záťaže dolných končatín. Ako však navrhovateľ uvádza, neskôr došlo k ukončeniu pracovného pomeru so zamestnávateľom, a to dohodou ku dňu 31. októbra 2011. V súčasnosti je navrhovateľ evidovaný na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný.

Na základe vyššie uvedenej žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty bolo dňa 19.1.2012 v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava uskutočnené ústne pojednávanie, na ktorom bol navrhovateľ oboznámený s podkladmi k dávkovému konaniu, ako aj:

- so skutočnosťou, že podľa § 88 ods. 1 zákona vzniká nárok na úrazovú rentu pri poklese schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca o viac ako 40 %,

- so skutočnosťou, že podľa § 90 písm. a) zákona vzniká nárok na jednorazové vyrovnanie pri poklese pracovnej schopnosti od 10 % do 40 %,

- so spôsobom výpočtu úrazovej renty podľa § 89 ods. 1 zákona,

- s možnosťou podania opravného prostriedku proti vydanému rozhodnutiu do 30 dní odo dňa oznámenia,

ako aj s ďalšími zákonnými ustanoveniami upravujúcimi vznik, trvanie a zánik nároku na príslušnú dávku sociálneho poistenia. Navrhovateľ nevzniesol námietky proti obsahu zápisnice z ústneho pojednávania a svojim podpisom potvrdil, že bol poučený o postupe Sociálnej poisťovne v dávkovom konaní, ako aj vyjadril súhlas so všetkými údajmi slúžiacimi na rozhodnutie o nároku na úrazovú rentu s poukazom na zistený pokles jeho pracovnej schopnosti.

Pre účely posúdenia nároku na úrazovú rentu bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava L.. F. W.. Ten na základe vyšetrenia navrhovateľa s prihliadnutím na lekárske nálezy doložené navrhovateľom určil mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %. V lekárskej správe zo dňa 19.1.2012 doslovne uvádza: Vzhľadom na charakter ochorenia, ako i k tomu, že nedošlo k preradeniu na inú prácu, posudkový lekár po zhodnotení náplne práce konštatuje, že posudzovaný je schopný vykonávať svoje pôvodné zamestnanie a nebolo by nutné ani v súčasnosti preradeniu na inú prácu . Ako je v lekárskej správe ďalej uvedené, navrhovateľ bol oboznámený s výsledkom posúdenia miery poklesu pracovnej schopnosti, podkladovou dokumentáciou pre posúdenie zdravotného stavu a s celkovou mierou poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazových dávok. Bol poučený o možnosti predložiť nové dôkazy, aktuálne lekárske nálezy, ak neboli doložené a o možných následkoch posúdenia zdravotného stavu, o možnosti pracovného uplatnenia, poskytnutia pracovnej rehabilitácie, rekvalifikácie a o ďalšom postupe vo veci rozhodovania o úrazovej dávke príslušným útvarom ústredia Sociálnej poisťovne. Proti uvedenému navrhovateľ nevzniesol žiadne námietky a svojím podpisom vyjadril súhlas s obsahom predmetnej Lekárskej správy.

Vzhľadom na zistenú mieru poklesu pracovnej schopnosti je nepochybné, že navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku na vznik nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona rovnako, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Na základe podaného opravného prostriedku bol navrhovateľ v súlade so zákonným postupom opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, ktorý v Lekárskej správe zo dňa 23. februára 2012 potvrdil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 0 %. Vzhľadom na skutočnosť, že opravnému prostriedku navrhovateľa nebolo vyhovené, bol jeho posudkový spis odstúpený Sociálnej poisťovni, ústredie. Zdravotný stav navrhovateľa bol s prihliadnutím na doterajší priebeh konania opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie L.. B. F., ktorá zvýšila mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na rozsah 10 % tak, ako je to uvedené v jej Lekárskej správe zo dňa 13. marca 2012: Na základe vyššie popísanej úrazovej genézy a kompenzácie pravého kolenného kĺbu spevnením pomocou ortézy je podľa názoru posudkovej lekárky miera poklesu pracovnej schopnosti 10 %...Posudková lekárka po vyšetrení posudzovaného mení posudok posudkového lekára SPP Rožňava v tom, že miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách nie je 0 %, ale je 10 % . Zároveň však v Lekárskej správe ďalej uvádza, že sa u navrhovateľa jedná o minimálne poškodenie funkcie pravej DK vplyvom pracovného úrazu, pričom funkcia pravého kolena sa po rehabilitácii a kúpeľnej liečbe zlepšila s miernym deficitom vo flexii 10 %. Táto skutočnosť vyplýva aj z lekárskej správy ortopéda L.. D. A. zo dňa 5. decembra 2011, pričom podľa lekárskej správy uvedeného lekára zo dňa 31. októbra 2011je ako deficit extenzie pravého kolena uvádzaných 20°. Na základe týchto skutočností je nepochybné, že u navrhovateľa postupne dochádza ku zlepšeniu zdravotného

stavu po pracovnom úraze. Navyše proti obsahu zápisu v Lekárskej správe L.. F. zo dňa 13. marca 2012 navrhovateľ opätovne nevzniesol žiadne námietky.

Na základe uvedených skutočností u navrhovateľa ani po niekoľko násobnom prehodnotení miery poklesu pracovnej schopnosti nevznikol nárok na úrazovú rentu.

Pokles pracovnej schopnosti pri rozhodovaní o nároku na úrazovú rentu posudzuje Sociálna poisťovňa porovnaní telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poškodeného pred pracovným úrazom a po pracovnom úraze vo vzťahu k doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona. Pokles pracovnej schopnosti posudkový lekár sociálneho poistenia posudzuje najmä na základe:

- vyplneného tlačiva Oznámenie poistnej udalosti ,

- priložených lekárskych správ a ostatných údajov zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa,

- komplexného zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru,

- stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja liečby a

- komplexných funkčných vyšetrení.

V opravnom prostriedku navrhovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti a dôkazy,

relevantné pre opätovné posudzovanie miery poklesu jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rámci ďalšieho, resp. nového konania, ktoré by prichádzalo do úvahy v nadväznosti na § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. V rámci postupu Sociálnej poisťovne, ústredie pri rozhodovaní o nároku na úrazovú rentu po podaní opravného prostriedku sa zdravotný stav poškodeného posudzuje opakovane, a to posudkovým lekárom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý ak nevyhovie napadnutej miere poklesu pracovnej schopnosti poškodeného, túto následne posudzuje inštančne nadriadený posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie. V prípade navrhovateľa sa jedná o vyššie uvedenú Lekársku správu MUDr. F. zo dňa 13. marca 2012, ktorá pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti stanovenej v rozsahu 10 % vychádzala z aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa, t.j. zo všetkých doteraz navrhovateľom predložených lekárskych správ a dostupnej zdravotnej dokumentácie.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku ďalej uvádza, že bol po nástupe do práce po ukončení dočasnej práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu a následného čerpania dovolenky preradený na inú prácu. To sa však podľa listu teraz už bývalého zamestnávateľa spoločnosti Východoslovenské stavebné hmoty, a.s. zo dňa 5. decembra 2012 nezakladá na pravde. V predmetnom liste sa totiž uvádza, že navrhovateľ nebol preradený na inú prácu, nakoľko po absolvovaní mimoriadnej lekárskej prehliadky po ukončení dlhodobej práceneschopnosti bol k jeho zdravotnému stavu vydaný posudok - navrhovateľ je spôsobilý na výkon práce s obmedzením, že je pre neho nevhodná nadmerná záťaž dolných končatín. Na základe tejto skutočnosti boli navrhovateľovi dočasne upravené pracovné podmienky a náplň práce obmedzená na administratívne činnosti vykonávané však v rámci toho istého pracoviska. Tvrdenie navrhovateľa, že k ukončeniu pracovného pomeru dohodou došlo pod nátlakom zo strany zamestnávateľa je pre rozhodovanie o nároku na úrazovú rentu v rámci dávkového konania Sociálnej poisťovne, ústredie nepodstatné. Ak by mal navrhovateľ za to, že u neho došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru má možnosť domáhať sa v rámci občianskoprávneho konania podaním žaloby na príslušnom súde určenia, či k takejto skutočnosti došlo alebo nie.

IV.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu vyplývajúci z obsahu posudkového a dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku, podanom proti rozhodnutiu orgánu sociálneho poistenia v dávkových veciach sociálneho poistenia, je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku. Úlohou súdu preto nie je dopĺňať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4 So 106/2005 z 25. 8. 2006) .

Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4 So 226/04 z 19.10.2005) .

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

V danej právnej veci bola v konaní pred odporkyňou ako orgánom verejnej správy riešená sporná otázka, či pracovný úraz navrhovateľa z 10.6.2010 zanechal následky, v akom rozsahu a či v ich dôsledku má navrhovateľ viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Ide o jednu zo základných právnych podmienok pre priznanie nároku na úrazovú rentu vyplývajúcu z obsahu citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľ v priebehu administratívneho konania, ako aj v podanom opravnom prostriedku z 15. 2. 2012 podrobne popísal konkrétne následky pracovného úrazu na jeho zdravotný stav, ako aj skutočnosti súvisiace s ukončením jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa dohodou, a tiež dokumentujúce nemožnosť vykonávať činnosti spadajúce do obsahu jeho pracovnej náplne v pôvodnej pracovnej pozícii, ktorú zastával v čase predchádzajúcom pracovnému úrazu z 10. 6. 2010 (vedúci pracovnej zmeny) . Z obsahu lekárskej správy Medicínskeho centra Košice z 18. 8. 2011 vyplýva, že navrhovateľ je spôsobilý výkonu práce s obmedzením v pracovnom zaradení za dodržania podmienok: nevhodná nadmerná záťaž a uprednostnenie pracovnej polohy v sede. V opravnom prostriedku z 15.2.2012, ako aj pri výsluchu pred Krajským súdom v Košiciach na pojednávaní dňa 22. 6. 2012 pritom navrhovateľ popísal podrobne pracovné činnosti, ktoré vykonával v čase pred úrazom popri prácach administratívneho charakteru vyžadujúce fyzickú zdatnosť, a to najmä u dolných končatín (častá a dlhá chôdza po oceľových schodoch v objektoch, lezenie na rebríku, lešeniach, presun štvornožky do úzkych otvorov atď.) .

Vychádzajúc z danej argumentácie, posúdenie ktorej je z pohľadu súdu vecou zásadného právneho významu pre zistenie dôvodnosti nároku navrhovateľa na úrazovú rentu, je posudok Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava z 19.1.2012 a Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove z 13. 3. 2012, ktoré vo svojich záveroch určili u navrhovateľa mieru poškodenia zdravia pre účely úrazovej renty v rozsahu 0 %, resp. 10 %, nedostatočným odborným základom pre posúdenie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu, keďže ani jeden z uvedených posudkov vyčerpávajúcim spôsobom nereaguje na všetky konkrétne skutočnosti zistené v priebehu administratívneho konania. Za právny nedostatok zásadnejšieho právneho významu súd navyše považuje skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne z 27.1.2011, ktoré v odôvodnení rozhodnutia, popri citácii ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a poukázaní na obsah lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava z 19.1.2012 neobsahuje žiadne konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom reagovali na obsah konania o nároku navrhovateľa. Odporkyňa sa ďalej v odôvodnení rozhodnutia obmedzila na strohé konštatovanie, že k rozviazaniu pracovného pomeru došlo dohodou

a nedošlo u navrhovateľa k preradeniu na inú prácu. Z formálno-právneho hľadiska ide síce o pravdivé konštatovania, avšak vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, s ktorými sa odporkyňa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nevyporiadala, je potrebné rozhodnutie odporkyne z 27.1.2011 považovať za rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V priebehu súdneho prieskumného konania zároveň bolo zistené, že navrhovateľ vo februári 2011 počas liečby, ktorá nasledovala po úraze onemocnel aj na cukrovku, čo značne komplikuje aj jeho liečbu súvisiacu s pracovným úrazom z 10.6.2010. Posúdenie prípadnej príčinnej súvislosti aj u tohto onemocnenia navrhovateľa s pracovným úrazom a jeho následným zhoršeným zdravotným stavom bude v ďalšom konaní rovnako úlohou odporkyne a jej špecializovaných orgánov (posudkových lekárov) . Vo vzťahu k hore uvedeným zisteniam súdu o nedostatočnosti obsahu záverov posudkov o zdravotnom stave navrhovateľa, nereagujúcich na všetky zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým navrhovateľom predložených lekárskych správ je súd jednoznačne toho názoru, že posudky posudkových lekárov v dávkových veciach majú predovšetkým obsahovať odbornú medicínsku argumentáciu reagujúcu okrem komplexného posúdenia zdravotného stavu účastníka konania aj na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z obsahu lekárskych správ predložených navrhovateľom, resp. zadovážených odporkyňou ako správnym orgánom v priebehu administratívneho konania. Za odklad od zákonom daného obsahového vymedzenia činnosti posudkových lekárov možno považovať aj akcentovanie právnych otázok a súvislostí vo vzťahu k uplatnenému nároku účastníka konania, tak ako tomu bolo v posudku Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava z 19. 1. 2012. V časti celkový posudok sa konštatuje, že podľa vyjadrenia zamestnávateľa nedošlo k preradeniu na inú prácu, k rozviazaniu pracovného pomeru došlo dohodou. Vzhľadom na charakter ochorenia, ako i k tomu, že nedošlo k preradeniu na inú prácu, posudkový lekár po zhodnotení náplne práce konštatuje, že posudzovaný je schopný vykonávať svoje pôvodné zamestnanie a nebolo by nutné ani v súčasnosti preradeniu na inú prácu. Posudzovaniu medicínskych aspektov súvisiacich s posúdením miery poklesu pracovnej schopnosti vyplývajúcich z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pritom posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava a ústredie so sídlom v Prešove venovali podľa záverov súdu nedostatočný obsahový priestor.

Súdom zistené nedostatky z obsahu záverov posudkových lekárov neobsahujúcich vyčerpávajúce odborné závery vzťahujúce sa na zistenia vyplývajúce z obsahu dokazovania a tiež nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia odporkyne z 27.1.2011 boli procesnoprávnym dôvodom pre zrušenie uvedeného rozhodnutia odporkyne v súlade s ustanovením § 250q ods. 2 O. s. p. z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 2 písm. c) , d) O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p.

Pokiaľ súd konštatuje v preskúmavanej právnej veci nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, považuje za potrebné zároveň zdôrazniť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe v správnom súdnictve nemožno považovať za akceptovateľný ani taký postup orgánu verejnej správy, v rámci ktorého dôvody preskúmavaného rozhodnutia správny orgán doplní až vo vyjadrení k obsahu podaného opravného prostriedku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorému prináležalo právo na náhradu trov konania, ktoré si neuplatnil, nepriznal náhradu trov konania, vychádzajúc pritom z dispozičnej právnej zásady týkajúcej sa náhrady trov v občianskom súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s, druhá veta O. s. p.) .