KSKE 7 Sp 8/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/8/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200406 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200406.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľov: Q. A., V.. XX. B. XXX/XX, XXX XX, S., G. Z., V.. C. XX, XXX XX K. H. N., G. D., V.. H. X, XXX XX E., B. Ú., R. X. Z. XX/ X, XXX XX K. H. N., N. Q., Z. X, XXX XX Z., Š. K., Q. XXXX/XX, XXX XX F., P. Z., XXX XX N. F. XX, N. K., V.. K. XXX, XXX XX K. K. N., A. V., XXX XX P. XX, G. V., XXX XX P. XXX, Q. V., S. D. XXXX/ XX-XX, XXX XX M. H. N., F. V., XXX XX P. XXX, B. U., XXX XX P.X. XXX, Z. V., S. XXX/X, XXX XX F. Z., F. V., S. XXXX/X, XXX XX K., Z. T., T. R. XXX/X, XXX XX F. Z., A. K., D. XXX, XXX XX T. V. S., Č. Q., Z. F., (S. A.) , T. S. XXXX, XXX XX S., Č. Q., Z. K., XXX XX N. F. XXX B. G. K., S. S. X, C. Q., F., zastúpených spoločným zástupcom podľa § 29a O. s . p. - G.H. K., S. S. X, C. Q., XXX XX F., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Poprad, Partizánska 690/87, 058 01 Poprad, za účasti Slovenského pozemkového fondu, ul. Partizánska 704/31, 058 01 Poprad, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 2011/181/150-RV z 24.3.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 2011/181/150-RV z 24.3.2011 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľom nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Odporca Obvodný pozemkový úrad Poprad preskúmavaným rozhodnutím z 24. 3. 2011 rozhodol, ako správny orgán príslušný podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z. z.) , podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, vo veci navrhovateľov, ako účastníkov správneho konania - žiadateľov po pôvodných vlastníkoch D. K., Q.. V., H.. XX.X.XXXX N. F., zomrelej X.X.XXXX N. F. a A. V., nar. XX.X.XXXX, T. XX.XX.XXXX tak, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., a to vyňatie z konfiškácie podľa osobitných predpisov a nepriznáva sa im vlastníctvo, ani neposkytuje náhrada k nehnuteľnostiam v kat. úz. Levoča, označeným vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia z 24.3. 2011, a to z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. (vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov) .

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 24.3.2011 odporca uviedol:

V termíne 23.11.2004 bol uplatnený nárok žiadateľov na základe plnej moci danej nimi G. K., C. F. na mpč. Pôvodne vedené v PKV č. XXX E.. Ú.. F. a na mpč pôvodne vedené v S. Č.. XXXX E.. Ú.. F. po pôvodných vlastníkoch D. K., Q.. V. B. A. V. H.. XX.X.XXXXX, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho dňa XX.X.XXXX a za dátum smrti sa považuje deň 31.12.1945.

Boli predložené matričné listiny a to: rodné listy, sobášne listy, dedičské konanie po neb. A. V., ktorý zomrel 31.12.1945 v Iliašovciach č.k. D 356/1952, ktorý bol uznesením Okresného súdu v Spišsej Novej Vsi č.k. M 12/51 z 20.6.1952 vyhlásený za mŕtveho, dedičské konanie č.k. D 107/86 po neb. D. K., jej úmrtný list, rodný list, potvrdenie o trvalom pobyte, dedičské konanie D 1690/90 z 14.12.1990 po neb. Z. V., jej úmrtný list, dedičské konanie 6 D 1501/2007 po neb. B. V., úmrtný list B. V., jeho rodný list, kópia OP, osvedčenie o štátnom občianstve, potvrdenie o trvalom pobyte, čestné prehlásenie B. V. z 21. 11. 2004, úmrtný list A. K., jeho rodný list, potvrdenie o trvalom pobyte, splnomocnenie Q. A. na konanie o reštitučnej veci G. K. T. X.X.XXXX, osvedčenie o jej štátnom občianstve, čestné prehlásenie z 17.8.2004, rodný list, potvrdenie o trvalom pobyte, ostatní žiadatelia doložili splnomocnenie pre G. K., čestné prehlásenia o skutočnostiach, že sú oprávnenými osobami, rodné listy, potvrdenia o trvalom pobyte, osvedčenia o štátnom občianstve, dedičské konanie po neb. N. K..

Podľa PKV č. 913 k. ú. Levoča je uvedená konfiškácia poznačená podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy v roku 1948 č.d. 68. Podľa PKV č. XXXX E.. Ú.. F. je poznačenie konfiškácie dňa 15.1.1948 č.k. 68.

Zachoval sa Výmer č. 25068/48 z 30. 6. 1949 kde je predmetom výmeru D. K., Q.. V. F. a konfiškácia domu a pozemkov č.p. 601 a 602 zapísaných na PKV č. 151 E.. Ú.. F. a i všetok majetok jej. ONV v Levoči svojim Výmerom č. 25066/1948 uv/445 Sb. konfiškáciu domového majetku nepovolil, lebo je sociálne slabá. KNV v Košiciach svojim Výmerom č. 562-26/4-1949-VIII z 30.4.1949 zrušila výmer Dočasnej správnej komisie v Levoči a rozhodla pre konfiškáciu majetku D. K. s tým, že D. K. je síce nemeckej národnosti, ale nie sú predpoklady dekrétu č. 108/45 Sb. ONV v Levoči svojim Výmerom č. 560-27/7-1950 z 27.7.1950 rozhodlo, že prevedeným šetrením u menovanej sa zistilo, že nie sú splnené podmienky pre konfiškáciu majetku podľa dekrétu č. 108/45 Sb. Okresná správna komisia v Levoči č. 8528/1948 z 21.4.1948 rozhodla, že o konfiškácií majetku D. K. bolo rozhodnuté podľa nariadenia č. 104/1945 v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR a preto sa nové konfiškačné konanie sa nezačína. Na základe identifikácie Správy katastra z 29.7.2008 bolo preukázané, že uvedené parcely sú zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX E.. Ú.. F..

Pôvodná vlastníčka D. K., ako bolo zistené na základe Potvrdenia MV SR, Štátny archív v Levoči zo dňa 28.2.2011 bola odsúdená Okresným ľudovým súdom v Levoči dňa 28.3.1947 podľa § 3 nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. Reštitučný nárok nevzniká, ak osoba postihnutá konfiškáciou bola súdne postihnutá podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Preto žiadateľom nárok po pôvodnej vlastníčke z tohto dôvodu správny orgán nepriznal.

Nárok uplatnený po neb. A. V., H.. XX.X.XXXX, ktorý bol zavlečený do ZSSR a vyhlásený za mŕtveho, kde za deň jeho smrti sa považuje deň 31.12.1945, správny orgán nárok nepriznal z dôvodu, že majetok bol skonfiškovaný v roku 1948, pôvodný vlastník A. V. bol v roku 1945 už mŕtvy a preto bola voči nemu uvedená konfiškácia neúčinná. Žiadatelia nárok po ostatných pôvodných vlastníkoch, resp. iný nárok neuplatnili a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to vo výrokových častiach rozhodnutia.

II.

V opravnom prostriedku z 20. 4. 2011 navrhovatelia prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedli:

Žiadam Krajský súd Košice o preskúmanie hore uvedeného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Poprade a v prílohe dokladované k navráteniu konfiškovaného nehnuteľného majetku po nebohej D. K., Q.. V. B. A. V., tiež nebohý.

Rodinní príslušníci oboch rodičov dodávajú, že sú tu potrestaní v skutočnosti nie rodičia, ale ich deti, a to tým, že sú zbavení najzákladnejších ľudských práv a slobôd, ktoré im zaručuje tak Ústava Slovenskej republiky, ako aj listina základných práv a slobôd, ktorá je nad zákony našej vlasti a nie sú vôbec štátnymi orgánmi rešpektované. Je im upierané dedenie po rodičoch a obava priznať sa k inej národnosti, že prídu o strechu nad hlavou ako ich rodičia a ďalší súrodenci.

V prípade D. K. jej majetok bol skonfiškovaný podľa sčítania v roku 1940 za to, že je národnosti nemeckej a 29.3.1946 obvinená, že vstúpila do DP , ale dôkazy, že čo vykonala obvinená nie sú žiadne. Nebolo dokázané, že rozvracala republiku. Jediný dôvod na konfiškáciu je príslušnosť k nemeckej národnosti.

Ďalej by sme žiadali krajský súd, resp. Pozemkový úrad Poprad vysvetliť ako je možné prísť o majetok, keď človek nič protištátne neurobí a za to, že si niekto brúsi na jeho majetok ho zoberú do Sovietskeho zväzu násilne. Tam aj zomrie, samozrejme predtým prišlo tiež ku konfiškácií majetku. Veď ústava mu ho zaručuje, bez náhrady nie je možné nikomu ho odňať.

Ďalej Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 zákona SNR č. 319/1991 Zb. celý prípad prešetrilo a priznalo, že A. V. H.. XX.X.XXXX bol násilne odvlečený do ZSSR neoprávnene a priznalo odškodnenie podľa § 23 ods. 1 písm. a) a § 27 zákona č. 119/1990 Zb. v znení zákona č. 47/1991 Zb. a deti odškodnené v sume 111.250,-Sk.

Pýtame sa, či ani v takom prípade nemajú deti nárok na navrátenie nehnuteľného majetku? Ak ani tieto argumenty nepostačujú našim štátnym orgánom v Slovenskej republiky, tak sa obrátime na orgány v rámci Európskej únie.

III.

Odporca v písomnom vyjadrení zo 17.5.2011 k obsahu opravného prostriedku uviedol:

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. obdobne sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku, teda aj v prípadoch, kde fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov (Nariadenie zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR) . Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov (nariadenie SNR č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení neskorších predpisov) .

Správny orgán rozhodol tak, že nepriznal vlastníctvo ani náhradu žiadateľom z dôvodu existencie skutočnosti, že D. K. Q.. V., H.. XX.X.XXXX bola odsúdená Okresným ľudovým súdom v Levoči dňa 28.3.1947 podľa § 3 nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. V tomto prípade však reštitučný nárok nevzniká, ak osoba postihnutá konfiškáciou bola súdne postihnutá podľa tohto nariadenia. Podľa PKV č. XXX (pod B 12) a PKV č. XXXX (pod B 10) je preukázané, že prebehla konfiškácia 15.1.1948 podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, pričom podľa listín je zrejmé, že dátum úmrtia A. V. je deň 26.6.1945 v lágri a oficiálnym dátumom úmrtia je 31.12.1945. Bol vyhlásený za mŕtveho rozhodnutím OS Spišská Nová Ves č. M 12/51 z 20.6.1952, teda konfiškácia bola voči nemu neúčinná. Na základe dedičského konania č.k. D 356/1953 z 3.3.1953 dedili po ňom manželka E. a deti Z., A., Z.. G., Z.. Q. B. Z.. B. V.. Uvedený

podiel na základe dedičského konania mal prejsť na jeho dedičov. Nárok bol však žiadateľmi uplatnený iba po D. K. Q.. V. B. S. A. V.. .

IV.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie odporcu z 24.3.2011 napadnuté včas podaným opravným prostriedkom z 20.4.2011, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť procesným postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 2 písm. c) , d) O.s.p., s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p.

Podľa článku 1 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb., ďalej len Ústava SR ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 152 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

V preskúmavanej právnej veci ide o konanie o nárokoch navrhovateľov podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého odporca vydal preskúmavané rozhodnutie z 24.3.2011, výroková časť a odôvodnenie ktorého je uvedené v článku I. tohto rozsudku. Ako to vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 127/2010-35 z 22. júna 2010, k reštitučným nárokom žiadateľov je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v konaní podľa reštitučných zákonov v súlade so zákonnými záujmami týchto osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná, nedochádzalo k ďalším krivdám, nepochybne z toho vyplýva povinnosť pre všeobecné súdy vykladať právne normy v súlade s ústavnými princípmi, ktoré sú v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladmi týchto ustanovení nemožno toto aj iné základné právo obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich postavenia a zmyslu. Všeobecný súd musí poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (Nálezy Ústavného súdu IV. ÚS 1/02, III. ÚS 117/07) . Z tohto hľadiska má všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na správnu rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmov účastníkov konania (III. ÚS 78/07, III. ÚS 217/05) . Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžo/40/2010 z 30.9.2010) .

Konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Úlohou súdu preto nie je dopĺňať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4So/106/2005 z 25. augusta 2006) .

Aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie II. ÚS 127/07-21 zo 6. júna 2007 vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok v znení neskorších predpisov) , ktorý je procesnoprávnou normou upravujúcou postup odporcu v preskúmavanej právnej veci, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Ochrana procesnoprávnych práv účastníka konania zakotvená v § 33 citovaného zákona v premietnutí do právnej praxe predstavuje pre orgán verejnej správy záväzné právne pravidlo reagovať na návrhy, námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladu rozhodnutia konkrétnou a obsahovo dostatočnou skutkovou a právnou argumentáciou.

Odporca sa v preskúmavanej právnej veci pri vydávaní rozhodnutia č. 2011/181/150-RV z 24.3.2011 dôsledne neriadil citovanými ustanoveniami Ústavy SR, zákona a označenou judikatúrou Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.

Odôvodnenie rozhodnutia odporcu z 24.3.2011 totiž podľa názoru súdu neobsahuje vyčerpávajúce právne dôvody reagujúce na konkrétne skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, a to predovšetkým pokiaľ ide o nároky uplatnené po nebohom A. V., H.. XX.X.XXXX. Z výrokovej časti rozhodnutia odporcu z 23.4.2011 je zrejmé, že zamietavé rozhodnutie o nesplnení podmienok podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. (vyňatie z konfiškácie podľa osobitných predpisov) odporca vzhliadol tak vo vzťahu k nárokom uplatneným po pôvodnej vlastníčke D. K., u ktorej konštatoval zákonnú prekážku pre uznanie reštitučného nároku - odsudzujúci rozsudok Okresného ľudového súdu v Levoči z 28.3.1947 podľa § 3 nariadenia SNR č. 33/1945 Zb., ako aj vo vzťahu k nárokom navrhovateľov uplatneným po nebohom A. V., H.. XX.X.XXXX, ktorý bol zavlečený do ZSSR a vyhlásený následne za mŕtveho, pričom za deň jeho smrti sa považuje deň 31. 12. 1945. Odporca v súvislosti s nárokmi navrhovateľov uplatnenými po ich uvedenom právnom predchodcovi sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 24.3.2011 obmedzil iba na konštatovanie, že správny orgán nárok nepriznal z dôvodu, že majetok bol skonfiškovaný v roku 1948, pôvodný vlastník A. V. bol v roku 1945 už mŕtvy a preto bola voči nemu uvedená konfiškácia neúčinná . Dané konštatovanie odporcu nedáva podľa názoru súdu vyčerpávajúce a právne náležité odpovede na právne významné skutočnosti zistené v doterajšom priebehu dlhotrvajúceho administratívneho konania, v právnom kontexte právnej úpravy uvedenej v zákona č. 503/2003 Z. z.

V § 3 ods. 1 uvedeného zákona sú uvedené tzv. reštitučné tituly pre navrátenie vlastníctva k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (§ 2 ods. 1 uvedeného zákona) .

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v ods. 1.

Ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) citovaného zákona jedným z právnych dôvodov pre navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v hore uvedenom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 je aj reštitučný dôvod prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu týkajúce sa osoby nebohého A. V. H.. XX.X.XXXX bude v ďalšom konaní úlohou správneho orgánu vyčerpávajúcim spôsobom sa vyporiadať so všetkými zistenými skutočnosťami, so zameraním na dôvodnosť postupu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., avšak zároveň posudzujúc aj všetky do úvahy prichádzajúce reštitučné dôvody uvedené v § 3 ods. 1 uvedeného zákona, najmä na posúdenie, či v tejto časti uplatneného nároku nešlo o postup štátu uvedený v ustanovení § 3 ods. 1 písm. o) uvedeného zákona (prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu) . V tejto súvislosti súd poznamenáva, že za nenáležité je treba považovať konštatovanie správneho orgánu, že nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve nebohého A. V. v dôsledku neúčinnej konfiškácie mali byť zahrnuté do dedičstva po menovanom. Podľa názoru súdu naznačený právny postup nie je možný za situácie, keď nehnuteľnosti nie sú v katastri nehnuteľností vedené ako vlastníctvo označeného právneho predchodcu navrhovateľov, ale evidované ako vlastníctvo štátu.

Bude preto povinnosťou odporcu v ďalšom konaní sa dôsledne vysporiadať so všetkými právnymi aspektmi uplatneného reštitučného nároku, a to v súlade s právnym názorom súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je odporca ako orgán verejnej správy právne viazaný (§ 250r O. s. p.) .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľom, ktorým by prináležalo právo na náhradu trov konania v prípade, ak by si ich uplatnili, nepriznal náhradu trov konania, keďže k uplatneniu daného práva zo strany navrhovateľov v konaní nedošlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250s, druhá veta O. s. p.) .