KSKE 8 CoE 101/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoE/101/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898774 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898774.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej D., E..A..O.. so sídlom v R. na D. ul. č. XX, IČO: 35 807 598 právne zastúpenej Mgr. Tomášom Kušnírom advokátom so sídlom v Bratislave na Úderníckej ul. č. 5 proti povinnej B. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej v rómskej osade H. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach na Moyzesovej ul. č. 34 pod sp.zn. EX 706/03 o vymoženie 286,79 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 8.6.2011 č.k. 2Er/64/2003-22 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.

M e n í v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 71,43 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie 79,39 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení a o trovách exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil vec v tomto rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prezentovala názor, že zmluva o úvere, ktorú uzavrela s povinnou nie je spotrebiteľskou, tak, ako to skonštatoval súd prvého stupňa, pretože právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy 29.10.2002 vylučovala možnosť podradenia zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Poukázala na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a mala povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškaniam, namietala, že súd nezohľadnil, že úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Prezentovala názor, že dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná, a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ale je priamo úmerná skutočnosti, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje pritom zabezpečenie a vystavuje sa obchodnému riziku tým, že poskytuje úver na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinnej. Ak si s povinnou z týchto dôvodov dohodla úrok z omeškania 0,25 % za každý deň jej omeškania, takto prejavenú vôľu by mal súd rešpektovať. Zdôraznila, že ani zákon, ani iné právne predpisy neobmedzujú výšku úrokovej sadzby pre obchodné záväzkové vzťahy. V tejto súvislosti poukázala na dispozitívnu povahu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a z toho vyplývajúcu možnosť zmluvných strán dohodnúť si výšku úrokov odlišne od zákona. S poukazom na judikatúru NS SR uviedla, že súd, ani povinná sa nemôže odvolávať na dobré mravy, ak v čase, keď povinná bola pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mala možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopná splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaviazala a musela si byť vedomá následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto

záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Poukázala na názor Najvyššieho súdu SR, že moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Oprávnená znáša vysoké obchodné riziká a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku . Poznamenala, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Konštatovala, že súd by pri takejto aplikácii moderačného práva nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, pretože ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku mu budú zmiernené, či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa, a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Poukázala na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 12Cmo 95/2005, že u nebankových subjektov nie je možné odvodzovať obvyklú výšku úrokov z výšky úrokov požadovaných bankami a na jeho odôvodnenie povahou nebankových úverov, rizikom spojeným s osobou dlžníka, jeho finančným nepreverovaním a nevyžadovaním zabezpečenia. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože pri jej spísaní nebol prítomný oprávnený s povinným a v tejto súvislosti konštatovala, že zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice. Prezentovala názor, že právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou. Poukázala na to, že jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice, ako spôsobilého exekučného titulu, je aj uvedenie právneho záväzku a to špecifikovaním jeho obsahu a uvedením právneho dôvodu a nie je potrebné, aby bol v zápisnici aj výslovne dojednaný. Uviedla, že notárska zápisnica spĺňa všetky náležitosti materiálnej vykonateľnosti, pretože je spísaná v kvalifikovanej forme a obsahuje výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Poznamenala, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, prejavil tým záujem o posilnenie riešenia sporov mimosúdnym spôsobom a ak by mal exekučný súd vykonať aj preskúmanie takéhoto exekučného titulu, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. V závere vyjadrila presvedčenie, že súd pochybil, ak priznal súdnemu exekútorovi odmenu za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, pretože tento úkon nie je priamo účelný pre dosiahnutie zmyslu exekúcie a je odmeňovaný podľa § 25 vyhlášky.

Súdny exekútor, ani povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Výrok uznesenia o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal uznesenie v napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení, preto uznesenie v tomto výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu oprávnenej uvádza nasledovné. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že splnomocnenie udelené povinnou spoločnosti D. priamo v Zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinnej pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) . Takáto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. V prejednávanej veci bolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej (podľa predtlače zmluvy o úvere) splnomocnenie na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku spoločnosti D.., ktorú určila a označila oprávnená ako svojho zmluvného partnera, a v ktorom povinná splnomocnila spoločnosť D. na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Nepochybne ide o zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou a povinnou ako splnomocniteľom, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku, že bude zastupovať záujmy povinnej. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu, aby presadzoval a obhajoval jej záujmy (predmetná spoločnosť navyše splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby ju zastupoval a tento je v predmetnom konaní súčasne právnym zástupcom oprávnenej) a tieto sú v protiklade so záujmami povinnej. Pretože existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpenou (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve, povinná platne nesplnomocnila spoločnosť D. E. svojím zastupovaním a táto nebola oprávnená (a už vôbec nie jej splnomocnenec a zároveň advokát oprávnenej Mgr. Tomáš Kušnír, ani jeho splnomocnenec Mgr. Martin Paiček) v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru, čím notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. Navyše v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnená predložila, chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka (povinnej) splnomocniť spoločnosť D.. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Vzhľadom k tomu, že nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý v konaní nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené, odvolací súd sa ďalej nezaoberal odvolacími námietkami oprávnenej týkajúcimi sa povahy vzťahu medzi ňou a povinnou, ani jeho obsahom pokiaľ ide o primeranosť úrokov z omeškania. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Podľa § 220 O.s.p. súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhlášky) v znení účinnom do 30.6.2006 (zmluva bola uzavretá 28.10.2002) , ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (písm. a/) a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (písm. b/) . Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (ods. 2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (ods. 3) .

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce správne zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože zavinila zastavenie exekúcie, ak predložila nespôsobilý exekučný titul, ale nesprávne rozhodol, ak priznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu aj za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a v tomto smere sa stotožnil s názorom odvolateľa, že tento úkon nevedie k účelnému vymoženiu pohľadávky oprávnenej, ale je len administratívnym úkonom, odmenu za ktorý má súdny exekútor zahrnutú v odmene podľa § 25 vyhlášky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky v znení do 30.6.2006 (tzv. hodinovú odmenu) možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu. Ide o čas strávený exekútorom a jeho zamestnancami predovšetkým pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti upravených Exekučným poriadkom za predpokladu, že tieto sú účelne uskutočnené na vymáhanie nároku. Z povahy tejto exekučnej činnosti vyplýva, že nie je potrebná na samotnú exekúciu, táto činnosť má charakter administratívnej práce podľa § 25 vyhlášky, pričom podľa tohto ustanovenia je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Napokon nemožno uvažovať ani o ich účelnosti v súvislosti s vymáhaním nároku oprávnenej, ktorá je predpokladom jej priznania podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd krátil exekútorovi priznanú odmenu o 6,64 € za 30 minút administratívnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a o príslušnú DPH v rozsahu 1,32 €, celkom o 7,96 € a zaviazal tak oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 71,43 € (79,39 € - 7,96 €) , ktoré pozostávajú z jeho paušálnej odmeny za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za obe zisťovania zamestnávateľa povinnej, za zisťovanie účtu povinnej a za obe zisťovania majetku povinnej 7 x 3,32 € podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 vyhlášky zvýšené o daň z pridanej hodnoty, z náhrady poštovného v rozsahu 5,28 €, z náhrady cestovného podľa § 22 vyhlášky v rozsahu 32,98 € a z náhrady za stratu času v rozsahu 5,28 €.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.