KSKE 8 CoE 11/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoE/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805203213 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805203213.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej J., R..K..S.. so sídlom v L. na J. ul. č. XX, IČO: 35 807 598 právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul. č. 25 proti povinnej P. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. č. XX vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach na Moyzesovej ul. č. 34 pod sp.zn. EX 1044/05 o vymoženie 268,87 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 23.3.2011 č.k. 4Er/104/2005-18 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie a o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 85,98 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že sa nemôže stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pretože právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť podradenia zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Poukázala na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a mala povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu. Poznamenala, že podľa § 261 ods. 3 písm. h/ Obchodného zákonníka sa na túto zmluvu aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka a jej účastníkom môžu byť aj nepodnikateľské subjekty. Tento druh zmluvy mal v čase jej uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods.1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale nie podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré znenie bolo zmenené až s účinnosťou od 1.1.2008. Súd prvého stupňa preto nemal vychádzať z úpravy podľa Občianskeho zákonníka, ale z § 497 Obchodného zákonníka ktorý nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala ako podstatnú náležitosť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Konštatovala, že klienti jej nie sú povinní uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom tak, ako to predpokladá § 2 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 30.8.2004, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3-ina je dohodnutý úrok a 2/3-iny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Namietala, že konajúci súd posúdil úroky z omeškania ako neprimerane vysoké a nezohľadnil, že úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Prezentovala názor, že dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná, a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ale je priamo úmerná skutočnosti, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje pritom zabezpečenie a vystavuje sa obchodnému riziku tým, že poskytuje úver na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinnej. Ak si s povinnou z týchto dôvodov dohodla úrok z omeškania 0,25 % za každý deň jej omeškania, takto prejavenú vôľu by mal súd rešpektovať. Zdôraznila, že ani zákon, ani iné právne predpisy neobmedzujú výšku

úrokovej sadzby pre obchodné záväzkové vzťahy. V tejto súvislosti poukázala na dispozitívnu povahu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a z toho vyplývajúcu možnosť zmluvných strán dohodnúť si výšku úrokov odlišne od zákona. Poukázala na názor Najvyššieho súdu SR, že moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Oprávnená znáša vysoké obchodné riziká a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku . Poznamenala, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Konštatovala, že súd by pri takejto aplikácii moderačného práva nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, pretože ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku mu budú zmiernené, či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa, a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože pri jej spísaní nebol prítomný oprávnený s povinným a v tejto súvislosti konštatovala, že zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice. Poukázala na to, že jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice, ako spôsobilého exekučného titulu, je aj uvedenie právneho záväzku a to špecifikovaním jeho obsahu a uvedením právneho dôvodu a nie je potrebné, aby bol v zápisnici aj výslovne dojednaný. Prezentovala názor, že právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou. Uviedla, že notárska zápisnica spĺňa všetky náležitosti materiálnej vykonateľnosti, pretože je spísaná v kvalifikovanej forme a obsahuje výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Poznamenala, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, prejavil tým záujem o posilnenie riešenia sporov mimosúdnym spôsobom a ak by mal exekučný súd vykonať aj preskúmanie takéhoto exekučného titulu, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Súdny exekútor, ani povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Výrok o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora už nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní, pretože o ňom postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p. právoplatne rozhodol sudca súdu prvého stupňa samostatným uznesením s poučením, že odvolanie proti nemu nie je prípustné podľa § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 44 Exekučného poriadku.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení a o trovách konania, preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd presvedčivým

spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu oprávnenej uvádza nasledovné. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je označená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinná) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V preskúmanom prípade povinnú ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva udeleného mu povinnou v Zmluve o úvere. Odvolací súd je toho presvedčenia, že splnomocnenie udelené povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v Zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinnej pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) . Takáto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. V prejednávanej veci bolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej (podľa predtlače zmluvy o úvere) splnomocnenie na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila oprávnená, a v ktorom povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Nepochybne ide o zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou a povinnou ako splnomocniteľom, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku, že bude zastupovať záujmy povinnej. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu, aby presadzoval a obhajoval jej záujmy (z evidenčných pomôcok súdu vyplýva, že v niektorých konaniach vystupuje aj ako jej právny zástupca) a tieto sú v protiklade so záujmami povinnej. Pretože existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpenou (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve, povinná platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru, čím notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. Navyše v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnená predložila, chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka (povinnej) splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene, pretože splnomocnenie, ktoré sa nachádza na tlačive Zmluvy o úvere, je podpísané len splnomocnencom. Podpis povinnej na Zmluve o úvere nie je možné považovať za podpis na samotnom splnomocnení so zreteľom na to, že účastníci zmluvy o úvere nie sú totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve a ich podpis na Zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu a nie aj vo vzťahu k plnomocenstvu. Za takejto situácie považuje odvolací súd právne závery súdu prvého stupňa, v ktorých vyhodnotil zmluvu medzi účastníkmi ako spotrebiteľský úver a úroky z omeškania ako v rozpore s dobrými mravmi, ale aj odvolacie námietky oprávnenej týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia jej vzťahu s povinným a úrokov z omeškania za nadbytočné, a preto sa nimi už nezaoberal. Pretože oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, ak podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, súd prvého stupňa ho správne podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie. Odvolací súd preskúmal aj samotnú výšku priznaných trov exekúcie v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zistil, že tieto boli priznané súdnemu exekútorovi v súlade

s touto právnou úpravou. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okrem výroku o zmene súdneho exekútora podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.