KSKE 8 CoE 126/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoE/126/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898612 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898612.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci Ú. Y., T.Á. L. D. I. L. Q. so sídlom v Q. na T. V. č. X proti povinnej A., T..I..N.. naposledy so sídlom v Q. na R. ul. č. X IČO: 31 692 800 vedenej u súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach na Kuzmányho ul. č. 57 pod sp.zn. EX 450/02 o vymoženie 1.394,14 € s príslušenstvom o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 9.8.2011 č.k. 2Er/1540/2002-14 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

Proti výroku, ktorým súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že oprávneného zaviaže nahradiť mu trovy exekúcie v rozsahu 31,87 eur. Poukázal na to, že ešte v ten mesiac, ako mu oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie mu navrhoval, aby zobral návrh späť, pretože povinná nevlastní žiadny postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podotkol, že podľa vtedy platnej úpravy súdy mohli rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinnej len na základe návrhu oprávneného. Uviedol, že povinná bola ex offo vymazaná z obchodného registra a že jej výmazu nepredchádzalo konkurzné konanie, v ktorom by si mohol prihlásil svoj nárok. Vyjadril presvedčenie, že oprávnený mohol už na základe jeho správy predvídať dôvod zastavenia exekúcie a skutočnosť, že zotrval na vykonaní exekúcie a vyčkal na výmaz povinného, opodstatňuje záver, že konal účelovo v snahe, aby mu nemusel nahradiť trovy exekúcie. Uviedol, že oprávnený má možnosť vysporiadať si pohľadávku vo svojom účtovníctve a odpísať si ju ako daňovo uznaný výdavok, kým on takú možnosť nemá. Záverom namietal, že sa súd nezaoberal rozsahom jeho vyčíslených trov.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora navrhol potvrdiť napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny. Stotožnil sa s úvahou konajúceho súdu, že v prípade, ak povinná zanikla v priebehu konania bez právneho nástupcu a zároveň neexistuje žiadny dôvod pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, neexistuje ani zákonný dôvod, aby mu súd mohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Poukázal na to, že Exekučný poriadok v § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku presne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých mu môže byť uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Pod tieto nie je možné subsumovať zánik povinnej a tento automaticky pripísať jeho nedostatočnej opatrnosti pri vedení exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu č.k. III. ÚS 432/08-16 podľa ktorého je riziko súdneho exekútora pri výkone exekúcie vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom jeho povolania. Konštatoval, že súdny exekútor mohol od neho požadovať zálohu s tým, že ak by mu ju nezložil, musel by znášať následky v podobe zastavenia exekúcie.

Odvolací súd na základe odvolania súdneho exekútora preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že je ho potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Ako vyplýva z citovaného § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého možno oprávneného zaviazať na náhradu nevyhnutných trov exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, ak nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie na základe konštatovania, že oprávnený nemohol predpokladať, že povinná zanikne niekoľko rokov po začatí exekučného konania výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu bez toho, aby sa vysporiadal s tým, že Krajský súd v Košiciach ešte pred tým, ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, uznesením z 11.11.2001 sp.zn. 6K 80/01, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.11.2001, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (povinnej) pre nedostatok majetku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak bola povinná zrušená bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 M Cdo 15/2011) . Pretože súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinnej z obchodného registra a nezohľadnil skutočnosť, že ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie Krajský súd v Košiciach konštatoval nemajetnosť povinnej, napriek tomu, že má dopad na dôvod zastavenia exekúcie a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie, založil tým dôvod na zrušenie svojho rozhodnutia podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa v tomto rozsahu na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou náležite sa vysporiadať s dôvodmi výmazu povinnej z obchodného registra, zohľadniť pritom povahu rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 11.11.2001 a v závislosti od prijatých záverov ustáliť, či oprávnený mohol pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie predpokladať dôvod zániku povinnej, eventuálne, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo spätne preskúmateľné a zrozumiteľné.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.