KSKE 8 CoE 14/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoE/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207211681 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207211681.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej N. H., M..N.. so sídlom v G. na U. ul. č. XX IČO: 35 776 005 proti povinnému S. E. nar. X.X.XXXX naposledy bývajúcemu v H. na N. ul. č. XX zastúpenému opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča so sídlom Exekútorského úradu v Prešove na Sabinovskej ul. č. 87 pod sp.zn. EX 2552/2007 o vymoženie 86,70 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 2.8.2011 č.k. 49Er/1506/2007-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

M e n í vo výroku o trovách exekúcie tak, že zaväzuje oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v rozsahu 84,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zaviazal oprávnenú uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 96,30 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože povinný je v produktívnom veku a je predpoklad, že sa zamestná a bude poberať mzdu, z ktorej by mohol uspokojiť jej pohľadávku, ktorá nie je vysoká. Namietala, že súd prvého stupňa vôbec neodôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru o nemajetnosti povinného. Uviedla, že z odôvodnenia nie je zrejmé, či je povinný evidovaný v registri daňových subjektov, v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného. Zdôraznila, že ak by odvolací súd potvrdil zastavenie exekúcie, mohla by síce podať nový návrh na začatie exekúcie, ale jej pohľadávka by už bola premlčaná. Namietala, že konajúci súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za správu o stave exekučného konania aj keď je len bežnou administratívnou prácou, ktorá je súčasťou odmeny súdneho exekútora. Namietala, že súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z hotových výdavkov, aj keď je možné priznať mu ju len z odmeny.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie, pretože je vecne správne. Uviedol, že v priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Hypotetické úvahy o možnom zlepšení pomerov povinného považuje za irelevantné. Pokiaľ oprávnená namietala, že mu bola priznaná odmena za správu o stave exekučného konania uviedol, že jeho vypracovanie si vyžadovalo určitú tvorivú prácu, preto ho nie je možné považovať za bežnú administratívnu činnosť.

Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávnenej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca podľa § 374 ods. 4 O. s. p. tak, že mu nevyhovuje, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil exekúciu, pretože povinný nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom výkonu exekúcie. Odvolací súd poukazuje na to, že takto zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) a prípadné nadobudnutie majetku povinným v budúcnosti, resp. zamestnanie sa, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, či možného uspokojenia pohľadávky oprávnenej zo mzdy povinného, ktorú by mohol poberať, ak sa v budúcnosti zamestná, nemajú žiadne reálne opodstatnenie v zistených osobných a majetkových pomeroch povinného a preto sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Rozhodujúca je nepochybná skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Aj keď súd prvého stupňa dostatočne neuviedol na základe ktorých skutočností vyhodnotil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, toto pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, pretože všetky skutočnosti vyplývajú z exekučného spisu. Súdny exekútor vykonal šetrenie pomerov povinného a zistil, že povinný nebol od 11.7.2008 zamestnaný, že nie je registrovaný na daňovom úrade, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, že sa nenachádza v evidencii živnostenského registra, že nepoberá dôchodok ani iné dávky, že nie je držiteľom alebo vlastníkom vozidiel, že bol vyradený z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre nespoluprácu, a že nie je evidovaný ani v databázach sietí jednotlivých mobilných operátorov, a nemá ani pevnú telefónnu linku. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2007, odkedy sa zistené osobné a majetkové pomery povinného nezmenili, navyše v súčasnosti má už povinný podľa správy registra obyvateľov hlásený pobyt bezdomovca v časti Košice - Sídlisko KVP. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou oprávnenej, že za správu o stave exekučného konania súdnemu exekútorovi nepatrí osobitná odmena, pretože ide len bežnú evidenčnú prácu, ktoré nesmeruje k priamemu vymoženiu pohľadávky oprávnenej. Pretože odmena sa súdnemu exekútorovi priznáva podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 za každú aj začatú hodinu a odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie správy o stave exekúcie, ktorej trvanie opodstatňovalo priznanie odmeny za dve začaté hodiny, odvolací súd zmenil výrok o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za jednu začatú hodinu počas ktorej vypracoval výzvu povinnému na poskytnutie súčinnosti. Súdny exekútor tak má nárok len na odmenu za výzvu povinnému na poskytnutie súčinnosti v rozsahu 6,64 Eur, za úkony podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v celkovom rozsahu 59,76 Eur a za poštové poplatky v rozsahu 7,21 Eur.

Pokiaľ oprávnená namietala, že súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty aj z hotových výdavkov odvolací súd uvádza nasledovné.

Podľa § 196 EP v znení účinnom do 14.10.2008, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona (§ 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z.) , zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene § 196 EP od 1.1.2012 (zákonom č. 348/2011 Z.z.) , podľa ktorého sa okrem odmeny zvyšujú o daň z pridanej hodnoty už aj náhrady súdneho exekútora určené podľa tohto zákona.

Podľa § 240 ods. 1 EP, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Predmetné exekučné konanie sa začalo 7.5.2007, kedy oprávnená doručila súdnemu exekútorovi návrh na začatie exekúcie.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Pretože posledné prechodné ustanovenie, ktoré sa v Exekučnom poriadku nachádza, upravuje použitie doterajších právnych predpisov len na konania, ktoré začali do 1.12.2006 a zák. č. 348/2011 Z.z., ktorým bolo citované ustanovenie zmenené, neobsahuje prechodné ustanovenia, z ktorých by bolo možné ustáliť, na ktoré konania sa má aplikovať, odvolací súd s prihliadnutím na § 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. dospel k presvedčeniu, že na všetky konania, ktoré sa začali po 1.12.2006, t.j. aj na predmetné konanie, je potrebné aplikovať § 196 EP v znení účinnom od 1.1.2012.

Vzhľadom k tomu, že druhá veta § 196 EP v znení účinnom od 1.1.2012 výslovne upravuje, že sa okrem odmeny zvyšujú o daň z pridanej hodnoty už aj náhrady súdneho exekútora určené podľa tohto zákona, súd prvého stupňa rozhodol správne, ak zvýšil náhrady súdneho exekútora o daň z pridanej hodnoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovom rozsahu 84,35 Eur, ktoré pozostávajú z jeho odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhlášky) v rozsahu 6,64 Eur, z odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v rozsahu 59,76 Eur, z náhrady za poštovné v rozsahu 7,21 Eur, všetko navýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty v rozsahu 14,06 Eur.

Odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodol o trovách konania, pretože účastníci si právo na ich náhradu neuplatnili.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.