KSKE 8 CoE 36/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoE/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607200205 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607200205.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej L., U..G..C.. so sídlom v X. na L. ul. č. XX, IČO: 35 807 598 právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul. č. 25 proti povinnému Y. V.C. ml. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v I. na L. ul. č. XXX/XX vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi na Mlynskej ul. č. 2 pod sp.zn. EX 1/07R o vymoženie 656,54 € s príslušenstvom o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15.6.2011 č.k. 8Er/6/2007-26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o o trovách exekúcie.

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 31,27 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zastaví exekúciu len čiastočne čo do vymáhania istiny a pokiaľ ide o trovy exekúcie, aby v tomto rozsahu pokračoval v konaní, pretože má nárok na odmenu 124 € s 20 % DPH 24,80 € a na náhradu hotových výdavkov predbežne v rozsahu 31,27 €. V tejto súvislosti namietal, že súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie nezohľadnil, že povinný splatil svoju pohľadávku.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Osobitným predpisom upravujúcim výkon rozhodnutia - exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) .

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Toto vymedzenie okruhu účastníkov konania je totožné s definíciou účastníkov konania, podľa ktorej je účastníkom občianskeho súdneho konania ten, koho za účastníka výslovne určuje zákon. Iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva Exekučný poriadok. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor v rozsahu, v ktorom mu vzniká nárok na trovy exekúcie. Preto aj súdneho exekútora treba považovať len za účastníka pre určitý úsek konania. V takomto prípade exekútor môže využívať také procesné práva ako účastník konania.

Od účinnosti zákona č. 280/1999 Z.z., ktorým sa novelizoval exekučný poriadok, možno podať odvolanie proti niektorým uzneseniam, ktorým sa rozhodovalo o návrhu (alebo aj bez neho) na zastavenie exekúcie.

Proti uzneseniu, ktorým sa exekúcia zastavila, môže podať odvolanie len oprávnený. Súdny exekútor takéto oprávnenie nemá, pretože je účastníkom konania len ak súd rozhoduje o trovách exekúcie.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Vzhľadom k tomu, že proti výroku o zastavení konania môže účinne podať odvolanie len oprávnený, odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., pretože smerovalo proti výroku o zastavení exekúcie, proti ktorému súdny exekútor odvolanie podať nemôže.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo 5.1.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Preto sa na uvedený prípad vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 14. 10. 2008 a ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinné do 30. apríla 2008 (ďalej len vyhlášky, § 27a vyhl.) .

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16) .

Podľa § 14 ods. 1 vyhl., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 16 ods. 2 vyhl., ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhl., odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500,- Sk a najviac 1 000 000,- Sk.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania súdneho exekútora preskúmal napadnutý výrok uznesenia podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak nepriznal exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie, preto uznesenie v napadnutom výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu súdneho exekútora uvádza nasledovné. V posudzovanom prípade je nepochybné a nenamietal to ani poverený súdny exekútor, že súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade jeho trov v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3 M Cdo 16/2005 (35/2006 ZSP) uviedol, že z § 4 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16 vyhlášky určuje inak. Inak (odlišne než v § 4 ods. 1 vyhlášky) upravuje určenie odmeny súdneho exekútora § 14 ods. 1 vyhlášky aj v prípade, že súd zastaví exekúciu - odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky [či už ide o 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500,- Sk a najviac 1 000 000,- Sk (§ 5 ods. 1 vyhlášky) , alebo 50% z takto vypočítanej odmeny vypočítanej (§ 5 ods. 2 vyhlášky) ], ale podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (písm. a/) a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (písm. b/) podľa ktorých pôvodne postupoval aj súdny exekútor pri vyúčtovaní svojich trov tak, ako to vyplýva z č.l. 25. Z uvedeného možno nepochybne vyvodiť, že ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, výšku trov súdneho exekútora určuje podľa pravidiel stanovených v ust. § 14 až 16 vyhl. Na daný prípad nebolo možné aplikovať ani § 16 ods. 2 vyhlášky, pretože nebol naplnený základný predpoklad pre jeho použitie, a to vymoženie časti pohľadávky v priebehu exekúcie. V posudzovanom prípade súdny exekútor v odpovedi na výzvu súdu z 9.6.2011 oznámil, že povinný uhradil pohľadávku priamo oprávnenej v plnej výške a že trovy exekúcie 9,96 € uhradil poštovou poukážkou. Vzhľadom k tomu, že povinný uhradil pohľadávku priamo oprávnenej, súdny exekútor svojou činnosťou, konkrétne jedným zo spôsobov upravených v prvej hlave Exekučného poriadku upravujúcej uspokojenie práv na peňažné plnenie nevymohol pohľadávku oprávnenej a preto nesplnil podmienky pre priznanie trov exekúcie podľa § 16 ods. 2 vyhlášky. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne, ak priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa § 14, § 15 a § 22 ods. 1 vyhlášky. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov si neuplatnil právo na ich náhradu (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.