KSKE 8 CoE 73/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoE/73/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209200429 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209200429.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej K., s.r.o. so sídlom v G. J. K. W.. Č.. XX, IČO: 35 807 598 právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul. č. 25 proti povinnej Z. I.Č. nar. XX.XX.B. bývajúcej v H. J. V. W.. Č.. X vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na Záhradníckej ul. č. 60 pod sp. zn. EX 11385/08 o vymoženie 469,36 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 16.8.2011, č.k. 49Er/94/2009-22 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Namietala, že exekučný súd pri rozhodovaní vychádzal zo smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach a nie z právneho predpisu, kde je smernica implementovaná a v tejto súvislosti poukázala na nepriamu záväznosť smernice a jej platnosť len dovtedy, kým ju členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho poriadku. Namietala, že súd prvého stupňa posúdil jej vzťah s povinnou ako spotrebiteľský napriek tomu, že zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, a že poskytnutý úver nepresahoval 200 €. Vyjadrila presvedčenie, že poplatok za poskytnutie úveru a úroky nie sú neprimerané, ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ale sú priamo úmerné skutočnosti, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje pritom zabezpečenie a vystavuje sa obchodnému riziku tým, že poskytuje úver na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinnej. Ak si s povinnou z týchto dôvodov dohodla úrok z omeškania 0,25 % za každý deň jej omeškania, takto prejavenú vôľu by mal súd rešpektovať. Zdôraznila, že ani zákon, ani iné právne predpisy neobmedzujú výšku úrokovej sadzby pre obchodné záväzkové vzťahy. V tejto súvislosti poukázala na dispozitívnu povahu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a z toho vyplývajúcu možnosť zmluvných strán dohodnúť si výšku úrokov odlišne od zákona. Poznamenala, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútnym obchodom, preto bolo možné dohodnúť úroky z omeškania a následne ich aj požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. S poukazom na judikatúru NS SR uviedla, že súd, ani povinná sa nemôžu odvolávať na dobré mravy, ak v čase, keď povinná bola pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mala možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopná splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaviazala a musela si byť vedomá následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Poukázala na názor Najvyššieho súdu SR, že moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Oprávnená znáša vysoké obchodné riziká a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku . Poznamenala, že na dobré mravy sa nemôže

odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Konštatovala, že súd by pri takejto aplikácii moderačného práva nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, pretože ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku mu budú zmiernené, či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa, a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Záverom namietala, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení konania posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, ak vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania už pri rozhodovaní o vydaní poverenia a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so zákonom.

Súdny exekútor ani povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že je ho potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je uznesenie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku oprávnenej, v ktorej vyjadrila presvedčenie, že súd prvého stupňa nemohol zastaviť exekúciu z dôvodu existencie prekážky res iudicata danej vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej a nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. V prípade, ak súd prvého stupňa v priebehu exekúcie na základe nových skutočností (napr. predloženej zmluvy o úvere) zistí, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom, je podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, ak napriek tomu, že mal k dispozícii Zmluvu o úvere, z ktorej mohol a mal náležite zistiť skutkový stav veci a posúdiť súlad plnenia priznaného exekučným titulom so zákonom, skonštatoval, že exekučný titul je nevykonateľný, pretože z neho nie je možné zistiť z akých zložiek pozostáva istina a poplatok za poskytnutie úveru. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú súdnu prax podľa ktorej je exekučný súd oprávnený skúmať aj Zmluvu o úvere a to z toho hľadiska, či rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, t.j. tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Navyše z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, prečo exekučný súd zastavil exekúciu v celom rozsahu, a prečo považoval celé vymáhané plnenie za právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, ak sa v značnej časti odôvodnenia venoval len neproporcionalite úrokov z omeškania a poplatku za poskytnutie úveru. K ďalším odvolacím námietkam oprávnenej odvolací súd uvádza, že nemohol pristúpiť k ich prejednaniu, pretože otázka charakteru právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou ostala v predmetnom konaní nevyriešená, nakoľko sa jej súd v odôvodnení uznesenia vôbec nevenoval a práve aj od jej posúdenia závisí aplikácia § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pretože súd prvého stupňa skúmal len predložený exekučný titul, neodôvodnil, prečo zastavil exekúciu v celom rozsahu a ako posúdil vzťah medzi oprávnenou a povinnou, založil tým dôvody na zrušenie svojho uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, v dôsledku ktorých odvolací súd musel napadnuté uznesenie zrušiť a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, posúdiť vymáhaný nárok aj podľa zmluvy o úvere, následne sa zaoberať charakterom právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou, vysporiadať sa s plneniami povinnej podľa predložených bločkov o potvrdení vkladu, opätovne vo veci rozhodnúť, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť aj s prihliadnutím na odvolacie námietky oprávnenej a vyporiadať sa aj s platnosťou rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich súčasť Zmluvy o úvere z 29.10.2007.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.