KSKE 8 CoE 94/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoE/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810208426 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810208426.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej H., s.r.o. so sídlom v T. F. H. K.. Č.. XX, IČO: 35 807 598 právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul. č. 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému C. U. nar. XX.X.N. bývajúcemu R. C. F. W. K.. Č.. N. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na Záhradníckej ul. č. 60 pod sp. zn. EX 10285/10 o vymoženie 534 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 10.3.2011, č. k. 10Er/789/2010-11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na ďalšie konanie, pretože vec nesprávne právne posúdil. Namietala, že súd prvého stupňa posúdil jej právny vzťah s povinným ako spotrebiteľský, aj keď na to nemal splnené podmienky uvedené v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a v § 52 Občianskeho zákonníka. Prehliadol, že povinný je podnikateľom podľa § 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a že mu bol úver poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu zárobkovej činnosti. Poukázala na to, že spotrebiteľom je len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb. Pokiaľ konajúci súd posúdil ich vzťah ako zmenkový uviedla, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom, z čoho vyplýva, že jeho platnosť nie je možné posudzovať z náležitostí platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, ak obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 1 a v § 2 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 191/1950 Zb.") . V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky (§ 10 zák. č. 191/1950 Zb.) . Zdôraznila, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke uvedený už pri jej vystavení dlžníkom (povinným) a nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere nie je relevantné, pretože jeho právny základ sa nachádza v samotnej zmenke a nie v právnom titule, ktorý je odlišný od zmluvy o úvere. Citovala znenie § 10 zákona č. 191/1950 Zb. a uviedla, že zmenka je platná aj vtedy, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces dohody) . Z uvedeného vyvodila, že aj v prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný) právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 43/2006. Vyjadrila presvedčenie, že súd nemôže z úradnej povinnosti vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, pretože zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Zdôraznila, že vzhľadom k tomu, že v rozhodcovskom konaní povinný nevzniesol

námietku a bol o podanom návrhu aj o jeho obsahu riadne upovedomený, súd nemal dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a preto nemal ani dôvod zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - v tomto prípade povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o neudelení poverenia exekútorovi, preto uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. V odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O. s. p.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania 23.4.2009 zmluvou spotrebiteľskou a nie zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpis z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I, z ktorého vyplýva, že oprávnená je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery. Pretože výška poskytnutého úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery (od 200 € do 20.000 €) a spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 1, 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, so zreteľom na to, že oprávnená predmetnou zmluvou o úvere poskytla povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z.) , v danej veci ide nepochybne o spotrebiteľský, t.j. občianskoprávny vzťah (aj keď ho takto účastníci nenazvali) a spotrebiteľovi sa poskytuje aj ochrana podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) . Skutočnosť, že povinný v zmluve vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania, bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Aj keď z § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon podnikania, odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak Zmluva o úvere

obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ale neposkytuje odpoveď na otázku, akú podnikateľskú činnosť povinný vykonáva (obzvlášť, keď pri svojich údajoch uvádza dátum svojho narodenia a nie IČO) a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom činnosti uzavretie zmluvy má, nie je možné takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 102 ods. 1 veta prvá O.s.p.) . Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôvody. Procesná povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti rozhodné pre posúdenie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (oprávnená) , ktorý nesie aj procesnú zodpovednosť za to, že túto povinnosť nesplnil. V posudzovanej veci oprávnená ani v odvolaní neuviedla skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že povinný uzatváral zmluvu o úvere ako podnikateľ či živnostník a na účel výkonu svojej podnikateľskej, či živnostenskej činnosti, teda nie ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tomu, že oprávnená neuniesla bremeno dôkazu, aj odvolací súd posudzoval zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania ako zmluvu spotrebiteľskú, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali. Odvolací súd poznamenáva, že ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí podľa § 41a Občianskeho zákonníka tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa o nevykonateľnosti predloženého exekučného titulu, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská doložka obsahuje ustanovenia, ktoré od spotrebiteľa fakticky vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v bode 18 Úverových zmluvných podmienok pripojených k úverovej zmluve. Podľa znenia doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právnej predpisu. Takto upravená rozhodcovská doložka aj podľa názoru odvolacieho súdu fakticky odopiera povinnému možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávnenej, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka je súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného miniatúrnym, len veľmi obtiažne čitateľným písmom. Takto formulované dojednanie (a jeho absolútna neplatnosť) samo osebe spôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu bez ohľadu na to, že vzťah medzi oprávnenou a povinnou bol zmenkovoprávnym, a bez ohľadu na to, že v zmluve navyše absentuje ročná percentuálna mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) , a že zaväzuje spotrebiteľa zaplatiť neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu za nesplnenie záväzku, ktorou je výška dojednaných úrokov z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy odo dňa, kedy sa stane splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka) . Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa odseku 2 O. s. p. sa obmedzil na skonštatovanie jeho správnosti.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.