KSKE 8 CoP 11/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 11/2012

KS v Košiciach, dátum 13.06.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 11/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710207484 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710207484.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa N. R. nar. X.X.XXXX bývajúceho v I. na ul. N.. I. XXXX/XX proti odporcom 1/ N. R. nar. XX.X.XXXX 2/ I. R. nar. X.X.XXXX bývajúcim v V. č. XX zastúpení JUDr. Jánom Kizivatom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ul. kpt. Nálepku 8 v konaní o zrušenie výživného o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 4.10.2011 č.k. 10C 85/2010-142 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o znížení výživného pre odporcu v 1. rade N. R. a pre odporcu v 2. rade I. R..

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 30.6.2006 č.k. 17P 163/05-239 tak, že znížil výživné od navrhovateľa pre odporcu v 1. rade na 30 % zo sumy životného minima od 9.6.2010, ktoré zaviazal navrhovateľa prispievať odporcovi v 1. rade vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca dopredu a zmenil uznesenie Okresného súdu Michalovce z 30.9.2009 č.k. 6C 102/2008-130 tak, že znížil výživné od navrhovateľa pre odporcu v 2. rade z 93 € mesačne na 30 % zo sumy životného minima od 9.6.2010, ktoré zaviazal navrhovateľa prispievať odporcovi v 2. rade vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade s vyjadrením nesúhlasu so znížením výživného z dôvodu, že konajúci súd procesne pochybil, ak na základe návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodol tak, že výživné znížil a preto nepostupoval v súlade s ust. § 153 ods. 2 O.s.p., kedy je súd viazaný žalobným petitom a predmetné konanie nemohlo začať bez návrhu, keďže obidvaja sú plnoletí, čím porušil dispozičnú zásadu. Uviedli, že príjmové a majetkové pomery navrhovateľa sú simulované a tvrdenie, že pracoval od 1.1.2010 na základe dohody o vykonaní práce s Ing. I., ako skladník za dojednanú odmenu 100 €, je nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie. Konštatovali, že v prípade, ak by toto tvrdenie navrhovateľa bolo pravdivé, patrila by mu dávka v hmotnej núdzi 157,60 € a príspevok na bývanie 89,20 €, o ktoré navrhovateľ nepožiadal. Poukázali na majetkové pomery navrhovateľa a to na jeho vlastníctvo k pozemku zapísanej na LV č. XXXX v kat. území Vinné, ktoré odkúpil spoločne s terajšou manželkou. Zdôraznili skutočnosť, že obidvaja odporcovia sú študenti denného štúdia vysokej školy a boli nútení čerpať pôžičku na zabezpečenie výdavkov spojených so štúdiom, nakoľko príjem matky im nepostačuje na to, aby navštevovali riadne denné štúdium. Ani tvrdenie navrhovateľa, že utrpel ťažký úraz a zlomeninu chrbtice nepovažujú navrhovatelia za hodnoverné vzhľadom na to, že na pojednávania sa dostavoval sám, bez sprievodu inej osoby a zranenie na ňom nebolo žiadnym

spôsobom viditeľné. Žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok konajúceho súdu a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, alternatívne zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ a zotrval na všetkých svojich prednesoch a zdôraznil, že sú pravdivé a súdom verifikované. Tiež zdôraznil, že nemal nárok na poberanie sociálnych dávok, nakoľko ako živnostník nebol platcom a neprispieval do fondu nezamestnanosti 2 %. Jeho manželka je zamestnaná a jej stály príjem mu neumožňuje poberať ani dávky týkajúce sa príspevku na bývanie a školskej dochádzky maloletého syna. Uviedol, že pozemok kúpili spoločne s manželkou, pričom o jeho kúpu požiadali obec už v roku 2006 a na kúpu si požičal peniaze od priateľa, ako to preukázal zmluvou o pôžičke predloženej konajúcemu súdu. Spochybňovanie úrazu chrbtice považuje za absurdné, nakoľko o úraze predložil lekárske správy a potvrdenia ošetrujúcich lekárov z Martina a Košíc, preto túto skutočnosť považuje za absolútne nespochybniteľnú. Uviedol, že v čase schválenia zmieru súhlasil so zvýšením výživného na 93 € mesačne pre odporcu v 2. rade napriek tomu, že bol nezamestnaný, ale v tom čase bol ešte presvedčený, že zamestnanie si získa v krátkej dobe a bude schopný zvýšené výživné platiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výrok rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd na základe odvolania odporcov v 1. a 2. rade preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o znížení výživného od navrhovateľa pre odporcov v 1. a 2. rade. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti o znížení výživného pre odporcov v 1. a 2. rade presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporcovia ani v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zníženie, resp. zrušenie výživného. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúca zníženie výživného na 30 % zo sumy životného minima od podania návrhu navrhovateľa, t.j. 9.6.2010 na základe nepochybného zistenia, že navrhovateľ ukončil živnosť 31.3.2009 z objektívnych dôvodov, lebo pre nedostatok zákaziek mal zo živnosti iba minimálny príjem, ako to vyplýva z jeho daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rozhodné obdobie a následne síce uzavrel dohodu o vykonaní práce s Ing. N. I., ale podmienky dohody s rozsahom práce 350 hodín ročne a tomu zodpovedajúca odmena 100 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady rovnako nedostatočná pre plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcom v doterajšom rozsahu. Súd prvého stupňa rovnako správne zistil a verifikoval, že navrhovateľ je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 16.4.2009. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov navrhovateľa, ktoré hodnotil vlastnou úvahou, najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ale predovšetkým vo vzťahu k reálnej hospodárskej situácii navrhovateľa v dôsledku zmeny pomerov. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom, v dôsledku toho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Konajúci súd pri rozhodovaní správne vychádzal z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a následne návrhu navrhovateľa na zrušenie (zníženie) vyživovacej povinnosti nevyhovel v plnom rozsahu so zreteľom na to, že odporcovia v 1. a 2. rade študujú na vysokej škole a nie sú schopní sami sa živiť. Súd prvého stupňa rovnako správne postupoval, keď vychádzajúc z ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti a znížil výživné na každého z odporcov na sumu rovnajúcu sa 30 % zo sumy životného minima, pretože minimálne výživné je povinný platiť aj rodič, ktorý nemá žiaden príjem, resp. príjem nedostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti. K odvolacím námietkam odporcov o procesnom pochybení konajúceho súdu odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ svoj návrh z 9.6.2010 (doručený odporcovi v 1. rade 27.7.2010 a odporcovi v 2. rade 22.7.2010) označil za návrh na zníženie výživného, ktorým sa domáhal zrušenia (neurčenia) výživného z dôvodu, že nie je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť voči odporcom vôbec a je zrejmé, že súd prvého stupňa rešpektoval predmet konania vymedzený žalobným návrhom a neprekročil návrh navrhovateľa (§ 153 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd tiež poznamenáva, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti logicky zahŕňa aj návrh na zníženie výživného, pretože dôvodnosť návrhu na zrušenie výživného pre neschopnosť rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť má byť posudzovaná v závislosti od schopností a možností povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) , t.j. miera tejto dôvodnosti bude vyjadrená znížením výživného (minimálne však na 30 % zo sumy životného minima) , pretože zrušenie vyživovacej povinnosti (výživného) pre neschopnosť rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. účinný od 1.4.2005 nepozná. Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa sa s návrhom navrhovateľa na zrušenie výživného pre odporcov v 1. a 2. rade sa procesne vyporiadal výrokom, ktorým v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová