KSKE 8 CoP 126/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 126/2012

KS v Košiciach, dátum 26.09.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 126/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/126/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111214483 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111214483.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Q.. Q. Q. nar. X.XX.U. bývajúceho v K. N. V. L.. Č.. XX zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Petra Kerecmana spoločnosťou s ručením obmedzeným so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 proti odporcovi J.. C. Q. nar. XX.X.U. bývajúcemu v K. N. R. N.. Č.. X zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou Q.. Q. Q. bývajúcou v K. na R. N.. Č.. X v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 6.12.2011 č. k. 17C/138/2011-96 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Košice II z 24.4.2009 č.k. 22C/83/2008-98 od 27.5.2011 a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože mu odňal možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil. Namietal, že súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho splnomocnenej zástupkyne, aj keď sa riadne a včas ospravedlnili tým, že budú mimo mesta K.. Vyjadril presvedčenie, že schopnosť samostatne sa živiť nie je možné posudzovať podľa ukončenia štúdia, ale podľa toho, kedy skutočne nadobudne prácu, z ktorej si bude môcť uspokojovať všetky svoje potreby v požadovanom rozsahu. Navyše, nie je vylúčené, aby mladý človek študoval a zároveň zarábal a sám sa živil. Poukázal na to, že si aktívne hľadá prácu (o čom predložil výpis z jeho internetovej komunikácie) , ale vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce zatiaľ neúspešne. Aj keď navrhovateľ predložil v priebehu konania na súde prvého stupňa viacero ponúk práce, konštatoval, že to ešte neznamená, že sú aktuálne, a že budú mať záujem práve o neho. Poznamenal, že ak by ho súd vypočul, mohol preukázať, že si aktívne hľadá prácu a namietal, že súd nezohľadnil, že do 25. roku veku nemá právo poberať ani dávky v nezamestnanosti.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Nestotožnil sa s odvolacou námietkou odporcu, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože splnomocnená zástupkyňa ich neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnila relevantným dôvodom a nedoplnila v zákonnej trojdňovej lehote faxové podanie. V tejto súvislosti poukázal na to, že splnomocnená zástupkyňa ospravedlnila ich neúčasť faxovým podaním v čase, keď ešte podľa plnej moci nebola splnomocnenou zástupkyňou odporcu. Okrem toho vyjadril presvedčenie, že neprítomnosť odporcu v deň pojednávania nie je dôležitým dôvodom, pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené za situácie, keď už predtým súd nemohol konať pre jeho obštrukčné správanie.

Uviedol, že mu nič nebránilo, aby doručil súdu listinné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, že si aktívne hľadal prácu. Poznamenal, že výsluch účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov. Prezentoval názor, že pokiaľ existuje reálna možnosť uplatniť sa vo vyštudovanej alebo inej profesii, pre výkon ktorej odporca spĺňa potrebné predpoklady, je odôvodnený záver, že je schopný sám sa živiť. Pokiaľ by súd akceptoval tvrdenie, že nadobudnutie schopnosti živiť sa sám je splnené až tým, že si oprávnený nájde zamestnanie, znamenalo by to zneužívanie vyživovacej povinnosti v prípadoch, keď oprávnený nemá reálny záujem zamestnať sa, resp. jeho rozpor s dobrými mravmi, ak by mal oprávnený nereálne predstavy o svojom uplatnení. Skutočnosť, že odporca získal najvyšší možný stupeň vzdelania podľa jeho názoru nasvedčuje, že je pripravený sám sa živiť a zvyšuje jeho konkurencieschopnosť. Pokiaľ odporca priložil listinné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že reagoval na ponuky práce, konštatoval, že ide o neprípustné dôkazy so zreteľom na § 205a O. s. p.. Záverom uviedol, že priloženie 4 emailových správ, že si hľadal prácu za celú dobu nezamestnanosti nestačí na preukázanie jeho aktívneho postoja k nájdeniu práce za situácie, keď z nich nie je zrejmé, na aký konkrétny inzerát reagoval, či bola správa vôbec doručená inzerentovi, či išlo o miesto, na ktoré spĺňal požiadavky, či reagoval včas a ďalej sa zaujímal, ako bola vybavená a pod.. Navyše poznamenal, že odporca nepreukázal, že by sa o prácu zaujímal aj osobne, prípadne prostredníctvom nástrojov na podporu v nezamestnanosti.

Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Úprava § 120 ods. 1 O. s. p. platná v sporovom konaní, ktorým je nesporne aj toto konanie, obsahuje procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť účastníkov konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale dáva súdu možnosť rozhodnutia, ktoré z označených dôkazov vykoná. Rovnako aj v sporovom konaní mu dáva možnosť výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia dospel k presvedčeniu, že konajúci súd sa dôsledne neriadil jeho poslednou vetou, podľa ktorej súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci, ak nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, či odporca skutočne už deň po skončení štúdia nadobudol schopnosť sám sa živiť, najmä, či sa aktívne zaujímal o voľné pracovné miesta, o nástroje na podporu zamestnanosti (absolventská prax) , či disponuje takými schopnosťami, aby sa mohol objektívne uplatniť na trhu práce, a to napriek tomu, že sú významné pre posúdenie, či došlo k splneniu okolností rozhodných pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodujúcim kritériom, za splnenia ktorého je možné zrušiť vyživovaciu povinnosť povinnej osobe je schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo (§ 62 ods. 1 Zák. o rodine) . Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej

hranice, konkrétne ani k dosiahnutiu plnoletosti. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo je podľa ustálenej súdnej praxe závislá na tom, kedy sa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby z odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o takú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a je vykonávaná v súlade so záujmom spoločnosti. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu zanikne až vtedy, keď dieťa dosahuje pravidelný a postačujúci príjem z povolania, ktoré si zvolilo podľa svojich schopností, možností, predpokladov a záujmov. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu) , sa tradične akceptuje štúdium. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej a relevantnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Odvolací súd sa na jednej strane stotožnil s názorom navrhovateľa, že odporcovi nebola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, pretože svoju účasť na pojednávaní riadne neospravedlnil dôležitým dôvodom, avšak tým, že rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii relevantné dôkazy (či už listinné, alebo výsluch odporcu) , založil dôvod na zrušenie svojho rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa odseku dva tohto ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou doplniť dokazovanie na zistenie, aké sú schopnosti a možnosti odporcu uplatniť sa na trhu práce, či ich včasne a relevantne využíva, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, výsledky zisťovania vyhodnotiť podľa všetkých relevantných zákonných ustanovení a vyššie rozvedených právnych úvah zaoberajúc sa skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania v odvolacom konaní, opäť rozhodnúť o návrhu na zrušenie výživného a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.